Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/221/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201761 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201761.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hutní montáže a. s., Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava , zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09.11.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa Hutní montáže, a. s. Ostrava - Vítkovice, organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby Kominárska 2,4, Bratislava, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Daňová kontrola bola začatá dňa 17.03.2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 24. 02. 2014. 2. Dňom 31. 10. 2014 bola daňová kontrola rozhodnutím zo dňa 16. 10. 2014 prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a to zaslanie žiadosti zo dňa 13. 06. 2014 a žiadosti zo dňa 15. 10. 2014 o medzinárodnú výmenu informácií v súlade s čl. 7 Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty na FR SR. 3. Dňa 23. 02. 2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, čo bolo oznámením zo dňa 26. 02. 2015 oznámené spoločnosti Hutní montáže, a. s. OZ zahraničnej právnickej osoby. 4. Dňa 16. 03. 2015 bolo daňovému subjektu zaslané predvolanie na termín 30.03.2015 za účelom oboznámenia sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Dňa 30.03.2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými v rámci daňovej kontroly. Dňa 14. 04. 2015 predložila spoločnosť Hutní montáže, a. s. OZ vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní. 5. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35 980,27 eur rozhodnutím č. 20690876/2015/9104403 zo dňa 18.08. 2015. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. V odôvodnení predmetného rozhodnutia správca dane uviedol, že počas daňovej kontroly preveril a vykonal kontrolu u dodávateľa HYDRO - EKO - STAV s. r. o. a jeho ďalších subdodávateľov na základe zaslaných dožiadaní. Získané poznatky, skutočnosti a výpovede zástupcov uvedených spoločností správca dane premietol do protokolu a vyvodil záver, že ak konatelia dotknutých spoločností vyslovili tvrdenie, že ich spoločnosti preverované práce nevykonali, ani nemohli vykonať, pretože nemali na výkon takýchto prác personál ani materiálne vybavenie, tak potom toto zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tou osobou, ktorá faktúry vystavila. Správcovi dane sa šetrením podarilo zistiť skutkový stav do takej miery, že sa nepreukázalo uskutočnenie týchto prác tým daňovým subjektom, ktorý bol uvedený na predložených faktúrach a teda nie je známe, kto práce vykonal a komu na základe toho vznikla daňová povinnosť. Správca dane trval na svojich zisteniach uvedených v protokole. Spoločnosť Hutní montáže, a. s. neuviedla vo svojom vyjadrení k protokolu ani v námietkach k obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08.07.2015 žiadne nové skutočnosti, nepredložila žiadne doklady, neuviedla žiadne dôkazy o tom, kto práce na vodnom diele Gabčíkovo - Nagymáros skutočne fyzicky vykonal. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 21201716/2015 zo dňa 09.11.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, nakoľko sa tento nedopustil žiadneho procesného pochybenia, dodržal všetky povinnosti, ktoré mu ukladá procesný zákon a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil právne zistenia, ktoré nie sú v rozpore s týmto skutkovým stavom. II. Žalobné dôvody 7. Žalobca včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28.12.2015 sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09.11.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a to Daňového úradu Bratislava č. 20690876/2015/9104403 zo dňa 18.08.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,XX eur. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane považuje žalobca za nezákonné. 8. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá mala uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou Vodohospodárska výstavba, š. p. na vykonanie špecializovaných opravy hydrotechnických zariadení regulačných vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory Vodného diela Gabčíkovo- Nagymáros, stupeň Gabčíkovo, pričom žalobca bol zhotoviteľom. Na základe predmetnej zmluvy uzatvoril žalobca zmluvu o dielo so zhotoviteľom HYDRO - EKO - STAV, s. r. o., prostredníctvom ktorej žalobca svoj záväzok voči spoločnosti Vodohospodárska výstavba, š. p. plnil. Spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. predmetné práce tvoriace záväzok voči žalobcovi vykonala prostredníctvom ďalších dodávateľov a subdodávateľov. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z dôvodu nepreukázania vecného a reálneho naplnenia deklarovanej obchodnej transakcie zo strany žalobcu. Poukazuje na výklad ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH podaný správcom dane, ktorý obsahovo prekračuje výklad, ktorý k predmetnému ustanoveniu podalo Finančné riaditeľstvo SR. Platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH, je totiž povinný preukázať výlučne priamu a bezprostrednú väzbu prijatého tovaru alebo služby na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane, súvislosť prijatých plnení s ekonomickou činnosťou tohto platiteľa a napokon skutočnosť, že prijaté tovary alebo služby boli prijaté na účely platiteľovho podnikania. Z predmetného ustanovenia je zrejmé, že sa toto ustanovenie vzťahuje na plnenia poskytnuté medzi dvoma priamymi partnermi v záväzkovom vzťahu, t. j. medzi konkrétnym objednávateľom a konkrétnym dodávateľom. Nie je možné toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že právo odpočítania dane sa viaže na vznik daňovej povinnosti subdodávateľa primárneho dodávateľa, keďže s takouto osobou objednávateľ v žiadnom záväzkovom vzťahu nie je. 9. Taktiež žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že práce neboli vykonané osobou, ktorá faktúry vystavila a že spoločnosť Hutní montáže, a. s. ako platiteľ dane musí byť schopná preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre, a poukázal na ustanovenie § 538 Obchodného zákonníka, kde sa hovorí, že zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo povahy diela nevyplýva nič iné. Pre vykonávanie diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, ak keby dielo vykonával sám. žalovaný uviedol, že mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou HYDRO - EKO- STAV s. r. o. a táto spoločnosť využila svoju zákonnú možnosť použiť na splnenie svojho záväzku voči spoločnosti Hutní montáže, a. s. iné osoby tzv. subdodávateľov. Postup zvolený so spoločnosťou HYDRO - EKO- STAV s. r. o. bol legálny. 10. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca nepredložil všetky písomnosti týkajúce sa dodávateľov a subdodávateľov, že predložil daňovému úradu všetky dokumenty, ktoré mal ako protokoly o čiastkových plneniach, správy o pracovných silách a iné. K týmto písomnostiam je potrebné uviesť, že ide výlučne o zmluvné dojednanie v zmysle Obchodného zákonníka, ktorého existencia alebo neexistencia žiadnym spôsobom nesúvisí so zákonnými podmienkami pre uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty. žalobca má za to, keby tieto zmluvné podmienky v zmysle zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka v predmetnej zmluve o dielo ustanovené neboli, žalobca dostatočne preukázal svoj nárok. Ak by aj týmito dokumentmi žalobca disponovať mal v zmysle zmluvy o dielo, avšak týmito dokumentmi nedisponoval, išlo by len o porušenie zmluvných podmienok v zmysle Obchodného zákonníka v žiadnom prípade by z predmetného porušenia povinnosti podľa Obchodného zákonníka nevyplývalo porušenia ustanovení zákona o DPH v súvislosti s odpočítaním dane tak , ako to naznačuje správca dane a žalovaný. 11. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na rozhodnutie NS Slovenskej republiky z 28. novembra 2012 spis. zn. 6Sžf/10/2012 a rozhodnutie 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. 12. Ďalej žalobca poukázal na rozsudky súdneho dvora FE v spojených prípadoch C - 354/03 (Optigen), C - 355/03 a C - 484/03 (BondHouse), C - 80/11 a C - 142/11 ako aj vo veci C - 643/11. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09. 11. 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 02. 