Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/178/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201495 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201495.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. E. Uj, nar. XX.XX.XXXX, Y. ulica š. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, I. Odvolací disciplinárny senát, Kolárska č. 4, 813 42 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I.ODS-10/18:1714/2017 zo dňa 25.06.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. DS III.-73/2017:1714/2017 zo dňa 07.02.2018, jednohlasne, takto , r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného I. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. I. ODS-10/18:1714/2017 zo dňa 25.06.2018, ako aj prvostupňové rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS III.-73/2017:1714/2017 zo dňa 07.02.2018 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. I.ODS-10/18:1714/2017 zo dňa 25.06.2018 vo veci navrhovateľa predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory proti disciplinárne obvinenému JUDr. E. Uj, nar. XX.XX.XXXX (žalobca) podľa § 59 ods. 2 ZoA v spojení s § 43 Disciplinárneho poriadku SAK potvrdil rozhodnutie III. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS III. -73/2017:1714/2017 zo 07.02.2018, ktorý podľa ustanovení § 21 ods. 2 písm. d) v spojení s § 26 ods. l Disciplinárneho poriadku SAK disciplinárne obvineného žalobcu uznal za vinného, že - ako právny zástupca Ľubomíra L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX G. R. v párnej veci žalobcu : Y. L., nar. XX.XX.XXXX, G. hrdinov XXX/XX, XXX XX V.. proti žalovaným: 1) C. F., nar. XX.XX.XXXX, Y. S. XXXX/ XX, XXX XX J., 2) J. L., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX G. R., X)Ľubomír L., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX G. R., vo veci o určenie vlastníckeho práva vedenej pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 17C/5/2017 vypracoval a podpísal vyjadrenie k žalobe o určenie vlastníckeho práva zo dňa 08.05.2017, ktoré holo doručené súdu dňa 09.05.2017, hoci mal v čase od 10.04.2017 až do 15.05.2017 Uznesením Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, sp. zn. 125/2/2017 zo dňa 10.02.2017 podľa § 8 ods. 2, písm. c) a d) zákona o advokácii, výkon advokácie pozastavený. Čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože porušil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a) ZoA, podľa ktorého advokát počas pozastavenia výkonu advokácie nie je oprávnený poskytovať právne služby. Za to mu podľa § 56 ods. 2 písm. c/ ZoA uložil disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške X.XXX € a podľa § 57 ods. 5 cit. zákona povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške XXX €. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že v odôvodnení rozhodnutia musí aj všeobecný súd dať jasne a zrozumiteľne odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom chráneného záujmu. Nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07). Podľa názoru disciplinárneho senátu odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne zreteľne identifikuje dôkazy pre zistenie skutku a tento nie len jasne označuje, ale tiež správne subsumuje pod relevantné ustanovenia § 56 a § 9 ZoA. Ohľadne hodnotenia E.. E. N. ako osoby, ktorá sa „opakovane dopustila disciplinárneho previnenia“ odvolací senát konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že bol zatiaľ 6 krát disciplinárne trestaný, ide o hodnotenie zodpovedajúce skutočnosti. Tiež možno konštatovať, že druh uloženého disciplinárneho opatrenia - peňažná pokuta, bol súčasťou disciplinárnych opatrení taxatívne uvedených v ustanovení § 56 ods. ZoA aj v čase predmetného skutku (máj 2017). Pokiaľ mal disciplinárne obvinený na mysli nové znenie ustanovení § 26 až § 36 Disciplinárneho poriadku SAK o postupe disciplinárnych senátov pri ukladaní disciplinárnych opatrení (schválené konferenciou SAK dňa 10.06.2017), ide vlastne o písomnú podobu zásad overených v predchádzajúcej rozhodovacej praxi disciplinárnych senátov doplnených do predpisu SAK, na účel zjednotenia rozhodovacej praxe pri uplatňovaní stále platných a nezmenených ustanovení o druhu a ukladaní disciplinárnych opatrení v § 56 ods. 2,3 a 4 ZoA. 3. Iba zdanlivo sa veľmi stručne až povrchne senát vysporiadal s argumentáciou disciplinárne obvineného, keď konštatoval, že v rámci svojej obhajoby neuviedol žiadnu relevantnú exkulpačnú skutočnosť, či pre neho poľahčujúcu okolnosť s tým, že zvyšok jeho argumentácie bol z hľadiska prejednávanej veci irelevantný. Odvolací senát, na základe obsahu vyjadrení disciplinárne obvineného a ním predkladaných dôkazov a či ostatných listín, k tomu ale dodal, že táto časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bola výstižná. Disciplinárne