Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/204/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201673 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201673.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: N.. O. W., X. P. Č.. X, XXX XX P. W., zastúpený: JUDr. Vladimír Zvara, advokát, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-141/2015/OPK zo dňa 06.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.06.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-141/2015/OPK vydaného dňa 06.04.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - personálneho rozkazu ministra vnútra SR číslo 258 zo dňa 02.10.2013 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. 2. Tunajší správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6S/126/2016-77 zo dňa 19.04.2017 a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko mal za to, že obsahom administratívneho spisu nebol posudzovaný personálny rozkaz a iné dokumenty. V dôsledku žalovaným podanej kasačnej sťažnosti vo veci rozhodol Najvyšší sud Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžk/51/2017 zo dňa 08.11.2018 a vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania. 3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že tento mimo iných písomností obsahuje aj: zo dňa 04.08.2013 vyhotovený Úradný záznam členov hliadky Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš (ďalej len OO PZ Veľký Krtíš), Úradný záznam zo dňa 05.08.2013 spísaný žalobcom, písomnosť - Začatie konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru - upovedomenie zo dňa 19.08.2013 prevzatá žalobcom dňa 28.08.2013, zápisnice o výsluchu členov hliadky T. T. a Y. T. obe zo dňa 26.08.2013, doklad o dočasnej práceneschopnosti žalobcu vystavený dňa 07.08.2013, zápisnica o výsluchu žalobcu zo dňa 04.09.2013, záznam zo dňa 04.09.2013 o doručení personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 541 zo dňa 27.08.2013 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ dňom 31.10.2013, kompletný priestupkový spis OR PZ Veľký Krtíš vedený voči žalobcovi obsahujúci aj Správu o výsledku objasňovania priestupku spísanú dňa 04.08.2013, písomné podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.09.2013 k začatiu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru spolu s plnomocenstvom na zastupovanie žalobcu v tomto správnom konaní vrátane prijímania písomností. Rozhodnutia správnych orgánov. 4. Prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom číslo 258 zo dňa 02.10.202013 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia žalobcu bola skutočnosť že dňa 04.08.2013 o 00:50 hod. členovia motohliadky OO PZ Veľký Krtíš spozorovali osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120 LS, EČ P.-XXX H., ktoré išlo neprimeranou rýchlosťou a prechádzalo do protismeru, pričom bolo zistené, že predmetné vozidlo viedol žalobca, ktorý sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s výsledkom 0,94 promile alkoholu v dychu. 5. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 16.10.2013 žalovaný napadnutý personálny rozkaz potvrdil a podaný rozklad zamietol (rozhodnutím č. KM-OLVS-140/2013/OPK zo dňa 09.01.2014). Voči tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 5S/76/2014-52 zo dňa 02.06.2015 a preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 6. Následne žalovaný v novom konaní po vrátení mu administratívneho spisu krajským súdom vydal dňa 06.04.2016 napadnuté rozhodnutie číslo: KM-OLVS-141/2015/OPK, ktorým zamietol podaný rozklad a personálny rozkaz č. 258 potvrdil. 