Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/182/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201508 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201508.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: B. R., D. XG, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Šimon Meliš, advokát, Partizánska 3, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žiadateľ elektronickou poštou žiadal dňa 26.07.2018 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sprístupniť informácie, ktoré vo svojej žiadosti označil bodmi 1 až 13 a bodom 15 v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. 2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dňa 01.08.2018 elektronicky odpovedal na žiadosť žiadateľa. 3. Žiadateľ elektronicky dňa 16.08.2018 podal podľa neho odvolanie, v ktorom uviedol, že Ministerstvo vnútra SR odpovedalo na 1 a 2 bod uvedený v jeho žiadosti zo dňa 26.07.2018 a na ostatné neodpovedalo. Tým, že Ministerstvo vnútra SR neodpovedalo na body 3 až 13 a bod 15 jeho žiadosti, došlo vo vzťahu k týmto bodom k fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. 4. Ministerstvo vnútra SR dňa 21.08.2018 listom č. SITB-2018/000728-004 označeným ako „odpoveď na odvolanie voči nesprístupnení informácie“ (nefunkčný eID pod OS LINUX) oznámilo žiadateľovi, že jeho podanie zaslané mailom zo dňa 26.07.2018 nebolo vyhodnotené ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a bolo vybavené ako bežná korešpondencia. Z uvedeného dôvodu nie je možné voči nemu podať odvolanie, voči nesprístupneniu informácie. V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z toho hľadiska bolo podanie posúdené so záverom, že sa nejedná o žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií. 5. Žiadosti, ktorých obsahom je poskytnutie výkladu právneho predpisu, stanoviska, prognózy, subjektívneho názoru predstaviteľa povinnej osoby a ktoré majú charakter právnej rady sa nevybavujú podľa zákona o slobode informácií. Takýmto spôsobom postupuje aj verejný ochranca práv, ako aj Kancelária Ústavného súdu SR. 6. Keďže žiadateľ s týmto nesúhlasil, podal na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 7. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.10.2018 domáhal, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o odmietnutí poskytnutia informácie zo dňa 07.08.2018 a fiktívne rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky o zamietnutí odvolania a potvrdenia fiktívneho rozhodnutia MV SR zo dňa 31.08.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Žalobca zastáva názor, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keď žiadosť žalobcu poukazujúcu na zákon o slobode informácií nevybavil v súlade s právnou úpravou tohto zákona a vo svojej odpovedi zo dňa 01.08.2018 sa vôbec nevyjadril k bodom 3 až 13 a k bodu 15 tejto žiadosti. Žalobca sa domnieva, že ak chcel žalovaný nesprístupniť informácie, ktorých sprístupnenie žalobca požadoval v bodoch 3 až 13 a v bode 15 svojej žiadosti, mal v súlade s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, v spojení s § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vydať o tom písomné rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní, ktoré by obsahovalo výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a z odôvodnenia, ktorého by sa žalobca dozvedel dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. 9. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa súd vyjadril, že žiadateľ o poskytnutie informácií má právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemieni vyhovieť rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku (napr. rozsudok NS SR z 09.04.2013 sp. zn. 3Sži 20/2012, rozsudok NS SR zo dňa 10.10.2013 sp. zn. 3Sži 4/2013, rozsudok NS SR zo dňa 16.06.2010 sp. zn. 6Sži 1/2010 a pod.) 10. Vzhľadom k tomu, že fiktívne rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní, žalobca v zákonom stanovenej lehote 3 mesiace podal dňa 16.08.2018 voči tomuto fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie informácií uvedených v bodoch 3 až 13 a v bode 15 došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a opätovne požiadal o sprístupnenie týchto informácií. 11. Keďže podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť, resp. o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, v tomto prípade Minister vnútra SR, žalobca sa domnieva, že postup žalovaného nebol v súlade so zákonom o slobode informácií, keď jeho odvolanie bolo vybavené len odpoveďou Generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Keď odvolací orgán v zákonnej 15 - dňovej lehote o odvolaní žalobcu nerozhodol v súlade s § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, došlo dňa 31.08.2018 k vydaniu fiktívneho rozhodnutia Ministra vnútra SR o podanom odvolaní, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na jeho vydanie, v danom prípade 03.09.2018. 12. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že predmetom preskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Výnimočne takéto rozhodnutie v skutočnosti nemusí existovať. Napríklad fikcia rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 infozákona a rozhodnutia o odvolaní podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 5/2011 zo dňa 08.11.2011, sp. zn. 5Sži 20/2012 zo dňa 28.02.2013. Na základe uvedených skutočností, žalobca navrhol, aby súd zrušil obe fiktívne rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.03.2019 uviedol, že žiadosť žalobcu o prístup k informáciám bola vyhodnotená ako bežná korešpondencia a nie ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií. V zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Na základe uvedeného je zrejmé, že správny orgán je povinný zaobchádzať s podaním osoby podľa jeho obsahu a nie podľa jeho názvu. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia bolo podanie žalobcu posúdené so záverom, že nejde o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobode informácií a teda nemožno pri vybavení žiadosti postupovať podľa ustanovení tohto zákona. 14. Žalovaný uviedol, že ústredným pojmom právnej úpravy zákona o slobode informácií je pojem informácia, avšak legálnu definíciu tohto pojmu zákon neupravuje. Nie je teda zrejmé, čo všetko je informáciou o sprístupnenie, ktorej možno žiadať na základe zákona o slobode informácií, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, ako aj judikatúry aplikovanej súdmi „informáciou je len exaktný údaj alebo súbor údajov, ktoré má povinná osoba k dispozícií a to buď v listinnej podobe alebo na inom nosiči dát, alebo by takéto informácie v uvedenej forme zo svojej úradnej povinnosti mala mať.“ Pokiaľ požadovaná informácia takéto kritériá nespĺňa, nie je možné procesne postupovať podľa zákona o slobode informácií, pretože nejde o žiadosť o informáciu, hoci by ju takto žiadateľ označil. 15. Vychádzajúc z premisy, že povinné osoby sprístupňujú len informácie, ktoré majú mať k dispozícií, režim zákona neustanovuje povinnosť nové informácie vytvárať alebo vyjadrovať názory k určitej problematike, napr. analýzy, či právne výklady. To isté platí aj pre otázky na subjektívne názory predstaviteľov povinných osôb. Vzhľadom na uvedené, žalovaný má za to, že žiadosti, ktorých obsahom je poskytnutie výkladu právneho predpisu, stanoviska, prognózy subjektívneho názoru predstaviteľa povinnej osoby a ktoré majú charakter právnej rady sa nevybavujú podľa zákona o slobode informácií. Preto je aj obsah požadovaných informácií pre ďalšie posúdenie irelevantný. Jedným rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, že žalobca svojou žiadosťou požadoval stanoviska, na ktoré sa zákon o slobode informácií nevzťahuje. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP. Súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky v zmysle § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo potrebné najskôr posúdiť, či žiadosť žalobcu mala byť vybavená podľa zákona o slobode informácií č. 211/2000 Z.z. a ak áno, potom preskúmať rozhodnutia - fiktívne rozhodnutia žalovaného. 19. Súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že sa v danej veci nemalo postupovať podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. 20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť, najneskôr do 3 dní. 21. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. 23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladanie s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávajúcich na základe uzatvorenej zmluvy. 24. Súd má za to, že žalovaný správne vyhodnotil, že žiadosť žalobcu zo dňa 26.07.2018 nemožno posudzovať podľa zákona č. 211/2000 Z.z. 25. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 19 ods. 2 prvá veta, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu vyplýva, že žalobca žiadal: - je pravda, že novo vydaný eID (vydaný 25.07.2018 z dôvodu nahratia nových certifikátov alebo zmeny bydliska) nie je možné používať pod OS Linux, nakoľko vydaný eID nie je kompatibilný s verziou eID klient (dostupná na slovensko.sk) vo verzii 1.9.4. Ak to pravda nie je, ako treba odstrániť nefunkčnosť (po zasunutí tohto nového eID do čítačky totiž hlási chybu "neznáma karta"). Ak to je pravda, prosím o poskytnutie ďalších informácií: - na základe akej právnej skutočnosti štát (Min. vnútra SR) núti fyzickú osobu, ktorá má dlhodobo aktivovanú elektronickú schránku, túto využíva, týmto znefunkčnením kúpiť si a používať komerčný operačný systém jedného dodávateľa (t. j. Windows, ktorý je podľa call centra MV SR aktuálne jediný OS, pod ktorým funguje eID klient). - kto a na základe akej skutočnosti rozhodol, že sú vydávané eID nekompatibilné s doterajším softvérovým vybavením a od akého dátumu sú vydávané tieto nové eID, ktoré sú nekompatibilné s eID klient v 1.9.4.? - aké technické prekážky bránia používaniu nového eID s aktuálnou verziou eID klient v 1.9.4 pod OS Linux? - je alebo nie je štát v zmysle príslušných právnych predpisov a technických špecifikácií riešení elektronických preukazov povinný zabezpečiť funkčnosť eID aj na iných, ako komerčných OS (t. j. na iných ako Windows)? - má štát, resp. MV SR dohodu so spoločnosťou Microsoft (alebo akoukoľvek inou spoločnosťou), ktorá zvýhodňuje používateľov tohto OS pred inými užívateľmi, keďže eID klient pre OS Windows je funkčný, a pre iné OS nie? - ako má postupovať občan s aktivovanou elektronickou schránkou, do ktorej sa nemôže dostať, keďže štát mu toto znemožnil (doteraz, t. j. pred výmenou eID, to fungovalo)? - je alebo nie je znemožnenie používania eID občanovi používajúcom OS Linux oproti občanovi používajúcom OS Windows podľa MV SR diskriminačné? - na základe akej právnej skutočnosti (zadanie, operačný program a pod.) bol vyvíjaný eID klient pre 3 OS (Windows, Mac, Linux) a čo sa v tomto smere zmenilo, keď štát rozhodol o sprístupnení eID klienta vo verzii 2 len pre používateľov OS Windows. - vedel štát (resp. MV SR) o tom, že vydávaním nových eID dôjde k znefunkčneniu ich použitia na OS Linux a OS Mac? - ktorá konkrétna osoba na MV SR je zodpovedná za rozhodnutie o nasadení nových eID? Ktorá konkrétna osoba na MV SR je zodpovedná za správnosť fungovania aplikácie eID klient? - ktorá spoločnosť programuje pre MV SR eID klient? - má spoločnosť podľa bodu 12 zmluvnú alebo inú povinnosť sprístupniť funkčný eID klient aj pre iný OS, ako OS Windows? Ak áno, sprístupnite mi (scan) príslušného dokumentu, z ktorého to vyplýva a uveďte mi, prečo sa tak nestalo. Ak nie, z akého dôvodu MV SR takéto zadanie nepožaduje? - nefunkčnosť eID klienta vo v 1.9.4. pod OS Linux je stanovom konečným? Ak nie, kedy dôjde k náprave stavu? 26. Žalobca žiadal opätovne odpovede na body 3 až 13 a bod 15, nakoľko odpoveď na bod 1 a 2 dostal a to mailom zo dňa 01.08.2018. 27. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám definíciu pojmu informácia neobsahuje. Pojem informácia v zmysle infozákona bol definovaný a aplikovaný v judikatúre súdov Slovenskej republiky a to, „informáciou je len exaktný údaj alebo súbor údajov, ktoré má povinná osoba k dispozícií a to buď v listinnej podobe alebo na inom nosiči dát, alebo by takéto informácie v uvedenej forme zo svojej úradnej povinnosti mala mať. Pokiaľ požadovaná informácia takéto kritériá nespĺňa, nie je možné procesne postupovať podľa zákona o slobode informácií, pretože nejde o žiadosť o informáciu, hoci by ju takto žiadateľ označil.“ Podľa českej právnej úpravy (zákon č. 106/1999 Sb. o svobodném přístupu k informacím) sa pod pojmom „informácia“ rozumie akýkoľvek obsah alebo jeho časť v akejkoľvek podobe zaznamenaný na akomkoľvek nosiči, najmä obsah písomného záznamu na listine, záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo záznamu zvukového, obrazového alebo zvukovo-obrazového, nie však samotný nosič informácií. Zákon neustanovuje povinnosť nové informácie vytvárať alebo vyjadrovať názory k určitej problematike. Súd, tak ako aj žalovaný vyhodnotil žalobcovu žiadosť zo dňa 26.07.2018 v zmysle ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku podľa jej obsahu. 28. Z obsahu uvedených bodov vyplýva, že žalobca žiadal vyjadriť sa k určitým technickým problémom, k analýzam, k právnym výkladom a k subjektívnym stanoviskám. 29. Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať, alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácií nenachádzajú. Rovnako zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomocí, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná a riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani nevykonávajú. 30. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že obsah požadovaných informácií je taký, na ktorý sa zákon o slobode informácií nevzťahuje a preto žalovaný správne postupoval pri vyhodnotení žiadosti žalobcu a na jeho žiadosť odpovedal listom - bežnou korešpondenciou. Na základe uvedených skutočností súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v súlade s § 190 SSP. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.