obvinený sa v obhajobe zameral jednak na kritiku disciplinárnych konaní a rozhodnutí predchádzajúcich Uzneseniu Predsedníctva SAK sp. zn. 125/2/2017 zo dňa 10.02.2017 o pozastavení výkonu advokácie disciplinárne obvinenému, najmä tých ktorými boli uložené disciplinárne opatrenia - neuhradené peňažné pokuty a trovy týchto konaní citovanými v predmetnom rozhodnutí. V druhej línii sa disciplinárne obvinený sústredil na obdobie po 15.05.2017 a zaplatení dlhu, a to na kritiku údajnej liknavosti P SAK pri zrušení pozastavenia výkonu advokácie. Teda zameral sa na skutočnosti, ktoré aj podľa názoru odvolacieho senátu v tomto prípade nemali relevantný význam pre riešenie skutku uvedeného v návrhu na začatie disciplinárneho konania z 29.09.2017. V tejto súvislosti odvolací senát znovu pripomínal, že účelom disciplinárneho konania v konkrétnej veci nie je generálna revízia postupov a rozhodnutí v iných disciplinárnych veciach. Hoci sa môžu týkať toho istého advokáta. Platný právny poriadok poskytuje reálne prostriedky súdneho, a v prípade potreby i ústavného prieskumu prípadov porušovania ľudských práv, rovnako ako aj prostriedkov následnej satisfakcie a ochrany. Podľa odvolacieho senátu ani prípadná predchádzajúca krivda nie je dôvodom beztrestnosti pri ďalšom porušovaní práva alebo neplnení si zákonných povinností v budúcnosti. 4. V ustanoveniach IV. časti ZoA je upravená problematika disciplinárneho opatrenia a disciplinárneho konania a disciplinárneho previnenia, ako špecifického druhu verejnoprávneho správneho deliktu. V ustanovení § 56 tohto zákona je disciplinárne previnenie definované ako zo strany advokáta (a ďalších vymenovaných subjektov) zavinené porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo predpisu SAK. Zákon toto zavinenie bližšie nešpecifikuje, ale v súlade s ustanovením § 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V nasledujúcom ustanovení § 4 zákon o priestupkoch definuje tieto dve formy zavinenia. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací senát za nesporné, že v predmetnom prípade sa disciplinárne obvinený advokát dňa 10.02.2017 zúčastnil rokovania Predsedníctva SAK o návrhu, aby mu bol pozastavený výkon advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. c) a d) zákona o advokácii. Rozhodnutie P SAK v tejto veci doručované poštou nadobudlo právoplatnosť fikciou podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK dňa 10.04.2017, t.j. v posledný deň márneho uplynutia úložnej lehoty zásielky na pošte. Týmto dňom začala aj účinnosť pozastavenia výkonu advokátskej činnosti tohto advokáta, ktorý potom dňa 08.05. 2017 ako advokát poskytol právnu službu, čo je konanie v rozpore s povinnosťou uloženou mu v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii, t.j. došlo k disciplinárnemu previneniu podľa § 56 ods.l zákona o advokácii. V tejto súvislosti odvolací senát poukazuje tiež na skutočnosť, že disciplinárne obvinený na svoju obhajobu neuviedol žiadnu prekážku, ktorá by mu objektívne bránila v splnení povinnosti advokáta uloženej v § 39 Advokátskeho poriadku zabezpečiť v mieste svojho sídla alebo pracoviska štatutára zapísaného v matrike komory možnosť doručovania zásielok v súlade so všeobecne záväznými predpismi o doručovaní. V tejto súvislosti odvolací senát považoval, ako vhodný a aplikovateľný postup uviesť právnu vetu „Advokát, ktorý v mieste svojho sídla nezabezpečí prevzatie zásielky SAK. obsahujúcej žiadosť o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa a bezodkladne sa na základe tejto žiadosti k veci nevyjadrí, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože týmto konaním porušuje povinnosti uložené mu v § 28 ods. 4 zákona a ý 30 Advokátskeho poriadku SAK." 5. Podľa názoru odvolacieho senátu, ak za tohto skutkového deja a jeho právneho posúdenia podľa ustanovení zákona o advokácii a predpisov SAK disciplinárne obvinený ešte aj v odvolaní tvrdí, že pri previnení voči povinnosti advokáta podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii absentuje jeho zavinenie, čo i len z nedbanlivosti, ide o zjavné negovanie príčinnej súvislosti aj vo vzťahu k povinnosti uloženej mu v § 39 Advokátskeho poriadku. Skutočnosť, že tento skutok (neprevzatie zásielky) ako disciplinárne previnenie nie je v skutkovej vete zahrnutý do návrhu na začatie disciplinárneho konania z 29.09.2017 neznamená, že sa nestal a ani to, že sa ho disciplinárne obvinený nedopustil. Práve toto zavinené porušenie predpisov automaticky viedlo k aplikácii fikcie doručenia zásielky podľa § 25 ods. 2 Advokátskeho poriadku, pričom dôsledok výkon advokácie disciplinárne obvineným v období platnosti a účinnosti opatrenia uloženého P-SAK - pozastavenie výkonu advokácie - je jednoznačne zavinené porušenie povinnosti advokáta podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii. Zároveň