Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/186/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201560 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201560.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a.s., so sídlom: Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430, zastúpeného advokátskym spoločenstvom: Weis & Partners s.r.o., so sídlom: Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, v mene ktorého koná advokát JUDr. Peter Weis, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101704413/2018 zo dňa 03.09.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.11.2018 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 05.11.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 05.11.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101704413/2018 zo dňa 03.09.2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.) potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava č. 100285587/2018 zo dňa 05.02.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel v sume 384.770,80 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, t. j. nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX eura a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX eura. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že v predmetnom prípade správca dane určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume až XXX.XXX,XX eura, čo znamená, že žalobca by pritom musel vrátiť nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX.XX eura a musel by doplatiť vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX.XXX,XX eura. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňoval aj poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/97/2009 zo dňa 07.12.2010. Argumentoval tým, že treba vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu nielen za zdaňovacie obdobie február 2012, ale aj za január 2012, marec 2012, júl 2012 a august 2012. Jednalo sa pritom o jednu a tú istú daňovú kontrolu, v rámci ktorej bol vydaný jeden a ten istý protokol, avšak neskôr správca dane za každé jedno zdaňovacie obdobie vydal samostatné (pre žalobcu nepriaznivé) rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Žalobca podal proti všetkým rozhodnutiam v zmysle predchádzajúcej vety odvolania, pričom ani jednému odvolaniu nebolo vyhovené. Žalobca tak teraz samostatnými žalobami žaluje všetky uvedené zdaňovacie obdobia (všetkých 5 rozhodnutí FR SR), v ktorých správca dane vyrubil nasledovné rozdiely na DPH: január 2012 rozdiel XXX.XXX,- eur; február 2012 rozdiel XXX.XXX,XX eur; marec 2012 rozdiel XXX.XXX,- eur; júl 2012 rozdiel XXX.XXX,XX eur; august 2012 rozdiel XXX.XXX,XX eur. Spolu s predmetným žalovaným zdaňovacím obdobím február 2012 je tak za všetky tieto zdaňovacie obdobia správcom dane určený rozdiel na DPH v sume spolu X.XXX.XXX,XX eur. Čo sa týka návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe tak je podľa žalobcu nutné vziať do úvahy aj ostatné uvedené zdaňovacie obdobia, ktoré rovnako žaluje a kde rovnako žiada o priznanie odkladného účinku, pretože ak by nebol odkladný účinok priznaný žiadnej z týchto žalôb a došlo by k okamžitému výkonu všetkých 5 rozhodnutí správcu dane, tak žalobca by musel uhradiť správcovi dane sumu v celkovej výške X.XXX.XXX,XX eur, čo by žalobcovi spôsobilo závažnú ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Následne žalobca argumentoval tým, že by mu tak hrozil výkon daňovej exekúcie v uvedenej celkovej sume X.XXX.XXX,XX eur, pričom mal odôvodnenú obavu, že výkonom takejto daňovej exekúcie resp. exekúcií by bola ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu. Všetky predmetné zdaňovacie obdobia (január 2012, február 2012, marec 2012, júl 2012, august 2012) resp. všetkých 5 žalôb je podľa názoru žalobcu potrebné posudzovať, čo sa návrhu na priznanie odkladného účinku týka, vo vzájomnej súvislosti. Zároveň mal za to, že priznanie odkladného účinku predmetnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 12.03.2019, doručeným správnemu súdu taktiež dňa 12.03.2019, v rámci ktorého sa vyjadril i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tak, že žalobca v podanej žalobe nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď v žalobe neuviedol také skutočnosti, z ktorých by hrozil závažný dopad rozhodnutia žalovaných daňových orgánov, ktorými bol určený rozdiel v sume XXX.XXX,XX. eura, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, t. j. nebol priznaný nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX