Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/207/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200553 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200553.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: C., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8DS/DK 21/2016 zo dňa 14.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.03.2017 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Disciplinárneho senátu č. 8 disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. 8DS/DK 21/2016 zo dňa 14.02.2017, ktorým žalovaný neuznal za vinného JUDr. M. E., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu L. 6, XXX XX R., že pri výkone exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn.: EX XXX/XX bezdôvodne nekonal najmenej 122 mesiacov od 04.11.2004, kedy prijal uznesenie OS Bratislava I. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii do 20.01.2014, kedy vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. EX XXX/XX bezdôvodne nekonal najmenej 99 mesiacov od 09.09.2004, kedy prijal uznesenie OS Bratislava I. o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie do 20.01.2014, kedy vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. EX XXX/XX bezdôvodne nekonal najmenej 117 mesiacov od 12.03.2004, kedy prijal uznesenie OS Bratislava I. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii do 20.01.2014, kedy vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. EX XXX/XX bezdôvodne nekonal najmenej 116 mesiacov od 01.04.2004, kedy prijal uznesenie OS Bratislava I. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii do 20.01.2014, kedy vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čím nespáchal disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a preto mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie. 2. Disciplinárne konanie proti súdnemu exekútorovi JUDr. M. E. začalo na návrh bývalej ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky - Lucie Žitňanskej, ktorá podala dňa 2. septembra 2016 Slovenskej komore exekútorov návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi JUDr. M. E., Y. úrad so sídlom v R., L. ul. 6, pretože boli zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú záveru, že v exekučných konaniach: EX XXX/XX, EX XXX/XX, EX XXX/XX, EX XXX/XX sa súdny exekútor dopustil zavineného porušenia povinností pri výkone činnosti exekútora, keďže porušil ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s ustanoveniami § 13 a § 46 ods. I Exekučného poriadku. 3. Návrhom žiadal disciplinárny senát o vydanie rozhodnutia, ktorým exekútora vzhľadom na povahu vyššie opísaného konania a mieru zavinenia uzná za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia pri výkone činnosti exekútora a uloží mu v zmysle ust. § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 3000 eur. 4. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu, nie je možné považovať za disciplinárne previnenie, nakoľko definícia disciplinárneho previnenia v znení § 220 ods. 1 Exekučného poriadku druhá veta bola prijatá zákonom NR SR č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013, kedy sa definícia disciplinárneho previnenia rozšírila o novú skutkovú podstatu a to o novú vetu „Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo disciplinárnom konaní." Podľa názoru disciplinárneho senátu disciplinárnu zodpovednosť za takéto zavinené konanie možno vyvodzovať teda až po 01.11.2013. Nerešpektovanie účinnosti novej rozšírenej definície disciplinárneho previnenia v § 220 ods. 1 Exekučného poriadku by bolo porušením základnej zásady trestného práva nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege ako aj nerešpektovaním zákazu retroaktivity a porušením zásady nullum crimen sine lege praevia. Mal za to, že disciplinárne obvinený svojím konaním nenaplnil obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku po stránke objektívnej aj subjektívnej, nakoľko nevykonanie úkonov v exekučných spisoch EX XXX/ XX, EX XXX/XX, EX XXX/XX, EX XXX/XX sa od 01.11.2013 do 20.01.2014 nepovažuje za prieťah v exekučnom konaní. 5. V podanej žalobe žalobca poukazuje na skutočnosť, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000, podľa ktorého má za to, že je nutné nahliadať na exekučné konanie ako na jeden celok spolu so súdnym konaním a teda je nevyhnutné aj v exekučnom konaní aplikovať čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a to prerokovať vec bez zbytočných prieťahov. 6. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné, a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 8. K žalobe sa vyjadril aj súdny exekútor JUDr. M. E., ktorý uviedol, že žalobca v návrhu na začatie disciplinárneho konania explicitne hodnotiacim spôsobom vyhodnotil skutkové okolnosti, ktorými mal porušiť čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s § 13 a 46 ods. 1 Exekučného poriadku. Takýmito formuláciami však porušil právo súdneho exekútora JUDr. M. E. na prezumpciu neviny a prekročil rozsah svojich právomocí, nakoľko len Ústavný súd Slovenskej republiky môže rozhodovať o porušení Ústavy Slovenskej republiky alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto považuje žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia za protizákonnú. Má za to, že podanou žalobou sa naďalej a pravdepodobne aj vedome porušuje prezumpcia neviny a je možné vyvodiť aj logický predpoklad, že sa tak vedome koná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s Odporúčaním Výboru ministrov rady Európy R (91) 1 a Exekučným poriadkom. Tento záver je možné odôvodniť takými skutočnosťami ako napr. odborným, personálnym zabezpečením, ako aj jej ústavným postavením, nakoľko minister spravodlivosti sám predkladal novelu Exekučného poriadku, zákona č. 299/2013 Z.z. a dôvodovú správu, kde explicitným a dostatočne zrozumiteľným spôsobom upravil novú skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia PRIEŤAHOV V EXEKUČNOM KONANÍ a tiež jej samotné intertemporálne ustanovenia k tomuto zákonu. Napriek týmto skutočnostiam však zákonné rozhodnutie vydané Disciplinárnym senátom č. 8 Slovenskej komory exekútorov sp. zn. 8DS/DK21/2016 zo dňa 14.2.2017 napadol ako nezákonné správnou žalobou. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 9. Po doručení správnej žaloby na súd bolo primárnou úlohou správneho súdu skúmať, či sú v konaní dané procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 10. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) primárne skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenie podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 11. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve je poskytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhodovať o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby, jej predmetu a účelu, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojených s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Len samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 20. Správny súd má za nesporné, že žalobca Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti, bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, bola orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi JUDr. M.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie a to nesporné ukrátenie na subjektívnych právach. Ukrátenie na subjektívnych právach je nutné chápať v dvoch rovinách a to v rovine subjektívneho práva a v rovine jeho ukrátenia. 21. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané, fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 22. Podľa názoru krajského súdu, žalobca, v rozhodnom čase Lucia Žitňanská, ako ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky bola síce účastníkom disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda, v rámci uvedeného konania však realizovala len svoje verejno-mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, v rozhodnom čase ministerky spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry, alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia. Teda žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby a tým aktívnej procesnej legitimácie žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu splnenia podmienky aktívnej procesnej legitimácie, ktorým je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach. 23. Zo žiadneho zákonného ustanovenia zároveň nevyplýva ani, že by žalobca bol subjektom oprávneným na podanie žaloby podľa § 177 ods. 2 SSP. 24. Krajský súd tiež poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach: rozhodnutie sp.zn. 5Sžk/21/2018 zo dňa 12.09.2019, sp.zn. 6Asan/13/2018 zo dňa 20.03.2019, sp.zn. 3Asan/12/2018 zo dňa 23.01.2019, sp.zn. 10Asan/34/2018 zo dňa 28.02.2019. 25. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.