Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/44/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200316 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: RP/1/2019 zo dňa 14.01.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. RP/1/2019 zo dňa 14.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom verejnej správy 1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) na svojom zasadnutí dňa 12.09.2018 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska vo veci možného porušenia § 35 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe Dvojka odvysielala dňa 01.07.2018 o cca 15:52 hod. program FIFA MS 2018 Španielsko - Rusko, v ktorom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zaradiť reklamné šoty iba medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok športového podujatia. 2. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 04.10.2018, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 1121/SKO/2018. Účastník konania bol vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol účastník konania upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Vyjadrenie účastníka konania bolo Rade doručené dňa 23.10.2018 listom zaevidovaným pod číslom 1121/SKO/2018-3. 3. Rada po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a oboznámenie sa s nimi v danej veci rozhodla dňa 14.01.2019 rozhodnutím č. RP/1/2019 tak, že uložila účastníkovi správneho konania pokutu podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- € za to, že porušil povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.. Keďže účastník správneho konania s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 4. Včas podanou žalobu na tunajšom súde dňa 04.03.2019 žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovanej č. RP/1/2019 zo dňa 14.01.2019, ktorým uložil žalobcovi sankciu - pokutu v zmysle § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. určenú vo výške podľa § 67 ods. 5 písm. a/ vyššie uvedeného zákona X.XXX,- €. Pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe Dvojka dňa 01.07.2018 počas priameho prenosu športového podujatia futbalového zápasu FIFA MS 2018 Španielsko - Rusko odvysielaného v čase o 15:52 hod. odvysielal o 16:37:06 hod. sponzorský odkaz označujúci za sponzora programu stávkovú kanceláriu Fortuna, ktorý bol vysielaný od cca 36. minúty a 56. sekundy zápasu do cca 37. minúty 13. sekundy zápasu, čím došlo k porušeniu povinnosti zaradiť reklamné šoty iba medzi jednotlivé časti podujatia alebo počas prestávok v ňom. 5. Medzi žalobcom a žalovanou nie je sporné, že skutočne došlo k odvysielaniu sponzorského odkazu ako aj reklamného jingla tak ako je uvedené v popise skutkového stavu, avšak žalobca má za to, že jeho konanie bolo v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi a zo strany žalovanej došlo pri vydaní napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 6. Žalobca poukázal na ust. § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., v programoch zložených zo samostatných častí alebo pri prenose športových a podobne štruktúrovaných podujatí a predstavení s prestávkami sa reklamné šoty a telenákupné šoty zaraďujú iba medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok. 7. Žalobca uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z. nevyplýva, že by počas prenosu športových podujatí nemohli byť odvysielané sponzorské odkazy alebo reklamné jingle, alebo že by sponzorský odkaz a reklamný jingel bolo možné subsumovať pod legálnu definíciu reklamného šotu, alebo telenákupného šotu podľa § 32 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.. Jedná sa o obsahovo aj účelovo rozdielne právne inštitúty s osobitnou právnou úpravou v rámci vyššie uvedeného zákona, a teda obmedzenie podľa § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sa na tieto inštitúty nevzťahuje, nakoľko v ňom nie sú explicitne uvedené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vydedukovať, že s týmto názorom súhlasí aj žalovaná keď uvádza: „hoci predmetné ustanovenie hovorí o zaraďovaní reklamných a telenákupných šotov....“, ďalej pokračuje: „je ho možno analogicky uplatniť aj na zaraďovanie sponzorských odkazov a reklamných jinglov, ako osobitných typov mediálnej komerčnej komunikácie. V opačnom prípade by mohlo dochádzať k obchádzaniu predmetného ustanovenia a hlavne k popretiu jeho vyššie uvedeného účelu.