Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/106/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200675 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200675.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: CEDIS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607 383, zastúpený advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, konajúca prostredníctvom JUDr. Jakuba Löwyho, PhD. LLM konateľa a advokáta, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 4337-6000/2019-OD zo dňa 10.04.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 4337-6000/2019-OD zo dňa 10.04.2019 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 16.05.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 4337-6000/2019-OD zo dňa 10.04.2019, ktorým zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (Združenie obcí kanalizácia Vydrany - Veľké Blahovo) na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní). 2. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.11.2019 žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. Uviedol, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia by mu hrozila značná hospodárska škoda či finančná škoda a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Poukázal na to, že v zmysle právnej úpravy Správneho súdneho poriadku je dôvodom priznania odkladného účinku už len hrozba závažnej ujmy, resp. značnej hospodárskej škody či finančnej škody, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu skutočnosť, že v prípade nepriznania odkladného účinku, žalovaný uzavrie podľa § 56 zákona o verejnom obstarávaní zmluvu o dielo na predmet zákazky s iným uchádzačom, a tento právny stav by sa už nedal konvalidovať. Zároveň poukázal na verejný záujem ako primárny cieľ verejného obstarávania. Napádané konanie žalovaného môže predstavovať popretie jedného zo základných princípov zákona o verejnom obstarávaní, a to transparentnosti ako aj princípu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Uvedené princípy predpokladajú získanie najlacnejšej ponuky, resp. ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, teda zabezpečenie, aby sa verejné prostriedky vynakladali čo najhospodárnejšie. 3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa11.11.2019. Uviedol, že podaný návrh ako aj správnu žalobu považuje za vyslovene špekulatívnu a obštrukčnú snahu žalobcu o zabránenie riadnemu ukončeniu predmetného verejného obstarávania, ktoré bolo vedené v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný akcentoval skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím ktorým zastavil konanie o preskúmanie jeho úkonov. Priznaním odkladného účinku správnej žaloby by došlo k „paralyzovaniu“ účinkov napadnutého rozhodnutia, avšak uvedené by nemalo vplyv na jeho konanie, pretože napadnutým rozhodnutím nebola uložená žiadna povinnosť pre kontrolovaného. Kontrolovaný je podľa § 56 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní oprávnený od doručenia napadnutého rozhodnutia uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom. Vzhľadom na uvedené záverom konštatoval, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalobcovi nehrozí závažná ujma, resp. značná hospodárska či finančná škoda, a preto predmetný návrh je podľa jeho názoru nedôvodný. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 10. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. tohto uznesenia, pričom správnemu súdu nijako nepreukázal naplnenenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením. V prejednávanej veci je správny súd názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nijako nepreukázal dôvody pre jeho priznanie, konštatoval len, že v prípade nepriznania odkladného účinku, žalovaný uzavrie zmluvu o dielo s iným uchádzačom a dôjde tak k porušeniu jedného zo základných princípov zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd záverom uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 11. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP. 13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 14. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)