Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/113/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201783 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201783.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: A.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, L. 3, XXX XX Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. októbra 2018 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žiadosťou spísanou dňa 14.05.2018 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 10.04.2018. Podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej iba „ZoSZ“), si uplatnil nárok na zníženie dôchodkového veku na 55 rokov, z dôvodu výkonu zamestnania - služby vojaka z povolania, zaradeného do I. a II. kategórie funkcií, kde ako vojak z povolania vykonával štátnu službu v rozsahu 22 rokov a 158 dní, zhodnotenú pre priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2004, podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava č. VÚSZ-6510102426342/2018 zo dňa 15.02.2018, mal dobu pre výsluhový dôchodok zhodnotenú nasledovne : od 01.08.1981 do 31.12.1981 doba náhradnej služby - I. kategória funkcií a od 01.01.1982 do 30.09.1992 doba trvania služobného pomeru vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1992 vojak z povolania v II. kategórii funkcií, od 01.01.1993 do 31.12.1999 vojak z povolania v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.12.2003 vojak z povolania zaradený v III. kategórii funkcií. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie v I. kategórii funkcií mal v rozsahu 18 rokov a 65 dní, v II. kategórii funkcií 92 dní a v III. kategórii funkcií 4 roky a 1 deň, spolu 22 rokov a 158 dní. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.06.2018 podľa ust. § 65 a § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) a § 21, § 132 ods. 1 a § 174 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 14.05.2018. Rozhodnutie právne odôvodnila ust. § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ust. § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2, § 14 ods. 4 a § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. a ust. § 123 ods. 2 a § 38 zák.č. 328/2002 Z.z. sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a skutkovo, priznaním výsluhového dôchodku od 01.01.2004. Uviedla, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.08.1981 do 31.12.1981 v I. kategórii funkcií, od 01.01.1982 do 30.09.1992 doba výkonu služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1992 doba výkonu vojaka z povolania v II. kategórii funkcií, od 01.01.1993 do 31.12.1999 doba výkonu vojaka z povolania v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.12.2003 doba výkonu vojaka z povolania zaradeného v III. kategórii funkcií. S odkazom na názor NS SR, vyslovený v rozhodnutí č. 55/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011 uviedla, že nárok na starobný dôchodok mu bol posúdený k 10. aprílu 2018 a v zamestnaní podľa ust. § 14 ods. 4 ZoSZ, ako zamestnanie zaradené do I.(II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I.(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák.č. 100/1988 Zb., v znení zák.č. 235/1992 Zb.. Sociálna poisťovňa v závere odôvodnenia uviedla, že žalobca v I. kategórii funkcií získal obdobie v rozsahu 18 rokov a 65 dní, t.j. v zamestnaní (služobnom pomere) podľa ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ ZoSZ. Nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 21 ZoSZ mu nevznikol, keďže zo zamestnania bol podľa Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 31.12.2003 prepustený v roku 2003, z dôvodu zníženia početného stavu ozbrojených síl a z organizačných zmien v čase, keď už nebol zaradený vo zvýhodnenej, ale v III. kategórii funkcií. Nakoľko službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií nevykonával v rozsahu najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 55 rokov veku, podľa ust. § 132 ods. 1 ZoSZ k 10. aprílu 2018 nevznikol. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.10.2018 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že toto v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie. V odôvodnení použil argumentáciu zhodnú s prvostupňovým rozhodnutím, t.j. že žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb. nevznikol, keďže nebol prepustený zo zamestnania z dôvodu zníženia početného stavu ozbrojených síl a z organizačných zmien v čase, keď bol zaradený ešte v I. resp. II. kategórii funkcií, ale v čase (v roku 2003), keď bol ako vojak z povolania zaradený už v III. kategórii funkcií. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca získal v oboch systémoch sociálneho poistenia/zabezpečenia celkom 14 452 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 39 rokov a 217 dní. K splneniu podmienok nároku na starobný dôchodok žalobcu vo zvýhodnenom dôchodkovom veku 55 rokov, podľa ust. § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. uviedol, že službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií žalobca nevykonával v rozsahu najmenej 20 rokov, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Na základe toho skonštatoval, že k 10.04.2018 žalobcovi nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku nevznikol a jeho žiadosť o starobný dôchodok bola prvostupňovým orgánom zamietnutá správne. Skonštatoval však, že žalobca splnil podmienky podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., keďže jeho zamestnanie v I. kategórii funkcií trvalo k 31.12.1999 a získal 18 rokov služby v I. kategórii funkcií a dovŕšením veku 57 rokov 10.04.2020 dosiahne znížený dôchodkový vek podľa ust. § 174 ods. 1 písm. b/ zák.č.100/1988 Zb. Doplnil, že vychádzal z právneho názoru vysloveného NS SR v rozsudku č. 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011 a uzavrel, že po zhodnotení dôkazov v spisovej dokumentácii podľa ust. § 196 ods. 7 ZSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 4. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.12.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.10.2018 o zamietnutí jeho odvolania vo veci jeho žiadosti o starobný dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov, dňom 10.04.2018, zamietnutej prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 27.06.2018. Žiadal zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok pre priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. vo zvýhodnenom dôchodkovom veku 55 rokov, zníženom z dôvodu výkonu zamestnania zaradeného do I. a II. pracovnej kategórie. Uviedol, že 22 rokov a 158 dní vykonával službu vojaka z povolania, z toho v I. kategórii funkcií v trvaní 18 rokov a 65 dní, v II. kategórii funkcií 92 dní a v III. kategórii funkcií 4 roky a 1 deň. Trval na tom, že dovŕšením 55 rokov veku splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, v súlade s ust. § 274 ZSP v spojení s ust. § 21 ods.1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. bol zamestnaný najmenej 25 rokov (reálne 39 rokov a 217 dní), dňom 10.04.2018 dosiahol vek aspoň 55 rokov a bol najmenej 15 rokov (18 rokov a 65 dní) zamestnaný v zamestnaní podľa ust. § 14 ods. 2 písm. b/ a z tohto zamestnania bol uvoľnený z dôvodov podľa ust. § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, konkrétne z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise. Na podporu správnosti a odôvodnenosti svojej žiadosti poukázal na obdobný prípad riešený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.09.2014, sp.zn. 3Sd/67/2014 v spojení s rozsudkom NS SR R 83/2013, uverejneným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013. 5. Žalobca tvrdil, že ak splnil podmienky podľa ust. § 174 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. pre nárok na starobný dôchodok dosiahnutím veku 57 rokov (od 10.04.2020), potom splnil aj všetky podmienky podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb., a to dobu zamestnania v rozsahu 39 rokov a 217 dní obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, t.j. podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, a aj dobu zamestnania najmenej 25 rokov podľa ust. § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí, vrátane prvostupňového, nie je uvedená súhrnná doba výkonu jeho služby vojaka z povolania, vrátane náhradnej služby, v období od 01.08.1981 do 31.12.2003, celkom v rozsahu 22 rokov a 158 dní a doplnil, že mu nebola započítaná táto celková odpracovaná doba zamestnania u Ministerstva obrany SR, čo je v rozpore s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 16/2017-26 zo dňa 11.10.2017, v spojení s právnym názorom NS SR, vyjadreným v rozsudku R 83/2013, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013 a tiež rozsudku NS SR sp.zn. 7So/138/2011. V závere konštatoval, že v žalobe je podložené a vysvetlené splnenie podmienok pre priznanie starobného dôchodku podľa príslušných ustanovení zákona, teda ust. § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., § 21 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ a § 174 ods. 1, 2 zák.č. 100/1988 Zb. a aj uznesení Ústavného súdu SR I.ÚS 152/2017-14 zo dňa 22.03.2017 a PL. ÚS 16/2017-26 zo dňa 11.10.2017, v spojení s rozhodnutím NS SR R 83, uverejneným v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sd/67/2014 a tiež v súlade s odborným usmernením vydaným Sociálnou poisťovňou - ústredie, sekciou dôchodkového poistenia „Dôchodkové poistenie poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórie funkcií.“ Dospel teda k záveru, že má nárok na priznanie starobného dôchodku dňom 10.04.2018, t.j. dňom dosiahnutia dôchodkového veku 55 rokov. 6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 15.03.219, žalobca zopakoval žalobné dôvody, doplnil, že Sociálna poisťovňa manipuluje s pojmami, jej konštatovania sú v rozpore s faktami a používa zavádzajúco upravené formulácie zákonov. Uviedol, že k splneniu podmienky danej ust. § 21 ods. 1 písm. c/ zák.č. 100/1988 Zb. žalovaný pozmenil fakt o tom, že „nezískal najmenej 20 rokov“ v zamestnaní zaradenom v I. kategórii funkcií, pričom on od začiatku uvádzal splnenie inej podmienky, a to odpracovania viac ako 15 rokov v takomto zamestnaní, v súlade s cit. ustanovením. K splneniu podmienky prepustenia zo zamestnania z dôvodov uvedených v ust. § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zák.