“ 8. Ako vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie, zákon č. 308/2000 Z.z. neupravuje zaraďovanie sponzorských odkazov a reklamných jinglov počas prenosu športových podujatí, a už vôbec za takého konanie neustanovuje možnosť uloženia sankcie. Aj žalovaná sama uvádza, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupovala analogicky tak, že na konanie žalobcu použila ustanovenie, ktoré sleduje rovnaký účel. Žalobca má za to, že takýmto postupom, t.j. s použitím analógie v správnom trestaní došlo k porušeniu práv žalobcu. 9. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že sa nepochybne jedná o trestné obvinenie v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), pričom tento termín vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že sa jedná o konanie o akýchkoľvek sankciách, ukladaných správnymi orgánmi fyzickým alebo právnickým osobám za priestupok alebo za iný správny delikt, ako aj o sankciách, ktoré sú ukladané v disciplinárnom alebo kárnom konaní členom komôr s núteným členstvom. 10. Rovnako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 11. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôvodnil, že analógia v neprospech páchateľa v trestnom práve hmotnom, a teda aj v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená (PL z. US 3/2014) „Vylúčená je analógia v neprospech páchateľa v hmotnom práve trestnom. Toto vylúčenie vyplýva zo zásady zakotvenej v čl. 49 ústavy a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd (II. ÚS 792/2014, bod 13.5). K rovnakému záveru dospel napr. aj Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý výstižne a jasne vyriekol, že „použitie analogie v správnom trestaní je prípustné, a to v obmedzenom rozsahu len tam, kde to, čo má byť aplikované určitú otázku vôbec nerieši, ak nevedie taký výklad k ujme účastníka konania a ani k ujme na ochrane hodnôt, na ich vytváraní a ochrane verejný záujem.“ 12. Žalovaná vydaním napadnutého rozhodnutia jednoznačne porušila zásadu zákonnosti tým, že si extenzívne vyložila zákon č. 308/2008 Z.z. a vytvorila novú skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorý zákon č. 308/2000 Z.z. nepozná a navyše zaň uložila trest, čím žalobcu poškodila. Takéto použitie analógie v oblasti správneho trestania je v rozpore s podmienkou, že analogická aplikácia inej právnej normy nemá poškodiť účastníka konania. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovanej 13. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.06.2019 uviedla, že povinnosť zaraďovať v rámci športových podujatí reklamné a telenákupné šoty iba medzi jednotlivé časti podujatia alebo počas prestávok v podujatí vychádza z článku 11 ods. 2 smernice 89/552/EEC, v ktorom bola táto povinnosť explicitne stanovená. V súčasne platnej smernici 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách (ďalej len „smernica o AVMS“) už táto povinnosť nie je stanovená, v článku 20 ods. 1 je však ustanovené, že pri zaraďovaní reklamných prerušení do programu je potrebné vziať do úvahy prirodzené prestávky programu, jeho trvanie a povahu tak, aby nebola narušená integrita programu. Povinnosť ustanovená v § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. síce ostala rovnaká, z jej znenia je však zrejmé, že naďalej plní účel stanovený v článku 20 ods. 1 smernice o AVMS. 14. Účelom predmetnej povinnosti je zabezpečiť pri prenose športových podujatí, aby diváci mohli tieto podujatia sledovať celé, čiže každú ich sekundu. Z toho dôvodu sa majú reklamné prestávky zaraďovať medzi jednotlivé časti podujatia (napr. medzi jednotlivými polčasmi, tretinami a pod.), resp. aj počas samotného podujatia, avšak iba počas na to vyhradených reklamných prestávok. Žalovaná súhlasí, že pri používaní analógie je potrebné postupovať tak, aby nedošlo k zásahu práv a slobôd dotknutej osoby, pričom je toho názoru, že v tomto prípade tak aj postupovala. Rada vychádzala z účelu predmetnej povinnosti priblíženého vyššie. Je zrejmé, že zákonodarca chcel obmedziť prerušovanie živého prenosu športových podujatí, nakoľko tým dochádza k zhoršeniu zážitku divákov z takéhoto podujatia. 