Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200370 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: S. Q., E.. XX.XX.XXXX, Š. Z. W., Z. E., A. K. - S. K., S., I. B. J., Z. J. Z. K. D. Z. K. F. Y., Z. P., W., toho času v Pobytovom tábore v Rohovciach, Slovenská republika, zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, sídlo Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-183-24/2018-Ž zo dňa 31.01.2019 v časti o neudelení azylu, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-183-24/2018-Ž zo dňa 31.1.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, taktiež z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, či za uplatňovanie politických práv a slobôd ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „ŽD“) a zákona o azyle. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky - teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. Žalobca do konania nepredložil žiadne nové doklady o svojej totožnosti, prípadne podklady na zdôvodnenie jeho žiadosti o azyl. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana. Žalobca v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by mohli svedčiť o tom, že by z dôvodu jeho postavenia či funkcie mohol byť cieľom násilia zo strany Talibanu, t.j. nepreukázal, že by v jeho prípade išlo o prípad, ktorý by bol svojou povahou jedinečný. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, a z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana, na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, ale žalobcovi už poskytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 11.03.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o neudelení azylu, v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že žalobca nenaplnil zákonné podmienky na udelenie azylu, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.04.2019 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Mal za to, že žalobca nemá opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov podľa § 8 zákona o azyle, ani z ďalších dôvodov uvedených v tomto ustanovení. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného. Žalobcu na pojednávanie nepredvolal a do konania nepribral požadovaného tlmočníka. Žalobca bol v konaní pred súdom zastúpený Ligou za ľudské práva, občianskym združením v osobe jeho poverenej pracovníčky, spĺňajúcej predpoklady § 50 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a preto na pojednávanie predvolal iba právneho zástupcu v súlade s § 108 ods. 1 SSP. Žalobcu nebolo potrebné na pojednávanie predvolať aj preto, lebo jeho výsluch súdom nebol potrebný vzhľadom na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu postačovali doklady - písomnosti, založené v súdnom spise, resp. v pripojenom administratívnom spise žalovaného. Pokiaľ ide o tlmočenie, vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko povaha a okolnosti prejednávanej veci nevyžadovali osobnú účasť žalobcu (ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený zástupcom) za účelom jeho výsluchu ako účastníka konania pred súdom, bola by prítomnosť tlmočníka neúčelnou a nehospodárnou. V prípade, ak žalobca v konaní pred súdom nebol zastúpený, čo SSP pripúšťa v § 49 ods. 2, predvolanie žalobcu za prítomnosti tlmočníka by bolo samozrejmosťou. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-183/2018-Ž. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-183/2018-Ž súd zistil, že žalobca žiadal dňa 02.08.2018 o udelenie azylu na Slovensku z dôvodu, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, nakoľko sa bojí o svoj život. Skupiny ISIS a Taliban vedú vojnu so štátnymi a aj civilnými zložkami. Chcel by zostať na Slovensku. Vo svojej vlasti nemá problémy s policajnými zložkami ani s inými štátnymi orgánmi. Nie je členom žiadnej politickej strany ani politickej organizácie. Žalobcovi rozhodnutím žalovaného dňa 31.1.2019 nebol udelený azyl, ale bola poskytnutá doplnková ochrana. Proti rozhodnutiu o neudelení azylu podal žalobca opravný prostriedok dňa 11.03.2019. Žalobca do konania nepredložil žiadne nové doklady o svojej totožnosti, prípadne podklady na zdôvodnenie jeho žiadosti o azyl. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Zástupca žalobcu má za to, že pracovníci na protipovodňových zábranách sú považovaní Talibanom za špiónov a z toho dôvodu údajne prenasledovaní z prisudzovaných politických názorov, čo by malo viesť k udeleniu azylu podľa § 8 zákona o azyle. Žalovaný sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožňuje a nemá za to, že by sa situácia žalobcu mala subsumovať po prenasledovanie, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, ako už žalovaný odôvodnil aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný nevylučuje, že by žalobca s poukazom na situáciu v krajine pôvodu po návrate do Afganistanu mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, z dôvodu individuálneho ohrozenia života zo strany Talibanu, keďže bezpečnostná situácia sa z dôvodu individuálneho ohrozenia života zo strany Talibanu, a keďže bezpečnostná situácia sa v súčasnosti v provincii Laghman javí ako nepredvídateľná. Uvedenú skutočnosť však žalovaný zohľadnil pri posudzovaní doplnkovej ochrany, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol. Pokiaľ by žalobca bol len z titulu jeho pracovného zaradenia považovaný za osobu, ohrozujúcu ich štruktúry (žalobca však nebol osobne prítomný pri údajnom konflikte medzi ozbrojenými silami USA a Talibanom), potom by boli prenasledovaní všetci robotníci, pracujúci na protipovodňovom vale. V situácii aká v posledných rokoch v Afganistane je, nie je problém nájsť všeobecné informácie o obetiach útokov Talibanu rôzneho pracovného zaradenia, avšak to neznamená, že každá takáto osoba by mala mať bez všetkého nárok na udelenie azylu. Tento záver sa nedá vyvodiť ani zo správy UNHCR, ktorá odporúča zvážiť udelenie medzinárodnej ochrany, po ktorú spadá aj doplnková ochrana, ktorá bola žalobcovi po tom, čo žalovaný rozhodol, že nespĺňa dôvody na udelenie azylu, poskytnutá. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o azyle. Súd mal za to, že žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. 8. K žalobnému bodu, v ktorom namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. Súd poukazuje na to, že ohľadne údajného konfliktu medzi Talibanom a americkými vojenskými jednotkami si žalovaný vyžiadal informácie z verejne dostupných zdrojov, avšak o takomto konflikte nie sú v nich žiadne zmienky. K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, je potrebné uviesť, že žalovaný posúdil a vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré žalobca a právna zástupkyňa v konaní uviedli. Žalovaný si informácie o krajine pôvodu vyžiadal z odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu, ktoré založil do spisu. Žalobca nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu na Slovensku, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalovaný neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozia v krajine pôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi. Jeho problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. 9. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).