Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/201/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201845 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201845.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 49234/2018/30-89686 zo dňa 17.12.2018 a č. 41088/2018/153, 41087/2018/153 zo dňa 23.10.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Skutkový a právny stav 1.Žalobca dňa 14.05.2018 doručil žalovanému dve podania, sťažnosti zo dňa 11.05.2018 označené ako: „Sťažnosť podľa ust. § 31 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov / Žiadosť o vykonanie dohľadu nad činnosťou znalca“, na znalca: - Ing. S. G., trvale bytom: Q. XX, XXX XX O., ev.č. : XXXXXX, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 115/2015 zo dňa 28.09.2015. - L.. W. A., trvale bytom: Z. XXX/XX, XXXXX H. H., ev.č. : XXXXXX, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 07/2015 zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe podaných sťažností požiadal žalovaného, aby prešetril skutočnosť, či znalecký posudok č. 115/2015 zo dňa 28.09.2015 vypracovaný znalcom L.. S. G., ev.č. XXXXXX a znalecký posudok č. 07/2015 zo dňa 07.09.2015 vypracovaný znalcom L.. W. A., ev.č. XXXXXX bol vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Súčasne požiadal, aby bol upovedomený o uskutočnených opatreniach podanej sťažnosti. 2. Žalovaný listom zo dňa 23.10.2018 č. 41088/2018/153 41087/2018/153 označeným ako: „Podnety na postup znalcov pri výkone znaleckej činnosti - odloženie“, oznámil žalobcovi, že podnety žalobcu podľa § 27 ods. 4 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch odložil. Žalovaný odloženie žalobcových podnetov zdôvodnil skutočnosťou, že za deň možného porušenia povinnosti znalca sa považuje deň vypracovania znaleckého posudku. V tomto prípade znalec L. vypracoval znalecký posudok č. 115/2015 dňa 28.09.2015 a znalec L.. A. vypracoval znalecký posudok č. 7/2015 dňa 07.09.2015. O možnom porušení povinnosti znalcov sa žalovaný dozvedel zo žalobcovho podnetu dňa 14.05.2018. Napriek tomu, že jednoročná subjektívna lehota doposiaľ neuplynula, trojročná objektívna lehota na sankcionovanie znalcov za prípadné porušenia ich povinností, márne uplynula, a to u znalca L.. G. dňa 28.09.2018 a u znalca Ing. A. dňa 07.09.2018 (po 3 rokoch od vypracovania znaleckého posudku). Na zánik sankcionovateľnosti znalcov postačuje márne uplynutie len jednej z uvedených zákonných lehôt v zmysle ust. § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z., a to v tomto prípade lehoty objektívnej. Žalovaný poukázal, že zánik sankcionovateľnosti tvorí procesnú prekážku brániacu ministerstvu v prípade nadobudnutia dôvodného podozrenia zo spáchania iného správneho deliktu znalca, nielen začať správne konanie, ale rovnako v ňom pokračovať. 3. Žalobca listom zo dňa 07.12.2018 podal žalovanému sťažnosť označenú ako „Sťažnosť proti odloženiu podnetov na postup znalcov“, v ktorom žalobca vyjadruje nespokojnosť s postupom ministerstva, ktorý podnet žalobcu na výkon štátneho dohľadu nad činnosťou znalca L.. S. G., ev.č. XXXXXX-znalecký posudok č. 115/2015 zo dňa 28.09.2015 a znalca L.. W. A. ev.č. XXXXXX-znalecký posudok č. 07/2015 zo dňa 07.09.2015 odložil z dôvodu, že o nich ministerstvo nemohlo, berúc do úvahy plynutie času, rozhodnúť inak. Namietal, že ministerstvo pri počítaní lehôt nepostupovalo podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko ust. § 32 zákona č. 382/2004 Z.z. odkazuje na všeobecné predpisy o správnom konaní. V závere požiadal, aby minister spravodlivosti v rámci kontroly a dozoru prešetril zákonnosť odloženia veci Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa 23.10.2018, zistil skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi. 4. Žalovaný listom zo dňa 17.08.2018 č. 49234/2018/30-89686 označeným ako „Oznámenie podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“ oznámil žalobcovi v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach (ďalej len zákon o sťažnostiach), že žalobcove podanie nie je sťažnosťou podľa ust. § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach, a preto jeho podnet odložil. Poukázal, že je nevyhnutné, aby bolo v pôsobnosti orgánu verejnej správy, namietané nedostatky v prípade ich zistenia po prešetrení sťažnosti, odstrániť. Ministerstvo však v dôsledku uplynutia času nemá možnosť namietaných znalcov za ich úkony znaleckej činnosti z mesiaca september 2015 v rámci správneho konania stíhať a ani im uložiť sankcie. Márne uplynutie objektívnej lehoty podľa jeho názoru nemožno pripisovať nečinnosti Ministerstva spravodlivosti SR, ako dohliadaciemu orgánu ale neskoršiemu podaniu podnetov namietaných znalcov. Vyhodnotenie podnetov na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov predstavuje tzv. „predsprávne konanie“. Odloženie podnetov na namietaných znalcov predstavuje prihliadajúc na všetky okolnosti, v súčasnosti zákonný spôsob ich vybavenia zo strany Ministerstva spravodlivosti SR. