Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201476 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201476.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: L.. M. D y t r t, Y.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX A. X - N., ČR, občan ČR, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2018 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2018 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“), s odkazom na ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 140/2015 Z.z. (ďalej len „ZSP“) a podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, rozhodla vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok opätovným zamietnutím, a to z dôvodu nesplnenia podmienok na nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov SR. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ďalej len „ČSFR“) k 31.12.1992, bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom na území ČR a preto sa všetky doby poistenia/ zamestnania pred 01.01.1993 považujú za doby zabezpečenia ČR (dôchodok za tieto doby je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia) a ani po 31.12.1992 nezískal žalobca podľa právnych predpisov SR žiadne obdobie dôchodkového poistenia. 2. Právne rozhodnutie odôvodnila čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, ust. § 65 ods. 1 ZSP v znení zák. č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, dňa 07.októbra 2013, ust. § 255 ods.1 ZSP v znení zák. č. 310/2006 Z.z., podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004, podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Svoje odôvodnenie ďalej založila na ust. § 6 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sú na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení, na ust. § 68 vyhl. č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov, podľa ktorého sú na nemocenskom poistení zúčastnení pracovníci činní na základe dohody o pracovnej činnosti a za podmienok ďalej ustanovených. Sociálna poisťovňa uviedla, že žalobca v konaní predložil podklady o dobe zamestnania od 01.06.1996 do 31.12.1996 a od 01.01.1997 do 31.12.1997 na území SR a to dohody o vykonaní práce, ktoré uzatvoril so zamestnávateľom na území SR a poukázal na vyhl. č. 165/1979 Zb., podľa ktorej tento druh pracovno-právneho vzťahu (dohoda o vykonaní práce) nezakladal účasť na nemocenskom (dôchodkovom) poistení, tzn. že žalobca, pretože nebol nemocensky poistený, nebol v období od 01.06.1996 do 31.12.1997 ani dôchodkovo poistený, čím po 31.12.1992 nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia. Žalobcovi tak nárok na starobný dôchodok pre nesplnenie podmienky získania doby dôchodkového poistenia nevznikol, keďže žiadnu dobu nezískal, a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nerešpektovanie rozsudku NS SR zo dňa 13.12.2018, zdôraznil, že v SR bol určite dostatočnú dobu sociálne poistený, platil aj zdravotné poistenie (k čomu doložil potvrdenie o zdaniteľnej mzde) na základe čoho mu vznikol nárok na starobný dôchodok. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2018 zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, pričom uviedol, že prvostupňový orgán rozhodol na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 15.01.2015, doručenej dňa 16.03.2015 a vychádzal pritom z rozsudku NS SR vynesenom v preskúmavanej veci pod sp.zn. 9 So/53/2016 zo dňa 13.12.2017. Námietku žalobcu, ktorou žiadal zhodnotenie doby zamestnania na území SR od 01.06.1996 do 31.12.1997 na základe predložených dohôd o vykonaní práce označil za nedôvodnú, keďže tento druh pracovno-právneho vzťahu nezakladal podľa právnych predpisov účinných pred 01.01.2004, a to ust. § 6 ods.1 zák.č. 100/1988 Zb. a tiež ust. § 68 vyhl.č. 165/1979 Zb. účasť na nemocenskom poistení a teda ani na dôchodkovom poistení. Skonštatoval, že žalobca v konaní nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a uzavrel, že Sociálna poisťovňa rozhodla v súlade s ust. § 196 ods. 7 ZSP a teda v súlade s platnými právnymi predpismi a aj v súlade s obsahom spisového materiálu, čím odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. 