Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/181/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201502 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201502.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575691/2018 zo dňa 14.08.2018, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 18.10.2018 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.10.2018 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575691/2018 zo dňa 14.08.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100629938/2018 zo dňa 27.03.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume XXX.XXX,XX eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume XXX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX eur žalobcovi, ako daňovému subjektu. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100629938/2018 zo dňa 27.03.2018 zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty na ďalšie konanie. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že potreba priznania odkladného účinku správnej žalobe je odôvodnená hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Ďalej uviedol, že sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca sa prípadným výkonom daňovej exekúcie stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Žalobca uviedol, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinností žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva 297 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj. Tvrdené skutočnosti žalobca preukazoval súdu účtovnou závierkou zostavenou k dátumu 31.12.2017 a účtovnými dokladmi - mesačným výkazom poistného a príspevkov za obdobie 08/2018, výpisom z podnikateľského účtu žalobcu, dokumentom nazvaným „Rekapitulácia miezd za podnik 08/2018“, mesačnou štatistikou o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie z augusta 2018. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 02.07.2019, v ktorom uviedol, že u žalobcu bolo zistené, že bol súčasťou reťazca (personálneho prepojenia osôb), ktorého výlučným cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť. Doklady predložené jednotlivými účastníkmi v rámci deklarovaných obchodov sú zbavené akejkoľvek ekonomickej podstaty. Išlo o personálne prepojené osoby a tieto spoločnosti boli ovládané jednou osobou. Žalovaný ďalej uviedol, že daňovými kontrolami bolo u žalobcu zistené účelové konanie spoločnosti s cieľom neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získania daňovej výhody nastrčením spoločností, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, model obchodovania s využitím „nárazníkových“ spoločností a „stratených“ obchodníkov. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že daňový subjekt (žalobca) v súčasnosti nepredkladá žiadne vyjadrenia, nereaguje na výzvy správcu dane, mení splnomocnených zástupcov aj konateľa, so správcom dane už nespolupracuje a zastupuje ho právnická spoločnosť, ktorá robí prieťahy v konaní. Ďalej uviedol, že obchodná činnosť bola presunutá na spriaznenú spoločnosť a sám daňový subjekt (žalobca) v súčasnosti vykonáva obchodnú činnosť v minimálnom rozsahu. Hrozba straty práce u zamestnancov neexistuje, pretože zamestnanci sú zamestnaní v inej spoločnosti a daňový subjekt (žalobca) si ich prenajíma a tieto služby sú značne predražené. Žalovaný všetky predbežné opatrenia na majetok vydané počas daňovej kontroly u daňového subjektu (žalobcu) zrušil po tom, ako bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe (resp. bola podaná kasačná sťažnosť) v súdnych konaniach sp. zn. 2S/23/2018 - 92,5S/23/2018 - 98, 6S/22/2018 - 97, 3S/23/2018 - 96 a 6S/23/2018 - 92, čo malo za následok uvoľnenie peňažných prostriedkov daňového subjektu (žalobcu) v tomto rozsahu. Žalobca podľa vyjadrenia žalovaného neprijal žiadne opatrenia na reštrukturalizáciu spoločnosti, neprehodnotil svoju finančnú situáciu vedúcu k zníženiu už aj tak vysokej nákladovosti spoločnosti na únosnú mieru a neprestal s popísaným modelom obchodovania ani v súčasnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a vyjadrením žalovaného k žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnemu súdu preukázal priloženými dôkazmi. Žalobca preukázal, že jeho prevádzkový kapitál je približne v sume -.,- eur a v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k spôsobeniu niektorého z následkov uvedených žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím súdu, ktorým sa prelamujú účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a pozastavuje sa dočasne jeho vykonateľnosť, najčastejšie až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Toto rozhodnutie má charakter výnimočnosti a súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len v prípade splnenia zákonných podmienok, definovaných v § 185 písm. a) SSP. Medzi tieto podmienky patria hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Podstatnou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je aj preukázanie skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Tieto podmienky, hrozba závažnej ujmy a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom musia byť splnené súčasne. Súd má z návrhu žalobcu za osvedčené, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, avšak žalobca súdu neosvedčil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. S tvrdením žalobcu, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevznikne rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, pretože priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, sa súd nestotožnil, a to aj vzhľadom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného. V prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe je súd o tejto žalobe povinný rozhodnúť do 6 mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. Žalobca správnemu súdu nepreukázal, že by v takomto krátkom časovom období dokázal zlepšiť svoju finančnú situáciu natoľko, aby v prípade, ak správny súd zamietne jeho žalobu a potvrdí napadnuté rozhodnutie žalovaného, bol schopný uhradiť rozdiel dane a vyrubenú daň bez toho, aby nastali následky, ktoré žalobca popísal v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd je názoru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto prípade je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko existuje reálna hrozba, že v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe a prípadnom zamietnutí žaloby môžu nastať z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalobcu rovnaké následky, ako v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe, rozdiel dane a vyrubená daň sa stanú v dôsledku toho nedosiahnuteľné a nebudú riadne zaplatené. 14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzal do úvahy aj tvrdenie žalobcu o negatívnom dopade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na zamestnancov žalobcu a na zachovanie zamestnanosti v regióne, kde žalobca pôsobí. Správny súd v danom prípade po dôkladnom uvážení všetkých okolností prípadu a všetkých predložených dôkazov dospel k záveru, že v tomto prípade a v súčasnom období pozitívneho vývoja zamestnanosti verejný záujem na riadnom zaplatení rozdielu dane a vyrubenej dane prevyšuje nad verejným záujmom nad zachovaním zamestnanosti u žalobcu. Správny súd je toho názoru, že i v prípade, ak by došlo v súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia k negatívnemu dopadu na zamestnancov žalobcu, budú títo mať možnosť zabezpečiť svoje životné potreby a potreby svojej rodiny nájdením si adekvátneho pracovného miesta. Podľa názoru správneho súdu negatívny dopad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného nebude mať taký závažný dopad na zamestnancov žalobcu, ktorí sa s vysokou pravdepodobnosťou dokážu adekvátne uplatniť na pracovnom trhu vo svojom regióne, než aký by nastal v dôsledku nezaplatenia, resp. nevymožiteľnosti daňového nedoplatku, ktorý je predmetom tohto konania. 15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).