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.20118 domáhal preskúmania zákonnosti „Podnetov na postup znalcov pri výkone znaleckej činnosti zo dňa 23.10.2018 v spojení s oznámením zo dňa 17.12.2018“. 6. Uviedol, že žalovaný, ako orgán dozoru a kontroly nad činnosťou znalcov vôbec neprešetril podania žalobcu, resp. sa nimi ani vôbec nezaoberal a tieto odložil z dôvodu nedostatku času na ich prešetrenie. Žalovaný v napadnutých podaniach tvrdí, že štyri mesiace neboli dostatočne dlhá doba na to, aby Ministerstvo spravodlivosti SR objektívne prešetrilo celú situáciu a vydalo rozhodnutie vo veci. Toto tvrdenie žalovaného však neobstojí, nakoľko v prípade, ak by žalovaný poskytol znalcom lehotu na vyjadrenie tridsať dní, mohol celú vec riadne preskúmať a následne vydať rozhodnutie vo veci. Uvedené konanie žalovaného nemožno považovať za spravodlivé a transparentné, nakoľko takýmto postupom sa docielil neúnosný stav prieťahov v správnom konaní, kedy orgán verejnej moci má donekonečna čas na prešetrenie veci a vydanie rozhodnutia. Skutočnosť, že osobitný predpis, ktorým je zákon o znalcoch neustanovuje čas na prešetrenie podnetu nad činnosťou znalca, neznamená, že táto lehota platí pre orgán verejnej moci neustále bez možnosti aplikovať analógiu legis. Z dôvodovej správy k zákonu o znalcoch vyplýva, že ak neexistuje procesný predpis upravujúci konanie o inom správnom delikte, tak príslušné ministerstvo využíva analógiu zákona o priestupkoch a správneho poriadku. Analógiu zákona je možné vidieť v ustanovení § 32 zákona o znalcoch, v ktorom je uvedené, že ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Uvedený zákon však upravuje v ustanovení § 49 lehoty na vydanie rozhodnutia. 7. Žalovaný na daný stav neaplikoval ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa lehôt a svojvoľne bez uvedenia príslušného právneho predpisu uviedol, že nemal dostatok času na vydanie rozhodnutia, a tým spôsobil vydanie nezákonného, t.j. nulitného podania, ktoré označuje ako odloženie podnetu. Navyše uvedenou štvormesačnou (ne)činnosťou žalovaného došlo k premlčaniu práva na postih znalcov, a tým k zmareniu uloženia prípadnej sankcie za správny delikt. 8. Uviedol, že ihneď, ako sa dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie správnych deliktov znalcami L.. S. G. a L.. W. A., podal podnet žalovanému na začatie správneho konania za účelom vyvodenia zodpovednosti za správny delikt. Žalobca žiadal žalovaného o prešetrenie postupu znalcov, nakoľko na podklade týchto nadhodnotených znaleckých posudkov podala O.. L. U. na Okresný súd Bratislava II, sp.zn.: XC/XX/XXXX žalobu o doplatenie peňažnej náhrady vo výške 174.592,07 eura, ktorého cieľom je vyvinúť nátlak na žalobcu k vyplateniu neprimeraného doplatku k už vyplatenej peňažnej náhrade. 9. Poukázal, že žalovaný uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 07.12.2018 nie je sťažnosťou v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona o sťažnostiach, nakoľko smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Žalobca v tomto smere dal do pozornosti, že žalovaný v danom prípade žiaden dohľad, dozor a ani kontrolu nevykonal, a preto nemožno hovoriť o výsledkoch dohľadu, dozoru alebo kontroly, keďže vec odložil z dôvodu údajného nedostatku času na prešetrenie postupu pri výkone znaleckej činnosti. 10. Žalovaný, ako orgán dozoru a kontroly sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu verejnej správy a potvrdil jeho konanie v podobe odloženia veci, postupoval a rozhodol v rozpore so zákonom. Žalovaný postupoval nielenže v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku ale aj v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože jeho postup a následný výsledok jeho rozhodovacej činnosti vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo má za následok vydanie nulitného (zmätočného) aktu. 11. Poukázal aj na zásadu materiálnej pravdy a na skutočnosť, že žalovaný nezistil riadne, úplne a presne skutočný stav veci v zmysle § 32 Správneho poriadku, nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré žalobca predložil (značne odlišné závery znaleckých posudkov, vrátane žiadosti o prešetrenie postupu znalcov uvedených v čl. IV. a čl. V. tejto žaloby). Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný nevykonal žiadne procesné úkony, ktorými by prešetril podanie žalobcu, v čom spočíva dôvod na zrušenie oboch napadnutých individuálnych správnych aktov žalovaného. 12. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave zrušil oznámenie žalovaného označené ako „Podnety na postup znalcov pri výkone znaleckej činnosti - odloženie zo dňa 23.10.2018“, č.k.: 41088/2018/153, 41087/2018/153, v spojení s oznámením žalovaného označeným ako „Oznámenie podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“ zo dňa 17.12.2018, č.k.: 49234/2018/30-89686 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.04.2019 žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu odmietol. Uviedol, že žalovanému bol 14.05.2018 doručený podnet Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. na znalecký posudok znalca Ing. S. G. z 28.09.2015, č. 115/2015 a znalecký posudok znalca Ing. W. A. zo 07.09.2015, č. 7/2015. Žalovaný podaniami z 20.06.2018 vyzval znalcov na predloženie rovnopisov znaleckých úkonov, ako aj vyjadrení k podnetu. Uvedené listiny boli žalovanému predložené 02.07.2018 a 04.07.2018. 14. Podaním z 24.10.2018 žalovaný podnet v danej veci odložil z dôvodu, že 07.09.2018 a 28.09.2018 zanikla zodpovednosť za prípadné spáchanie správnych deliktov v dôsledku uplynutia objektívnej trojročnej lehoty. 15. Podnet bol žalovanému doručený štyri mesiace pred uplynutím uvedenej premlčacej lehoty. Za tak krátke obdobie je možné vykonať len niektoré úkony, nie právoplatne potrestať delikventa. Právoplatnému rozhodnutiu predchádza zabezpečenie si podkladov pre začatie konania o inom správnom delikte, začatie konania (doručením oznámenia o začatí správneho konania), prípadne zabezpečenie si stanoviska znaleckého ústavu, vytvorenie priestoru podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, príp. nariadenie ústneho pojednávania, vydanie rozhodnutia o správnom delikte a v prípade podania riadneho opravného prostriedku rozhodnúť aj v druhom stupni a rozhodnutie doručiť. Právna úprava nezohľadňuje okolnosť, že z judikatúry súdov je možné vysledovať zvyšujúce sa nároky na pomerne prísne dodržiavanie procesných pravidiel pri prejednávaní správnych deliktov ako aj to, že obvinení zo spáchania správnych deliktov lepšie využívajú svoje procesné práva, nie zriedka prostredníctvom advokáta. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-o-KS 63/04: „Uplynutie zákonných lehôt - či už subjektívnych alebo objektívnych - má z hmotného hľadiska za následok zánik zodpovednosti za daný skutok a z procesného hľadiska zase procesnoprávne kódexy ukladajú príslušným orgánom zastaviť z dôvodu uplynutia lehôt už začaté konania." 16. Uplynutím predmetnej lehoty zanikla trestnosť skutkov. Uvedené tvorí prekážku začatia konania o správnom delikte, t.j. je bez významu pokračovať v prešetrovaní podnetu, resp. skúmať dôvodnosť začatia konania o inom správnom delikte. Žalovaný preto nemal inú možnosť, ako podnet v danej veci odložiť podľa § 27 ods. 4 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. 17. K neexistencii subjektívneho práva na deliktuálne stíhanie znalca štátom žalovaný uviedol, že konanie o inom správnom delikte môže začať len žalovaný. Nejde o návrhové konanie a podávateľ podnetu nie je účastníkom konania o inom správnom delikte (§ 28 ods. 2 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). Jediným účastníkom konania o inom správnom delikte je len obvinený. Teda žalovaný nielen „vznáša obvinenie", ale zároveň rozhoduje o vine a treste za iný správny delikt. Podanie podávateľa je potrebné chápať len ako „podnet“ pre posúdenie dôvodnosti začatia konania o inom správnom delikte. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavního soudu České republiky z 26.06.2001, sp.zn. II.ÚS 345/01: „Dle názoru Ústavního soudu je však stíhaní pachatele správního deliktu a jeho potrestání vecí vztahu mezi státem a tímto pachatelem; neexistuje tedy žádné ústavné zaručené subjektívni právo fyzické nebo právnické osoby na to, aby byla jiná osoba pro správni delikt stíhána." 