Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/203/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201659 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201659.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Nám. M. Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 669 415, - správca konkurznej podstaty úpadcu Púchovský mäsový priemysel, a.s. v konkurze, Vsetínska 1354/15, Púchov, IČO: 31 561 853, zastúpený: MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., 900 41 Rovinka 498, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 624787/2018 zo dňa 08.11.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie 04/2009, 05/2009 a 06/2009. Daňová kontrola bola začatá dňom 23.07.2013, o čom bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9900431/5/3523646/2013 zo dňa 23.07.2013. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 9900431/5/1470503/2014/Matk zo dňa 07.04.2014. Dňa 28.04.2014 doručil správca dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie k uvedenému Protokolu a týmto dňom bola v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku ukončená daňová kontrola. Žalobca v stanovenej lehote správcovi dane doručil dňa 13.05.2014 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k Protokolu dňa 25.08.2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. 2/ Správca dane v súlade s § 68 ods. 5 Daňového poriadku vydal rozhodnutie č. 9900431/5/3996127/2014/Matk zo dňa 26.08.2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH v sume 143.078,20 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 06/2009z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/538737/2014/14003 zo dňa 08.12.2014, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Trenčíne žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia uvedeným rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 11S/31/2015-62 zo dňa 29.03.2016 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.12.2014 podľa § 250j ods. 2 pís. c/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal odvolanie žalovaný na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 4Sžf/60/2016 zo dňa 03.10.2017 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu. 3/ Žalovaný dňa 15.01.2018 vydal rozhodnutie č. 22031/2018, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane č. 9900431/5/3996127/2014/Matk zo dňa 26.08.2014 za zdaňovacie obdobie 06/2009 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane pokračoval v konaní o DPH v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. 4/ Správca dane na základe v ďalšom konaní, na základe preverovania dodávok tovaru - mäsa - žalobcovi od dodávateľa Gibalex, ktorý uvedený tovar nakupoval od spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zistil, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. v mesiacoch 04/2009 až 06/2009 nedodala tovar Gibalexu. Z rozsiahleho šetrenia správca dane zistil, že žalobcovi bol tovar priamo dodaný od dodávateľov z rôznych členských štátov EÚ - Česká republika, Nemecko, Španielsko a Francúzsko, kde bol aj vyložený. Na základe zistených skutočností dospel správca dane k záveru, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a vydal dňa 23.07.2018 rozhodnutie č. 421266/2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 06/2009 v sume XXX.XXX,XX eur. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.11.2018 č. 624787/2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 5/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 26.11.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 624787/2018 zo dňa 08.11.2018 a rozhodnutia správcu dane č. 421266/2018 zo dňa 23.07.2018 a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. 6/ Správca dane rozhodnutím č. 421266/2018 zo dňa 23.07.2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel DPH v sume XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie jún 2009, čím zvýšil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 23.08.2018, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.07.2018. 7/ Žalobca napadá rozhodnutia žalovaného a správcu dane v rozsahu celej výrokovej časti a to z dôvodov rozporu napadnutých rozhodnutí s právnymi predpismi a skutkovým stavom, teda ich nesprávnosť a nezákonnosť, rozpor s obsahom administratívneho spisu a vykonaným dokazovaním, nesprávnemu aplikovaniu právnej normy. Žalovaný a správca dane porušili Ústavu Slovenskej republiky, keď v rámci daňového konania nekonali v medziach zákona, na základe zákona a v rozsahu, ale nad rámec právomoci mu zverenej Daňovým poriadkom, čím porušil aj základné zásady daňového konania a nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. 