2016 uviedol, že žalobca v podanej žalobe v bodoch 1 chronologicky rekapituluje dokumenty vydané v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou a následne vyrubovacím a odvolacím konaním, v bode 2 žaloby cituje vybrané odseky z napadnutého rozhodnutia a v bode 3 uvádza k citovanému svoje stanovisko s poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu SR a súdneho dvora Európskej únie. 14. V úvode v bode 3 žalobca cituje ust. § 49 ods. 1, 2 písmeno a zákona o DPH a výklad Finančného riaditeľstva SR k uvedenému ustanoveniu, podľa ktorého platiteľ musí vedieť objektívne preukázať, že prijaté tovary a služby použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa žalobcu tvrdenie správcu dane, že subjekt musí byť schopný preukázať a nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre nekorešponduje ani s citovaným ust. § 49 ods. 1, 2, písmeno a zákona o DPH, ani s výkladom Finančného riaditeľstva SR 15. Žalovaný s touto námietkou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. V zmysle § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V zmysle § 49 ods. 2 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Citovaný výklad Finančného riaditeľstva SR o tom, že prijaté tovary a služby musia mať priamu a bezprostrednú súvislosť so zdaniteľnými plneniami s nárokom na odpočítanie dane sa týka výhradne len § 49 ods. 2 Zákona o DPH a skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt Hutní montáže. a. s. fakturoval celé dielo ako platiteľ v zmysle § 42 ods. 2 Zákona o DPH odberateľovi Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, správca daní nespochybňoval. V spise spoločnosti sa nachádzajú odberateľské faktúry vystavené spoločnosťou Hutní montáže, a. s. pre odberateľa Vodohospodárska výstavba, š. p., ktorý Hutní montáže, a. s. fakturovali tejto spoločnosti práce na štyroch faktúrach. Z týchto bolo zrejmé, komu a kedy kontrolovaný daňový subjekt Hutní montáže, a. s. ako platiteľ dane nakúpené opravy vyfakturoval, čím ich použil na účely svojho podnikania. Skutočnosť, že práce boli ďalej fakturované daňovej kontrole spornou nebola. V predmetnom prípade sa na takto vystavené faktúry vzťahujú ustanovenia § 69 ods. 5 Zákona o DPH, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. V § 49 ods. 2 sa zároveň ale ďalej ustanovuje, ktorá daň je spôsobilá na odpočítanie, pričom podľa písmena a je možné odpočítať len daň uplatnenú iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. A práve táto skutočnosť, či práce opráv na vodnom diele boli platiteľovi Hutní montáže, a. s. vôbec dodané a to iným platiteľom uvedeným na faktúre je predmetom sporu. Správca dane totiž spochybnil, či pri deklarovanej dodávke opráv Vodného diela Gabčíkovo - Nagymáros vznikla daňová povinnosť, pričom ale neviazal vznik daňovej povinnosti na subdodávateľa, ako nesprávne uvádza žalobca, ale na dodávateľa. 16. Žalovaný nespochybňuje a nikdy ani nespochybňoval právo dané Obchodným zákonníkom zhotoviteľovi poveriť vykonaním diela inú osobu. Súčasne však platí, ako sám žalobca opakovane zdôrazňuje, že pri vykonaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonal sám. pre vznik daňovej povinnosti nie je podstatné, že sa mali tieto práce realizovať subdodávateľsky, ale to, že nikdy nebolo preukázané, že skutočne realizované boli a kým. 17. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že predloženými dokladmi počas daňovej kontroly dostatočne preukázal svoj nárok na odpočet DPH, že pokiaľ správca dane požadoval predložiť ďalšie doklady, ktoré mali byť vyhotovené v zmysle zmluvy o dielo číslo Z. uzatvorenej medzi objednávateľom Hutní montáže, a. s. a zhotoviteľom diela HYDRO - EKO- STAV s. r. o. mal na predlženie týchto žalobcu vyzvať. 18. Predmetnú námietku považuje žalovaný za nedôvodnú. Správca dane opakovane oboznamoval daňový subjekt so zistenými skutočnosťami a svojimi zrejmými pochybnosťami o reálnosti vykonaných prác počas daňovej kontroly, v protokole o daňovej kontrole aj počas vyrubovacieho konania. Správca dane v protokole daňovej kontroly jasne uviedol, že doklady, ktoré predložil daňový subjekt počas daňovej kontroly nepovažuje za dôkaz toho, že fakturované plnenia boli uskutočnené. 19. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo sa žalobca - objednávateľ Hutní montáže a. s. na zhotovenom diele sám podieľam, vykonával technický dozor a v priebehu výkonu diela obdržal všetky doklady, ktorými je možné preukázať reálne zhotovenie diela. Vzhľadom na skutočnosť, že zhotoviteľ HYDRO - EKO- STAV s. r. o. bol povinný objednávateľa Hutní montáže, a. s. priebežne informovať o postupe výstavby a vykonaných prácach, konkrétne v písomných dokladoch ako sú stavebný denník, denné správy o vykonaných prácach, správa o pracovných silách, protokol o ukončení skúšobnej prevádzky, protokoly o čiastkových plneniach, odsúhlasené a podpísané objednávateľom, povinné prehľady o aktuálnych informáciách odovzdávaných objednávateľovi, písomné výsledky kontrol, skúšok a testov realizovaných častí diela vykonávaných odborným zástupcom objednávateľa za účasti zástupcu zhotoviteľa a ďalšie dokumenty vyplývajúce zo zmluvy. Tieto všetky dokumenty je možné považovať za dôkazy, ktoré možno použiť v daňovej kontrole a daňovom konaní. Práve z týchto dokladov, ktoré mali byť vyhotovené v zmysle zmluvy o dielo v priebehu účinnosti tejto zmluvy základná skutočnosť kto a kedy a akým spôsobom špecializované práce opravy hydrotechnických zariadení regulačných vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory vodného diela Gabčíkovo - Nagymáros musí byť zrejmá. 