Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/80/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200519 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200519.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AbbVie Deutschland GmbH & Co. KG, Mainzer Strasse 81, 65189 Wiesbaden, Spolková republika Nemecko, zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z006464-2019-OF/ K441_N715_N717_N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.04.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z006464-2019-OF/ K441_N715_N717_N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 28.03.2019, ktorým žalovaný zrušil druhostupňové rozhodnutie ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z006464-2019-OF/ K441_N715_N717_N718_N719_N720_N725_N726_N727_N728_N729_N732_N733_N735_N736_N737_NXY zo dňa 14.02.2019 v bode: „240. pre referenčnú skupinu L04AB04 Adalimumab parent. sa maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 29,493 eura. 2. Žalobca zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. § 185 písm. a) zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil hrozbou závažnej ujmy a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok na strane pacientov liečených liekmi Humira, ktorým v dôsledku napadnutého rozhodnutia vzniknú s okamžitou účinnosťou neúnosne vysoké doplatky za predmetné lieky, čím sa pre pacientov stanú ekonomicky nedostupnými a pacientom sa de facto zo dňa na deň obmedzí prístup k doterajšej liečbe ich vážneho ochorenia, čo môže mať vážne negatívne dôsledky na ich život a zdravie. Zdôraznil, že lieky Humira sú určené na liečbu vážne chorých pacientov s ťažkým chronickým autoimunitným ochorením (napr. reumatoidná artritída, psoriatická artritída, psoriáza, Crohnova choroba, hidradenitis suppurativa, ulcerózna kolitída, či uveitída). Liečbu liekmi Humira podstupuje v súčasnosti 5 099 pacientov, z ktorých väčšina je na invalidnom dôchodku, príp. zo zdravotných dôvodov nie je schopná pracovať na plný úväzok, t.j. jedná sa o sociálne slabšie skupiny pacientov, pričom pred zverejnením napadnutého rozhodnutia boli lieky Humira k dispozícii pre pacientov bez doplatku a boli plne hradené zdravotnými poisťovňami. V dôsledku napadnutého rozhodnutia však na liekoch Humira (7783B a 7787B) vznikol doplatok vo výške až 247,48 eura za každé balenie lieku, čím sa pre dotknutých pacientov stali finančne nedostupnými, nakoľko úhrada doplatkov v tak vysokej výške je pre pacientov ekonomicky neúnosná. 3. Ďalej uviedol, že závažná ujma na strane žalobcu spočíva najmä vo finančnej škode, nakoľko je dôvodné predpokladať, že z dôvodu podstatného zníženia úhrad zo strany zdravotných poisťovní za lieky Humira a s tým súvisiacim enormným zvýšením doplatkov pre pacientov za tieto lieky, dôjde k výraznému poklesu predaja liekov Humira, čo sa priamo premietne do majetkovej sféry žalobcu. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že už v prípade, ak dôjde k poklesu doterajšieho mesačného objemu predaja liekov Humira „iba“ o 25%, hrozí žalobcovi finančná škoda vo výške 1 028 015,10 eura za jediný kalendárny mesiac (1470 x 699,33 = 1 028 015,10 eura). Je dôvodné však predpokladať, že pokles predaja liekov Humira môže byť v dôsledku napadnutého rozhodnutia markantnejší. Ak dôjde k poklesu predaja o 50%, hrozí žalobcovi finančná škoda vo výške 2 056 729,53 eura za jediný kalendárny mesiac (2941 x 699,33 = 2 056 729,53 eura) a v prípade 70%-ného poklesu predaja hrozí žalobcovi škoda vo výške až 3 084 744,63 eura za jediný kalendárny mesiac (4411 x 699,33 = 3 084 744,63 eura). Pre úplnosť dodal, že vysoká finančná škoda by hrozila žalobcovi aj v prípade, ak by sa predaj liekov snažil udržať na doterajšej úrovni, nakoľko za týmto účelom by bol totiž žalobca nútený „kompenzovať“ vzniknuté doplatky pacientov pri predaji liekov na vlastné náklady, čo by však na jeho strane bolo priamo spojené s finančnou škodou (stratou) vo výške až 1 243 361,02 eura za jediný kalendárny mesiac (211,4222 x 5881 = 1 243 361,02). 4. Záverom poznamenal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, keďže by len zachovalo právny stav, ktorý tu bol v platnosti celých 6 mesiacov pred zverejnením napadnutého rozhodnutia, počas ktorých ho žalovaný považoval za plne súladný so zákonom, žiadnym spôsobom ho nespochybňoval a nemal teda za to, že by mal mať údajne nenapraviteľný dopad na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia, ani že by mal byť údajne narušením riadneho fungovania systému zdravotníctva, či hrozbou pre jeho stabilitu. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe by zároveň bolo v súlade s verejným záujmom, nakoľko by prispelo k odstráneniu hrozby nedostupnosti liekov a liečby pre dotknutých pacientov. 5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2019, v ktorom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca od nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia pristúpil ku kompenzácii vzniknutého doplatku za liek, nehrozí teda ujma spočívajúca v nedostupnosti liečby liekom Humira pre pacientov a následný pokles spotreby lieku odrážajúci sa vo finančnej ujme, ako dôvodí žalobca. Žalovaný má za to, že v danom prípade nie je splnená jedna zo zákonom kumulatívne ustanovených podmienok pre odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a to vznik závažnej ujmy, nakoľko žalobca iniciatívne pristúpil k doplácaniu vzniknutého cenového rozdielu. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 10. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel k záveru, že žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie ohľadne skutočnosti, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, ktorá by mala za následok pre neho nenapraviteľné škodlivé následky, a že by tým došlo k výraznému zásahu do práv a oprávnených záujmov a k vážnemu ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti. 11. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 12. Krajský súd dospel k záveru, že z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom žalobca konštatuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, ktorá by mala za následok pre neho nenapraviteľné škodlivé následky, a že by tým došlo k výraznému zásahu do práv a oprávnených záujmov a k vážnemu ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti, bez bližšieho zdôvodnenia a preukázania tohto tvrdenia a súvislostí (predložením príslušných listinných dôkazov atď.), hrozba závažnej ujmy, resp. vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, nevyplýva. Podľa názoru súdu, žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. 13. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Správny súd preto správnej žalobe nepriznal odkladný účinok. 14. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s ust. § 188 SSP a rozhodol o návrhu žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. 15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a/ SSP).