7. Žalovaný v úvode napadnutého rozhodnutia opísal skutok - dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ ako aj obsah žalobcom podaného rozkladu voči personálnemu rozkazu č. 258. Zároveň poukázal na doterajší priebeh konania, kedy na základe podaného rozkladu voči personálnemu rozkazu č. 258 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 09.01.2014 a predmetný personálny rozkaz potvrdil. V dôsledku žalobcom podanej žaloby voči takémuto rozhodnutiu vo veci konal a rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/76/2014-52 zo dňa 02.06.2015 a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil (z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu žalovaným) a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 8. Po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave a po posúdení na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu žalovaný dospel k zisteniu, že žalobca so dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Bolo poukázané na to, že žalobca dňa 09.09.2013 udelil plnomocenstvo na jeho zastupovanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru pre advokáta JUDr. Vladimíra Zvaru, prostredníctvom ktorého dňa 12.09.2013 doručil nadriadenému podanie, v ktorom spochybnil priebeh udalostí po zastavení jeho vozidla motohliadkou, t. j. že sa skutok stal tak, ako bol uvedený v zázname motohliadky, nakoľko technicky nebolo možné rozoznať siluetu vodiča len pri svietiacich svetlometoch. Zároveň poprel ovplyvňovanie motohliadky žalobcom, ako aj vynútené zastavenie jeho vozidla. Žalobca sám od prvotných úkonov namietal, že dané vozidlo neriadil, pričom vozidlo bolo zastavené dobrovoľne po zistení, že policajné vozidlo ide za vozidlom žalobcu, ktorý taktiež poprel, že by bol vyzvaný k dychovej skúške už na mieste zastavenia vozidla. Namietal pravdivosť výpovedí policajtov a žiadal o doplnenie dokazovania vrátane vykonania vyšetrovacieho pokusu a výsluchu svedka (K. R. Z., príslušníka T. G.), ktorý mal v danom momente viesť motorové vozidlo žalobcu. 9. Žalovaný konštatoval, že v priebehu konania nadriadený vykonal vo veci vlastné šetrenie, v rámci ktorého presne a úplne zistil skutočný stav veci, pričom konanie žalobcu zakladajúce dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru bolo riadne preukázané spisovým materiálom, bol zabezpečený priestupkový spis spolu so Správou o výsledku objasňovania priestupku, úradným záznamom motohliadky, záznamom o predvedení žalobcu, zápisom o dychovej skúške, ako aj zápisnicou o výsluchu žalobcu, zápisnicami o výsluchu členov motohliadky, dokladom o dočasnej práceneschopnosti žalobcu ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinami. 10. Žalobca bol s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru ako aj podkladovým materiálom oboznámení dňa 18.09.2013 a v stanovenej lehote žiadne návrhy a námietky nevzniesol. 11. Následne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu v podanom rozklade s tým, že ich nie je možné akceptovať. Poukázal na výpovede príslušníkov PZ - členov hliadky, ktorí podali detailný opis priebehu zadržania žalobcu (zastavenia motorového vozidla ako aj následného predvedenia žalobcu na OO PZ Veľký Krtíš). Vznesené námietky vrátane námietky zistenia skutkového stavu boli žalovaným vyhodnotené ako účelové v snahe žalobcu vyhnúť sa prepusteniu zo služobného pomeru. Žalovaný mal za jednoznačne preukázané, že žalobca pod vplyvom alkoholu riadil v kritickom čase svoje osobné motorové vozidlo, v ktorom bol sám, nezastavil na výzvu hliadky a urobil tak až po zablokovaní vozidla hliadkou, ktorej členov sa snažil neúspešne ovplyvniť vo svoj prospech, pričom neskôr sa členom hliadky vulgárne vyhrážal. 12. Dňa 05.08.2013 žalobca doručil nadriadenému žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru ku dňu 31.08.2013, avšak k dohode s jeho nadriadeným nedošlo a preto by sa žalobcov služobný pomer týmto spôsobom skončil uplynutím zákonnej lehoty až dňa 31.10.2013. 13. Žalovaný konštatoval, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz č. 258 spĺňalo všetky formálne i obsahové náležitostí v zmysle § 242 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a bol zadovážený dostatok dôkazov, ktoré boli dôsledne vyhodnotené so záverom o tom, že žalobca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čím bol založený dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Taktiež bolo podrobne odôvodnené v čom spočívalo zvlášť hrubé porušené služobnej prísahy žalobcom ako aj skutočnosť, že jeho ponechania v služobnom pomere bolo by to na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 14. Ohľadom doručovania napadnutého personálneho rozkazu žalovaný uviedol, že predmetný personálny rozkaz bol žalobcovi opakovane doručovaný v mieste jeho bydliska poštou ako doporučená zásielka do vlastných rúk a zároveň dňa 04.10.2013 bol doručený jeho splnomocnenému zástupcovi - advokátovi JUDr. Vladimírovi Zvarovi, ktorého plná moc sa vzťahovala aj na prijímanie a doručovanie písomností vo veci konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Potom bola zachovaná aj zákonná dvojmesačná lehota na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. Žaloba. 15. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz č. 258) za nezákonné. Poukázal na nesprávne právne posúdenie doručovania rozhodnutia, čím odpadol dôvod jeho vydania, nakoľko jeho nedoručením odpadol dôvod, na základe ktorého malo toto rozhodnutie byť vydané. Mal za to, že bolo nesprávne rozhodnuté o ukončení jeho služobného pomeru prepustením, ak jeho služobný pomer už bol skôr ukončený uvoľnením, zistenie skutkového stavu veci nebolo postačujúce, nakoľko sa opieralo o dôkazy získane nezákonne - falšovaním jeho podpisu, skutok sa nestal tak, ako to bolo uvedené a nespáchal ho žalobca. Rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. V danom prípade sa nejednalo o porušenie zákona - dôvody prepustenia nie sú v zákone špecifikované a nedoručením personálneho rozkazu v zákonnej lehote a nevydaním rozhodnutia o rozklade v primeranej lehote došlo k zániku práva. 16. Žalobca namietal, že predmetný personálny rozkaz č. 258 mu nebol do dnešného dňa doručený. Poukázal na ust. § 266 ods. 3 a § 231 zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že personálny rozkaz bol síce jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 04.10.2013, avšak iba takéto doručenie nebolo dostatočné na to, aby mohlo vyvolať účinky doručenia rozhodnutia účastníkovi konania. Túto nezákonnosť neodstránil ani žalovaný napadnutým rozhodnutím. Žalobca poukázal na znenie § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., § 1 ods. 3 a § 2 ods. 1 tohto zákona, z ktorých vyplýva, že splnomocnený zástupca nie je v služobnom pomere, nevykonáva štátnu službu a doručenie personálneho rozkazu iba splnomocnenému zástupcovi preto považoval za nepostačujúce. Služobný orgán nesprávne aplikoval ustanovenia vyššie uvedeného zákona ohľadom doručovania rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru. Napadnutý personálny rozkaz mu nebol účinne doručený a jeho nedoručením v zákonnej lehote - 2 mesiace odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do 1 roka odo dňa keď tento dôvod vznikol (a v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť) došlo k vade konania a preto vznesenie námietky premlčania pokladal za dôvodné. Poukázal na to, že sa nevyhýbal doručeniu personálneho rozkazu o prepustení a jeho práceneschopnosť bola ukončená dňa 21.09.2013, teda ešte pred jeho doručovaním. V dňoch 21.09.2013 až 30.09.2013 bol neprítomný v mieste svojho trvalého pobytu zo zákonných dôvodov, čo faxom zo dňa 20.09.2013 oznámil svojmu nadriadenému. V dobe od 30.09.2013 do 13.10.2013 čerpal alikvotnú časť riadnej dovolenky a dňa 14.10.2013 bol účastný na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I kde vystupoval ako odporca v konaní žalovaný a predmetný personálny rozkaz mu mohol doručiť. Taktiež uviedol, že dňa 15.10.2013 sa za účelom prevzatia doručených uložených listových zásielok dostavil na pracovisko Slovenskej pošty vo Veľkom Krtíši, kde mu bolo oznámené, že predmetná zásielka - personálny rozkaz o jeho prepustení sa tam nenachádza a bola dňa 14.10.2013 vrátená späť odosielateľovi, nakoľko uplynula úložná lehota. Žalobca mal za to, že vzhľadom na to, že predmetný personálny rozkaz mu nebol doručený ním vznesená námietka premlčania podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. bola dôvodná. 17. Zároveň bol žalobca v presvedčení, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal zákonným spôsobom s jeho námietkami uvedenými v rozklade, ktorými poukazoval na nezákonnosť napadnutého personálneho rozkazu a procesu jeho vydania. Pokladal za vadu, že bol akceptovaný dôkaz získaný nezákonným spôsobom, a to falšovanie jeho podpisu v Správe o objasnení priestupku. Zároveň mal za to, že preukázanie skutku nebolo dostatočné. 