eura a bola vyrubená daň v sume XXX.XXX,XX eura, na fungovanie žalobcu. Z tohto dôvodu žalovaný nevidel dôvody na priznanie odkladného účinku predmetnej žaloby vo veci žalobou napadnutých rozhodnutí, s tým, že posúdenie tejto otázky je v kompetencii konajúceho súdu. 4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podaním zo dňa 15.04.2019, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 15.04.2019, v rámci ktorého sa vyjadril i k vyjadreniu žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V plnej miere poukázal na svoju argumentáciu obsiahnutú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý uviedol v správnej žalobe zo dňa 05.11.2018. Opätovne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/97/2009 zo dňa 07.12.2012 a na zdôvodnenie priznania odkladného účinku doplnil vyjadrenie žalobcu, ktoré z dôvodu odbornosti uviedol v obsahovo nezmenenej podobe poskytnutej priamo žalobcom ako odborníkom na spracovanie mlieka. V zmysle citovaného vyjadrenia žalobcu je žalobca významný producent mlieka a mliečnych výrobkov v SR, ročne spracuje asi 100 miliónov litrov surového kravského mlieka (ďalej len ako „SKM“), čo je asi 12% slovenskej produkcie SKM. V roku 2018 dosiahol žalobca tržby okolo 70 mil. eur za rok, t.j. priemerne cca 5,9 miliónov mesačne, čím sa umiestnilo v sektore spracovateľov mlieka na 2-3 mieste na Slovensku. Zaplatením vyrubeného rozdielu dane by sa žalobca dostal do vážnych finančných problémov, lebo by stratilo dvojtýždňový cash flow, čo by logicky vyústilo do neplatenia dodávateľských faktúr. Fakticky by sa situácia blížila k bankrotu. Okrem prepúšťania vo vlastných radoch (v súčasnosti 247 ľudí) by došlo taktiež k ohrozeniu 12% farmárov - dodávateľov SKM na Slovensku, ktorí majú väčšinou na tieto pravidelné platby nastavené mzdy, a teda by ich svojim zamestnancom nemohli vyplácať. Na trhu by ostalo 12% nespracovaného SKM, lebo kravy doja denne a toto mlieko by nemal kto od týchto farmárov kúpiť. Mlieko sa nedá skladovať, ak sa do dvoch dní nepredá, hrozí ďalšia škoda - likvidácia v kafilérii. Prebytok mlieka na voľnom trhu by mohol vyvolať aj otras ceny tejto komodity na Slovensku s dopadom na celý sektor prvovýroby. U farmárov by sa hromadili škody, čo by tiež mohlo viesť k zásadným hospodárskym problémom u nich, končiacich prepúšťaním, ba i bankrotmi. 5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 10. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu následku takejto ujmy videl v tom, že v predmetnom prípade správca dane určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume až XXX.XXX,XX eura, čo znamená, že žalobca by musel vrátiť nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX.XX eura a musel by doplatiť vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX.XXX,XX eura. Argumentoval tým, že pri posudzovaní jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe treba vziať do úvahy a posudzovať vo vzájomnej súvislosti aj ostatné zdaňovacie obdobia, za ktoré správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu, ktoré žalobca rovnako žaluje a žiada v nich o priznanie odkladného účinku, a v ktorých mu správca dane vyrubil rozdiely na DPH v sume spolu X.XXX.XXX,XX eur. Tvrdil, že okamžitým výkonom všetkých týchto rozhodnutí správcu dane by mu hrozil výkon daňovej exekúcie, čím by bola ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie následkom závažnej ujmy resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti povinnosť žalobcu dôvody nielen uviesť, ale i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 11. Správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu, aj vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.03.2019, v kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe, a zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil vznik závažnej ujmy resp. iného vážneho nenapraviteľného následku, ani ohrozenie existencie žalobcu ako podnikateľského subjektu s ohľadom na výšku určeného rozdielu v sume XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012, nepriznania nadmerného odpočtu v sume XXX.XXX,XX eura a vyrubenia dane v sume XXX.XXX,XX eura. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca vo svojej argumentácii poukázal na ďalšie štyri samostatné rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, v dôsledku ktorých celkovo vyrubená dlžná čiastka činí X.XXX.XXX,XX,- eura. 12. Záverom považuje tunajší súd za potrebné uviesť, že nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.