20. Žalobca tvrdí, že ak by takýmito dokumentmi nedisponoval, neznamená to porušenie zákona o DPH, ale len porušenie dohodnutých zmluvných podmienok. Žalovaný tvrdí, že ak by žalobca takýmito dokladmi, ktoré existenciu diela preukazujú nedisponoval, znamená to, že dielo tak, ako bolo vyfakturované, realizované nebolo. Žalovaný ma za to, že ak by žalobca disponoval predmetnými dokladmi, bolo by v jeho absolútnom a bytostnom záujme správcovi dane tieto predložiť a preukázať tak existenciu zdaniteľných plnení deklarovanej na faktúre a ak žalobca tak neurobil, vedie to opäť k logickému záveru, že dielo tak, ako bolo fakturované, realizované nebolo. 21. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol podrobne tak, ako aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 09. 11. 2015, z akých faktúr vychádzal, ako preveroval deklarované dodávky dodávateľa a jeho subdodávateľov. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že sústava vodných diel Gabčíkovo vznikla pred vyše 20 timi rokmi a tvoria ho hlavne plne automatizované prevádzky vodnej elektrárne a 2 plavebné komory, ktoré sú súčasťou medzinárodnej plavebnej cesty, každá z plavebných komôr má dĺžku 275 m, šírku 34 m, minimálna hĺbka vody v komore obsahuje 4,5 m. Oprava hydrotechnických zariadení regulačných vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory vodného diela je vysoko špecializovaná odborná činnosť vyžadujúca nielen príslušné materiálnotechnické vybavenie, ale aj špecifické znalosti a skúsenosti. Súčasne je potrebné uviesť, že Vodné dielo Gabčíkovo, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečiť protipovodňovú ochranu a výrobu elektrickej energie je strategickým objektom obdobne ako atómové elektrárne a ako také podlieha špecifickému bezpečnostnému režimu. Práce opráv oceľovej konštrukcie a strojových častí regulačných uzáverov vtokov číslo 1 až 4 ľavej plavebnej komory sa mali vykonať priamo v suchom doku za provizórnymi hradeniami, za ktorými je hladina vody až cca 34 metrov. Prístup do priestoru regulačných uzáverov bol zo strojovne cez tlakový poklop priemeru 800, po 8 metrovom rebríku, alebo cez montážnu šachtu cca 4,5 x 1,4 m po demontáži hydraulickej stanice. Strojovňa je hlboká 22 m a prístup bol točitým schodiskom 1,5 metra alebo žeriavom montážnou šachtou a ďalej zavážacím vozíkom bez pohonu. Súčasťou predmetu prác bolo odčerpávanie priesakovej vody a práce mali prebiehať od 4 týždňov od sprístupnenia jedného regulačného uzáveru. Vo svetle týchto skutočnosti je neakceptovateľné tvrdenie žalobcu, že takéto práce vykonávali neidentifikovateľné osoby, ktoré sa ani detailne vykonaným šetrením správcu dane nikdy nepodarilo stotožniť a to napriek tomu, že o vykonaných prácach aj osobách, ktoré tieto práce mali vykonať, by mali podľa uzatvorenej zmluvy o dielo existovať štandardné detailné a podrobné záznamy. 22. Prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava vychádzalo v zmysle § 63 ods. 2 daňového poriadku zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, t.j. z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, správca dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a postupoval podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. 23. Čo sa týka rozsudkov NR SR ohľadom NS SR ohľadom dôkazného bremena, na ktoré žalobca poukazuje (NS SR č. 6Sžf/10/2012, 3Sžf 1/2011, žalovaný môže iba zopakovať, že v zmysle § 24 daňového poriadku je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, keďže práve daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Z dikcie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Keďže vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša daňový subjekt, je len v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Túto skutočnosť dokazujú vydané judikáty za všetky, napr. Rozsudok NS SR č. k. 2Sžfú4/2009 z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III 78/2011 - 