Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/138/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200878 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200878.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100889180/2019 zo dňa 15.04.2019, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.06.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.06.2019 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100889180/2019 zo dňa 15.04.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (predtým Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty) č. 102640440/2018 zo dňa 19.12.2018, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku v sume XX.XXX,XX eur v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, stanoveného na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 102392191/2018, ktorý bol zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 28.11.2018, daňovému dlžníkovi HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102640440/2018 zo dňa 19.12.2018 zrušiť a vec vrátiť Úradu pre vybrané hospodárske subjekty na ďalšie konanie. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) a b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že potreba priznania odkladného účinku správnej žalobe je odôvodnená hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Žalobca konštatuje, že sú splnené všetky podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to návrh, vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Žalobca má za to, že návrh obsahuje dostatočnú identifikáciu dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) alebo b) SSP. Rozpor medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom žalobca považuje za vylúčený, pretože priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Ďalej žalobca uviedol, že sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca sa prípadným výkonom daňovej exekúcie stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Argumentoval tým, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinností žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj. Exekúcia na majetok spoločnosti by predstavovala vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko takýto zásah by mal podľa žalobcu za následok zvýšenie miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti žalobcu. Nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov. Žalobca ďalej v návrhu uvádza, že terajšia finančná situácia mu dovoľuje ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna a nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. O nepriaznivej finančnej situácii u žalobcu svedčí aj skutočnosť, že Sociálna poisťovňa pristúpila k vymáhaniu pohľadávok, ktoré žalobcovi eviduje titulom neuhradených preddavkov na sociálne poistenie za jednotlivé mesiace roku 2018 a 2019. Sociálna poisťovňa pristúpila k vymáhaniu týchto pohľadávok z dôvodu, že žalobca sa v súčasnej dobe nachádza v situácii, kedy nie je objektívne schopný riadne a včas odviesť poistné za splatné mesiace. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018 zo dňa 04.02.2019, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal aj na viaceré uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorými tento súd priznal odkladné účinky žalobám daňových subjektov zo skupiny spoločností hydina, a to uznesenia sp. zn. 6S/6/2018, 6S/7/2018, 2S/8/2018, 5S/7/2018, 6S/8/2018, 2S/7/2018, 5S/23/2018, 2S/23/2018. Žalobca dôrazne poukázal aj na skutočnosť, že z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2017 vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál vo výške - XXX.XXX,- eur, a preto je jeho finančná situácia v tejto dobe veľmi napätá. Záväzky žalobcu značne prevyšujú pohľadávky žalobcu, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania prevádzky žalobcu, ktorý je nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov formou úveru. Žalobca ďalej argumentoval konečným stavom na svojich bankových účtoch, ktoré sú len formálnymi údajmi, nakoľko disponibilné prostriedky na bankových účtoch žalobcu predstavujú zápornú sumu alebo sumu vo výške X,XX eur. Na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Žalobca tvrdí, že výkon rozhodnutia bude mať nepochybne za následok ekonomickú likvidáciu žalobcu, prípadne výrazné a radikálne reštrikčné opatrenia, ktoré sa dotknú jeho prevádzkovej činnosti a zamestnanosti v značnom rozsahu. Tvrdené skutočnosti žalobca preukazoval správnemu súdu dokumentom nazvaným „Rekapitulácia miezd za podnik 4/2019“, účtovnou závierkou zostavenou ku dňu 31.12.2017 a uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/23/2018, 5S/7/2018, 2S/8/2018, 6S/8/2018, 2S/7/2018, 6S/6/2018, 6S/7/2018 a 2S/23/2018. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.09.2019, v ktorom uviedol, že vydanie rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, ako aj daňovej exekučnej výzvy, neznamenalo zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože mal a stále má možnosť uhradiť daňový nedoplatok, či už z predmetných daňovým exekučným konaním zablokovaných finančných prostriedkov na účtoch u poskytovateľov platobných služieb podľa ust. § 108 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo z iných zdrojov. Poukázal na to, že v odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzve správca dane oznamuje žalobcovi ako daňovému dlžníkovi možnosť úhrady daňového nedoplatku priamo zo zablokovaných prostriedkov a tiež ho upovedomuje, že takýto súhlas je aj súčasťou rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Ďalej popísal začatie a doterajší priebeh daňového exekučného konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný neodporučil krajskému súdu priznať správnej žalobe odkladný účinok. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) a b) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnemu súdu preukazoval priloženými dôkazmi. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím súdu, ktorým sa prelamujú účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a pozastavuje sa dočasne jeho vykonateľnosť, najčastejšie až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Toto rozhodnutie má charakter výnimočnosti a súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len v prípade splnenia zákonných podmienok, definovaných v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Medzi tieto podmienky patria hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Podstatnou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je aj preukázanie skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Tieto podmienky, hrozba závažnej ujmy a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom musia byť splnené súčasne. Z návrhu žalobcu má správny súd za preukázané, že žalobca je v zlej finančnej situácii, je zaťažený exekúciami a že výkonom napadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť k obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, k prepúšťaniu zamestnancov, prípadne k iným následkom. Žalobca v návrhu tvrdí, že svoju finančnú situáciu zlepšuje a je schopný vykonávať podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním zisku a v inej časti návrhu tvrdí, že je platobne neschopný, nemôže dobrovoľne plniť svoje záväzky, v dôsledku čoho sú proti nemu začaté exekučné konania, hrozí mu ukončenie podnikateľskej činnosti a likvidácia spoločnosti. Z takejto argumentácie je zrejmá neurčitosť tvrdení a nesúlad v argumentácii žalobcu odôvodňujúcej návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd je toho názoru, že žalobca už je toho času platobne neschopný a predlžený, ako to vyplýva zo žalobcom predložených dokladov a tvrdených skutočností. Žalobcom predložená účtovná závierka, ktorá bola zostavená ku dňu 31.12.2017 neodráža aktuálnu finančnú situáciu žalobcu ku dňu podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (19.06.2019). Rozhodnutie o vyhovení návrhu na priznanie odkladného účinku neodôvodňuje ani žalobcom predložená rekapitulácia miezd za mesiac apríl 2019, nakoľko táto nepreukazuje splnenie základných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. K predloženým uzneseniam Krajského súdu v Prešove Krajský súd v Bratislave uvádza, že rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je správny súd pri rozhodovaní právne viazaný. Zo žalobcom predložených rozhodnutí Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že sa nejedná o totožné veci, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe v dôsledku iného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Krajský súd v Prešove sa vo svojich rozhodnutiach navyše vôbec nezaoberal otázkou, či bude alebo nebude priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozpore s verejným záujmom. Žalobca neosvedčil vo svojom návrhu ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Sám žalobca poukázal na skutočnosť, že je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia z jeho strany bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Podľa názoru správneho súdu je možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Súd má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom a došlo by k ohrozeniu riadneho zaplatenia vyrubenej dane. Žalobca hodnoverne neosvedčil priame reálne dopady okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe. 14. Dôvod priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP, žalobca vôbec neodôvodnil a nepodložil žiadnymi dôkazmi. 15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Dôvod priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP žalobca vôbec neodôvodnil a nepodložil žiadnymi dôkazmi. Správny súd preto v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).