18. Prepustenie zo služobného pomeru pokladal za nezákonné aj z dôvodu, že si podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, o ktorej jeho nadriadený rozhodol personálnym rozkazom číslo 541 zo dňa 27.08.2013 a dňa 04.09.2013 mu bolo oznámené rozhodnutie o uvoľnení. Týmto dňom nastal právny účinok ukončenia jeho služobného pomeru uvoľnením a vzdaním sa práva na odvolanie sa stal tento personálny rozkaz právoplatný dňa 20.09.2013. Vyjadril právny názor, že ak bolo konanie vo veci ukončenia jeho služobného pomeru uvoľnením právoplatne ukončené, nebol daný zákonný dôvod ukončiť jeho služobný pomer prepustením. 19. Žalobca tiež namietal, že zákon č. 73/1998 Z. z. v ust. § 191 ods. 1 písm. e) jednoznačne nešpecifikuje, čo je hrubým porušením povinnosti policajta a táto skutočnosť je založená iba na voľnom a subjektívnom posúdení. On sám v priebehu konania opakovane namietal, že skutok nespáchal, fakty boli účelovo manipulované a dôkazy boli sfalšované. Skutok, na základe ktorého bolo rozhodnuté o jeho prepustení zo služobného pomeru sa stal v čase jeho osobného voľna, počas čerpania riadnej dovolenky, pričom porušenie služobnej disciplíny je možné vzťahovať iba na konanie v dobe výkonu služby alebo priamo súvisiace s výkonom služby. Zároveň mal za to, že skutok sa nestal tak, ako bolo uvedené a on sa ho nedopustil. Taktiež nie každé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti musí mať taký charakter, aby odôvodňovalo prepustenie policajta zo služobného pomeru. 20. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 09.07.2015 bol doručený jeho právnemu zástupcovi rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/76/2015-52, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného vydané dňa 02.06.2015 a potom žalovaný porušil ust. § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže bol povinný rozhodnúť bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, čo sa však nestalo a preto nevydaním rozhodnutia vo veci v primeranej a zákonom stanovenej lehote došlo k takej vade konania, ktorá mala za následok nezákonnosť vydaného napadnutého rozhodnutia žalovaného a opätovne namietal premlčanie práva podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. 21. Podaním zo dňa 20.10.2016 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Vyjadrenie žalovaného. 22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.09.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode vyjadrenia bol opísaný zistený skutkový stav veci predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalovaný zaujal stanovisko k žalobným námietkam. 23. Mal za to, že preskúmavaný personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 258 zo dňa 02.10.2013 bol žalobcovi doručený zákonným spôsobom. Uviedol, že nakoľko žalobca nebol opakovane zastihnutý v mieste svojho bydliska ako práceneschopný, bol mu personálny rozkaz doručovaný poštou ako doporučená zásielka do vlastných rúk, avšak ani túto zásielku si žalobca na pošte nevyzdvihol (dňa 08.10.2013 bola zásielka uložená) a táto bola vrátená nadriadenému. Podľa tohto spôsobu doručovania by žalobcov služobný pomer končil na tretí deň od uloženia zásielky, teda dňa 10.10.2013. Služobný pomer žalobcu však skončil už dňa 04.10.2013 kedy bol personálny rozkaz doručený jeho splnomocnenému zástupcovi - advokátovi JUDr. Vladimírovi Zvarovi, čím nastali účinky doručenia priamo žalobcovi, nakoľko ním udelená plná moc pre jeho právneho zástupcu sa vzťahovala aj na prijímanie a doručovanie písomností vo veci konania o jeho prepustení zo služobného pomeru. 24. Žalovaný bol presvedčený, že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočným spôsobom preukázané, pričom z výpovede veliteľa a člena motohliadky ako aj z ich úradného záznamu bez akýchkoľvek pochýb vyplývalo, že žalobca pod vplyvom alkoholu riadil svoje motorové vozidlo, v kritickom čase bol vo vozidle sám, nezastavil na pokyn hliadky, ktorú sa snažil ovplyvniť vo svoj prospech a po neúspechu sa vyhrážal členom hliadky fyzickou likvidáciou. Celé konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vrátane zabezpečenia písomných materiálov prebehlo podľa príslušných zákonných ustanovení. Žalobcovi a jeho advokátovi bola dňa 18.09.2013 pri oboznamovaní sa s návrhom na jeho prepustenie poskytnutá fotokópia spisu a bol so spisovým materiálom oboznámený. Až do podania žaloby v žiadnom zo svojich podaní nenamietal falšovanie svojho podpisu v Správe o objasňovaní priestupku. Žalovaný trval na tom, že celé konanie o prepustení žalobcu a zabezpečenie podkladových materiálov prebehlo podľa zákonných predpisov a túto námietku považoval za účelovú. 