5. Dňa 15.10.2018 doručil žalobca tunajšiemu súdu správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.08.2018, vyslovil s ním zásadný nesúhlas, tvrdil že má nárok na priznanie starobného dôchodku, keďže za obdobie od júna 1996 do decembra 1997, t.j. 19 mesiacov, platil v SR sociálne aj zdravotné poistenie a základnú požiadavku obdobia poistenia minimálne 1 rok (12 mesiacov) splnil. Toto svoje tvrdenie však nepodporil odkazom na príslušný právny predpis a ani ďalej neskonkretizoval. Poukázal na to, že v uvedenom období mal na území SR prechodný pobyt, keďže v spoločnosti D.O.S. Modřany s.r.o., Mochovce, bol štatutárnym orgánom a v uvedenom období pracoval v spoločnosti aj na dohodu o vykonaní práce. V prílohe žaloby znovu priložil dohody s ďalšími dokumentmi z predchádzajúceho rozhodnutia vo veci, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8Scud /19/2015-61 zo dňa 12.01.2016, rozsudok NS SR sp.zn. 9So/53/2016 zo dňa 13.12.2017, korešpondenciu so Sociálnou poisťovňou, rozhodnutia vo veci v súčasnom konaní a žiadal aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o priznaní starobného dôchodku, resp. nariadil rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku Sociálnej poisťovni - ústredie. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, zo dňa 28.01.2019, navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým považoval za správne a zákonné. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a k námietkam žalobcu uviedol, že v uvedenom období od 01.06.1996 do 31.12.1997 pracoval na dohody o vykonaní práce a tento druh pracovno-právneho vzťahu podľa vyhl.č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov, nezakladal účasť na nemocenskom (dôchodkovom) poistení, a teda v období zamestnania na dohody o vykonaní práce nebol dôchodkovo poistený a nárok na starobný dôchodok mu podľa právnych predpisov SR nevznikol. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2019 k vyjadreniu žalovaného uviedol zhodne s jeho doterajšou argumentáciou, že splnil všetky požiadavky zákona (ktorý nekonkretizoval), t.j. zamestnanie dlhšie ako 12 mesiacov, zaplatenie všetkých daní a odvodov do sociálneho a zdravotného poistenia. Sociálnej poisťovni vytkol, že sa nezaoberala obsahom uzavretého zmluvného vzťahu, zaujímala ju iba forma, čo podporil poukazom na rozsudok NS SR vynesený v tejto veci dňa 13.12.2017 pod sp.zn. 9So/53/2016, v ktorom sa na str. 5 uvádza, že uplatňovanie predpisov z obdobia socializmu nie je správne. Za nedôvodné považoval používanie starých predpisov a nerešpektovanie splnenia jeho povinnosti zaplatenia poistného aj daní. K uzavretým dohodám o vykonávaní prác v uvedenom období uviedol, že spoločnosť D.O.S. Modřany s.r.o. (neskôr ako a.s.), so sídlom Mochovce, SR, zakladal a celú dobu viedol, bol v nej zamestnaný na uvedené dohody o vykonaní práce, a v jej organizačnej zložke Praha, bol súčasne v hlavnom pracovnom pomere. Poznamenal, že predstavenstvo spoločnosti rozhodovalo o výške mzdy (odmeny) na základe dohôd o vykonaní práce. 8. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a ust. § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná žalobcom dôvodne, pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p.. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p., nakoľko účastníci konania nežiadali o jeho nariadenie a súd nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.08.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. V rámci súdneho prieskumu sa súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutými rozhodnutiami, s pripojenou dokumentáciou žalobcu, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Scud/16/2015-61 zo dňa 12.01.2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/53/2016 zo dňa 13.12. 2017, vynesenými v preskúmavanej veci. Správny súd zistil, že žalovaný a aj prvostupňový orgán vychádzali pre priznanie nároku na starobný dôchodok žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca pre zamestnávateľa a spoločnosť D.O.S. Modřany, spol. s r.o., IČO: 34 098 780, so sídlom Mochovce, Kalná nad Hronom, SR, vykonával ako spoločník prácu, z ktorej mal príjem a na ktorú mal v rozhodnom období od 01.06.1996 do 31.12.1997 uzatvorené dve dohody o vykonaní práce. Z obsahu spisu aj z vyjadrenia žalobcu a napokon aj z obsahu uzavretých dohôd o vykonaní práce zo dňa 15.05.1996 a zo dňa 19.12.1996 vyplýva, že žalobca v spoločnosti vykonával riadiacu prácu, rozsah a obsah ktorej a tiež aj odmenu za výkon práce určovalo predstavenstvo spoločnosti a rozhodnutie valného zhromaždenia, čo vyplýva aj zo zápisov zasadania predstavenstva spoločnosti v uvedenom období. Žalobca bol v uvedenej spoločnosti zapísanej podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra, v odd: Sro, vl. č.: 152/ N spoločníkom od 29.03.1994 do 30.12.1997. 17. Podľa ust. § 255 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., Zákon o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba, získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, sú predpismi účinnými pred 01.01.2004 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“) a následne zák.č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov s vykonávacou vyhláškou č. 165/1979 Zb. 19. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení (odkaz na § 2 zák.č. 54/1956 Zb.). 20. Podľa ust. § 2 zák.č. 54/1956 Zb. v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, v znení zák.č. 154/1997 Z.z, od 01.07.1997, sú podľa tohto zákona poistené, ak sú činné na území Slovenskej republiky, a/ osoby v pracovnom pomere, b/ osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných predpisov, c/ spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ktorí pre spoločnosť alebo družstvo vykonávajú prácu, ale nie v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, a sú za túto prácu odmeňovaní formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti, (odkaz na § 6 ods. 1 písm. b/ zák.č. 286/1992 Z.z.), d/ ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy (ďalej len „zamestnanci"), a ak sa na nich vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky. 21. Podľa ust. § 2 zák.č. 54/1956 Zb. v znení platnom a účinnom v rozhodnom období v znení zák.č. 194/1994 Z.z. od 01.09.1994 do 01.07.1997, sú podľa tohto zákona poistené, ak sú činné na území Slovenskej republiky, a/ osoby v pracovnom pomere, b/ osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných predpisov, c/ spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti (odkaz na § 6 ods. 1 písm. b/ zák.č. 286/1992 Z.z.), d/ ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy, (ďalej len „zamestnanci"), a ak sa na nich vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky. 22. Podľa ust. § 6 ods.1 písm. b/ zák.č. 286/1992 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom období v znení zák.č. 326/1993 Z.z., príjmy zo závislej činnosti sú: b/ príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby; 23. Podľa uvedených ustanovení právnych predpisov, spoločníci spoločností s ručením obmedzeným môžu vykonávať pracovnú činnosť pre spoločnosť, za ktorú sú odmeňovaní formou hodnotenou príslušnými daňovými predpismi ako príjem zo závislej činnosti. Takýmto príjmom je príjem podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zák.č. 286/1992 Zb., v znení zák.č. 194/1994 Z.z. s účinnosťou od 01.01.1994, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je zúčastnený na nemocenskom poistení podľa § 2 písm. c/ zákona č. 54/1956 Zb., a teda aj na dôchodkovom zabezpečení podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. Účinnosťou zák.č. 154/1997 Z.z. od 01.07.1997 došlo k zmenám a pri posudzovaní vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným sa prihliada aj na skutočnosť, či spoločník vykonáva pre túto spoločnosť prácu na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu alebo bez existencie pracovnoprávneho vzťahu. Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.zn. 1 So 27/1999 zo dňa 31.05.1999 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R číslom 14/2001. 24. Podľa ust. § 7 ods. 2 zák.č. 54/1956 Zb., v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, poistenie zamestnancov uvedených v ust. § 2 písm. c/ vzniká dňom začatia výkonu práce, ktorý zakladá poistenie podľa tohto zákona, najskôr dňom vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva. 25. Správny súd konštatuje, že žalobcovi, za ktorého považuje zák.č. 54/1956 Zb. aj osobu spoločníka s ručením obmedzeným, vzniklo poistenie ako zamestnancovi za podmienok v zmysle vyššie uvedeného a bol potom od 01.06.1996 do 30.06.1997 podľa ust. § 2 písm. c/ zák.č. 54/1956 Zb. nemocensky poistený, keďže ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným bol odmeňovaný za prácu, ktorá sa považovala za príjem zo závislej činnosti v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zák.č. 286/1992 Z.z.. 26. Zák.č. 154/1997 Z.z. vylúčil od 01.07.1997 z cit. ustanovenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným s uzatvoreným pracovnoprávnym vzťahom na výkon takejto práce, teda aj z nemocenského poistenia. Žalobca mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah, dohodu o vykonaní práce, podľa zák.č. 65/1965 Zb. zákonníka práce platného v rozhodnom období. Ak by však mal na túto prácu uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, ktorá sa podľa ust.§ 238 zákonníka práce pod sankciou neplatnosti musí uzavrieť písomne, posudzoval by sa ako zamestnanec, podľa ust. § 2 písm. d/ zák.č. 54/1956 Zb., t.j. osoba na ktorú sa vzťahuje vykonávacia vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch. 27. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 17.04.2019 k vyjadreniu žalovaného k žalobe, považuje správny súd za potrebné uviesť a zdôrazniť nesprávne pochopenie znenia rozsudku NS SR sp. zn. 9So/53/2016 zo dňa 13.12. 