Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/148/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200934 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200934.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: IN TV, s.r.o., so sídlom Zámočnícka 80/32, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 36 282 413, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., IČO: 46606122, Vretenová 4, 841 04 Bratislava, adresa na doručovanie: P.O.BOX 17, 840 00 Bratislava, Romanova 4, 851 02 Bratislava, IČO: 42 174 961, proti žalovanému: Kancelária Národnej rady SR, so sídlom Námestie Alexandra Dubčeka 1, 821 80 Bratislava, IČO: 00 151 491, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. CRD-147/2019/OPS a VO zo dňa 29.05.2019 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. CRD-147/2019/OPSaVO zo dňa 29.05.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29.04.2019 žalobca doručil žalovanému žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2001 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“). Žiadosťou žiadal o sprístupnenie informácií v ktorej požadoval sprístupniť zoznam akreditovaných médií od roku 2015 ako aj mená jednotlivých akreditovaných osôb, ktorým nebola udelená akreditácia. 2. Žalobca žiadal informácie sprístupniť elektronicky prostredníctvom elektronickej pošty na e-mailovú adresu: [email protected] <mailto:[email protected]>. 3. Žalovaný na žiadosť odpovedal žalobcovi prostredníctvom portálu www.slovensko.sk <http:// www.slovensko.sk> tak, že vydal Rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informácie a odmietnutí žiadosti číslo KOMO-147-1/2019 zo dňa 09.05.2019. 4. Voči rozhodnutiu číslo KOMO-147-1/2019 zo dňa 09.05.2019 podal žalobca včas rozklad o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Rozhodnutia správnych orgánov. 5. Dňa 09.05.2019 vydal Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady SR ako prvostupňový orgán rozhodnutie č. KOMO-147-1/2019, ktorým nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie žalobcu v časti žiadosti, kde žiada mená jednotlivých akreditovaných osôb, ako aj osôb ktorým nebola udelená akreditácia z dôvodu ochrany osobných údajov týchto osôb a zároveň odmietol žiadosť o sprístupnenie informácie žalobcu v časti žiadosti, kde žiada zoznam akreditovaných médií od roku 2015 doteraz z dôvodu, že povinná osoba nedisponuje zoznamom akreditovaných médií od roku 2015 v zmysle žiadosti žiadateľa. 6. Žalobca v zákonnej lehote podal Rozklad proti Rozhodnutiu o odmietnutí sprístupniť informácie a odmietnutí žiadosti č. KOMO-147-1/2019 zo dňa 09.05.2019, ktorým žiadal žalovanú o vydanie nového rozhodnutia, ktorým by žiadanú informáciu žalobcovi bezodkladne sprístupnila. Podaný rozklad odôvodnil tým, že podľa informácii, zverejnených na webovom sídle žalovaného, akreditačný preukaz nie je vydávaný na meno osoby mediálneho pracovníka, ale na redakciu, ktorú v parlamente zastupuje. Poukázal aj na bod 3 Smernice vedúceho Kancelárie NR SR č. 5/2014 zo dňa 25.03.2014. Vzhľadom na uvedené bol žalobca presvedčený, že žalovaný disponuje zoznamom akreditovaných médií, keďže pre tieto média musí mať evidované akreditačné preukazy. 7. Vedúci Kancelárie Národnej rady SR ako druhostupňový orgán sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu a napadnutým rozhodnutím Rozklad žalobcu zo dňa 14.05.2019 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že z ustanovení, ktoré citoval žalobca nevyplýva, že povinná osoba disponuje zoznamom akreditovaných médií. Skutočnosť, že akreditačný preukaz je vydávaná na redakciu a nie na meno a priezvisko akreditovanej osoby (z dôvodu ochrany osobných údajov) podľa žalovaného neznamená, že automaticky dochádza k akreditácii média, v ktorom akreditovaná osoba pracuje, a teda že za týmto účelom povinná osoba vytvára zoznam akreditovaných médií. Mediálnym pracovníkom s udelenou akreditáciou v NR SR je vydávaný pri príchode preukaz redakcie podľa interne zavedeného označenia. Vydávané preukazy nemajú označenie akreditovaného média v NR SR, keďže médiám nie je udeľovaná akreditácia, ale akreditácia je viazaná na konkrétnu osobu. Právnym dôvodom zamietnutia žiadosti je neexistencia požadovanej informácie v osobnej sfére žalovanej. Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaný posúdil ako formálne a materiálne správny a odôvodnenie tohto rozhodnutia ako jasné a právne korektné. III . Žaloba 8. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote dňa 08.07.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.05.2019, ako i rozhodnutia č. KOMO-147/2019 zo dňa 09.05.2019 a vec žiadal vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobca v žalobe odcitoval obsah jeho žiadosti o informácie zo dňa 29.04.2019, adresovanej žalovanému a zhrnul obsah oboch rozhodnutí žalovaného. 10. Žalobca má za to. že rozhodnutie prvostupňového orgánu č. KOMO-147-1/2019 zo dňa 09.05.2019. ako aj napadnuté rozhodnutie je nesprávne a predčasné, nakoľko vo zverejnených informáciách na webovej stránke žalovanej je uvedené, že akreditačný preukaz nie je vydávaný na meno osoby mediálneho pracovníka ale na redakciu, ktorú v parlamente zastupuje a taktiež v zmysle bodu 3 Smernice vedúceho Kancelárie Národnej rady SR č. 5/2014 zo dňa 25.03.2014: Pred odchodom z budovy Národnej rady SR je osoba, ktorej bol pri vstupe vydaný akreditačný preukaz, povinná tento preukaz bezodkladne vrátiť zamestnancovi informačnej služby na recepcii hlavnej budovy. Vrátenie akreditačného preukazu je nevyhnutné z dôvodu, aby nebol obmedzený vstup do budovy ďalším akreditovaným redaktorom a technickým pracovníkom z danej redakcie, keďže počet vydaných akreditačných preukazov je pre jednu redakciu limitovaný. 11. S prihliadnutím na uvedené má žalobca za to, že žalovaná disponuje zoznamom akreditovaných médií, keďže pre tieto médiá musí mať evidované akreditačné preukazy. 12. S poukazom na § 107 ods. 1 písm. a/SSP v spojitosti s § 182 ods. 1 písm. g/ SSP nežiadal o nariadenie pojednávania. IV. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že aj naďalej trvá na svojich záveroch a žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné. Žalovaná neviedla a nevedie zoznam akreditovaných médií, nakoľko akreditačné Konanie je vedené voči jednotlivým osobám - novinárom a z toho dôvodu žalovaná nevyhovela rozkladu žalobcu a tento zamietla ako nedôvodný, keďže povinná osoba (žalovaná) nemá infožiadosťou požadované informácie k dispozícii. Žalovaná svoje závery riadne odôvodnila. Žalobca svoju argumentáciu o existencii zoznamu akreditovaných médií u žalovanej zakladá len na základe jednej vety uvedenej na webovej stránke žalovanej a časti vety vypichnutej z interného aktu žalovanej a to bez prihliadnutia na kontext a súvislosti. Každopádne aj v prípade prihliadnutia na argumentáciu žalobcu bol toho názoru, že zo samotnej textácie „...keďže počet vydaných akreditačných preukazov je pre jednu redakciu limitovaný... "alebo „...z dôvodu, že akreditačný preukaz nie je vydávaný na meno osoby mediálneho pracovníka, ale na redakciu..." ešte nevyplýva, že u povinnej dochádza k akreditácii médií a povinná osoba disponuje zoznamom akreditovaných médií. Skutočnosť, že na akreditačnom preukaze je uvedený názov redakcie (podotýkame nie oficiálny názov média, ale interné označenie média) a nie meno a priezvisko akreditovanej osoby (z dôvodu ochrany osobných údajov) neznamená automaticky, že dochádza k akreditácii média, v ktorom „akreditovaná" osoba (novinár) pracuje a teda, že za tým účelom povinná osoba vytvára zoznam takýchto médií. Mediálnym pracovníkom s udelenou akreditáciu v NR SR je vydávaný pri príchode preukaz s názvom redakcie, podľa interne zavedeného označenia. Vydávané preukazy tak nemajú označenie akreditovaného média v NR SR, keďže médiám nie je udeľovaná akreditácia, ale akreditácia je v prípade jej udelenia viazaná na konkrétnu osobu. V zmysle uvedeného zoznam preukazov s označením redakcií, ktoré sú vydávané osobám s platnou akreditáciou v NR SR, nie je zoznamom akreditovaných médií v zmysle žiadosti žiadateľa. 