18. Úlohou správneho súdnictva je predovšetkým ochrana subjektívnych práv. V posudzovanom prípade neexistuje subjektívne právo na začatie konania o inom správnom delikte. Žalobca sa teda nemôže domáhať ochrany neexistujúceho práva na správnom súde. V danej veci preto poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. sp. 3Asan/8/2018 z ktorého vyplýva, že hoci minister spravodlivosti je oprávnený podať návrh na disciplinárne stíhanie notára, a teda je aj účastníkom disciplinárneho konania voči notárovi, nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby vo veci meritórneho rozhodnutia o disciplinárnom previnení notára, pretože predmetným rozhodnutím nie je ukrátený na svojich právach. 19. Žalobca zastáva názor, že odloženie podnetu má negatívny dopad na jeho subjektívne práva, pretože uvedené znalecké posudky slúžia ako dôkaz v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. XC/XX/XXXX. K uvedenému žalovaný uviedol, že žalobcom prezentovaný extenzívny výklad pojmu „subjektívne právo" by v podstate popieral nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej, pretože by vo svojich dôsledkoch znamenal, že súdy sú pri posudzovaní dôkazov viazané rozhodnutím ministerstva, na čele ktorého stojí minister spravodlivosti, ako člen vlády Slovenskej republiky. Súd je pri vyhodnocovaní dôkazov, znalecké posudky nevynímajúc, autonómny, a teda nie je viazaný rozhodnutím žalovaného o inom správnom delikte. Naviac predmetom konania o inom správnom delikte nie je posudzovanie vecnej správnosti znaleckých úkonov, s výnimkou extrémnych názorových excesov, ale ich logickosť. O výške náhrady za vyvlastnenie konkrétnych nehnuteľností prináleží rozhodnúť jedine Okresnému súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XX/ XXXX, a teda predmetom zisťovania, dokazovania v prebiehajúcom konaní pred súdom je skutočná hodnota konkrétnych vyvlastnených nehnuteľností vychádzajúca okrem iného zo znaleckých posudkov. Oznámenie o spáchaní iného správneho deliktu podané na ministerstvo je inštitútom správneho práva trestného a nepatrí medzi prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany v civilnom sporovom konaní ako súkromnoprávnom spore. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca v replike zo dňa 16.04.2019 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na všetkých dôvodoch podanej žaloby a žiadal jej v plnom rozsahu vyhovieť. V. Právne posúdenie veci 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP.“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 27. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 28. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ministerstvo z vlastnej činnosti alebo na základe podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb preskúmava spáchanie iných správnych deliktov podľa tohto zákona. 29. Podľa § 27 ods. 4 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ministerstvo podnet odloží, ak : a) zanikla zodpovednosť za iný správny delikt, b) konanie nie je iným správnym deliktom podľa tohto zákona, c) konanie vykazuje minimálnu závažnosť, d) osoba, ktorá mala iný správny delikt spáchať, zomrela, bola vyhlásená za mŕtvu alebo zanikla bez právneho nástupcu, e) ním podávateľ sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, f) smeruje proti znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi ustanovenému podľa § 15, g) znalec, tlmočník alebo prekladateľ bol vyčiarknutý zo zoznamu a podnetom sa neoznamovali skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 2, alebo h) osoba, ktorá mala spáchať iný správny delikt požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva. 30. Podľa § 27 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, po preskúmaní podnetu ministerstvo pristúpi k začatiu konania o inom správnom delikte proti znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi alebo podnet odloží pre niektorý z dôvodov uvedených v odseku 4. O začatí konania o inom správnom delikte alebo odložení podnetu ministerstvo bezodkladne informuje podávateľa podnetu. 31. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, tento zákon upravuje postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb. 32. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, na účely tohto zákona je vybavením sťažnosti vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti. 33. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, podanie sa posudzuje podľa obsahu. 35. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 4 ods. 3 veta prvá zák. č. 9/2010 Z.z. zák. o sťažnostiach, podanie podľa odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) alebo podľa odseku 2 písm. a) a b) označené ako sťažnosť, orgán verejnej správy odloží, o čom toho, kto podanie podal, písomne upovedomí do 15 pracovných dní od doručenia podania s uvedením dôvodu. 37. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinovaný princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 38. Z obsahu žaloby a napadnutých aktov žalovaného vyplýva, že správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania dvoch aktov žalovaného označených ako „Podnety na postup znalcov pri výkone znaleckej činnosti - odloženie“ zo dňa 23.10.2018, č. 41088/2018/153, 41087/2018/153 a „Oznámenie podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“ zo dňa 17.12.2018, č. 49234/2018/30-89686. 39. Prvým aktom - listom „Podnety na postup znalcov pri výkone znaleckej činnosti - odloženie“ zo dňa 23.10.2018, č. 41088/2018/153, 41087/2018/153 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho podnety doručené žalovanému dňa 14.05.2018 boli odložené podľa § 27 ods. 4 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch, pretože uplynula trojročná objektívna lehota na sankcionovanie znalcov za ich prípadné porušenia povinností, u znalca Ing. G. dňa 28.09.2018 a u znalca Ing. A. dňa 07.09.2018, čo tvorí procesnú prekážku brániacu žalovanému v prípade nadobudnutia dôvodného podozrenia zo spáchania iného správneho deliktu znalca, začať správne konanie. O možnom porušení povinnosti znalcov sa žalovaný dozvedel zo žalobcovho podnetu dňa 14.05.2018. 40. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný sa podnetmi žalobcu na znalcov Ing. G. a Ing. A. zo dňa 11.05.2018 riadne zaoberal, tak, ako mu to ukladá zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Z ust. § 27 ods. 7 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vyplýva, že žalovaný po preskúmaní podnetu pristúpi k začatiu konania o inom správnom delikte proti znalcovi, alebo, ak zistí niektorý z dôvodov uvedený v § 27 ods. 4 cit. zákona, podnet na znalca odloží. Po zistení, že zanikla zodpovednosť za prípadný správny delikt znalcov označených žalobcom, z dôvodu uplynutia trojročnej objektívnej lehoty na sankcionovanie znalcov, žalovaný postupom podľa § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. podnety žalobcu odložil, o čom žalobcu informoval listom zo dňa 23.10.2018, č. 41088/2018/153, 41087/2018/153 (akt 1). Takýto správny akt žalovaného podľa názoru súdu nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, nedotýka sa žiadnej právnej sféry žalobcu, a tak ako žalovaný správne uviedol vo vyjadrení k žalobe, skutočná hodnota konkrétnych vyvlastnených nehnuteľností je predmetom dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. sp.zn. XC/XX/XXXX a tieto znalecké posudky sú len jedným z dôkazov, ktoré môžu, ale nemusia byť použité a uplatnené v rámci zisťovania skutočného stavu veci. Z uvedeného dôvodu preto akt žalovaného v zmysle ust. § 7 písm. b) SSP nepodlieha súdnemu prieskumu pred správnym súdom. 41. Podľa názoru súdu žalobca, ako oznamovateľ porušenia povinností znalcom nemá právny nárok, že jeho podnetu bude vyhovené a orgán verejnej správy ako orgán dozoru nad znaleckou činnosťou v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch začne proti znalcovi konanie o inom správnom delikte, ktorého sa podľa názoru žalobcu mal znalec dopustiť. Je na žalovanom, ako podnet vyhodnotí a vybaví a jeho povinnosťou je, žalobcu ako podávateľa podnetu, o spôsobe jeho vybavenia bezodkladne informovať. 42. Druhým aktom - listom „Oznámenie podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“ zo dňa 17.12.2018, č. 49234/2018/30-89686 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho podanie nie je sťažnosťou podľa ust. § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach, a preto jeho podnet v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach odložil. 