2017 na str. 5 ods. 3, že právne predpisy z obdobia socializmu sa neuplatňujú, keďže taký význam zo znenia tejto časti rozsudku nevyplýva. Text „kladne“ sa vzťahuje na význam, „áno uplatňujú sa takéto právne predpisy“ (žalobca tak reagoval na vyhl.č. 165/1979 Zb.). Súd dopĺňa, že platnosť právnych predpisov nie je ohraničená politickým režimom. Cit. vyhláška č. 165/1979 Zb. platila až do 31.12.2003, kedy bola zrušená zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, platí teda ako právny predpis účinný pred 01.01.2004, v zmysle ust. § 255 zák.č. 461/2003 Z.z., bola vykonávacím právnym predpisom k niektorým ust. zákona č. 54/1956 Zb., ako ust. § 2, ktoré rozširuje okruh nemocensky poistených pracovníkov a tými sú aj pracovníci činní na základe dohody o pracovnej činnosti, podľa § 1 písm. ch/ vyhl.č. 165/1979 Zb.. Osoby pracovne činné na základe dohody o vykonávaní práce v okruhu nemocensky poistených pracovníkov nie sú uvedené ani v tejto vyhláške a ani v inom ďalšom právnom predpise, keďže táto dohoda nikdy nezakladala u takýchto osôb účasť na nemocenskom poistení a teda ani na dôchodkovom poistení v zmysle citovaných platných právnych predpisov účinných pred 01.01.2004 ani v súčasnom právnom režime. 28. Do pozornosti ďalej súd dáva, že povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov vzniká podľa ust. § 2 písm. a/ v spojení s ust. § 7 zák.č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov zo zákona a to vstupom osoby do zamestnania, pričom toto poistné odvádza podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 274/1994 Z.z. zamestnávateľ, v lehotách uvedených v ust. § 20 a § 21 cit. zákona. Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.zn. 4 Sžso 28/2008 zo dňa 28.05.2009 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, pod číslom R 9/2010. V zmysle uvedeného, v prípade spoločníka spoločnosti s ručením obmedzením vzniká povinnosť platiť poistné v súlade s ust. § 2 písm. c/ v spojení s ust. § 7 ods. 2 zák.č. 54/1956 Zb., tzn. dňom začatia výkonu práce, ktorý zakladá poistenie podľa tohto zákona, najskôr dňom vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva. 29. K opakovanej námietke žalobcu, že má nárok na starobný dôchodok, lebo viac ako rok bol poistený a platil poistné aj zdravotné, správny súd uvádza, že táto námietka pre vznik nároku na starobný dôchodok nie je dôvodná. Aspoň ročná doba zamestnania podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v znení platnom v rozhodnom období, je podmienkou pre započítanie uvedených náhradných dôb do doby zamestnania, ktoré má trvať aspoň rok. Žalobca podľa spisového materiálu náhradnú dobu pre zápočet do doby zamestnania nepreukázal. 30. Podľa ust. § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (s odchýlkami ďalej ustanovenými). 31. Podľa ust. § 94 ods.1, 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených na vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. 32. Podľa ust. § 98 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb. zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení. 33. Z cit. ustanovenia vyplýva, že dohoda o vykonaní práce nie je zamestnaním pre účely sociálneho zabezpečenia, t.j. dávok v zmysle ust. § 94 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., ani činnosťou, ktorá sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho, hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Žalobca teda z tohto titulu nebol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení ako zamestnanec podľa § 6 ods.1 písm. a/ zák.č.100/1988 Zb. v spojení s dotknutými ustanoveniami zák.č. 54/1956 Zb. 34. Keďže doposiaľ stále nebolo správne zistené akú skutočnú dobu dôchodkového poistenia žalobca v SR získal a či potrebnú dobu zamestnania pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle ust. § 21 a nasl. zák.č. 100/1988 Zb. v spojení s ust. § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. splnil, nie je možné o vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok rozhodnúť. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie, napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. c/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. 35. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu zistiť správne, vychádzajúc z právneho názoru súdu, splnenie podmienok nároku žalobcu na starobný dôchodok a doplniť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vyžiadať od žalobcu doklady o náhradnej dobe v zmysle vyššie uvedenej argumentácie. 36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v konaní mu žiadne ani nevznikli. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).