odvolací senát pripomína, že ani vymazanie poznámky o pozastavení advokátskej činnosti z matriky SAK v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii neznamená zánik zodpovednosti advokáta za disciplinárne previnenie, ku ktorému došlo v čase pozastavenia výkonu advokácie. Odvolací senát po oboznámení sa s vecou o posúdení odvolacích námietok týkajúcich sa veci samej dospel k záveru, že námietky disciplinárne obvineného uvedené v jeho odvolaní sú nedôvodné, bez opory zistenom skutkovom stave a v právnych predpisoch. Disciplinárne obvinený advokát v dôsledku porušenia povinnosti uloženej mu v predpise SAK zavinil, že konal aj v rozpore s povinnosťou uloženou mu zákonom o advokácii. Preto napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne. „Zákonodarca neustanovuje subjektom práva právne povinnosti samoúčelné, ale naopak, so zjavným zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. Neplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Naopak, v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj z dôvodu zabezpečovania efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom ustanovených povinností bolo sankcionovateľné, resp. mohlo (potenciálne) vyvolať negatívne právne dôsledky na subjekt práva, ktorý si zákonom ustanovenú povinnosť nesplnil“, z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22.03.2017. II. žaloba a námietky 6. V žalobe žalobca namietal, že sa jedná o ďalšie masívne i nezákonné preukazovanie viny žalobcovi spôsobom odporujúcim najmä čl. 6 ods. 2 Dohovoru postavené o.i. aj na masívnej manipulácii s administratívnym spisom, ktorá je postavená na „strácaní sa“ listinných dôkazov opakovane predkladaných žalobcom v priebehu sťažnostného a disciplinárneho konania. Ich nevykonanie na pojednávaní a ani na odvolacom pojednávaní. Na stratení dôkazov a ich asi znovuobjavení, postavenom na vedení disciplinárneho konania na základe návrhu RK SAK na začatie disciplinárneho konania, ktorého prílohou nie sú žiadne dôkazy, na vykonávaní právomoci verejnými činiteľmi spočívajúcom v marení zisťovania skutkové stavu veci a marení ústavného a zákonného práva žalobcu na obhajobu. Vo vyjadrení k sťažnosti sa žalobca dostatočne a zrozumiteľne vyjadril, že sa nedopustil žiadneho skutku, ktorý by zakladal zavinené porušenie povinností advokáta, t.j. že sa nedopustil disciplinárneho previnenia. Napriek tomu RK SAK sa stotožnila so skutkom uvedeným v sťažnosti a jeho právnym posúdením a tento formálne prevzala do návrhu na začatie disciplinárneho konania sp. zn. 180/1714/2017 zo dňa 29.08.2017. Aj keď sa žalobca vo vyjadrení k návrhu na začatie disciplinárneho konania RK SAK sp. zn. 180/1714/2017 dostatočne a zrozumiteľne vyjadril, že obvinenie, resp. jeho skutková veta t.j skutok nie je disciplinárnym previnením a teda, že sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia a upozornil na to, že skutok tak ako je naformulovaný možno právne posúdiť iba ako objektívnu zodpovednosť za výsledok. A teda nie ako zavinenú subjektívnu zodpovednosť. Napriek tomu žalovaný sa s takto zle naformulovaným skutkom a s jeho právnou kvalifikáciou formálne stotožnil vo svojom rozhodnutí. Z dôkazov a to zo sťažnosti sťažovateľa, z návrhu na začatie disciplinárneho konania, z Rozhodnutia III. OS SAK a z Rozhodnutia I. ODS SAK vyplýva skutkové zistenie, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti zakladá skutok založený na právnom posúdení objektívnej zodpovednosti za výsledok, ktorý sa mal stať a súčasne určuje aj právnu kvalifikáciu skutku založenú na zavinenej subjektívnej zodpovednosti ako zavinená poručenie povinnosti a RK SAK v návrhu na začatie disciplinárneho konania, následne III. DS SAK vo svojom rozhodnutí a následne I. ODS SAK vo svojom rozhodnutí sa s touto hlúposťou sťažovateľa formálne stotožnili. 7. Nedostačujúce zistenie skutkového stavu veci preukazuje samotný skutok zadefinovaný v skutkovej vete návrhu na začatie disciplinárneho konania bol v nezmenenom stave prevzatý zo sťažnosti. Následne bol v nezmenenom stave prevzatý do Rozhodnutia Ill. DS SAK s výrazom, že III. DS SAK sa stotožnil so skutkom v návrhu na začatie disciplinárneho konania a formálne sa stotožnil so skutkom aj I. ODS SAK vo svojom rozhodnutí, ktorým Rozhodnutie III. DS SAK ako vecne správne potvrdil. Skutok musí pozostávať z naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia a to: Objektívna stránka - konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom. V skutkovej vete nie je žiadnymi skutkovými okolnosťami uvedený obligatórny znak a to príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Subjektívne stránka: pohnútka, zavinenie. Zavinenie je obligatórny znakom skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu a musí pristupovať tak ku konaniu ako