8/ Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z dôvodov, že žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie DPH, nepreukázal splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH o to dodanie tovaru od dodávateľa GIBALEX a neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný vydali arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutia, pretože nevychádzali zo správneho zistenia dane podľa § 2 písm. a/ Daňového poriadku a nerešpektovali právo žalobcu podľa § 2 písm. b/ Daňového poriadku a nezohľadnili ust. § 24 ods. 1 a tým porušili ust. § 63 ods. 1 a 2, § 64 ods. 2 písm. a/, § 68 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Daňové orgány nesprávne interpretovali judikatúru Súdneho dvora ( rozhodnutia C-354/03, C-355/03, C-483/03, C-80/11 a C-142/11) a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 a podstatným spôsobom zasiahli do práv a právom chránených záujmov žalobcu (§ 2 písm. a/, c/, § 3 ods. 1, 2 a 5 Daňového priadku) a konali na škodu žalobcu. Nesprávne aplikovali ust. § 49 a § 51 zákona o DPH, pretože žalobca nedisponoval žiadnou informáciou, na základe ktorej by mohol usudzovať nezákonnosť konania jeho dodávateľov či subdodávateľov, nepreukázali vedomosť žalobcu o podvodnom konaní v reťazci dodávateľov. 9/ Správca dane podľa názoru žalobcu konal v rozpore s ust. § 68 ods. 1, 2, 4 písm. a/, 5, 6, pretože u žalobcu vykonal daňovú kontrolu a na základe jedného protokolu vydal tri rozhodnutia, ktorými vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 04/2009, 05/2009 a 06/2009. Žalobca uviedol, že podal na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť voči rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/59/2016 zo dňa 12.09.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu DPH za mesiac 04/2009 (sp. zn. I. ÚS 144/2018). Taktiež žalobca podal ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/4/2016 zo dňa 03.10.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane za mesiac 05/2009 (sp. zn. IV. ÚS 283/2018). Žalobca uviedol, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný i správca dane za základ napádaného rozhodnutia v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože počas daňového konania boli zabezpečené a predkladané dôkazy o tom, že došlo k zdaniteľnému plneniu, vykazuje povahu faktu a reálneho obchodu, no administratívny spis správcu dane neobsahuje žiadny dôkaz o tom, že sa žalobca preukázateľne zapojil do správcom dane uvádzaného možného podvodného konania v reťazci dodávateľov ako konečný príjemca tovaru. Ďalej bolo preukázané, že dodanie tovaru žalobca využil pre svoje konkrétne zdaniteľné plnenia v budúcnosti prostredníctvom plnení pre svojich konečných odberateľov (najmä obchodné reťazce), pričom žalovaný ani správca dane žiadnym spôsobom toto nespochybnil a teda je nespornou skutočnosťou, že žalobca ako daňový subjekt použil tieto plnenia pre svoje zdaniteľné plnenia ako platiteľ. Žalobca v ďalšej časti žaloby podrobne popísal priebeh spolupráce s dodávateľom mäsa Gibalex. 10/ Žalobca tvrdil, že v predložil správcovi dane počas daňového konania všetky daňové doklady, ktoré preukazovali obsahovú stránku zdaniteľných plnení a vyčerpal vlastné bremeno dôkazu. Jednotlivé zdaniteľné plnenie od dodávateľa Gibalex bolo verifikované skutočným obsahom tohto plnenia, keď tovar bol dodaný platiteľovi. Plnenie tak nespočívalo len vo formálnom vyhotovení faktúry, ale malo povahu faktu. Žalobca poukázal na prvé konanie, ktoré prebiehalo na Krajskom súde v Trenčíne vedené pod sp. zn. 11S/31/2015 a odvolacie konanie vedné na Najvyššom súde SR vedené pod sp. zn. 4Sžf/60/2016. Rozsudkami uvedených súdov bolo konštatované, že daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav na správne posúdenie veci a to najmä s ohľadom na konštatovanie žalovaného, že žalobca nemohol vedieť, na akých dodávkach mäsa sa žalobca zúčastnil v reťazci obchodníkov s mäsom. V prípade preukazovania účasti na daňovom podvode alebo možnom zneužití práva je v zmysle početnej judikatúry Najvyššieho súdu SR dôkazné bremeno len na správcovi dane. Po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane najvyšším súdom sa skutková situácia, pri ktorej tak prvostupňový súd ako aj odvolací súd konštatovali splnenie podmienok u daňového subjektu na odpočítanie dane, zmenila len v tom rozsahu, že správca dane zabezpečil doklady CMR o preprave tovaru. Na základe tohto dokladu o preprave tovaru žalovaný i správca dane mal za to, že je preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa podieľa na reťazovom obchode, ktorí môže byť poznačený podvodom alebo inou nezákonnosťou. Uvedené konštatovania správcu dane z dokladov o preprave tovaru nevyplývajú. V daňovom konaní bolo preukázané, že dodanie zdaniteľných plnení žalobca preukázal jemu dostupnými dokladmi, ktoré mal možnosť správcovi dane predložiť a splnil si tak svoju dôkaznú povinnosť. 