15. Ako je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, zákon hovorí vyslovenie o reklamných a telenákupných šotoch. Zákonodarca pravdepodobne nepočítal so zaradením sponzorského odkazu alebo reklamného jingla počas športového podujatia, nakoľko označenie sponzora má byť v prvom rade odvysielané na začiatku a na konci programu. V predmetnom prípade však z dôvodu technickej chyby (ako vyplýva z vyjadrenia účastníka konania) boli sponzorský odkaz a následný reklamný jingel zaradené priamo počas prenosu podujatia. Diváci tak boli ukrátení o 17 sekúnd diania tohto podujatia. Jednoznačne teda došlo k popretiu účelu povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Chybu priznal aj samotný účastník konania vo svojom vyjadrení k správnemu konaniu. O účele predmetnej povinnosti pritom žalobca bol upovedomený, nakoľko bol za jej porušenie v minulosti už viackrát sankcionovaný. 16. Žalovaná tiež poukazuje na skutočnosť, že účastník konania sa k správnemu deliktu vo svojom vyjadrení v správnom konaní priznal, pričom uviedol, že išlo o technickú chybu. Túto skutočnosť Rada zohľadnila pri uložení sankcie, avšak zákon č. 308/2000 Z.z. vychádza z objektívnej zodpovednosti za správny delikt, čiže je za správny delikt zodpovedný bez ohľadu na zavinenie. Zároveň treba mať na zreteli, že sponzorské odkazy aj reklamné jingle sú typom mediálnej komerčnej komunikácie, ktorým je aj reklama. Akceptovaním konania žalobcu by mohlo ľahko dochádzať k obchádzaniu zákona, nakoľko hoci v § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. nie je explicitne uvedený zákaz prerušovať prenos športových podujatí odvysielaním sponzorského odkazu, resp. reklamného jingla, takéto konanie celkom zrejme popiera účel tohto ustanovenia. Pokiaľ je možné počas prenosu športového podujatia zaraďovať reklamné a telenákupné šoty iba medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok, nie je žiaden dôvod, aby sa rovnaká podmienka nevzťahovala aj na ostatné typy mediálnej komerčnej komunikácie. Z toho dôvodu Rada pristúpila k použitie analógie a vyhodnotila konanie žalobcu za rozporné so zákonom. 17. Akceptovaním argumentácie žalobcu by došlo k paradoxnej situácii, kedy by dve obdobné konania s rovnakým dopadom boli posudzované rôzne. V oboch prípadoch dochádza k prerušeniu športového podujatia počas jeho trvania (mimo povolených reklamných prestávok), čím dochádza k obmedzeniu možnosti divákov sledovať toto podujatie. Z dôvodu iného označenia tohto prerušenia - reklama alebo sponzorský odkaz - by však jedno konanie bolo protiprávne a druhé v súlade so zákonom. Sme toho názoru, že cieľom povinnosti ustanovenej v pôvodnej smernici 89/552/EEC, ako aj povinnosti ustanovenej v zákone č. 308/2000 Z. z., nebolo rozlišovať medzi rôznymi druhmi mediálnej komerčnej komunikácie, ale zabezpečiť divákom nerušené sledovanie športového podujatia. Zámer zákonodarcu zamedziť konaniu, ktoré by malo negatívny dopad na sledovanie športového podujatia divákmi, by tak bol zmarený len tým, že sa vysielateľ rozhodne označiť určitý komunikát ako iný typ mediálnej komerčnej komunikácie. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaná napadnuté rozhodnutia za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. Výšku uloženej sankcie - pokuty považuje rovnako za plne odôvodnenú. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup žalovanej v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajským súdom 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo potrebné zrušiť. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. RP/1/2019 zo dňa 14.01.2019. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy ako aj rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP pre nesprávne právne posúdenie. 22. Podľa ust. § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. v programoch zložených zo samostatných častí alebo pri prenose športových a podobne štruktúrovaných podujatí a predstavení s prestávkami sa reklamné šoty a telenákupné šoty zaraďujú iba medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok. 23. Podľa ust. § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., sankciu podľa ods. 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3, ods. 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1, ods. 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. b/), alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. e/). 