aj k jeho následku a teda sa musí prejaviť aj v skutkových okolnostiach skutkovej vety. Objekt - záujem chránený zákonom a vnútornými predpismi advokácie a subjekt-advokát. Dikcia ust § 56 ods. 1 ZoA, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho kondpienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Predmetom dokazovania už v sťažnostnom konaní zo strany RK SAK malo byť preukazovanie či žalobca naplnil alebo nenaplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty, najmä skutkové okolnosti zavinenia vo vzťahu ku konaniu a následku a skutkové okolností príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Už návrh na začatie disciplinárneho konania a v ňom uvedená skutková veta - bol podaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo bolo spôsobené tým, že RK SAK sa formálne stotožnila so skutkom ako ho uviedol sťažovateľ. 8. Skutková veta ani v návrhu na začatia disciplinárneho konania ani napadnuté rozhodnutie neobsahuje nutný opis všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia skutkovými okolnosťami: 1)absentuje objekt- všeobecný = absentuje objektívna stránka- určité konanie/opomenutie disciplinárne obvineného nebezpečné pre spoločnosť, ktorým je spôsobované na objekte disciplinárneho previnenia následok; má vedomostnú a vôľovú zložku; obligatórne znaky: konanie (opomenutie)- vedome al. nevedome porušuje al. ohrozuje záujem a opomenutie takého konania, na ktoré bol povinný; 2) následok- porušenie al. ohrozenie spol. vzťahov chránených zákonom o advokácii; 3) príčinný vzťah- medzi konaním a následkom, vzájomná súvislosť a spojitosť, conditio sine qua non; ku konaniu, následku a príčinnému vzťahu musí pristúpiť aj zavinenie. Absentuje subjektívna stránka- zavinenie- bez zavinenia niet DP; vnútorný psychický vzťah k podstatným náležitostiam OP; má vedomostnú a vôľovú zložku. Úmyselné: a) priamy úmysel- páchateľ chcel spôsobom uvedený vTZ porušiť al. ohroziť záujem chránený TZ alebo b) nepriamy- vedel, že svojim konaním môže spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí bol s tým uzrozumený. Z nedbanlivosti- a) vedomá- vedel, že môže porušiť al. ohroziť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že to nespôsobí; b) nevedomá- nevedel, že môže spôsobiť, hod o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, je tu prítomná len vedomostná zložka- pozitívna alebo negatívna. Fakultatívne znaky subjektívnej stránky: motív (vnútorný popud a dôvod na spáchanie, v niektorých sa výslovne vyžaduje), cieľ (skutočnosť, ktorú sa usiloval dosiahnuť), zámer (nim sa páchateľ usiluje o splnenie svojho predsavzatia). V odôvodnení rozhodnutia rovnako absentuje vysporiadanie sa so všetkými znakmi skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľné. Nedostačujúce zistenie skutkového stavu veci preukazuje aj predmet a rozsah dokazovania už v sťažnostnom konaní a neskôr aj v disciplinárnom konaní a ignorovanie žalobcových vyjadrení, že skutok tak ako bol uvedený v návrhu na začatie disciplinárneho konania bol nesprávne naformulovaný a teda nemôže byť právne posúdený ako zavinené disciplinárne previnenie, pretože neobsahuje skutkové okolnosti zavinenia a neobsahuje skutkové okolnosti príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom. Avšak žalovaný jeho právnu argumentáciu žalobcu celý čas ignoroval. 9. RK SAK a aj III. DS SAK a I. ODS SAK odignorovali nedostatok skutkových okolnosti v skutkovom stave pre jeho právne posúdenie ako zavineného disciplinárneho previnenia a odignorovali aj absenciu pohnútky a absenciu cieľa. Nedostačujúce zistenie skutkového stavu veci preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný vo výroku uviedli skutok (skutkovú vetu) postavený na objektívnej zodpovednosti advokáta za výsledok a následne ho právne posúdi v právnej vete rozhodnutia ako subjektívnu zodpovednosť - zavinené porušenie povinnosti. Súčasne to preukazuje, že členovia III. DS SAK vykonávali svoju právomoc spôsobom, ktorý odporuje ust § 56 ods. 1 ZoA tým, že aplikovali toto ustanovenie na skutok, ktorý neobsahuje skutkové okolností zavinenia, neobsahuje okolností príčinnej súvislostí medzi konaním a následkom a neobsahuje skutkové okolnosti zavinenia vo vzťahu ku konaniu, zavinenia vo vzťahu k následku. Podľa § 56 ods. 1 ZoA disciplinárnym previnením môže byť iba zavinené porušenie povinností advokáta. Nedostačujúce zistenie skutkového stavu veci preukazujú aj skutočnosti, že orgány verejnej správy I. aj II. stupňa nezisťovali žiadne skutočnosti, z akého dôvodu sa doporučená zásielka vrátila späť odosielateľovi. Rovnako nechceli zisťovať z akého dôvodu rozhodnutie SAK o pozastavení výkonu advokácie nebolo žalobcovi doručované elektronicky do elektronickej schránky, prostredníctvom úradnej komunikácie portálu “slovensko.sk” z elektronickej schránky Slovenskej advokátskej komory. Rovnako žalovaný nezisťoval, z akého dôvodu rozhodnutie SAK o pozastavení výkonu advokácie nebolo žalobcovi doručované mailovou správou na vedomie, tak ako sú žalobcovi doručované napríklad vyjadrenia RK SAK k odvolaniam žalobcu a iné písomnosti. Žalobca namietal aj machinácie so spisom zo strany SAK s tým, že ním predložené dôkazy neboli zažurnalizované v spise a ani vykonané na pojednávaniach. 