11/ Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že dostatočne preukázal materiálnu stránku zdaniteľných plnení a vznik nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, pretože zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo; daň na vstupe zaúčtoval; daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie; má daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane; preukázal obsahovú stránku zdaniteľných plnení a existenciu materiálneho plnenia; správca dane nepreukázal v rámci prenosu dôkazného bremena skutočnosti, ktoré by oprávňovali nepriznať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty; uviedol rozhodujúce skutočnosti charakterizujúce použiteľnosť zdaniteľných plnení pre zdaniteľné plnenie daňového subjektu; správca dane nepreukázal, že daňový subjekt mohol vedieť alebo bol vedome zapojený do obchodov, ktoré by bolo možné označiť ako podvodné konania s cieľom získania nenáležitej výhody; neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by žalobca vedel alebo mal či mohol vedieť, že by sa mal zúčastňovať na nekalom konaní. 12/ Žalobca uviedol, že všetky zákonné podmienky boli kumulatívne naplnené, preto postup žalovaného i správcu dane v prvom stupni považuje žalobca za nezákonný, pretože formálna stránka uzavretých obchodov bola objektivizovaná reálnym dodaním tovaru, t.j. obsahovou stránkou, vykonaným dokazovaním, ktoré správca dane v prvom stupni bez vecného základu a neprípustným spôsobom prenesenia dôkazného bremena neuznal a navyše konal jednostranne a jednosmerne na ujmu práv a právom chránených záujmov daňového subjektu v rozpore so základnými zásadami daňového konania zaťažoval daňový subjekt viacnásobnými povinnosťami vyplývajúcimi z vydania niekoľkých rozhodnutí vo vyrubovacom konaní na podklade jedného a toho istého protokolu, čím konal nad rámec daňového poriadku, v rozpore s Ústavou SR, keď ako štátny orgán porušil zákonný imperatív konať iba na základe Ústavy, u jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy SR v nadväznosti na ustanovenie § 68 ods. 1 daňového poriadku) a v rámci prenosu dôkazného bremena nepreukázal žiadny dôkazom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na protiprávnom konaní v reťazci dodávateľov. III. Vyjadrenie žalovaného 13/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2019 uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za obdobie 04/2009 až 06/2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. j. 9900431/5/3523646/2013 zo dňa 23.07.2013, v zápisnici o začatí daňovej kontroly bol uvedený dátum začatia daňovej kontroly 23.07.2013. Správca dane dňa 28.04.2014 doručil žalobcovi Výzvu na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie. Daňová kontrola bola ukončená dňa 28.04.2014. Žalobca dňa 13.05.2014 podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane so žalobcom dňa 25.08.2014 prerokoval pripomienky k Protokolu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900431/5/3969134/2014/Matk zo dňa 25.08.2014. 14/ Správca dane vydal v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie č. 9900431/5/3996127/2014/Matk zo dňa 26.08.2014, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie 06/2009. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/538737/2014/14003 zo dňa 08.12.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdilo. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ktorý vydal rozsudok č.k. 11S/31/2015-62 zo dňa 29.03.2016, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.12.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/31/2015-62 zo dňa 29.03.2016 žalovaný podal odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. Na základe uvedeného rozsudku žalovaný rozhodnutím č. 22031/2018 zo dňa 15.01.2018 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.08.2014 a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane postupoval v zmysle usmernenia uvedeného v rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Správca dane po ukončení ďalšieho konania na základe zistených skutočností v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dospel opätovne k záveru, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2009 porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a vydal rozhodnutie č. 421266/2018 zo dňa 23.07.2018, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009. Žalovaný preskúmaním administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia správcu dane, ako aj dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu zistil, že správca dane prijal uvedený záver na základe zisteného skutkového stavu veci počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania po daňovej kontrole, ako aj po ďalšom konaní vykonanom v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 4Sžf/60/2016 zo dňa 03.10.2017 a rozhodnutie správcu dane č. 421266/2018 zo dňa 23.07.2018 potvrdil rozhodnutie č. 624787/2018 zo dňa 08.11.2018, ktoré je napadnuté touto žalobou. Žalovaný po tom čo preskúmal žalobné námietky žalobcu a dôvody žaloby, ktoré žalobca uvádza v žalobe konštatuje, že námietky žalobcu sú nedôvodné. 