Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200327 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200327.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, zastúpený zamestnancom V., adresa na doručovanie: TESCO STORES SR, a.s., V. - právne oddelenie, Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 3448/2018-420 zo dňa 29.11.2018, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby doručený súdu dňa 06.03.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.03.2019 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 3448/2018-420 zo dňa 29.11.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky číslo 1009/2017-023 z 19.04.2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uložilo žalobcovi pokutu XX.XXX,- eur za uplatňovanie neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa ust. § 4 ods. 4 písm. u) zákona č. 362/2012 Z.z. v obchodnom vzťahu so spoločnosťou VVISS spol. s r.o., Kostolanská 2/540, 922 42 Madunice, IČO: 30 229 529, t. j. za predaj potraviny - banány konečnému spotrebiteľovi za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradila za dodávku toho istého druhu potraviny spoločnosti VVISS spol. s r.o., Kostolanská 2/540, 922 42 Madunice, IČO: 30 229 529. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že poukázal na definíciu škody upravenú v § 124 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, že finančná škoda je objektívne (peniazmi) vyjadriteľná ujma v majetkovej sfére poškodeného, ďalej na § 125 ods. 1 Trestného zákona z ktorého vyplýva, že malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu XXX,- Eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Žalobca sa domnieva, že rozhodnutím o rozklade ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. s. 3448/2018-420 zo dňa 29.11.2018 (potvrdením pokuty vo výške XX.XXX,- Eur) došlo k nezákonnému zásahu do práv žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho neurčité, zmätočné, nepreskúmateľné a nezákonné. Ďalej žalobca uviedol, že existuje reálna hrozba závažnej ujmy žalobcu, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, keďže podľa jeho názoru ide o zjavne neoprávnenú, svojvoľnú a neprimeranú pokutu. Podľa žalobcu hrozba závažnej ujmy je daná jednak s poukazom na výšku pokuty, ktorá predstavuje dvesto násobok značnej škody a súčasne predstavuje bezprecedentný zásah do podnikateľskej aktivity žalobcu spočívajúci v utlmení vzájomných obchodných aktivít s dodávateľom. Žalobca má zároveň obavu z narušenia riadneho chodu žalobcu ako prevádzkovateľa maloobchodnej siete potravín v SR. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.05.2019 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy v žalobe, resp. návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že výška pokuty, uložená žalobcovi žalovaným nie je likvidačná, ani mu nehrozí značná hospodárska či finančná škoda tak, ako to uvádza žalobca a že priznaním odkladného účinku správnej žalobe by bola porušená represívno-výchovná funkcia a účel uloženia pokuty žalovaným. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie, publikované v časopise Soudní judikatura ve věcech správních č. 398/1999, v ktorom je citovaný názor Vrchního soudu v Prahe nasl. cit.: “K tomu, aby soud mohl rozhodnout, zda jsou dány duvody pro odklad vykonatelnosti rozhodnutí správního orgánu podle § 250c vety druhé OSR nestačí, že žalobce v návrhu na odklad vykonatelnosti pouze cituje znení zákona s poukazem na výši částky, která by na nem mohla být vymáháná. Žalobce musí konkretizovat, jaká závažná ujma mu neprodleným výkonem rozhodnutí hrozí a z jakých konkrétních okolností takovou obavu vyvozuje. Pokud pres poučení soudu svuj návrh ani dodatečne neodôvodní, rozhoduje soud o návrhu podle dosavadního obsahu spisu.“ Zároveň žalovaný poukázal aj na uznesenie tunajšieho súdu č. k. 6S/106/2017-35 zo dňa 08.11.2017, ktorým súd rozhodoval v obdobnej veci a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Žalovaný nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a navrhol súdu, aby ho zamietol. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a s vyjadrením žalovaného k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k závažnej ujme žalobcu, značnej hospodárskej škode či finančnej škode. Žalobca síce návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zákonnými dôvodmi vymedzenými v ust. § 185 písm. a) SSP, avšak žiadne z týchto tvrdení správnemu súdu nepreukázal. Žalobca neuviedol a neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok súdu nepreukázal, krajský súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pokiaľ žalobca neosvedčil dôvodnosť svojich tvrdení uvedených v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, správny súd nemôže správnej žalobe priznať odkladný účinok. 15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, resp. iného zákonom predpokladaného závažného následku, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP a rovnako nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Keďže správny súd z návrhu žalobcu a z jeho tvrdení nezistil žiadnu reálnu hrozbu vzniku škody alebo inej závažnej ujmy žalobcovi, v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).