10. Podľa ust § 56 ods. 4 ZoA disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. Odôvodnenie rozhodnutia v časti vysporiadania sa s obhajobou žalobcu, s jeho skutkovou správnou argumentáciou členovia III. DS SAK obmedzili na záver cit.: „Disciplinárny senát dospel k záveru, že argumentácia disciplinárne obvineného advokáta vo vyjadrení k sťažnosti je irelevantná." Členovia komisie porušili svoje povinnosti zakotvené v ust. § 168 Tr. poriadku v nadväznosti na ust. § 57 ods. 7 ZoA. Zároveň porušili svoje povinnosti zakotvené v ust. § 56 ods. 4 ZoA s odkazom na § 168 Tr. poriadku, kedy v odôvodnení rozhodnutia neuviedli aké konkrétne skutkové zistenia z akých vykonaných dôkazov preukazujú rozsah a povahu porušenej povinnosti žalobcom, spôsob konania žalobcu, spôsobený následok a mieru zavinenia žalobcu. Dikcia ust. § 56 ods. 4 ZoA, disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. Uviedli priťažujúce okolnosti a to, že a) žalobca sa osobne nezúčastnil na disciplinárnom pojednávaní bez vážneho dôvodu a ospravedlnenia, b) žalobca preukázal neznalosť zákonných povinnosti a stavovských predpisov vedúcich k protiprávnosti konania, c) opakovane sa dopustil disciplinárneho previnenia. Z týchto dôvodov disciplinárny senát uložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie vo forme peňažnej pokuty v likvidačnej výške X.XXX €. S listinným dôkazom preukazujúcim jediný príjem žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom v odôvodnení rozhodnutá nevysporiadal, iba ho spomenul, že existuje. Žalovaný tak na odvolacom pojednávaní neopomenul vykonať dôkazy v súvislosti s posudzovaním primeranosti uloženého disciplinárneho opatrenia, okrem obsahu potvrdenia o prijme, ktoré obvinený predložil v prvostupňovom konaní (str. 24 spisu), bol čítaním oboznámený aj obsah listín: účtovná závierka zostavená k 31.12.2017 obchodnej spoločnosti CHARGE DAVOUÉ UJJ, s.r.o., IČO: 36 865 222, účtovná závierka zostavená k 31.12.2017 obchodnej spoločnosti CHARGE DAVOUÉ UJ, IČO: 47 253 894. účtovné závierky boli získané, z verejne dostupnej webovej stránky Ministerstva Financií SR „www.registeruz.sk“. Účtovné závierky spoločností so samostatnou právnou subjektivitou nemajú nič spoločné s jeho osobnými, rodinnými a majetkovými pomermi, ktoré sú rozhodné pre uloženie druhu a výšky disciplinárneho opatrenia. Jediný príjem žalobcu zo závislej činnosti bol pre žalovaného nezaujímavý a nepodstatný, pretože ak by ho zohľadnil pri rozhodovaní o výške pokuty, nemohol by mu uložiť sankciu vo výške X.XXX €. III. vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný nepovažoval žalobu za dôvodnú a vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 29.05.2017 obdržala SAK sťažnosť na konanie advokáta JUDr. E. N.. Sťažnosť prešetrila Revízna komisia SAK, ktorá je povinná podľa § 3 Disciplinárneho poriadku SAK vykonať šetrenie o každom skutku, o ktorom sa dozvie a ktorý môže byť disciplinárnym previnením advokáta. Predmetom sťažnosti bolo tvrdenie, že E.. Uj v čase, keď mal pozastavený výkon advokácie, poskytoval právnu službu. K sťažnosti bolo predložené písomné vyjadrenie vypracované a podpísané E.. N. zo dňa 08.05.2017. Na výzvu predsedníčky revíznej komisie SAK zo dňa 28.júna 2017 E.. N. doručil dňa XX.XX.XXXX svoje písomné vyjadrenie na sťažnosť s predložením listinných dôkazov označených ako Dl a D2. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde, že o pozastavení výkonu advokácie sa dozvedel dňa 15.05.2017, že v tento deň hneď zaplatil pokutu a poukázal na ustanovenie § 8 ods. 2 písm. c/ a § 56 ods. 1 ZoA. Disciplinárne konanie proti žalobcovi začalo po prešetrení sťažnosti Revíznou komisiou SAK, ktorá keď usúdila, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, predsedníčka Revíznej komisie SAK v súlade s § 5 Disciplinárneho poriadku SAK podala 29.09.2017 návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 57 a nasl. ZoA. 12. Rozhodnutím predsedu Disciplinárnej komisie SAK zo dňa 29.09.2017 v súlade s § 57 a nasl. ZoA a § 8 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK účinného dňom jeho schválenia Konferenciou advokátov 10.06.2017 podľa § 69 ods. 1 písm. b/ ZoA bola vec pridelená na prerokovanie III. Disciplinárnemu senátu SAK. IIl. Disciplinárny senát SAK -zaslal listom návrh na začatie disciplinárneho konania žalobcovi a vyžiadal si jeho vyjadrenie s poučením