15/ Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného a správcu dane v rozsahu celej jeho výrokovej časti, taktiež nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného a správcu dane pre rozpor s právnymi predpismi a skutkovým stavom pre porušenie ustanovení daňového konania, porušenie ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný nepovažuje uvedené žalobné námietky za dôvodné a uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly konal v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalovaný mal za to, že zákonné podmienky, po ktorých vzniklo žalobcovi právo na odpočet dane, nespočívali len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto museli mať povahu faktu, t.j. museli nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej faktoch, v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, čo žalobca nesplnil. 16/ Žalobca namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, porušenie ust. § 63 ods. 1 a 2, § 64 ods. 2 písm. a/, § 68 ods. 1, 2 Daňového poriadku nesprávnosť výkladu viacerých judikátov ESD, prostredníctvom ktorých sa vykonáva a uplatňuje zásada neutrality spoločného systému DPH (napr. C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), a možné podvodné konanie nedostatočne posúdil vo väzbe na rozhodnutie v spojených veciach Mahagében a Peter David C-80/11 a C-142/11, nesprávnej aplikácii ust. § 49 a § 51 zákone o DPH, hoci zákonné podmienky boli splnené. Žalovaný nepovažuje uvedené žalobné námietky za dôvodné. Správca dane vykonal skutkové zistenia ohľadom dodávok tovaru, ktoré posudzoval v ich vzájomných súvislostiach, aby zistil skutočnú prepravu tovaru, podmienky prepravy tovaru a preveroval skutočný nákup tovaru. Z predmetných odpovedí a zaslaných dokladov vyplynulo, že zahraniční dodávatelia z členských štátov EÚ dodali tovar na územie Slovenskej republiky priamo žalobcovi a nie tuzemskému odberateľovi Ostwerke s. r. o. Na tuzemského odberateľa Ostwerke s. r. o. vystavovali dodávatelia z iných členských štátov EÚ iba faktúry. Pričom v niektorých prípadoch (Nemecko) objednával tovar u dodávateľa z EÚ priamo predseda predstavenstva a generálny riaditeľ daňového subjektu pán O. Y.. Zároveň žalobca disponoval CMR dokladmi, resp. mal o nich vedomosť, podľa ktorých je zrejmé, že tovar bol prepravený od dodávateľa z iného členského štátu EÚ priamo k žalobcovi, pričom správcovi dane predložil iba dodacie list od dodávateľa Gibalex. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vedel kto je „výrobcom u koho je mäso zabité“, pričom v niektorých prípadoch sám žalobca tento tovar objednal a teda tovar nebol dodaný prostredníctvom spoločnosti Ostwerke s. r. o. a následne prostredníctvom spoločnosti Gibalex. Konateľ spoločnosti Ostwerke s. r. o. nevedel poskytnúť relevantné informácie k uskutočneným obchodom, prípadne ich vykonanie poprel. Žalovaný dodal, že povinnosť preverovať si obchodných partnerov z ustanovení zákona o DPH síce nevyplýva, ale ak tak žalobca neurobil, vystavil sa riziku, že nesplní zákonné podmienky na odpočítanie dane uvedené v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH. 17/ Žalobca namietal, že správca dane v daňovom konaní nekonal v súlade s ust. § 68 ods. 1, 2, 4, 5, 6 Daňového poriadku, pretože na základe jedného Protokolu vydal tri rozhodnutia a rozhodnutia daňových orgánov za zdaňovacie obdobie o určení rozdielu DPH za obdobie 04/2009 a 05/2009 napadol ústavnými sťažnosťami. Žalovaný uviedol, že považuje námietky, ako aj ich odôvodnenie, ktoré opätovne uviedol žalobca v žalobe za nedôvodné a aj rozporné s Daňovým poriadkom. Platiteľ DPH, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac je povinný do 25 dní podať daňové priznanie v zmysle § 78 zákona o DPH a zároveň v uvedenej lehote je daň aj splatná, t.j. je v zmysle § 68 ods. 4 písm. b/ Daňového poriadku vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania. Žalobca ako platiteľ DPH podal tri samostatné daňové priznania, ako aj dodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobie 04/2009, 05/2009 a 06/2009. Správca dane teda postupoval podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku a po daňovej kontrole vo vyrubovacom konaní vydal tri samostatné rozhodnutia, ktorými vyrubil rozdiel dane oproti vyrubenej dani uvedenej v dodatočných daňových priznaniach, ktoré podal žalobca za zdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009 a jún 2009. 