Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/181/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201502 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201502.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575691/2018 zo dňa 14.08.2018, o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 19.08.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.10.2018 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575691/2018 zo dňa 14.08.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100629938/2018 zo dňa 27.03.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume XXX.XXX,XX eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume XXX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX eur žalobcovi, ako daňovému subjektu. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100629938/2018 zo dňa 27.03.2018 zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty na ďalšie konanie. 3. Súčasne s podaním správnej žaloby žalobca navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Tento návrh na priznanie odkladného účinku Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/181/2018-84 zo dňa 26.07.2019 zamietol z dôvodu, že považuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto prípade za rozporné s verejným záujmom. 4. Žalobca dňa 27.08.2019 doručil tunajšiemu krajskému súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) a b) SSP a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože podľa neho sú splnené všetky podmienky a sú naplnené všetky dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. Žalobca ďalej konštatuje, že rozpor medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom je vylúčený, pretože priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Ďalej žalobca dôvodil tým, že mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia a že sa žalobca v dôsledku toho stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Žalobca poukázal na konania vedené na Krajskom súde v Prešove, kde správny súd priznal odkladný účinok správny žalobám daňových subjektov spadajúcich do skupiny hydina aj v prípade nižších súm vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty. Vyčítal Krajskému súdu v Bratislave, že v rozhodnutí o zamietnutí odkladného účinku neodôvodnil odklon od tejto ustálenej rozhodovacej praxe. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011, v zmysle ktorého s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. K návrhu na priznanie odkladného účinku priložil uznesenia Krajského súdu v Prešove o priznaní odkladného účinku správnym žalobám v konaniach sp. zn. 5S/7/2018, 2S/23/2018, 6S/8/2018, 5S/23/2018, 6S/7/2018, 2S/103/2018, 6S/6/2018, 2S/8/2018, 2S/7/2018. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/20/2016, ktorým krajský súd potvrdil správnosť rozhodnutí správcu dane a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v časti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie pri daňovom subjekte zo skupiny hydina. V dôvodoch svojho návrhu poukázal aj na skutočnosť, že z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2018 vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál vo výške XX.XXX.XXX,- EUR a preto je jeho finančná situácia v tejto dobe veľmi napätá. O krátkodobej nepriaznivej finančnej situácii žalobcu svedčí aj skutočnosť, že Sociálna poisťovňa pristúpila k vymáhaniu pohľadávok, ktoré voči žalobcovi eviduje titulom neuhradených preddavkov na sociálne poistenie za jednotlivé mesiace roku 2018 a 2019. V návrhu na priznanie odkladného účinku ďalej žalobca zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj s tým, že náklady spojené s plnením si povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom predstavujú len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti žalobcu. Argumentoval aj tým, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by predstavovalo vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva. Takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti žalobcu. Žalobca ďalej argumentoval konečným stavom na svojich bankových účtoch, ktoré sú len formálnymi údajmi, nakoľko disponibilné prostriedky na bankových účtoch žalobcu predstavujú zápornú sumu alebo sumu vo výške X,XX eur. Na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že mu terajšia finančná situácia dovoľuje ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna a žalobca sa nechystá nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. V návrhu ďalej argumentoval skutočnosťou, že Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o odkladnom účinku správnej žaloby nezohľadnil tvorbu účelovej rezervy vo výške X,X U. eur na daňové záväzky v roku 2017 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške X,X U. eur v účtovnom roku 2018 a rovnako nezohľadnil splácanie splatných daňových pohľadávok a platobnú disciplínu žalobcu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane. Uviedol, že žalobca pristupuje aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať platobnú disciplínu. Výkon napadnutého rozhodnutia bude mať za následok ekonomickú likvidáciu žalobcu, prípadne výrazné a radikálne reštrikčné opatrenia, ktoré sa dotknú jeho prevádzkovej činnosti a zamestnanosti v značnom rozsahu. K návrhu žalobca na podporu svojich tvrdení priložil účtovnú závierku k 31.12.2018, výpis z účtu v P. banka Slovensko, a.s. ku dňu 31.07.2019, výpis z účtu v D. Banka Slovensko, a.s. ku dňu 14.08.2019, výpis z účtu Č. ku dňu 01.08.2019, rekapituláciu miezd za podnik za mesiac 7/2019, mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie a uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/7/2018, 2S/23/2018, 6S/8/2018, 5S/23/2018, 6S/7/2018, 2S/103/2018, 6S/6/2018, 2S/8/2018, 2S/7/2018, ktorými súd priznal odkladný účinok žalobcom zo skupiny spoločností hydina. 5. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu v lehote 15 dní vyjadriť. Žalovaný sa v stanovenej lehote k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 13. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) a b) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo právneho stavu veci. 15. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca novým návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda. Z návrhu žalobcu má správny súd za preukázané, že žalobca je v zlej finančnej situácii, je zaťažený exekúciami a že výkonom napadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť k obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, k prepúšťaniu niektorých zamestnancov, prípadne aj k iným následkom. Túto skutočnosť správny súd skonštatoval aj vo svojom predchádzajúcom uznesení o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Z argumentácie žalobcu obsiahnutej v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku vyplýva istá neurčitosť a nesúlad v argumentácii, keď žalobca v jednej časti návrhu tvrdí, že svoju finančnú situáciu zlepšuje a dosahuje najlepšie výsledky za posledných šesť rokov a v inej časti návrhu tvrdí, že je platobne neschopný, nemôže platiť odvody do Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho sú proti nemu začaté exekučné konania, hrozí mu ukončenie podnikateľskej činnosti a likvidácia spoločnosti. Správny súd je toho názoru, že žalobca už je toho času platobne neschopný a predlžený, ako to vyplýva zo žalobcom predložených dokladov a tvrdených skutočností. Žalobcom predložená účtovná závierka, ktorá bola zostavená ku dňu 31.12.2018 neodráža aktuálnu finančnú situáciu žalobcu ku dňu podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (27.08.2019). Správny súd nemôže posúdiť ani tvrdenia žalobcu o tvorbe účelovej rezervy na daňové záväzky, keďže účtovná závierka predložená žalobcom neodráža aktuálnu finančnú situáciu žalobcu a existenciu tejto finančnej rezervy v čase podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca iným spôsobom nepreukázal. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku nemôže zmeniť ani žalobcom predložená rekapitulácia miezd za mesiac júl 2019, nakoľko táto nepreukazuje splnenie základných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K žalobcovej námietke, že správny súd neodôvodnil odklon svojho rozhodnutia od rozhodovacej praxe iných krajský súdov, konkrétne Krajského súdu v Prešove, Krajský súd v Bratislave uvádza, že rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je správny súd pri rozhodovaní právne viazaný. Naviac, zo žalobcom predložených rozhodnutí Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že sa nejedná o totožné veci, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe. Krajský súd v Prešove sa vo svojich rozhodnutiach navyše vôbec nezaoberal otázkou, či bude alebo nebude priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozpore s verejným záujmom. Iné rozhodnutia súdov, na ktoré sa žalobca v návrhu odvolával k žalobe nepriložil. 16. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Sám poukázal na skutočnosť, že je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia zo strany žalobcu bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Podľa názoru správneho súdu je možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Súd preto aj naďalej vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe jeho rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe hodnoverne nepreukázal zmenu skutkového ani právneho stavu, nakoľko svoj návrh odôvodnil takmer rovnakými tvrdeniami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.10.2018. 17. Dôvod priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP, ktorý žalobca považuje za daný, vôbec neodôvodnil a nepodložil žiadnymi dôkazmi. 18. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.10.2018 a nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Dôvod podľa § 185 písm. b) SSP žalobca vôbec neodôvodnil ani nepreukázal. Správny súd preto v súlade s ust. § 188 SSP opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).