Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sa/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201782 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201782.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: L.. M. N., občan SR, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. októbra 2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. januára 2018 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. októbra 2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. januára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2018 rozhodla Sociálna poisťovňa - ústredie podľa ust. § 187 ods. 1 zák.č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a ust. § 82 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) o zvýšení príplatku za štátnu službu k dôchodku žalobcu na sumu 263,73 Eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že príplatok za štátnu službu sa mu k 01.01.2018 vyplácal v sume 261,64 Eur mesačne, a od 01.01.2018 sa zvyšuje o 0,8 % mesačnej sumy príplatku, t.j. o 2,09 Eur mesačne, na sumu 263,73 Eur mesačne. 2. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že výpočet príplatku za štátnu službu je nesprávny, v rozpore s rozsudkom NS SR sp.zn. 7SŽso/11/2009 zo dňa 30.06.2010 a rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, č. 420516/1230/2011-3 zo dňa 08.03.2011, ktoré k odvolaniu priložil. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2018, odvolanie žalobcu v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP v celom rozsahu zamietol a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na neopodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu, ktorému bol príplatok za štátnu službu zvýšený správne, o percento zvýšenia, ktoré je v súlade s ust. § 187 ods. 1 zák.č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a ust. § 82 zák.č. 461/2003 Z.z., vo výške 0,8%. Za nedôvodný považoval aj nesúhlas žalobcu s výpočtom príplatku za štátnu službu, s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžso/11/2009 zo dňa 30.06.2010 a rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, č. 420516/1230/2011-3 zo dňa 08.03.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, č. 420516/1230/2007 zo dňa 31.07.2007. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poznamenal, že žalobcovi sa vypláca príplatok za štátnu službu k dôchodku v súlade s ust. § 179 ods. 1 ZSP od 01.01.2003, na základe predloženého príkazu na úhradu príplatku k dôchodku a zvýšenia príplatku k dôchodku Úradu pre štátnu službu, zo dňa 16.06.2004. Uzavrel, že žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces, Sociálna poisťovňa - ústredie postupovala podľa platných právnych predpisov a rozhodla v súlade s ust. § 196 ods. 7 ZSP. 4. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.12.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.10.2018, spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.01.2018 o zvýšení príplatku za štátnu službu k dôchodku. Napadnuté rozhodnutia označil za nesprávne a nezákonné, keďže výpočet príplatku za štátnu službu k zvýšenému starobnému dôchodku je v rozpore s rozsudkom NS SR sp.zn. 7Sžso/11/2009 zo dňa 30.06.2010 a v rozpore s nárokom na uvedený príplatok k dôchodku, priznaným Úradom pre štátnu službu č. 11605/2004 zo dňa 15.03.2004. Dožadoval sa zvýšenia o 45,52 % zo sumy starobného dôchodku, ako základného princípu pre výpočet príplatku za štátnu službu k dôchodku, stanoveného Úradom pre štátnu službu, ktorý žalovaný nedodržal. Poukázal na to, že starobný dôchodok mu bol zvýšený rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.11.2017 na sumu 661,70 Eur mesačne a následne napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.01.2018 mu bol zvýšený príplatok za štátnu službu na sumu 263,73 Eur mesačne. Túto sumu považoval za určenú v rozpore s uvedeným rozsudkom NS SR, pretože správny výpočet s uplatnením priznaného nároku na príplatok za štátnu službu vo výške 45,52 %, mal predstavovať sumu 301,20 Eur mesačne a rozdiel v jeho neprospech predstavuje sumu 37,47 Eur mesačne. Na základe uvedeného žiadal, aby správny súd napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keďže obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a ich odôvodnenie spočíva iba v odkaze na znenia ustanovení zákona. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.02.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté a aj prvostupňové rozhodnutie považoval za správne a zákonné. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, námietky žalobcu označil za nedôvodné a skonštatoval, že žalobca podal dňa 29.01.2019, t.j. v zákonnej lehote, odvolanie proti novovydanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 10.01.2019 o zvýšení príplatku za štátnu službu od 01.01.2018 na sumu 299,78 Eur mesačne a od 01.01.2019 na sumu 307,58 Eur mesačne. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2019 podanom k vyjadreniu žalovaného, argumentáciu žalovaného neprijal a zhodne s doterajšími námietkami konštatoval, že Sociálna poisťovňa - ústredie v rozhodovacom procese nerešpektovala rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžso/11/2009 zo dňa 30.06.2010 a ani nárok na uvedený príplatok k dôchodku priznaný mu od 01.01.2003 Úradom pre štátnu službu. 7. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p. viazaný žalobnými bodmi a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a aj prvostupňové rozhodnutie v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie ( § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p.). 8. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 11. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zák. č. 461/2003 Z. z. musí v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje Správny poriadok v ust. § 47 v nadväznosti na ust. § 46 a žalovaný a ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadili. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia oboch rozhodnutí musí konštatovať ich namietanú nepreskúmateľnosť, pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v prípade napadnutých rozhodnutí je touto vadou nedostatok dôvodov. Tu správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR, sp.zn. lSža/9/2016 zo dňa 27.07.2016, v ktorom sa expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre správny orgán ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“ 12. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s pripojenou dokumentáciou žalobcu, rozsudkom NS SR sp.zn. 7Sžso/11/2009 zo dňa 30.06.2010 v predchádzajúcej veci zvýšenia príplatku za štátnu službu k starobnému dôchodku žalobcu a rozhodnutím č. 11605/2004 zo dňa 15.03.2004 o vzniku nároku na príplatok k starobnému dôchodku od 01.01.2003 a jeho zvýšení od 01.01.2004 Úradom pre štátnu službu, rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 35157/2004 zo dňa 09.08.2004 o zmene rozhodnutia č. 11605/2004 zo dňa 15.03.2004 o vzniku nároku na príplatok k starobnému dôchodku a o jeho zvýšení, rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 420516/1230/2011 zo dňa 08.03.2011 o zvýšenom príplatku za štátnu službu k starobnému dôchodku od 01.01.2011, rozhodnutím zo dňa 30.11.2017 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2018. 13. Podľa § 108a ods.1 zák.č. 312 /2001 Z.z. o štátnej službe (platného od 01.11.2003, t.j. v čase vzniku nároku na starobný dôchodok a príplatok,) má štátny zamestnanec v stálej štátnej službe nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku, ak a/ skončil vykonávanie stálej štátnej služby a b/ má nárok na výplatu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. 14. Podľa § 108a ods. 3 zák.č. 312 /2001 Z.z., výška príplatku za štátnu službu k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, k vdovskému dôchodku, vdoveckému dôchodku a k sirotskému dôchodku za každý rok praxe započítanej podľa § 81 ods. 1 a odseku 2 písm. a/ až g/ a § 159 ods. 2 je 1,25 % priznaného dôchodku. Za každý ďalší celý mesiac započítanej praxe patrí štátnemu zamestnancovi príplatok za štátnu službu k dôchodku vo výške 1/12 z 1,25 % priznaného dôchodku. 15. Podľa § 108b zák.č. 312 /2001 Z.z., priznaný príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento a o ustanovenú pevnú sumu zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku. 16. Podľa § 139 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (platného od 20.10.2009 do 31.05.2017), fyzickej osobe, ktorá podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku, zostáva tento príplatok zachovaný. Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku. 17. Podľa § 187 ods. 1 zák.č. 55 /2017 Z.z. o štátnej službe (platného od 01.06.2017- v znení k 16.01.2018), fyzickej osobe, ktorá podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku, zostáva tento príplatok zachovaný. Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku. 18. Podľa prechodných ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinných od 01.01.2018, a to ust. § 293 ods. 1, ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2017, suma starobného dôchodku sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 2 až 6, vrátane zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, získané po 31. decembri 2003, ak starobný dôchodok bol priznaný v roku p/ 2003 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 337 Sk. 19. Podľa prechodných ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinných od 01.01.2018, a to ust. § 293 dx ods. 1, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 20. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa zvyšujú dôchodkové dávky podľa ods. 1 takto: „Dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“ 21. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. 22. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna norma a vyvodzujú sa právne závery. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal správny orgán preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní nároku spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 23. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola žalobcom podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné, nakoľko svoj rozhodovací proces a skutkovú argumentáciu odôvodnili len citáciou ustanovení zákonov. Všetky rozhodnutia o zvýšení príplatku za štátnu službu k starobnému dôchodku žalobcu, odôvodňujú mimo meritum námietku žalobcu, aby bolo pri výpočte príplatku postupované podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku NS SR sp.zn. 7Sžso/11/2009 zo dňa 30.06.2010, podľa ktorého mala Sociálna poisťovňa postupovať aj pri novom prepočítaní a úprave starobného dôchodku rozhodnutím zo dňa 30.11.2017 a z takto vypočítanej sumy starobného dôchodku mala vychádzať aj pri výpočte príplatku a jeho zvýšenia. V odôvodnení týchto rozhodnutí nie je rozhodnutie zo dňa 30.11.2017 vôbec spomenuté, čo indikuje, že Sociálna poisťovňa pri výpočte z neho nevychádzala. Tento nedostatok skorigovala až v rozhodnutí zo dňa 10.01.2019, ktoré v tomto konaní predmetom preskúmavania nie je. 24. Správny súd z obsahu spisov zistil, že žalobcovi bol od 01.01.2003 priznaný starobný dôchodok a podľa rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č.11605/2004 zo dňa 15.03.2004 mu od toho istého dňa vznikol aj nárok na príplatok za štátnu službu k starobnému dôchodku. Podľa zistenia súdu žalovaný a aj prvostupňový orgán pri výpočte zvýšenia príplatku žalobcu za štátnu službu k starobnému dôchodku od 01.01.2018 vec nesprávne právne posúdili, keďže nevychádzali z rozhodnutia zo dňa 30.11.2017, ktorým bol jeho starobný dôchodok novo upravený zvýšením od 01.01.2018 na sumu 653,30 Eur mesačne a po zvýšení podľa ust. § 82 a § 293dx ZSP o 8,40 Eur mesačne, na sumu 661,70 Eur mesačne. Ako základ pre výpočet príplatku k starobnému dôchodku je v rozhodnutí zo dňa 30.11.2017 uvedená suma priznaného a upraveného starobného dôchodku a tiež priznaný príplatok k starobnému dôchodku v objeme 45,52 % z priznaného starobného dôchodku. Takýto správny výpočet príplatku za štátnu službu a jeho zvýšenie je potom aj v súlade s rozsudkom NS SR sp.zn. 7Sžso/11/2009 zo dňa 30.06.2010, v ktorom NS SR uviedol „že žalobcovi zostal zachovaný nárok na príplatok k dôchodku, ktorého výšku je potrebné určiť vždy zo starobného dôchodku, na ktorý má žalobca nárok a preto mu výška príplatku mala byť prepočítaná zo starobného dôchodku po jeho novom prepočítaní.“ Žalovaný pri výpočte príplatku k starobnému dôchodku v napadnutom rozhodnutí nezobral do úvahy od 01.01.2018 upravenú a novo prepočítanú sumu starobného dôchodku žalobcu podľa rozhodnutia zo dňa 30.11.2017 a ani priznanú výšku 45,52 % príplatku k starobnému dôchodku z takto priznaného starobného dôchodku, toto vôbec neodôvodnil, resp. o rozhodnutí zo dňa 30.11.2017 sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezmienil. (Takýto výpočet v súlade s rozsudkom NS SR urobil až v poslednom rozhodnutí zo dňa 10.01.2019, ktorým zmenil aj výšku príplatku za rok 2018. Toto rozhodnutie však nie je predmetom tohto konania). 25. Odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Odôvodnenie v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ustanovení zákona, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, a bez uvedenia toho, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov riadil, nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na každý argument nie je povinný dať podrobnú odpoveď, nemusí dať odpoveď na všetky otázky ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Analogicky možno toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu. 26. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. c/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu opätovne rozhodnúť a postupovať v smere naznačenom v tomto rozsudku aj pri výpočte príplatku za štátnu službu k dôchodku žalobcu, vychádzať pritom tiež z právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku sp.zn. 7Sžso/11/2009 zo dňa 30.06.2010, doplniť zistenie o rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2017 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2018. Nové rozhodnutie v zmysle ust. § 209 ods. 3 ZSP riadne odôvodniť, uviesť ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v konaní mu žiadne ani nevznikli. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).