na možnosť podať námietku zaujatosti proti disciplinárnemu senátu alebo niektorému z jeho členov, oboznámil sa s obsahom sťažnostného a disciplinárneho spisu prejednal vec na pojednávaní 07.02.2018 a uznal žalobcu rozhodnutím spis. zn. DS 111.73/2017:1714/2017 zo dňa 07.02.2018 za vinného, keď mal preukázané, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia porušením povinnosti advokáta uvedenej v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a/ZoA. Podľa tohto ustanovenia advokát počas pozastavenia výkonu advokácie nie je oprávnený poskytovať právne služby. Disciplinárny senát uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške XXXX € a povinnosť nahradiť trovy disciplinárneho konania vo výške XXX €. Skutočnosti ktoré vzal disciplinárny senát za preukázané a ktoré hodnotil ako porušenie povinností advokáta uviedol v podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia. Proti rozhodnutiu III. Disciplinárneho senátu SAK podal žalobca odvolanie, prejednávané I. Odvolacím disciplinárnym senátom SAK, ktorý rozhodnutím spis. zn. I.ODS - 10/18:1714/2017 zo dňa 25.06.2018 rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu SAK ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia I. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK zo dňa 25.júna 2018 sú konkrétne uvedené skutočnosti, na základe ktorých odvolací disciplinárny senát vyhodnotil, že porušenie povinností žalobcu je disciplinárnym previnením a rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu je vecne správne. So stanoviskom, uvedeným v napadnutých rozhodnutiach sa žalovaný stotožnil a argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe, nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia I. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK z 25.06.2018 zodpovedajúce požiadavke uvedenej v § 21 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK odkazuje a uviedol, že vzhľadom na povahu porušenej povinností, spôsob konania, mieru zavinenia považuje aj uložené disciplinárne opatrenie vo forme peňažnej pokuty vo výške XXXX € za primerané. Rozhodujúce disciplinárne senáty vyčerpávajúco zdôvodnili, že právoplatnosť a účinnosť uznesenia Predsedníctva SAK zo dňa 10.02.2017 o pozastavení výkonu advokácie žalobcovi nastala dňom 10.04.2017 uplatnením fikcie doručenia podľa § 25 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK účinného dňom jeho schválenia Konferenciou advokátov dňa 15.06.2013 v súlade s § 69 ods. 1 písm. b/ ZoA. 13. Záverom žalovaný dodal, že o priebehu zasadnutia Predsedníctva SAK, ktoré rozhodovalo o pozastavení výkonu advokácie 10.02.2017 mal žalobca vedomosť, lebo sa zasadnutia osobne zúčastnil. Čo bude predmetom zasadnutí Predsedníctva SAK žalobca vedel z listov, ktorými ho Predsedníctvo pozývalo na zasadnutia. 12.01.2017 a 10.02.2017. V liste zo dňa 05.12.2016 číslo 7/2016-JUDr.Pp/ Sk, ktorým bol pozvaný na zasadnutie 12.01.2017 bolo žalobcovi oznámené, pre nesplnenie akej povinnosti z jeho strany bude Predsedníctvo rozhodovať, ako i to, že predmetom rokovania bude možnosť pozastavenia jeho výkonu advokácie. Rozhodovanie 12.01. bolo odložené pre ospravedlnenie sa žalobcu pre ochorenie na l0.02.2017, na ktoré bol žalobca listom zo 16.01.2017 s rovnakým obsahom pozvaný. Keďže sa zasadnutia Predsedníctva SAK, ktoré rozhodovalo dňa l0.02.2017 žalobca osobne zúčastnil, žalovanému nebolo zrejmé, prečo sa pred vyhlásením rozhodnutia vzdialil a rozhodnutie Predsedníctva SAK si osobne nevypočul a rovnako nie je zrejmé, z akých dôvodov sa o výsledok rozhodovania nezaujímal. Rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie číslo: 125/2/2017 zo dňa l0.02.2017 bolo žalobcovi odoslané doporučeným listom zo dňa 14.03.2017. Zásielka sa SAK vrátila poštou späť ako nedoručená z dôvodu „neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa § 25 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK advokát je povinný dodržiavať predpisy a uznesenia schválené konferenciou advokátov . Podľa § 25 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK písomnosť, ktorej odosielateľom sú orgány komory alebo kancelária komory sa doručuje advokátovi na adresu jeho sídla uvedené v zozname advokátov vedenom komorou. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď ju advokát prevzal, odmietol prevziať alebo posledným dňom lehoty, ak ju nevyzdvihol v úložnej lehote. Podľa žalovaného neboli na zrušenie disciplinárnych opatrení dôvody. IV. pojednávanie 14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 06.11.2019 rozsudkom. V. relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoA), počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto zákona. 17. Podľa § 18 ods. 1 a ods. 2 ZoA, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 18. Podľa § 18 ods. 3 a 4 ZoA, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. 