17 z 23.02.2011, resp. Rozsudok NS SR č. k. 5Sžf/17/2011 z 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 24/2013 - 7 z 17.01.2013, ktoré jasne hovoria, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo a samotná existencia faktúry vyhotovenej zákonne konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Faktúra, dodací list, alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe bez ďalšieho nie je dôkazom o to, že plnenie bolo uskutočnené, ale len tvrdením o takejto udalosti, čo konštatoval už rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4 Sžf 153/01 zo dňa 28.05.2002. Žalovaný má za to, že judikatúra v právnej otázke dôkazného bremena je rozhodnutiami Ústavného súdu dostatočne ustálená a nie je dôvod, aby otázka, kto znáša dôkazné bremeno v daňovej kontrole, bola predmetom sporu. IV. právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP), ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom. 25. V danej veci súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09.11.2015 vydal rozsudok č. k. 5S 332/2015-95 zo dňa 07.02.2017, ktorým žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 26. Proti právoplatnému vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžfk/61/2017, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S 332/2015-95 zo dňa 07.02.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd uložil krajskému súdu, aby zistil, či vec, ktorá bola preverovaná políciou na žiadosť finančného riaditeľstva pod č. KRPZ-BSA-OKP-203-047/2017 vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu v zmysle § 221 ods. 1, ods. 4 trestného zákona a skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie v zmysle § 259 ods. 1 písm. c/ zák. č. 300/2005 Z.z., bolo začaté trestné stíhanie pre konkrétny skutok vo veci a v akom štádiu je trestné konanie. Pokiaľ by dôkazy zistené políciou neboli spôsobné na začatie trestného stíhania vo veci, možno vychádzať iba zo skutočnosti, že tieto stavebné práce mali havarijný charakter opravu toku. Zakrytý charakter stavebných prác neumožňuje realizovať dodatočné dôkazné bremeno žalobcovi, ktorý bol v rade posledným dodávateľom a disponoval existenciou materiálneho plnenia, čo potvrdil objednávateľ. Na základe doterajšieho obsahu spisu táto transakcia nevykazuje znaky typického reťazového podvodu na DPH s určitými komoditami, ako sú napr. kryštálový cukor, mäso a pod. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práva alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súdnictve. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 32. Podľa § 19 ods. 1, 2 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdávania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 33. Podľa § 49 ods. 1, 2 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhodnotenú podľa § 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 34. V danej veci bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 21201716/2015 zo dňa 09.11. 2015, ktoré žiadal žalobca preskúmať a ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 20690876/2015/9104403 zo dňa 18.08.2015, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 sume XX.XXX,XX eur. 35. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 36. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 37. Konajúci súd v zmysle rozsudku najvyššieho súdu požiadal žalovaného o zaslanie informácie, či výsledkom preverovania polície bolo začaté trestné stíhanie pre konkrétny skutok k danej veci a v akom štádiu je trestné konanie. Mailom zo dňa 21.02.2019 finančné riaditeľstvo zaslalo súdu list Ministerstva vnútra SR č. KRPZ- BA-OKP3-342-002/2019 zo dňa 26.02.2019, ktorým oznamuje finančnému riaditeľstvu, že „realizačný návrh na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov v hospodárskej a obchodnej evidencie a trestného činu podvodu bol podozrivý štatutárny zástupca spoločnosti Hutní montáže a. s., organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby a toto trestné stíhanie bolo Uznesením odmietnuté v zmysle § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku. 38. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur rozhodnutím č. 20690876/2015/9104403 zo dňa 18. 08. 2015 podľa § 68 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. 39. Súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ako aj administratívneho spisu Daňového úradu Bratislava mal za preukázané, že spoločnosť Hutní montáže, a. s. si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnila právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. X/XXXX za montážne práce oprava vtoku č. 4 ľavej plavebnej komory na základe zmluvy o dielo č. Z. XXXXX zo dňa 08. 10. 2012, základ dane v sume XXX XXX,XX eur, DPH v sume XX XXX,XX eur, celkom k úhrade XXX XXX,XX eur, od dodávateľa HYDRO - EKO- STAV s. r. o. Košice. Daňový subjekt predložil ku kontrole doklady týkajúce sa zákazky č. XXXXXX - „SVDGst Gabčíkovo - havarijnej opravy hydrotechnických zariadení Regulačných uzáverov vtokov a výtokov ľavej plavebnej komory“ na Vodnom diele Gabčíkovo. Zákazka bola vykonaná pre spoločnosť Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava. Spoločnosť Hutní montáže, a. s. tieto práce nevykonala sama, ale si ich objednala u dodávateľa HYDRO - EKO- STAV s. r. o. 40. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia montážnych prác zaslal dožiadanie dňa 08. 04. 2014 na Daňový úrad Košice, ktorý bol miestne príslušný dodávateľovi HYDRO - EKO- STAV s. r. o. Daňový úrad Košice v odpovedi na toto dožiadanie uviedol že predmetné faktúry boli v spoločnosti zaúčtované, avšak montážne práce na Vodnom diele Gabčíkovo nevykonala spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. sama, ale predmetné práce mala vykonať ako subdodávateľ spoločnosti K&C - STAV s. r. o. Košice, IČO 46031171 a to na základe štyroch objednávok, ktoré doložil konateľ spoločnosti HYDRO - EKO - STAV s. r. o. Dodatočne, nie na základe zmluvy ako pôvodne konateľ spoločnosti D.. J. B. uviedol, že spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. práce sama nevykonala, nakoľko v roku 2012 a 2013 nezamestnávala žiadnych pracovníkov, nevlastnila strojové ani materiálne vybavenie, uviedol, že súpisy vykonaných prác vystavovala spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. ako doklad o tom, že predmetné práce vykonával, predložil D.. B. 4 faktúry vystavené spoločnosťou K & C STAV s. r. o. zo dňa 28. 03. 2013 č. XXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 11. 2012, č. XXXXXXXX zo dňa 19. 12. 2012. 41. V ďalšom šetrení správca dane zistil, že ani spoločnosť K & C STAV s. r. o. práce, ktoré vyfakturovala spoločnosť HYDRO - EKO - STAV nevykonala, ale v subdodávke ich vykonali 2 spoločnosti a to PM credit s. r. o. Košice a Business Fleet s. r. o. Košice a faktúry, ktoré tieto spoločnosti vystavili boli zaúčtované v účtovníctve firmy K&C STAV s. r. o. 42. Ďalej správca dane zistil. že spoločnosť Business Fleet s. r. o. bol dňa 08. 06. 2013 zrušená bez likvidácie, zanikla zlúčením so spoločnosťou ABC- stavba s. r. o. so sídlom v Košiciach ako s nástupníckou spoločnosťou. 43. Spoločnosť PM credit s. r. o. bola dňa 19. 03. 2013 zrušená bez likvidácie a zlúčená s nástupníckou spoločnosťou FARG s. r. o. so sídlom Medzev. 44. Správca dane všetky zistené skutočnosti vo vzájommných súvislostiach vyhodnotil a konštatoval, že nie je možné potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré fakturovala spoločnosť HYDRO - EKO - STAV s. r. o. spoločnosti Hutní montáže a. s. faktúrami spolu montážne práce za roky 2012 a 2013 v sume XXX XXX,XX eur a XX DPH, celkom v sume XX XXX,XX eur a to z faktúr Z. X/XXXX, č. Z. X/ XXXX, č. Z. XX/XXXX, č. Z. X/XXXX. 45. V zmysle čl. 12 zmluvy o dielo č. Z. XXXXX body 12.2 a 12.3 zmluvy bol zhotoviteľ HYDRO - EKO - STAV s. r. o. povinný informovať objednávateľa Hutní montáže, a. s. o všetkých svojich činnostiach súvisiacich so zmluvou a s postupom výstavby za účelom objednávateľovho posúdenia alebo odsúhlasenia informácií, pričom rozhodnutia objednávateľa Hutní montáže, a. s. vo veci podaných informácií sú pre zhotoviteľa konečné a záväzné. Z uvedeného vyplýva, že Hutní montáže, a.s. v zmysle uvedenej zmluvy museli byť oboznámené so subdodávateľmi svojho dodávateľa. Zo zmluvy je zrejmé, že aj keď sa zhotoviteľ HYDRO - EKO - STAV s. r. o. zaviazal vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, objednávateľ Hutní montáže, a. s. bol oprávnený vykonávať na stavbe technický dozor vrátane kontroly kvality vykonávaného diela a byť detailne oboznámený s druhom, množstvom a časovou postupnosťou prevádzaných prác. 46. Konajúci súd poukazuje na rozsudky tohto súdu vedené pod č. k. 2S 298/2015-94 zo dňa 26.04.2017, 2S 299/2015-96 zo dňa 26.04.2017, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžfk/40/2018 zo dňa 30.01.