KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava5. 8. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/73/2019 z 5. 8. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. augusta 2019, sp. zn. 6S/73/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200501.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/73/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200501
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200501.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: SALMOTHERM - Invest, s.r.o., Vrbov
299, 059 72 Vrbov, IČO: 36 660 639, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, 837
52 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S03941-2019-OVSASK
zo dňa 25.01.2019, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 11.04.2019 sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S03941-2019-OVSASK zo dňa
25.01.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Štátnej kúpeľnej komisie MZ SR č. 05412-94/2018/
ŠKK zo dňa 13.07.2018 o uložení pokuty vo výške 33.193,- eur podľa § 48 ods. 3 zákona č. 583/2005 Z.z.

2. Žalobcu dôvodil tým, že podľa jeho názoru nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu
v zmysle § 48 ods. 1 písm. q) spojení s § 52 zákona č. 583/2005 Z.z. a pokiaľ správny orgán
dospel k opačnému záveru, urobil tak na základe nedostatočne resp. nesprávne zisteného skutkového
stavu. Zotrval na svojom názore, že správne orgány extenzívnym výkladom § 52 zák. č. 583/2005
Z.z. dospeli k nesprávnemu záveru o tom, že prezentoval vodu ako liečivú, hoci tento len uvádzal
všeobecné informácie o ochoreniach, pri ktorých geotermálna voda ako taká môže blahodarne pôsobiť,
čo je napokon všeobecne známy fakt. Podľa jeho názoru, je správny delikt, ktorého spáchania sa mal
dopustiť, definovaný jednoznačne a to tak, že tohto deliktu sa dopustí taká právnická osoba, ktorá
prevádzkuje zariadenie s využívaním termálnych vôd a tieto vody označuje a propaguje bez povolenia
komisie ako liečivé a zariadenia ako liečebne. Uviedol, že skutková podstata je vymedzená tak, že k
jej naplneniu môže dôjsť len a výlučne pri kumulatívnom porušení zákazu propagácie o liečivosti vody
a zákazu propagácie liečebných účinkov zariadenia, čo v danom prípade nebolo naplnené, no ani len
tvrdené v záveroch správnych orgánov. Ďalej poukázal na znenie § 48 ods. 4 zákona č. 583/2005 Z.z.
a bol názoru, že z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je jednoznačné, že
správny orgán sa nezaoberal každou skutočnosťou vymedzenou v cit. zákonnom ustanovení, najmä
však neuviedol mieru ohrozenia prírodného liečivého zdroja (ani aký prírodný liečivý zdroj by mal byť
ohrozený) ani závažnosť skutku, nezaoberal sa rozsahom škodlivých následkov ani okolnosťami, za
akých malo k domnelému deliktu dôjsť. Bol názoru, že žalovaný mal pri uložení sankcie vychádzať z
princípu individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov a teda bolo
jeho povinnosťou posúdiť zistené porušenie aj z hľadiska proporcionality uloženej sankcie k dôsledkom
skutku, za ktorý bola sankcia uložená a so zreteľom na legitímne očakávania sankcionovaného subjektu.
Tento názor vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008. Žalobca bol presvedčený o tom, že zdôvodnenie uloženia
sankcie so zohľadnením všetkých zákonom vymedzených skutočností vplývajúcich na výšku sankcie je



nedostatočné a s absentujúcim odôvodnením v tejto časti. Uloženie sankcie navyše zjavne nezodpovedá
povahe a závažnosti sankcionovaného konania, resp. nemožno konštatovať, že by správny orgán
vyargumentoval akúkoľvek závažnosť a následky tvrdeného protiprávneho konania odvolateľa. Aj v tejto
súvislosti považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a poukázal i na judikatúru
slovenských súdov, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2011.
Vzhľadom na uvedené bol názoru, že je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové
konanie.

3. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 06.06.2019 žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Žalovaný nepovažoval informácie uvádzané na informačných tabuliach za informácie
všeobecného charakteru, nakoľko ich za takéto nemožno považovať, keďže sa nachádzali priamo
uvedené na konkrétnom mieste. Žalovaný mal tak za to, že verejnosť bola tak vystavená zavádzajúcim
informáciám. Osoby nachádzajúce sa v priestore termálneho kúpaliska, po prečítaní vyššie uvádzaných
a dôkazmi podložených informácií nemali odkiaľ vedieť, že informácie na propagačných tabuliach sú
všeobecné a že si ich nemajú spájať s priestorom predmetného termálneho kúpaliska, práve naopak.
Konštatoval, že častokrát sa návštevník rozhoduje o vhodnosti návštevy termálneho kúpaliska na
základe propagovaných informácií. Takéto praktiky žalobcu považoval za zavádzajúce, neprimerané
a ktoré sú podľa platnej legislatívy neprípustné. Uviedol, že geotermálna voda zo zdrojov vo Vrbove
nie je uznaná komisiou podľa § 42 písm. a) zákona č. 538/2005 Z.z. za prírodnú liečivú vodu a nie
sú tu zriadené prírodné liečebné kúpele ani kúpeľná liečebňa. Zároveň žalovaný nemohol opomenúť
skutočnosť, že žalobca s uverejňovaním zakázaných informácií o liečivosti geotermálnej vody vo Vrbove
už dopustil aj v minulosti, konkrétne v roku 2010. V tom čase bol na svoje konanie dôrazne písomne
upozornený listom č. 10716-6/2010-IKŽ zo dňa 19.04.2010, ktorý mu bol doručený dňa 22.04.2010. Z
cit. listu vyplýva, že žalobca mal všetky relevantné informácie mu poskytnuté už v minulosti, aby sa
uvedeného resp. obdobného konania už ďalej nedopustil a do budúcnosti sa mu vyvaroval. Zároveň
s ním mohol akékoľvek nejasnosti konzultovať, čo však nevyužil. K namietanému nedostatočnému
zdôvodneniu uloženia sankcie žalovaný uviedol, že zákonom vymedzené skutočností zohľadnil, pokutu
náležite zdôvodnil a sankcia bola uložená na spodnej hranici určeného rozpätia od 33.193,- eur do
165.969,- eur. Podľa úvahy správneho orgánu uložená pokuta spĺňa nielen represívny, ale aj preventívny
účel vzhľadom na závažnosť protiprávneho konania a na mieru ohrozenia prírodných liečivých zdrojov,
pričom práve jej výška mal žalobcu ako subjekt porušujúci zákon, odradiť od opakovania protiprávneho
konania. Nestotožnil sa s právnym názorom žalobcu, ktorý sa týka uloženia pokuty za správny delikt a
jej odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v zmysle
zákonom ustanoveného rozhodovacieho procesu, podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 538/2005 Z.z.,
teda bez možnosti úvahy správneho orgánu túto hranicu znížiť, či pokutu neuložiť.

4. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

5. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

6. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej
podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

7. Dňa 11.04.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal správnu žalobou, ktorou žiadal
preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. S03941-2019-OVSASK zo dňa 25.01.2019 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím. Spolu s podanou správnou žalobou predložil súdu udelené plnomocenstvo
na zastupovanie v tomto konaní spoločnosti Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.. Z úradného
záznamu založeného v spise (č.l. 29) súd zistil, že plná moc založená v spise (č.l. 18) nie je podpísaná
oboma konateľmi žalobcu. V tejto súvislosti správny súd z výpisu z obchodného registra (č.l. 30) mal
za preukázané, že žalobca má dvoch konateľov - JUDr. Jozefa Beňa, PhD. a Ing. Petra Múdreho,
ktorí konajú v mene spoločnosti spoločne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu
spoločnosti pripojí každý svoj vlastnoručný podpis. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak správny súd
uznesením č.k. 6S/73/2019-44 zo dňa 12.06.2019 vyzval žalobcu v zmysle § 59 SSP na odstránenie



vád podanej žaloby, a to tak, aby v lehote 10-tich dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil správnu
žalobu o plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie žalobcu v predmetnom konaní, podpísanú
oboma konateľmi žalobcu s poučením, že ak v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, správny súd podanie odmietne.

8. Vzhľadom na to, že v lehote stanovenej súdom žalobca správnu žalobu nedoplnil, správny súd
postupoval v súlade s § 59 ods. 3 v spojení s § 98 ods. 1 písm. f) SSP tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1019200501)

  1. 5. 8. 2019Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/73/2019 z 5. 8. 2019 (toto rozhodnutie)
  2. 5. 8. 2019Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/73/2019 z 5. 8. 2019