24. Podľa ust. § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinností, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 25. Súd z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca na televíznej programovej službe Dvojka dňa 01.07.2018 počas priameho prenosu športového podujatia, futbalového zápasu FIFA MS 2018 Španielsko - Rusko odvysielaného v čase od 15:52 hod. odvysielal o cca 16:37:06 hod. sponzorský odkaz označujúci za sponzora programu stávkovú kanceláriu Fortuna, ktorý bol vysielaný od cca 36. minúty a 56. sekundy zápasu do cca 37. minúty a 13. sekundy zápasu. Žalovaná mala za to, že uvedeným došlo k porušeniu povinnosti zaradiť reklamné šoty iba medzi jednotlivé časti podujatia alebo počas prestávok v ňom. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že skutočne došlo k odvysielaniu sponzorského odkazu ako aj reklamného jingla, tak ako je to uvedené v popise v rozhodnutí žalovanej. Sporné medzi účastníkmi konania bolo, či možno sponzorský odkaz a reklamný jingel subsumovať pod legálnu definíciu reklamného šotu alebo telenákupného šotu podľa § 32 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.. 26. Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., šot na účely tohto zákona je krátke reklamné alebo telenákupné oznámenie zaradené do reklamného bloku alebo do telenákupného pásma. 27. Žalovaná právne danú vec posúdila tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.. Predmetné ustanovenie hovorí o zaraďovaní reklamných a telenákupných šotov a je ho možné analogicky uplatniť aj na zaraďovanie sponzorských odkazov a reklamných jinglov ako osobitných typov mediálnej komerčnej komunikácie. V opačnom prípade by mohlo dochádzať k obchádzaniu predmetného ustanovenia. 28. Súd dospel k záveru, že sponzorský odkaz ani reklamný jingel nie je možné subsumovať pod ust. § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. 29. Povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať analogiae legis podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku obvinenému z trestného činu. 30. V danej veci ide o správne trestanie, a teda o trestné obvinenie v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tento termín vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že sa jedná o konanie o akýchkoľvek sankciách ukladaných správnymi orgánmi, fyzickým alebo právnickým osobám za priestupok alebo za iný správny delikt, ako aj o sankciách, ktoré sú ukladané v disciplinárnom alebo kárnom konaní členom komôr s núteným členstvom (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, č.k. 3As 33/2005-83). 31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/147/2008 dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z toho hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 32. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. 33. Čl. 7 ods. 1 Dohovoru, ako aj čl. 49 Ústavy SR zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a to zásadu zákonnosti. Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa aj princíp, že len zákon môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie. Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom, táto podmienka je splnená ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 476/2014-46, judikatúra ESĽP). 34. Ústavný súd vo svojej judikatúre (PL z. US 3/2014) zdôraznil, že analógia v neprospech páchateľa v trestnom práve hmotnom a teda aj v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená. 35. Súd dal za pravdu žalobcovi, že zaraďovanie sponzorských odkazov a reklamných jinglov počas prenosu športových podujatí nie je v zákone č. 308/2000 Z.z. upravené, a nie je postihnuteľné sankciou. S poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá, má súd za to, že žalobca nekonal v rozpore so zákonom č. 308/2000 Z.z. Žalovaná vydaním napadnutého rozhodnutia porušila zásadu zákonnosti tým, že si extenzívne vyložila zákon č. 308/2000 Z.z. a vytvorila novú skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorý uvedený zákon nepozná, a uložila mu zaň trest, čím žalobcu poškodila. Takéto použitie analógie v oblasti správneho trestania je v rozpore s podmienkou, že analogická aplikácia inej právnej normy nemá poškodiť účastníka konania. 36. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná nesprávne právne danú vec posúdila, a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovanej č. RP/1/2019 zo dňa 14.01.2019 zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.