č. 100/1988 Zb., t.j. racionalizačných a organizačných opatrení, o čom žalovaný zavádzajúco uviedol, že nebol uvoľnený zo zamestnania zaradeného v I. ale v III. pracovnej kategórii ozrejmil, že po celú dobu „zamestnania,“ t.j. služobného pomeru vojaka z povolania nepretržite od 01.01.1982 do 31.12.2003, vykonával stále to isté zamestnanie, ktoré bolo v zmysle cit. zákona zaradené do I. a II. kategórie funkcií a tieto kategórie boli zrušené ku dňu 31.12.1999. Od 01.01.2000 mal to isté zamestnanie zaradené v III. kategórii funkcií, a z tohto istého zamestnania, do 31.12.1999 zaradeného do I. kategórie funkcií, bol prepustený dňa 31.12.2003, kedy kategórie boli už zrušené. (K tomu doložil potvrdenie Vojenského archívu Trnava zo dňa 15.05.2014). Sociálnej poisťovni ešte vytkol, že nerešpektuje právne názory NS SR, na ktoré poukázala zotrval na tom, že splnil všetky podmienky dotknutých ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z., a aj zák.č. 100/1988 Zb., pre priznanie starobného dôchodku v zmysle podanej žiadosti, a to dovŕšením 55 rokov veku dňom 10.04.2018. Na základe uvedeného žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zrekapituloval priebeh administratívneho konania, pridržiaval sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach, ktoré považoval za správne a zákonné, a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Použil argumentáciu zhodnú s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, citoval príslušné ustanovenia ZoSP a ZoSZ, podľa ktorých postupoval pri rozhodovaní o žalobcom uplatnenom nároku na priznanie starobného dôchodku, dovŕšením veku 55 rokov z dôvodu zaradenia zamestnania do I. a II. kategórie funkcií a s jeho žalobnými námietkami sa nestotožnil. Poukázal na to, že žalobca má podľa zák.č. 328/2002 Z.z. od 01.01.2004 priznaný výsluhový dôchodok, v I. kategórii funkcií v zamestnaní (služobnom pomere) uvedenom v ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák.č. 100/1988 Zb. v období od 01.08.1981 do 31.12.1999 získal 18 rokov a 65 dní a v zamestnaní uvedenom v ust. § 14 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb. získal 92 dní v II. kategórii funkcií. Doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.12.2003 bola zaradená v III. pracovnej kategórii, keďže žalobca bol prepustený zo zamestnania dňa 31.12.2003 a v tom čase zamestnanie už nebolo zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, v súlade s ust. § 12 ods. 3 písm. d/ zák.č. 100/1988 Zb.. Vzhľadom k uvedenému, žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb., dovŕšením 55 rokov veku nevznikol. Nárok na starobný dôchodok mu nevznikol ani podľa ust. § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. dovŕšením veku 55 rokov, pretože službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií nevykonával v rozsahu najmenej 20 rokov. Žalobcovi vznikne nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., dovŕšením veku 57 rokov dňa 10.04.2020, pretože získal 18 rokov služby I. kategórie funkcií a zamestnanie v I. kategórii funkcií mu trvalo k 31.12.1999. K jeho poukazu na rozhodnutie NS SR R 53/2011 v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 žalovaný uviedol, že rieši iný skutkový stav, vo vzťahu k ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. a na prípad žalobcu s uplatnením nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb. sa nevzťahuje. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 8. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.10.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 27.06.2018, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 02.10.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“); v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa § 65 ods.1, 2 zák.č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 16. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 17. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb. 18. Podľa § 175 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (platný a účinný do 31.12.2003) nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 19. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 01.07.2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. 20. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. 21. Podľa § 123 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010 a ktorí vykonali (a) najmenej pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa doterajších predpisov, prepočíta sa podľa tohto ustanovenia. 22. Podľa § 32 ods. 1 písm. c/ zákona č. 370/1997 Zb. o vojenskej službe, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien nie je preňho iné vhodné zaradenie. 23. Žalobca, ako profesionálny vojak (vojak z povolania), vykonával podľa ust. § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. štátnu službu zaradenú do I. pracovnej kategórie od 01.08.1981 do 31.12.1981 náhradná služba, od 01.01.1982 do 30.09.1992 službu vojaka z povolania, od 01.10.1992 do 31.12.1992 zaradenú do II. pracovnej kategórie ako vojak z povolania, od 01.01.