19. Podľa § 56 ods. 1 a ods. 2 ZoA, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné napomenutie, b) verejné napomenutie, c) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d) pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov, e) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov. 20. Podľa § 56 ods. 4 ZoA, disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. V. Posúdenie veci správnym súdom 21. Podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej zodpovednosti je v tom, že vznik disciplinárnej zodpovednosti je založený porušením služobnej disciplíny, čiže služobných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako napríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné predpisy, inštrukcie, pokyny a pod. Disciplinárnu zodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy (štátnym zamestnancom), a ďalej voči verejným činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k právnickej osobe, ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho aktu vydaného na základe zákona, prípadne na základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby, ktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu. Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v prípade, ak o disciplinárnych deliktoch rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc. Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje Správny poriadok. 22. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 23. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. I.ODS-10/18:1714/2017 zo dňa 25.06.2018 vo veci navrhovateľa predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory proti disciplinárne obvinenému E.. E. N., nar. XX.XX.XXXX (žalobca), ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie III. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS III. -73/2017:1714/2017 zo 07.02.2018. Napadnutým rozhodnutím III. Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory podľa ustanovení § 21 ods. 2 písm. d) v spojení s § 26 ods. l Disciplinárneho poriadku SAK disciplinárne obvineného žalobcu uznal za vinného na tom skutkovom základe, že - ako právny zástupca Ľubomíra L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX G. Súča v párnej veci žalobcu : Y. L., nar. XX.XX.XXXX, G. hrdinov XXX/XX, XXX XX V.. proti žalovaným: 1) C. F., nar. XX.XX.XXXX, Y. S. XXXX/XX, XXX XX J., 2) J. L., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX G. R., X)Ľubomír L., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX G. R., vo veci o určenie vlastníckeho práva vedenej pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 17C/5/2017 vypracoval a podpísal vyjadrenie k žalobe o určenie vlastníckeho práva zo dňa 08.05.2017, ktoré holo doručené súdu dňa 09.05.2017, hoci mal v čase od 10.04.2017 až do 15.05.2017 Uznesením Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, sp. zn. 125/2/2017 zo dňa 10.02.2017 podľa § 8 ods. 2, písm. c) a d) zákona o advokácii, výkon advokácie pozastavený. Žalobca sa tak mal dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože porušil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a) ZoA, podľa ktorého advokát počas pozastavenia výkonu advokácie nie je oprávnený poskytovať právne služby. Za to mu podľa § 56 ods. 2 písm. c/ ZoA bola uložená peňažná pokuta vo výške X.XXX € a podľa § 57 ods. 5 cit. zákona povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške XXX €. 24. Za relevantné v tomto spore považoval správny súd dve žalobcove námietky. V prvom rade žalobca opakovane v žalobe namietal, že žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne nevysporiadal s mierou zavinenia (úmysel priamy - nepriamy, nedbanlivosť vedomá - nevedomá) ako obligatórnym znakom skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. Je možné v teoretickej rovine uviesť, že skutková podstata disciplinárneho deliktu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov. Medzi týmito znakmi existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej podmienenosti, čo z nich vytvára určitý systém. V dôsledku toho je podmienkou existencie skutkovej podstaty naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu. Nedostatok jedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej. Z uvedeného vyplýva, že znaky skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu majú všeobecne obligatórnu povahu. Medzi obligatórne znaky, resp. skupiny znakov patria objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok. V prvostupňovom rozhodnutí č. DS III.