25. V ďalšom žalovaný poukázal na znenie § 191 ods. 1 až 8 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada a potom jeho služobný pomer sa končí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a jeho nadriadený nedohodnú inak. V danom prípade žalobca dňa 05.08.2013 doručil svojmu nadriadenému žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru ku dňu 31.08.2013, avšak k dohode s nadriadeným nedošlo a preto jeho služobný pomer uvoľnením by skončil uplynutím zákonnej lehoty, teda dňom 31.10.2013. Zároveň súbežne prebiehalo aj personálne konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu jeho protiprávneho konania, ktorým naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru číslo 258 zo dňa 02.10.2013 bol splnomocnenému advokátovi žalobcu doručený dňa 04.10.2013 a potom tento nadobudol účinnosť skôr ako personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Bratislave číslo 541 zo dňa 27.08.2013 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru ku dňa 31.10.2013. 26. Záverom žalovaný uviedol, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitú skutočnosť je možné považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ešte ďalšie, prípadne je potrebné zaobstarať si iné podklady pre rozhodnutie. Správny orgán má povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, a to za použitia zásad logického myslenia. V danom prípade všetky zadovážené dôkazy v súhrne preukazovali priebeh udalostí so záverom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako bolo uvedené v napadnutom personálnom rozkaze o jeho prepustení. Minister vnútra SR posúdil konanie žalobcu ako nezlučiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ, pričom dospel k záveru, že došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. V konaní boli zabezpečené všetky dôkazy, ktoré spoľahlivo preukazovali, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a zároveň nepochybne bola splnená a odôvodnená aj podmienka, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 27. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné. 28. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 33. Podľa § 48 ods. 3 písm. g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 34. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. 35. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 36. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. 37. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 38. Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 39. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 40. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 41. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 42. Podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta. 43. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 44. Podľa § 263 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné. 45. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. 46. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 47. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnou úpravou na prejednávanú vec sa vzťahujúcou - v danom prípade zákonom č. 73/1998 Z. z. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 48. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 49. V prejednávanej veci je správny súd názoru, že napadnuté rozhodnutie je odôvodnené v dostatočnom rozsahu, a to tak z hľadiska ustálenia priebehu zásahu zasahujúcej motorizovanej hliadky polície pri zadržaní žalobcu v jeho vozidle zn. Škoda 120 LS, ev. č. P.