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií službu vojaka z povolania, od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii službu vojaka z povolania. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v ust. § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. 24. Podľa § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb., sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000, hodnotí doba služby vojakov z povolania, zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v ust. §14 ods. 2 písm. b/ až h/. 25. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/ alebo e/ 60 rokov. 26. Podľa § 132 ods.1 zák. č. 100/1988 Zb.(5. časť), vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. 27. V zmysle zák.č. 328/2002 Z.z., sa toto ustanovenie nepoužije od 01. júla 2002. Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zák. č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli. 28. Podľa § 143a bod 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení zák.č. 447/2002 Z.z. od 01. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ust. § 130 až 145 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov. 29. Podľa § 174 ods. 1, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, písm. b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií. 30. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 31. Ustanovenie § 174 bolo do zákona č. 100/1988 Zb. doplnené zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií, je zaradené v desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999. Toto ustanovenie malo (v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1999) za cieľ, odstrániť tvrdosť zákona, spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa ust. § 21 ZoSZ po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, podľa ust. § 14 ods. 2 ZSZ, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok (rozsudok NS SR sp.zn. 9So/155/2015 z 29.03.2017). 32. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 14.05.2018, s odvolaním žalobcu, s potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 15.02.2018 č.VÚSZ-65101024263402/2018 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.01.2004, podľa ust. § 123 ods. 2 a § 38 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zhodnotenej dobe poistenia pre nárok na výsluhový dôchodok, potvrdením Ministerstva obrany SR, Vojenského archívu Trnava zo dňa 15.05.2014, č.VA-CR-1-181-233/2014 o dobe výkonu vojenskej služby a prepustení zo služobného pomeru dňa 31.12.2003. Ďalej súd vychádzal z príslušnej rozhodovacej činnosti a judikatúry NS SR, ako sú rozhodnutia sp. zn. 9 So 62/2009 zo dňa 27.10.2009, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011-R53, sp.zn. 9So/3/2012 zo dňa 27.02.2013, sp.zn. 9So/77/2012 zo dňa 29.05.2013, sp.zn. 7So/71/2012 zo dňa 29.05.2013, sp.zn. 1So/91/2014 zo dňa 28.04.2014, sp.zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, sp.zn. 9So/155/215 zo dňa 29.03.2017, sp.zn. 1So/95/2015 zo dňa 25.04.2017, sp.zn. 9 So/146/216 zo dňa 25.04.2018. 33. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 14.05.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku dovŕšením dôchodkového veku 55 rokov, dňom 10.04.2018, z dôvodu výkonu zamestnania (služby vojaka z povolania) zaradeného do I. kategórie funkcií, podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení zák.č. 235/1992 Zb.. Žalobca vykonával štátnu službu vojaka z povolania podľa uvedených potvrdení v rozsahu 22 rokov a 158 dní, dobu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok mal nasledovne: od 01.08.1981 do 31.12.1981 doba náhradnej služby (I. kategória funkcií), od 01.01.1982 do 30.09.1992 doba trvania služobného pomeru vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1992 vojak z povolania v II. kategórii funkcií, od 01.01.1993 do 31.12.1999 vojak z povolania v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.12.2003 vojak z povolania zaradený v III. kategórii funkcií, t.j. v rozsahu 18 rokov a 65 dní zaradenie v I. kategórii funkcií, v II. kategórii funkcií 92 dní a v III. kategórii funkcií 4 roky a 1 deň, čo predstavuje celkom 22 rokov a 158 dní. Žalobca dňa 31.12.2003 ukončil služobný pomer profesionálneho vojaka (vojaka z povolania), prepustením v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl a v dôsledku organizačných zmien podľa ust. § 123 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z. a § 32 ods.1 písm. c/ zákona č. 370/1997 Zb. o vojenskej službe. Podľa uvedených potvrdení vykonával službu vojaka z povolania zaradenú v I. kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov a 65 dní, ale podmienky podľa ust. § 21 ods.1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. pre nárok starobný dôchodok dosiahnutím 55 rokov veku, objektívne ani splniť nemohol. Jedným z dôvodov bolo zrušenie pracovných kategórií dňom 31.12.1999 zákonom č. 235/1992 Z.z., v dôsledku čoho jeho zamestnanie (služba) už nebolo ku dňu prepustenia zo služby dňa 31.12.2003 zaradené v I. pracovnej kategórii a ďalším dôvodom bolo, že prepustenie vojakov, resp. policajtov, tzn. i z organizačných dôvodov (bod 22, 23 žaloby), s účinnosťou od 1. júla 2002 rieši výlučne zák.