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok č. k. 2S 299/2015-96 zo dňa 26.04.2017, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. V uvedených rozhodnutiach boli sporové strany, ako aj predmet sporu totožné s konaním vedeným pod sp. zn. 5S 221/2018 (pred podaním kasačnej sťažnosti vedenej pod č. 5S 332/2015). 47. Podľa § 3 ods. 2 DP správca, dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 49. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 50. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/j, umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 51. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 52. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 53. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 54. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 55. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 56. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 57. Podľa § 8 ods. 1 písm. ad zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak,sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 58. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 59. Podľa § 49 ods. I zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 60. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 1 la (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 61. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §71. 62. Hmotnoprávne podmienky za akých si žalobca môže odpočítať DPH vyplýva z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. a základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH. Na ich splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH, ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovili. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúr, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Konajúci súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 24/2013 zo dňa 17.01.2013, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane. 63. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov ním vedených. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2019 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. US 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Súd ďalej poukazuje, že právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu bola vyriešená i v rozhodnutiach najvyššieho súdu, napr. v rozsudku sp. zn. 8Sžf 36/2010 zo dňa 28.04.2011, v ktorom sa hovorí „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ 64. Súd mal za preukázané, že žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 predložil správcovi dane faktúru vystavenú spoločnosťou HYDRO-EKO-STAV s. r. o. č. X/XXXX zo dňa 19.12.2012 na montážne práce, vtok č. XĽPLK vo výške XXX.XXX,XX,- € a 20% daň XX.XXX,XX,- € s prílohami položkovitý výpočet prác, preberajúce a odovzdávajúce protokoly. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.10.2012 v článku VI odsek 6.9 uzatvorené so spoločnosťou Vodohospodárska výstavba ŠP má zhotoviteľ viesť stavebný denník, ktorý však daňovému úradu nebol predložený, ktorý by presne preukazoval obdobie kedy a ako boli stavebné práce vykonané, kto ich vykonal, kto ich objednal, kto vykonával stavebný dozor a pod. Žalobca sa v uvedenej zmluve zaviazal vypracovať protokoly a to protokol o vykonaných prácach, protokol o akosti a kompletnosti montážnych prác, protokol o meraní vôle ložísk regulačných uzáverov, protokol o dosiahnutí vysoko pevnostných skrutiek a prípadnú zvarovú dokumentáciu, správu o suchých a mokrých funkčných skúškach zariadenia, ďalej menovitý zoznam osôb a evidenčných čísiel motorových vozidiel, ktoré mali vstupovať do objektov vodného diela Gabčíkovo - Nagymáros. 65. Z dokazovania v rámci daňového konania žalobca tieto protokoly ani správy nevyhotovil, neodovzdal ich spoločnosti vodohospodárska výstavba ŠP ani správcovi dane. Tieto písomnosti mohli významne objasniť reálny výkon stavebných prác na vtokoch a výtokoch ľavej plavebnej komory vodného diela Gabčíkovo - Nagymáros, ich rozsah, kto a kedy a kým a akým spôsobom ich zhotovil. Žalobca nepredložil ani doklad o nákupe materiálu použitého na zhotovenie diela. Žalobca mal vedieť, že uvedené listiny sú nevyhnutné z hľadiska zhotovenia objednaného diela, dodržania zmluvných povinností, ako aj z daňového hľadiska, nakoľko je skúsený podnikateľský subjekt v stavebnej oblasti. Žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Vodohospodárska výstavba ŠP informoval, že práce bude vykonávať prostredníctvom subdodávateľov a že by žiadal o jej súhlas takýmto spôsobom zhotovenia diela, tak ako to vyžaduje článok XI odsek 11.2 zmluvy o dielo s touto spoločnosťou. Ďalej nepreukázal, že by mu spoločnosť HYDRO-EKO-STAV s. r. o. oznámila uzatvorenie subdodávateľských zmlúv, tak ako sa dohodli v článku 13 odsek 13.1 zmluvy o dielo č. Z. XXXXX zo dňa 08.10.2012. 66. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že zmluvu o dielo č. B. XXXXX zo dňa 08.10.2012 uzatvoril žalobca firmou HYDRO-EKO-STAV s. r. o. Firma HYDRO-EKO-STAV s. r. o. v roku 2012 a 2013 nezamestnala žiadnych pracovníkov, nevlastnila žiadne strojové ani materiálne vybavenie. Montážne práce fakturované spoločnosťou HYDRO-EKO-STAV s. r. o. v zdaňovacom období 12/2012 bola faktúra č. X/XXXX zo dňa 19.12.2012 na sumu XXX.XXX,XX,- € + DPH XX.XXX,XX,- €. Konateľ spoločnosti HYDRO-EKO-STAV s. r. o. D.. J. B. predložil 4 faktúry vystavené spoločnosťou K +C STAV s. r. o., ktorá mala predmetné práce vykonať. Medzi nimi bola i faktúra č. X/XXXX zo dňa 19.12.2012, ktorá sa týka tohto sporu. Z miestneho zisťovania daňového úradu Košice bolo zistené, že uvedené faktúry boli spoločnosťou K+C STAV s. r. o. zaúčtované, avšak montážne práce na vodnom diele Gabčíkovo nevykonala táto spoločnosť, ale mali ho vykonať dve spoločnosti ako subdodávatelia a to spoločnosť PM credit s. r. o. Košice a Bizniss Fleet s. r. o. Spoločnosť Bizniss Fleet s. r. o. bola dňa 08.06.2013 zrušená bez likvidácie, zanikla zlúčením so spoločnosťou ABC-STAVBA s. r. o. so sídlom v Košiciach a spoločnosť PM Credit s. r. o. bola dňa 19.03.2013 zrušená bez likvidácie a zlúčená s nástupníckou spoločnosťou Sarg s. r. o. so sídlom v Medzeve. 67. Súd mal za preukázané, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie vypočutím svedkov medzinárodnými dožiadaniami, daňovými a účtovnými dokladmi a zistil, že žalobcom, HYDRO-EKO- STAV s. r. o. a spoločnosťou K+C STAV s. r. o. boli síce predložené faktúry objednávky preberajúce a odovzdávajúce protokoly, súpisy vykonaných prác, avšak šetrením sa nepotvrdilo, že fakturované práce boli fyzicky vykonané, nakoľko žiadne zo zúčastnených spoločností nevie označiť osoby a potvrdiť kto fakturované práce v hodnote XXX.XXX,XX,- € v skutočnosti vykonal. Všetky zúčastnené spoločnosti tvrdili, že oni práce nevykonali, uviedli, že si objednali u iných dodávateľov, kde posledný v reťazci fakturujúcich boli spoločnosti Bizniss Fleet s. r. o. a spoločnosť PM Credit s. r. o., ktoré však zanikli zlúčením so spoločnosťami ABC-STAVBA s. r. o. a SARG s. r. o., kde nie je možné preveriť a potvrdiť uskutočnenie týchto zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti, kde neexistujú relevantné daňové a účtovné doklady, kde konateľom spoločnosti ABC-STAVBA s. r. o. bol občan B. T. O. a v súčasnosti je spoločnosť bez konateľa a konateľ spoločnosti SARG s. r. o. J. O. poprel, že je konateľom tejto spoločnosti, nemá doklady, nemá vedomosť o tom, že by bol konateľom akejkoľvek spoločnosti na Slovensku. Súd mal za to, že žalobca neprijal všetky opatrenia na predchádzanie pochybnostiam o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia, neviedol stavebný denník, nevyhotovil ani ďalšie požadované protokoly, správy, nepreukázal výkon stavebného dozoru, nezaujímal sa, či jeho dodávateľ vykoná dielo sám, či má na to dostatočné personálne, materiálne a strojové zabezpečenie, či jeho dodávateľ vykonal dielo prostredníctvom subdodávateľov, kto a kedy vstupoval do objektu vodného diela. Žalobca v priebehu celého daňového konania nepredložil správcovi dane relevantné doklady, preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. Neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné a dôvodné od neho požadovať na zabezpečenie, aby jeho plnenie nebolo poznačené podvodom, čím riskoval stratu svojho práva na odpočet DPH, ku ktorej napokon aj došlo. Správca dane, ako aj žalovaný sa v predmetnej veci nedopustili žiadneho procesného pochybenia, dodržali všetky povinnosti, ktoré im ukladá procesný zákon a dostatočne zistili skutkový stav veci a vyvodili právne zistenia, ktoré nie sú v rozpore s týmto skutkovým stavom a dospeli k záveru, že existuje zákonný dôvod na nepriznanie nadmerného odpočtu DPH žalobcovi. 68. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol vychádzajúc pritom z citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR. 69. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný a úspešnému žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.