-73/2017:1714/2017 zo dňa 07.02.2018 úplne absentovali dôvody týkajúce sa subjektívnej stránky. V zmysle ust. § 56 ods. 1 ZoA, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta je zavinené porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo z predpisu komory. Predmetom dokazovania v disciplinárnom konaní malo byť teda preukazovanie, či žalobca naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu. Nedostatok absencie týchto dôvodov neodstránilo ani druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. I.ODS-10/18:1714/2017 zo dňa 25.06.2018, ktoré sa v ods. 3 týmto znakom zaoberalo, ale žalovaný sa tu s mierou zavinenia nevysporiadal dostatočne a posledná veta daného odseku naznačuje, že ide o nedokončenú úvahu žalovaného. Samotné konštatovanie, že analogicky podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zodpovednosť za zavinenie stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie nie je postačujúce. 25. Načrtnuté závery správne súdu týkajúce sa miery zavinenia ako obligatórneho znaku skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia súvisia aj so zásadami ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Ustanovenie § 195 SSP explicitne ustanovuje, kedy správny súd nie je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby (tzv. koncentračná zásada). SSP však dáva súdu bez ohľadu na rozsah a dôvody žaloby priamo povinnosť zaoberať sa otázkou zistenia skutočného stavu veci, otázkami zániku zodpovednosti za správny delikt, ale aj otázkami druhu a výške sankcie z toho aspektu, či nevybočila z rozsahu správnej úvahy danej orgánu verejnej správy znením zákona. Tu je však potrebné sa pozastaviť nad úvahou, kedy rozhodovanie správneho súdu vo veciach správneho trestania sa približuje výkonu trestného súdnictva aj tak, že hoci zákon nekonkretizuje, ktoré zo základných zásad trestného poriadku a zo zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona sú v rámci správneho trestania použiteľné, vytvára sa možný priestor na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí o zodpovednosti za správne delikty a o uložených sankciách. Ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona uvádza, že „pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.“ Správny orgán pritom mieru zavinenia vôbec nezohľadnil pri ukladaní peňažnej pokuty vo výške X.XXX €. 26. Ako druhú podstatnú žalobcovu námietku vyhodnotil správny súd tú skutočnosť, že žalovaný sa nijako nezaoberal pri ukladaní pokuty jeho osobnými a majetkovými pomermi. Žalobca považoval uloženú sankciu za neprimeranú a doslovne uviedol, že jeho príjem žalobcu zo závislej činnosti bol pre žalovaného nezaujímavý a nepodstatný, pretože ak by ho zohľadnil pri rozhodovaní o výške pokuty, nemohol by mu uložiť sankciu vo výške X.XXX €. To či žalovaný osobné a majetkové pomery pri určení výmery trestu pre disciplinárne obvineného žalobcu zohľadnil a akým spôsobom však nebolo možné v napadnutých rozhodnutia dohľadať. Vychádzajúc z naznačených úvah považoval Krajský súd v Bratislave aj túto námietku za dôvodnú. Súd chápe, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd hodnotí však preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úvah a zvážení správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými obmedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná majetkovej sfére dotknutej osoby, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie výšky sankcie je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad na doterajšie správanie páchateľa a tiež na jeho osobné a majetkové pomery. Uvedeným rámcom sa žalovaný dôsledne nezaoberal a v danej časti sú napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné. 27. Určenie výšky pokuty v rámci ustanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Rozpätie sadzby pokuty samo osebe pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej k charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože pokuta likvidačného charakteru nemôže plniť preventívnu funkciu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž 19-21/2000 zo dňa 31.5.2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 61/2001). Možnému likvidačnému následku uloženej pokuty sa venoval aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/02 zo daň 13.8.2002, v zmysle ktorého zákonná minimálna výška pokuty musí byť ustanovená tak, aby umožňovala aspoň do určitej miery zohľadniť majetkové a osobné pomery delikventa a aby uložená pokuta, hoci v minimálnej výške, nemala pre delikventa likvidačný následok, prípadne aby nespôsobovala, že podnikateľská činnosť po značnom (niekoľkoročnom) časovom období stratí svoj zmysel. Ak nie je táto zásada rešpektovaná, ide o taký zásah do majetkových práv sankcionovaného subjektu, ktorý vzhľadom na svoju intenzitu predstavuje porušenie čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (čl. 20 ods. 1 Ú SR) a čl. 1 Dodatkového protokolu k ED. Keďže v rozhodnutiach absentovali relevantné dôvody, čo spôsobilo ich nepreskúmateľnosť, preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).