č. 328/2002 Z.z.. Ide o vec osobitného systému sociálneho poistenia, ktorého právna úprava neodkazuje v tomto smere na všeobecný systém sociálneho poistenia, a to na zák.č. 461/2003 Z.z. alebo zák.č. 100/1988 Zb. Prepustenie vojaka zo služobného pomeru dňa 31.12.2003 podľa ust. § 123 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z. sa neposudzuje ako organizačná, resp. racionalizačná zmena podľa právnych predpisov zrušených dňom 31.12.2003 (ZoSZ). Zákon č. 461/2003 Z.z.o sociálnom poistení začal platiť od 01.01.2004 a podľa ust. § 274 ods. 1 tohto zákona, sa priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Z uvedeného vyplýva, že ak sa zaradenie zamestnaní v I., resp. II. kategórii skončilo dňom 31.12.1999, po tomto dátume, tzn. v roku 2003, sa nemôže priznať splnenie jednej zo súvisiacich podmienok danej ust. § 21 ods. 1 písm. b/ ZSZ (prepustenie, resp. uvoľnenie zo zamestnania § 12 ods. 3 písm. d/ a e/) na skutkový stav platný do 31.12.1999. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky podľa ust. § 21 ods.1 písm. b/ ZSZ v spojení s ust. § 274 ods.1 ZSP a nevznikol mu požadovaný nárok na priznanie starobného dôchodku dovŕšením 55 rokov veku, dňa 10.04.2018, ktorý si uplatňoval v žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Námietky žalobcu v tomto smere sú tak nedôvodné, vychádzajúce z jeho osobného pohľadu na vec. 34. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť, ani zistená doba služby v rozsahu 18 rokov a 65 dní v I. kategórii funkcií, ani ukončenie štátnej služby prepustením dňa 31.12.2003. Podľa priloženého osobného listu dôchodkového poistenia k prvostupňovému rozhodnutiu má žalobca hodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a to 14 452 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 39 rokov a 217 dní, takže námietka žalobcu v tomto smere je tiež nedôvodná. 35. Spornou bola aplikácia príslušných ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. alebo zák.č. 100/1988 Zb. pre vznik nároku na priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b/ ZSZ v spojení s ust. § 274 ods. 1 ZSP, § 132 ods. 1 ZSZ a § 174 ZSZ v spojení s ust. § 274 ods. 1 ZSP. Výklad znenia a aplikácie cit. ustanovení zákonov na splnenie podmienok na priznanie starobného dôchodku podľa žalobcovej žiadosti zo dňa 14.mája 2018, dovŕšením dôchodkového veku 55 rokov, je tiež len subjektívny. 36. Na námietku žalobcu, že žalovaný nemal jeho nárok na starobný dôchodok, uplatnený v žiadosti posudzovať podľa ust. § 132 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. správny súd uvádza, že žalovaný je okrem ust. § 21 ods. 1 povinný posúdiť prípadný vznik nároku na starobný dôchodok aj od skoršieho dôchodkového veku, t.j. aj podľa ust. § 132 ods. 1, v spojení s ust. § 274 ods. 1 ZSP. Žalobca sa však narodil dňa 1. apríla 1963 a preto mu nárok na starobný dôchodok ani nemohol podľa piatej časti zák.č. 100/1988 Zb., t.j. podľa ust. § 132 ods.1 ZSZ vzniknúť, lebo mu nárok na starobný dôchodok nevznikol do 30.júna 2002 (bod 27, 28 žaloby). 37. Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku, podľa ust. § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. len v určitom, prechodnom období (rozsudok NS SR sp.zn. 9 So/146/2016 z o dňa 25.04.2018). 38. Keďže žalobca vykonával službu vojaka z povolania zaradenú v I. kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov a 65 dní, získal teda 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, v zmysle ust. § 174 ods. 1 písm. b/ ZSZ, splnil tak podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii funkcií pre nárok na priznanie starobného dôchodku, dovŕšením dôchodkového veku 57 rokov, dňom 10.04.2020, nakoľko splnil súčasne aj podmienku trvania zamestnania (služby) v I. kategórii funkcií do 31.12.1999, podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb.. 39. Vzhľadom k uvedenému, správny súd dospel k záveru, že žalovaný zistil skutkový stav veci dostatočne, postupoval v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR a správne vyhodnotil, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov nevznikol, keďže podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b/ ZSZ v spojení s ust. § 274 ods. 1 ZSP nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok v tomto skoršom dôchodkovom veku, t.j. dovŕšením veku 55 rokov dňa 10.apríla 2018. Podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 132 ods. 1 ZSZ, žalobca tiež nespĺňa. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú, s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 40. Správny súd považuje za potrebné poučiť žalobcu vzhľadom na splnenie podmienok podľa ust. § 174 ZSZ v spojení s ust. § 274 ods. 1 ZSP, na vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 57 rokov veku, dňom 10. apríla 2020. Po tomto dátume si môže nárok na priznanie starobného dôchodku v tomto skoršom dôchodkovom veku uplatniť podaním novej žiadosti. 41. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).