Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/96/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200620 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200620.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Jarmila Kováčová, notár, so sídlom Boženy Nemcovej 13, 949 01 Nitra, IČO: 31 762 131, zastúpená: JUDr. Róbert Madej, PhD., advokát, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná č. 12, 820 07 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 00005/2019-Op-15 zo dňa 08.03.2019 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave priznáva správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia Predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, č. k.: 00005/2019- Op-15 zo dňa 08.03.2019 odkladný účinok, a to do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou dňa 03.05.2019 na Krajskom súde v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, č. k.: 00005/2019-Op-15 zo dňa 08.03.2019 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy - Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, číslo 00544/2018-Os-6, zo dňa 21.09.2018 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) a žalobkyni bola uložená pokuta vo výške 17 500 €, podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 122/2013 Z. z.), a to za poručenie ust. § 13 ods. 2 veta druhá zákona č. 122/2013 Z. z. 2. Spolu so správnou žalobou žalobkyňa podala návrh na priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe dôvodiac s odkazom na obsah podanej žaloby s tým, že uložená sankcia vo výške 17 500 € podľa jej názoru nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že žalovaný za základ pri určení výšky pokuty považoval čistý zisk žalobkyne (tento však účelovo v odôvodnení neuviedol). Žalobkyňa uviedla, že v rozhodnom období dosiahla čistý zisk X XXX,XX € a potom sankcia na úrovni ročného čistého príjmu/zisku sa javila ako neprimeraná (dokonca historicky najvyššia v celej rozhodovacej činnosti žalovaného). 3. Žalobkyňa poukázala na to, že uhradenie udelenej pokuty by nevedela vykryť zo svojho čistého príjmu ani za obdobie dvoch rokov (za rok 2016 mala čistý zisk - X XXX,XX €) a jej splatenie by ju dostalo do existenčných problémov a ohrozilo jej ďalšiu činnosť ako notára. V prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by nemohla pokračovať vo výkone svojej notárskej činnosti, zabezpečiť chod úradu v prenajatých priestoroch a plniť si tým svoje zákonom stanovené povinnosti, čo by bolo nepochybne v rozpore s verejným záujmom. Nemohla by zabezpečiť mzdy pre svojich sedem zamestnancov, ktorých práca je nevyhnutná pre plnenie zákonom stanovených úloh notára. Uviedla, že je chápaná ako fyzická osoba porovnateľná so živnostníkom a zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. 4. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa odôvodnila aj podaním zo dňa 06.06.2019 s tým, že jej bola po podaní žaloby a jej doručení žalovanému doručená písomnosť žalovaného - predexekučná výzva, v ktorej jej žalovaný uložil lehotu 3 dni na zaplatenie pokuty a teda pristúpil napriek vedomosti o podanej žalobe k urgentnému vymáhaniu pokuty s účelom predbehnutia súdneho rozhodnutia. Potom dôvodila, že v prípade exekúcie by došlo k zablokovaniu účtov notárskeho úradu a tento nebude schopný vykonávať svoje zákonné povinnosti na dlhší čas, čím môžu vzniknúť ďalšie škody v súvislosti s konaním žalovaného. 5. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (body 2, 3, 4 tohto uznesenia), žalobkyňa navrhla, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok. 6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 13.06.2019, doručeným súdu osobne toho istého dňa spolu s administratívnym spisom, pričom k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zastával názor, že žalobkyňa dostatočne neodôvodnila a relevantnými dôkazmi nepreukázala v čom spočíva závažná ujma pri výkone napadnutého rozhodnutia. Ak by okamžité zaplatenie pokuty malo znamenať závažnú ujmu na strane žalobkyne táto má možnosť pri výkone rozhodnutia podať návrh na splátkový kalendár a uhradiť pohľadávku po častiach. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 10. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. 11. Podľa § 189 SSP, uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. 12. Správny súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody - hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe by bolo spôsobilé reálne privodiť mu závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 13. Správny súd pri posúdení návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe s poukazom na argumenty žalobkyne ohľadom preukázania existencie hrozby závažnej ujmy, ktorá by jej výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila musí konštatovať, že takáto hrozba je jednoznačne dôvodná a mohol by nastať nenapraviteľný následok v podobe reálneho ohrozenia riadneho chodu notárskeho úradu vykonávaného žalobkyňou, v prípade ak by došlo k okamžitému výkonu (zaplateniu) uloženej pokuty, ktorá je v takej výške (viac ako dvoj násobok jej ročného zisku za posudzované obdobie), ktorá by mohla mať likvidačný dopad - obmedzenie/ukončenie, resp. sťaženie plnej funkčnosti prevádzky jej notárskeho úradu, ktorý je povinná prevádzkovať a teda aj plniť zákonom uložené povinnosti. Takýto následok by bol aj v rozpore s verejným záujmom, ktorý má Slovenská republika na zabezpečení plnenia úloh notármi. Potom je potrebné prijať záver, že priznanie odkladného účinku podanej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. Nadôvažok správny súd uvádza, že z podania žalobkyne zo dňa 06.06.2019 zistil, že žalovaný po tom, čo mu dňa 16.05.2019 bola doručená žaloba (obsahujúca aj návrh na priznanie odkladného účinku) zaslal žalobkyni písomnosť - Výzvu na zaplatenie pokuty zo dňa 21.05.2019, v ktorej žiadal o uhradenie pokuty v plnej výške v lehote do troch dní pod hrozbou exekučného vymáhania prostredníctvom súdneho exekútora. Postup žalovaného, ktorý v čase zaslania predmetnej Výzvy na zaplatenie pokuty mal vedomosť o súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia musí správny súd vyhodnotiť ako účelový, nakoľko po správnosti v takomto prípade, by sa mal žalovaný takéhoto postupu zdržať a vyčkať až na rozhodnutie konajúceho správneho súdu o tom, ako posúdi podaný návrh na priznanie odkladného účinku žalobe (vyhovie mu/alebo ho zamietne) a až po zamietajúcom rozhodnutí správneho súdu postupovať v konaní vymáhania právoplatne uloženej pokuty aj formou exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora. 15. Keďže žalobkyňa podľa názoru správneho súdu osvedčila možné reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, pričom pri vyhodnotení splnenia podmienok pre priznanie odkladného účinku stačí, ak závažnej ujme alebo inému nenapraviteľnému následku môže dôjsť, pričom súd nezisťuje, či k nenapraviteľnému následku účinkov napadnutého rozhodnutia aj dôjde (Vrchní súd v Prahe sp. zn. 6A 102/95 z 11.11.1995). Účelom inštitútu priznania odkladného účinku žaloby je dočasná úprava pomerov účastníkov správneho konania pri vymáhaní právoplatne uloženej povinnosti vykonať (zaplatiť) správnym rozhodnutím uloženú povinnosť a tým aj predísť zahájeniu prípadného vymáhania takto uloženej povinnosti (s čím súvisia ďalšie trovy povinného), v prípade, ak by výkonom správneho rozhodnutia hrozila závažná ujma, prípadne iný nenapraviteľný následok. Preto súd podľa § 185 písm. a) SSP priznal odkladný účinok správnej žalobe, ktorý bude platiť až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 16. Súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je fakultatívnym inštitútom slúžiacim na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a v prípade, ak v priebehu konania dôjde k zmene podstatných skutočností, ktoré tu boli v čase rozhodovania správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, môže správny súd priznaný odkladný účinok správnej žalobe kedykoľvek zrušiť. 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zákon č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).