-XXX H. ako aj z hľadiska uvedenia všetkých skutočností rozhodných pre riadne posúdenie veci. 50. Taktiež skutkový stav veci je zistený v zodpovedajúcom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ako aj personálneho rozkazu č. 258) orgány verejnej správy poukázali na vyjadrenia členov zasahujúcej hliadky polície - veliteľ L.. Y. T. a člen hliadky L.. T. T., z ktorých zhodných výpovedí jednoznačne vyplýva priebeh zásahu - prenasledovania vozidla žalobcu, jeho zastavenia (miesta a spôsobu) ako aj skutočnosť, že vozidlo v danom čase viedol žalobca ako jeho vodič, vo vozidle sa s ním iná osoba nenachádzala. Vzhľadom na zistený skutkový stav priebehu zásahu hliadky polície pri zastavení vozidla žalobcu správny súd obranu žalobcu o existencii iného vodiča, ktorého žalobca označil ako K. R. Z., občan T. vyhodnotil ako účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa postihu za jazdu pod vplyvom alkoholu. 51. Podľa názoru správneho súdu ani technicky nebolo možné považovať za pravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že vozidlo riadila iná osoba - jeho známy K. R. Z., občan T., ktorý z dôvodu, že nemal pri sebe doklady, po zistení, že vozidlo prenasleduje polícia toto zastavil a opustil ešte pred príchodom policajnej hliadky, pričom žalobca sa bezprostredne po jeho opustení vozidla premiestnil zo sedadla spolujazdca na sedadlo vodiča, keďže vozidlo musel brzdiť nožnou brzdou. Správny súd nemal dôvod neveriť výpovedi dvoch zasahujúcich policajtov - členov hliadky opisujúcich priebeh prenasledovania a zastavenia vozidla žalobcu odlišne od verzie žalobcu. Títo zhodne uviedli, že v čase výkonu ich služby (00.50 hod. dňa 04.08.2013) v obci J. L. spozorovali protiidúce vozidlo zn. Škoda 120 idúce z časti aj v protismere veľkou rýchlosťou, ktoré sa rozhodli zastaviť výstražným svetelným nápisom STOP, na čo jeho vodič nereagoval a preto sa ho rozhodli prenasledovať asi 600 až 800 metrov zo vzdialenosti cca 50 metrov. Počas prenasledovania mali vozidlo stále na dohľad. Veliteľ hliadky L.. T. po tom, ako prešlo vozidlo popri ich aute zistil, že vozidlo riadi ako vodič žalobca, ktorého pozná. Nakoľko vodič vozidla zn. Škoda 120 (žalobca) nereagoval na pokyn na zastavenie vozidla hliadka sa rozhodla ho predísť a zastaviť, pričom pri jeho predbiehaní opäť spozorovali ako vodiča vozidla zn. Škoda 120 žalobcu. Pred vjazdom do obce Veľký Krtíš došlo k zastaveniu oboch vozidiel a po vystúpení z vozidla členovia hliadky zistili, že na mieste vodiča sedí žalobca, pričom žiadna iná osoba z tohto vozidla dovtedy nevystúpila a ani sa v ňom nenachádzala. 52. Aj ostatné námietky žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z obsahu administratívneho spisu ako aj vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade bolo o prepustení žalobcu zo služobného pomeru policajta rozhodnuté v zákonnej subjektívnej lehote 2 mesiace (§ 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení platnom v čase vydania personálneho rozkazu č. 258) od kedy sa nadriadený žalobcu dozvedel o dôvode prepustenia (jazda motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu - dňa 04.08.2013) a zároveň v tejto lehote bol personálny rozkaz č. 258 aj riadne - zákonne a účinne doručený - dňa 04.10.2013. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď nebol v tejto lehote personálny rozkaz doručený žalobcovi osobne (bol mu zasielaný prostredníctvom pošty s doručenkou do vlastných rúk a úložnou dobou 5 dní a dňa 08.10.2013 došlo k uloženiu zásielky), personálny rozkaz bol zákonne doručený, nakoľko v dvoj mesačnej lehote - dňa 04.10.2013 bol prevzatý jeho splnomocneným zástupcom - advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, čím nastali účinky doručenia priamo žalobcovi, nakoľko v administratívnom spise založená udelená plná moc pre jeho právneho zástupcu sa vzťahovala aj na prijímanie a doručovanie písomností vo veci konania o jeho prepustení zo služobného pomeru, a takýto postup je plne v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. Aj z následných krokov žalobcu vyplýva, že predmetným personálnym rozkazom disponoval, podal v zákonnej lehote voči nemu opravný prostriedok - odôvodnený rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný. Zákon č. 73/1998 Z. z. umožňuje, aby bol policajt v personálnom konaní (prepustenie zo služobného pomeru) zastúpený splnomocneným zástupcom a tomuto zástupcovi sa potom môže účinne doručiť aj personálny rozkaz o prepustení, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. 53. Namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu nezákonných dôkazov - sfalšovanie podpisu žalobcu v Správe o objasňovaní priestupku správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko túto skutočnosť žalobca v podanej žalobe nijako bližšie neodôvodnil. Túto skutočnosť žalobca nenamietal počas trvania personálneho konania a nebola ani predmetom jeho námietok v podanom rozklade. 54. Nedodržanie lehoty 60 dní od podania rozkladu voči personálnemu rozkazu na vydanie napadnutého rozhodnutia nie je takou vadou, ktorá by mohla mať sama osebe za následok nezákonnosť postupu konajúcich orgánov verejnej správy a napadnutého rozhodnutia. Zároveň správny súd uvádza, že vzhľadom na stav a priebeh správneho konania - vrátenia veci žalovanému po zrušení jeho rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave a až následného vrátenia administratívneho spisu (pri rozhodovaní musí byť orgánu verejnej správy k dispozícii), táto lehota ani objektívne dodržaná nemohla byť. 55. Správny súd uvádza, že v danom prípade aký nastal pri prepustení žalobcu zo služobného pomeru, nebolo postupované v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z. z. Je totiž možné, že skôr ako nadobudol účinnosť prv vydaný personálny rozkaz č. 541 zo dňa 27.08.2013 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru (služobný pomer žalobcu sa mal týmto personálnym rozkazom skončiť k 31.10.2013) bolo možné, v prípade splnenia zákonných podmienok pristúpiť k skončeniu služobného pomeru takým spôsobom ako to uskutočnil žalovaný (personálnym rozkazom č. 258) ku dňu 04.10.2013 - doručenia tohto personálneho rozkazu žalobcovi, ktorý dátum nastal skôr. Žiadne zákonné ustanovenie takýto postup nevylučuje. Je potrebné prijať záver, že v prípade, ak sa v priebehu plynutia doby do skončenia služobného pomeru v zmysle rozhodnutia o uvoľnený (PR č. 541) udeje, resp. zistí také konanie policajta (žalobcu), ktoré nadriadený vyhodnotí ako nezlučiteľné s ďalším pôsobením policajta v služobnom pomere, musí mať nadriadený možnosť skončiť služobný pomer takéhoto policajta aj iným spôsobom a aj skôr. 56. Žalobca sa dopustil konania, pre ktoré bol s ním ukončený služobný pomer síce mimo výkon činnej služby, avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ako aj povinnosti žalobcu - policajta vyplývajúce z jeho postavenia a služobnej prísahy je treba vyhodnotiť jeho skutok ako nezlučiteľný s tým, aby ďalej zotrval v služobnom pomere. Jednoznačne správny súd sa musí prikloniť k prijatému záveru žalovaného, že žalobca porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko sa dopustil konania opísaného vo výroku personálneho rozkazu č. 258. Riadiť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu aj v čase mimo výkonu služby je v prípade policajta celkom zrejme dôvod, pre ktorý je možné takéto konanie označiť ako hrubé porušenie služobnej disciplíny zakladajúce opodstatnený záver o tom, že by ponechanie takéhoto policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zákon č. 73/1998 Z. z. v ust. § 191 ods. 1 písm. c) síce presne neuvádza, čo je možné pokladať za hrubé porušenie povinnosti policajta, avšak vzhľadom na znenie ust. § 48 a § 136 podľa názoru správneho súdu (aj s poukazom na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky) je treba jazdu pod vplyvom alkoholu policajta aj v čase mimo jeho výkonu štátnej služby posúdiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, tak ako tomu bolo aj v danom prípade, a to aj vzhľadom na všetky okolnosti predmetnej situácie, ktorá predchádzala zastaveniu vozidla žalobcu policajnou hliadkou, ako aj žalobcovým následným správaním voči zasahujúcim policajtom (vulgárne vyjadrovanie sa voči nim a vyhrážky). 57. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v rozklade žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 58. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).