Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200071 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200071.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: N. K., narodeného XX.XX.XXXX v meste Kábul, Afganská islamská republika, afganskej štátnej príslušnosti, tadžickej národnosti, islamského vierovyznania, slobodný, doklad totožnosti: cudzinecký pas č. L. s platnosťou do 2.8.2019, posledný trvalý pobyt v zahraničí mesto E., V. E. K., bez bližšieho označenia čísla domu, provincia Kandahár, Afganistan, toho času na dlhodobej priepustke na adrese N. XX, C., Slovenská republika, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Baštová 5, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO -52-78/2017-Ž zo dňa 12.12.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-PO-52-78/2017-Ž zo dňa 12.12.2018, ktorým neudelil azyl žalobcovi N. K., nar. XX.X.XXXX, tadžickej národnosti, afganskej štátnej príslušnosti, islamského vierovyznania, cudzinecký pas č. L., toho času na dlhodobej priepustke na adrese: N. XX, C., Slovenská republika z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-52-78/2017-Ž zo dňa 12.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl žalobcovi. Migračný úrad dospel k záveru, že žiadateľ (žalobca) nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR uvedené v § 8 písm. a) a b) zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom zástupcu, v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 17.01.2019, (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov § 191 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.3.2019, aby súd správnu žalobu zamietol. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd postupom podľa § 13 ods.3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za účasti zástupcov účastníkov konania a žalobcu. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 220, § 191 ods. 1 písm. e) SSP, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok): Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 46 Správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 220 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP : Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby. Z obsahu administratívneho spisu o. i. súd zistil, že žiadateľ, Z. B. K., podal dňa 27.03.2017 žiadosť o azyl. Túto podal aj v mene svojho v tom čase ešte maloletého syna N. K., ktorý počas konania pred súdom dosiahol vek plnoletosti. Jeho žiadosť o azyl preto bolo potrebné posúdiť samostatne. Žiadosť o azyl dôvodil skrz obáv o svoj život a život svojej rodiny zo strany príslušníkov Talibanu z politických dôvodov. Hnutie Taliban mu chceli odobrať synov, aby ich vychovali pre svoje potreby a neskôr mu uniesli a zabili dcéru. Z dôvodu odmietnutia spolupráce s Talibanom bol zbitý, následkom čoho prišiel o oko. Taliban sa mu neustále vyhrážal, preto opustil Afganistan. V minulosti pôsobil ako vojenský sudca. V predchádzajúcom konaní im žalovaný azyl neudelil, ale bola im z dôvodu reálnej hrozby vážneho bezprávia poskytnutá doplnková ochrana, ktorá im bola nedávno predĺžená na ďalšie dva roky. V predmetnom konaní ide o pokračovanie konania o udelenie azylu po zrušení výroku o neudelení azylu Najvyším súdom SR rozsudkom sp. zn. 1Sžak/3/2018 dňa 28.3.2018. Kasačný súd výrok o neudelení azylu zrušil, uznal ich námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočného zistenia skutkového stavu a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 7. Zástupca žalobcu v správnej žalobe poukazoval na to, že v mene žalobcu, ešte ako maloletého, podal žiadosť o azyl jeho zákonný zástupca, otec, dňa 27.03.2017 na OA Humenné. Otec žiadosť o azyl za svojho syna odôvodnil obavami o jeho život zo strany príslušníkov Talibanu z politických dôvodov. Žalobca, podľa výpovede otca, bol ohrozený zo strany hnutia Taliban, ktorý ho chcel zobrať, aby ho vychovali pre svoje potreby. Žalobca mal v čase predmetných udalostí (2013-2014) len 13 až 14 rokov, pričom pre úplnosť skutkového stavu je potrebné uviesť, že otec bol bývalým vojenským sudcom. Migračný úrad dopočul v konaní aj priamo žalobcu, ktorý v pohovore dňa 4.7.2018 potvrdil dôvody svojej žiadosti o azyl tak, ako ich uviedol jeho otec. Z jeho výpovede vyplýva, že zrejmý subjektívny strach z prenasledovania zo strany Talibanu, ktorý ho chceli násilným spôsobom naverbovať pre svoje účely. Skutkový stav žalobcu bol jasne ustálený výpoveďou žalobcu, ale podporený aj výpoveďami jeho matky, jeho otca, ktoré boli súčasťou spisu a je ich potrebné vnímať ako svedecké výpovede, ktoré podporujú výpoveď žalobcu. Navyše osobitná zraniteľnosť žalobcu vzhľadom na jeho vek maloletosti bolo práve to, v čom vidieť osobitne zavrhnutiahodnú pohnútku zo strany Talibanu. Zákon o azyle v definícii prenasledovania (§ 2 písm. d) bod 6) za osobitnú formu označuje konanie namierené voči osobám určitého veku. Detský vek žalobcu v čase, keď nastali hodnotené udalosti bolo potrebné pri vyhodnocovaní dôvodov žiadosti o azyl žalobcu zohľadniť. V danom konaní ide o pokračovanie konania o udelenie azylu po zrušení predchádzajúceho výroku o neudelení azylu žalobcovi (časti rozhodnutia MU-PO-52-31/2017-Ž z 20.7.2017) rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/3/2018 zo dňa 28.3.2018. Kasačný súd výrok o neudelení azylu zrušil, uznal námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočného zistenia skutkového stavu a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. V súčasnosti v prípade žalobcu síce už nejde o dieťa, ale dospelého, ktorý dovŕšil vek dospelosti ešte len 20.03.2019, teda vo svojom mene ich mohol uplatniť až teraz, nakoľko do dovŕšenia plnoletosti sa nemohol za seba rozhodovať sám. 8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania ktoré jeho vydaniu predchádzalo súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný i napriek námietkam vznesených žalobcom v jeho podaní - stanovisku pred vydaním rozhodnutia, nevykonal žiadne dokazovanie v tom smere, či tieto námietky sú alebo nie sú dôvodné. Túto skutočnosť súd vyhodnotil ako nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutia. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci. Za tým účelom je správny orgán rozhodujúci vo veci povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie, pričom v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov. Na základe vyhodnotenia dôkazov je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu je potrebné poukázať na to, že správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie skutočností o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „ v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). V danej veci je nutné posúdiť u žalobcu osobitnú zraniteľnosť, najmä vzhľadom na jeho vek v maloletosti v kontexte prípadu. Žalobcov detský vek v období, keď nastali hodnotené udalosti, je potrebné pri vyhodnocovaní dôvodov žiadosti o azyl zohľadniť. Na základe informácií o krajine pôvodu, bolo preukázané, že Taliban v Afganistane sa dopúšťa násilného verbovania detí. Táto forma prenasledovania je rozšírená v Afganistane, osobitne postihuje chlapcov vo veku blížiacom sa dospelosti. Žalobca vek dospelosti dovŕšil len 20.03.2019. 11. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie a to vzhľadom na žalobcove námietky, a zamerať sa na zistenie aktuálneho stavu. Následne vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie presvedčivým spôsobom odôvodniť. 12. O trovách žalobcu súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že žalobca si ich náhradu výslovne neuplatnil. 13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).