43. Zákon o sťažnostiach žalovanému ukladá povinnosť sa sťažnosťou zaoberať a túto následne vyhodnotiť, o čom sťažovateľa upovedomí. Vybavením sťažnosti podľa § 1 ods. 2 zákona o sťažnostiach je jej vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti. Je na žalovanom, ako podanú sťažnosť vyhodnotí, resp. vybaví. Z ust. § 3 ods. 2 zák. o sťažnostiach vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa obsahu. Žalovaný po posúdení obsahu sťažnosti žalobcu dospel k záveru, že žalobcove podanie označené ako sťažnosť proti odloženiu podnetov na postup znalcov nie je sťažnosťou podľa ust. § 4 ods. 1 písm. e) zákona o sťažnostiach, keďže predmetné podanie, sťažnosť žalobcu smeruje proti záveru z vykonaného dohľadu, keď žalovaný ako orgán dozoru nad znaleckou činnosťou v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch dospel k záveru, že podnet žalobcu je potrebné odložiť podľa § 27 ods. 4 písm. a) zákona o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch. Žalovaný preto v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach podnet žalobcu označený ako sťažnosť odložil, o čom žalobcu upovedomil listom zo dňa 17.08.2018 č. 49234/2018/30-89686 označeným ako „Oznámenie podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach“. Podľa názoru súdu ani podľa zákona o sťažnostiach sťažovateľ nemá právny nárok na kladné vybavenie jeho sťažnosti. 44. Správny súd konštatuje, že upovedomenie sťažovateľa o výsledku vybavenia jeho sťažnosti podľa § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach nemá priamy dopad na verejnú sféru, nepredstavuje ujmu na subjektívnych právach žalobcu a nevytvára to pre neho žiadnu konštitutívno-právnu situáciu, resp. právny vzťah. Napadnutým oznámením žalovaného nemohli byť preto priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu, pretože žalovaný ním iba oznámil žalobcovi spôsob vybavenia jeho sťažnosti. 45. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 7Sžso/11/2010, podľa ktorého písomné oznámenie správneho orgánu o vybavení sťažnosti nepodlieha súdnemu prieskumu. Táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Oznámenie žalovaného o vybavení sťažnosti negatívne nezasiahlo právnu sféru žalobcu. 46. Iba tie rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca - založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenia alebo povinnosti alebo pripustenie možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle ust. § 2 SSP, ktorý má charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR pre oblasť rozhodovania v správnom konaní. 47. Napadnuté oznámenia - akty žalovaného, podľa názoru súdu, nezasiahli do sféry subjektívnych práv žalobcu a absentuje tu teda príčinná súvislosť medzi uvedeným aktom a zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a teda je možné konštatovať, že žalobca na svojich právach ani ukrátený nebol. 48. Vzhľadom k neexistencii subjektívneho práva žalobcu, súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dôvody pre odmietnutie správnej žaloby ako neprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko žaloba bola podaná proti písomnému oznámeniu žalovaného o vybavení podnetov žalobcu a jeho sťažnosti, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu, nie sú rozhodnutím a ani opatrením, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani nimi nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Vzťah žalovaného a žalobcu nie je vzťahom správy voči spravovanému (k uvedenému pozri uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo/12/2016). 49. Vzhľadom na predmet správneho súdnictva (§ 2 SSP, čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) preto nemôže súdnemu prieskumu podliehať postup a oznámenie žalovaného pri realizácii pôsobnosti podľa ust. 27 ods. 4 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o sťažnostiach, nakoľko pri prešetrovaní podnetov a sťažnosti nekoná o právach sťažovateľa, ale koná vo verejnom záujme. 50. Ak sa žalobca domnieva, že bolo porušené jeho subjektívne právo, pretože na základe vypracovaných znaleckých posudkov bude nesprávne určená cena vyvlastnených nehnuteľností v konaní pred Okresným súdom Bratislava II. sp. zn. XC/XX/XXXX, tak v prebiehajúcom súdnom konaní môže namietať tieto dôkazné prostriedky a navrhnúť za účelom určenia ceny vyvlastnenej nehnuteľnosti iné dôkazné prostriedky, ktorými sa odstráni žalobcom namietaná pochybnosť. 51. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutých aktov v rámci správneho súdnictva, a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b/ SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.