18/ Žalobca v ďalšej časti žaloby uviedol a podrobným spôsobom popísal dojednanie obchodu, že predložil faktúry, bankové výpisy preukazujúce zaplatenie sa tovar, podpísané dodacie listy, príjemky tovarov a preto je obchodný prípad potrebné posudzovať v celkových súvislostiach a v nadväznosti na obchodné zvyklosti v oblasti, v ktorej pôsobí. Poukázal tiež na výrobný proces v mäsovom priemysle, ktorý sa skladá z troch po sebe nasledujúcich výrobných fáz a to prvá výrobná fáza (porážka, bitúnok), druhá výrobná fáza (rozrábka a tretia výrobná fáza (mäsová výroba). Ako vyplynulo z daňovej kontroly za mesiac jún 2009 žalobca nakúpil spolu 674.486,85 kg mäsa v hodnote X,XXX.XXX,XX eur, pričom dodávka od dodávateľa Gibalex predstavovala sumu bez DPH len XX.XXX,XX eur. Okrem dodávok od dodávateľa Gibalex žalobca odoberal mäso ešte od iných dodávateľov, ktorých bolo rádovo 12. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovanie v daňovom konaní vyplynulo, že dodávateľa Gibalex si vybral ako jedného zo svojich dodávateľov mäsa, ktorý ponúkol pre neho akceptovateľnú dobu splatnosti faktúr, ktorá bola výhodnejšia ako splatnosť faktúr, ktorú ponúkali iní dodávatelia. Spolupráca s dodávateľom Gibalex bola dlhodobá a prebiehala od roku 2007, pričom v roku 2008 bola ešte intenzívnejšia a nakoľko bola spolupráca obojstranne výhodná, tak prebiehala ešte aj v kontrolovanom období mesiaca jún 2009. Obchody v rozhodnom období dojednával s dodávateľom Gibalex p. O. Y., predseda predstavenstva žalobcu. Žalobca s dodávateľom Gibalex sa dohodol, že súčasťou dodávky mäsa bude aj doprava tovaru k bráne podniku, preto nemal dôvod čokoľvek v súvislosti s dopravou skúmať a priebeh obchodu nevykazoval žiadne neštandardné prvky. Žalobca poukázal v tejto súvislosti, že už Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 judikoval, že je neprípustné, aby správca dane prenášal dôkazné bremeno na daňový subjekt v prípade, ak tento preukázal dodanie zdaniteľného plnenia od iného platiteľa a to nie len samotnými faktúrami. Nejde o situáciu, že by daňový subjekt disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné, ale naopak dodanie zdaniteľného plnenie bolo verifikované. Žalovaný uviedol, že sa s uvedenými žalobnými námietkami dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí v rámci odvolacieho konania a preto ich nepovažuje za dôvodné. Podľa názoru žalovaného podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neumožňuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosť platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok NS SR 5Sžf/32/2011 z 31. mája 2012). Žalovaný ďalej uviedol, že je povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až po overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. V prípade pochybností, správca dane je oprávnený overovať celý obchodný reťazec. Spoločnosť Gibalex je priamym dodávateľom žalobcu, ktorá v zmysle zákona o DPH musí taktiež vedieť preukázať nadobudnutie predmetného tovaru, aby ho mohla ďalej fakturovať a dodávať, v tomto prípade žalobcovi. Žalobca pri daňovej kontrole nepredložil správcovi dane CMR doklady o preprave tovaru, napriek tomu, že ich mal k dispozícii. Uvedenú skutočnosť správca dane zistil pri výkone miestneho zisťovania v spoločnosti GIBALEX (viď Zápisnica z miestneho zisťovania č.101009732/2018 zo dňa 22.05.2018). Žalovaný pre úplnosť dodal, že správca dane nespochybnil prijaté materiálne plnenie zo strany žalobcu, ale pri preverovaní boli zistené pochybnosti o osobe dodávateľa predmetného tovaru, ktoré neboli žalobcom odstránené. Taktiež zdôraznil, že pri výkone daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie 04/2009 až 06/2009 žalobca neposkytol správcovi dane všetky doklady, ktoré mal k dispozícii a to prepravné doklady CMR, ktoré preukazovali nielen reálnosť prepravy tovaru, ale aj od akej spoločnosti zo zahraničia a ktorej spoločnosti v tuzemsku bol tovar adresovaný a kde bol tovar vyložený. Samotné dodávateľské faktúry, ktoré boli tuzemským dodávateľom Gibalex vyhotovené pre žalobcu nie sú dôkazom toho, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Faktúry vyhotovené platiteľmi (dodávateľmi) nie sú faktúrami vyhotovenými podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH za uskutočnené dodávky na základe vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Správca dane pri daňovej kontrole preveroval faktúry vystavené dodávateľom Gibalex, ktoré boli predmetom účtovníctva žalobcu. Kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci, na reálnosť vecného plnenia a preto správne vyhodnotil všetky dôkazy, keď dospel k záveru o porušení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH po vedení dokazovania a šetrenia skutkového stavu v zmysle § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňového konania a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže a to, že obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a aj uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade sa nepreukázalo reálne plnenie zo strany dodávateľa Gibalex a tým aj vznik daňovej povinnosti z dodania tovaru, preto žalobcovi v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH nevzniklo právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, ktoré vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 19/ Na základe uvedeného skutočností žalovaný trvá na napadnutom rozhodnutí a navrhol správnemu súdu žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. IV. Pojednávanie 20/ Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní, za účasti zástupcu žalobcu, rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 03.12.2019. V. Relevantné právne predpisy 21/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 22/ Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) v zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 ústavy). 23/ Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 24/ Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 25/ Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 26/ Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, tzv. obsah pred formou. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a o ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo zistenie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 27/ Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 28/ Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 29/ Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 30/ Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 31/ Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubovanej dani. 32/ Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 33/ Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným tovarom ako vlastník. 34/ Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 35/ Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 36/ Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 37/ Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VI. Závery správneho súdu 38/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane č. 421266/2018 zo dňa 23.07.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 624787/2018 zo dňa 08.11.2018. 39/ Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 40/ Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 41/ Základným princípom výberu DPH ako všeobecnej nepriamej dane je, žalobca musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene, preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Žalobca si mohol od dane, ktorú mal odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovaru a služieb vyúčtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, tzn. zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. 42/ Správny súd z predloženého administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že správca dane v novom konaní mal v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR preveriť reálnosť dodávok tovaru a jeho prepravy, ako aj doplnením dokazovania odstrániť pochybnosti, ktoré vznikli pri uskutočnení zdaniteľného plnenia za obdobie 06/2009. Správca dane sa mal opätovne zaoberať nákupom mäsa a dodaním tovaru od spoločnosti Ostwerke, s.r.o. - GIBALEX - žalobcovi. Ďalej v rozsudku dospel Najvyšší súd SR k záveru, že CMR o dodávke tovaru možno označiť za dôležité dôkazy, aby sa nimi správca dane zaoberal. Správca dane v súlade s uvedeným rozsudkom najvyššieho súdu v novom konaní zistil, že kontrolou predložených dokladov žalobcom si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH za nákup tovaru (mäsa) na základe faktúr, ktoré vyhotovila spoločnosť GIBALEX, ku ktorým pripojil dodacie listy a príjemky tovaru. V dodacích listoch bola ako dodávateľ tovaru uvedená spoločnosť GIBALEX a ďalší dodávatelia - Český Tešín, Jihlava, Vion, Bernard, Makovec. 43/ Spoločnosť GIBALEX nakupovala tovar od tuzemského dodávateľa - platiteľa DPH Ostwerk, s.r.o., ktorý bol predmetom ďalšieho predaja pre žalobcu (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 17.05.2018 č. 100963881/2018, zo dňa 22.05.20187 č. 101009732/2018). Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že uvedené obchody, t.j. dodávka mäsa pre žalobcu žalobca uskutočnil priamo od dodávateľov v rámci EÚ - Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Španielska, Francúzka. Tovar bol nakladaný, prepravovaný a dodaný z členských štátov EÚ priamo žalobcovi do jeho areálu, kde bol aj vyložený. Tieto skutočnosti potvrdili aj výsledky medzinárodných dožiadaní, ktoré sa týkali spoločnosti Ostwerk, s.r.o. (odpoveď na MVI č.j. 565179/12/PETP) a uvedené dodávky tovaru boli spochybnené aj p. G. D., bývalým konateľom uvedenej spoločnosti. Sám predseda predstavenstva žalobcu p. O. Y. uviedol, že v niektorých prípadoch (Nemecko) objednával tovar u dodávateľa priamo on sám. 44/ Správcovi dane boli predložené prepravné doklady CMR spoločnosťou GIBALEX a doklady CMR ako aj doklady, ktoré boli prílohou k odpovedi na MVI č.j. 565181/12/PETP k fa. č. 20900338, 200900339, 200900347, 200900349 a prílohou k odpovedi na MVI č.j. 564926/12/Sm k Fa. č. 200900328, 2009345. 45/ Správny súd z uvedených dokladov v administratívnom spise a súdnom spise zistil, že správca dane preveroval nákup mäsa od spoločnosti GIBALEX. Dožiadaním od príslušného správcu dane tejto spoločnosti zistil, že spoločnosť vystavila predmetné faktúry pre žalobcu. Išlo o reťazový obchod, k dodaniu mäsa sa viaže jedna preprava tovaru - mäsa z EÚ (Českej republiky) ku konečnému odberateľovi a spracovateľovi mäsa - žalobcovi. Spoločnosť GIBALEX evidovala tovar vo svojom účtovníctve, priznala DPH za 06/2009 v daňovom priznaní k DPH. Správca dane neuznal nárok na odpočet DPH spoločnosti GIBALEX, nakoľko sa nepreukázalo dodanie tovaru jeho dodávateľom - spoločnosťou Ostwerke s.r.o., ktorá nepredložila účtovné a daňové doklady. Tovar dovážaný žalobcovi bol nakladaný v rôznych členských štátoch EÚ a vykladaný u žalobcu. Išlo o reťazový obchod a podľa tvrdenia žalovaného žalobca nemohol nevedieť, na akých dodávkach mäsa sa zúčastňuje. Správca dane a žalovaný nespochybnili prijatie tovaru žalobcom, ale právo na odpočet DPH žalobcovi neuznali z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou GIBALEX uvedenou na faktúrach ako dodávateľ. 46/ Správnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou účasťou (kúpou) zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať (neoprávnene) nadmerný odpočet DPH. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, prípadne odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzniku k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. V prípade pochybností, správca dane je oprávnený overovať celý obchodný reťazec. Spoločnosť GIBALEX je priamym dodávateľom žalobcu, ktorý v zmysle zákona o DPH musí taktiež vedieť preukázať nadobudnutie predmetného tovaru, aby ho mohol ďalej fakturovať a dodávať, v tomto prípade žalobcovi. V uvedenej veci sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia prevádzaného tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného obchodu. V priebehu kontroly za zdaňovacie obdobie 06/2009 u žalobcu správca dane neodmietol kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH, ale neuznal platiteľovi nárok na odpočítanie DPH a to z dôvodu, že jeho dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Žalobca tým porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorom právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 47/ Správny súd na dôvažok uviedol, že správca dane mal v uvedenom prípade právo preveriť reálnosť dodávok tovaru, reálnosť prepravy tovaru, ako aj doplnením dokazovania, v zmysle rozsudku najvyššieho súdu, odstrániť vzniknuté pochybnosti o priebehu uskutočnenia zdaniteľných plnení tak, ako ich deklarovali spoločnosti zapojené do obchodovania. Preto dospel k záveru, že zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, taktiež nespochybňuje existenciu tovaru, ale priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované medzi spoločnosťami. V uvedenej veci nebolo preukázané dodanie tovarov pre GIBALEX a následný predaj tovaru žalobcovi zároveň nespochybňuje existenciu tovaru u žalobcu ale spochybňuje jeho nákup od dodávateľa GIBALEX tak, ako je uvedené v účtovníctve žalobcu. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie 06/2009 od platiteľa GIBALEX, pričom daňová povinnosť pri dodaní tovaru v zmysle vyhotovených faktúr platiteľovi GIBALEX nevznikla. Dodanie tovaru sa tak, ako sa to snažil žalobca predloženými faktúrami reálne neuskutočnilo a tým pri odpočítaní dane porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH. Prijatie faktúry žalobcom s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. 48/ Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, pričom nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 49/ Správny súd vychádzal zo skutkových zistení v danej veci a dospel k záveru, že daňové orgány v uvedenom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, správny súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. Na záver dodal, že s ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa nezaoberal z dôvodu nepreukázania práva žalobcu na priznanie DPH za mesiac 06/2009 čo bolo jeho prvoradou povinnosťou. 50/ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 51/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.