14. Žalovaná na podporu svojich tvrdení poukázala na celé znenie Smernice č. 5/2014 vedúceho K NR SR zo dňa 25.03.2014, ktorej jednotlivé ustanovenia je podľa názoru žalovaného potrebné vykladať v kontexte celého textu smernice. V bode 1 smernice je uvedené, že „...vstup do budovy bude povolený len zástupcom médií s platnou akreditáciou." V bode 2. smernice sa uvádza, že „...akreditačný preukaz s označením „PRESS" si zástupcovia médií s platnou akreditáciou vyzdvihnú na recepcii budovy parlamentu...". V bode 3. smernice 2. veta sa uvádza, že „...Vrátenie akreditačného preukazu je nevyhnutné z dôvodu, aby nebol obmedzený vstup do budovy ďalším akreditovaným redaktorom a technickým pracovníkom z danej redakcie, keďže počet vydaných akreditačných preukazov je pre jednu redakciu limitovaný." V bode 7. smernice sa uvádza, že „...Kancelária Národnej rady si vyhradzuje právo vyviesť z budovy a následne odobrať akreditačný preukaz tým osobám (poznámka žalovanej - odoberá sa akreditačný preukaz osobám nie médiám!), ktorých konanie narušuje činnosť parlamentu...". V bode 8. smernice sa uvádza, že „...porušenie ktoréhokoľvek z týchto pravidiel...môže mať za následok odopretie ďalšieho vstupu do priestorov budovy Národnej rady SR pre dotknutých zástupcov médií." S prihliadnutím na vyššie uvedenú textáciu Smernice je zrejmé, že akreditácii podliehajú osoby a nie médiá. Uvedené má tiež význam z hľadiska dodržiavania štandardov bezpečnosti, nakoľko v prípade akreditácie média, by sa v priestoroch Národnej rady SR bez preverenia pohybovali osoby, ktorým by sa stačilo preukázať len príslušnosťou k akreditovanému médiu, čo je nemysliteľné. Podľa žalovanej žalobca účelovo zakladá svoju argumentáciu na jednej vete z webovej stránky NR SR. Z on-line formulára, zverejneného na tej istej webovej stránke NR SR, je úplne zrejmé, že akreditovaná je osoba (moderátor, redaktor, publicista, technický personál - kameraman, fotograf, producent, technik) a nie redakcia (médium). 15. Na záver žalovaná uvádza, že právnym dôvodom zamietnutia žiadosti bola neexistencia požadovanej informácie v „osobnej sfére" povinnej osoby. Základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii. Povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Žalovaná má za to, že v konaní jednoznačne preukázala, že žalovaná nedisponovala a nedisponuje zoznamom akreditovaných médií, nakoľko u žalovanej nedochádza k akreditácii médií. Z uvedených dôvodov má žalovaná za to, že argumentácia žalobcu je nesprávna a neudržateľná. Žalovaná predložila súdu právnu argumentáciu, ktorou jednoznačne vyvracia základné tvrdenia žalobcu, a preto týmto žalovaná navrhuje konajúcemu súdu, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 16. Žalovaná vyjadrila súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V. Skutkové a právne závery správneho súdu. 17. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 23. Podľa § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie. 24. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. 25. Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. (3) Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty. 26. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 27. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 28. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 31. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 32. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo žalobou označené napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie č. KOMO-147-1/2019 zo dňa 09.05.2019. 33. K jednotlivým žalobným námietkam a relevantným argumentom žalovaného správny súd uvádza nasledovné: 34. Žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií bola doručená povinnej osobe dňa 29.04.2019 Posledný deň zákonnej lehoty povinnej osoby na sprístupnenie žiadaných informácii bol deň 09.05.2019. 35. Je nepochybné, že žalovaný dňa 09.05.2019 vydal Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady SR ako prvostupňový orgán rozhodnutie č. KOMO-147-1/2019, ktorým nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie žalobcu v časti žiadosti, kde žiada mená jednotlivých akreditovaných osôb, ako aj osôb ktorým nebola udelená akreditácia z dôvodu ochrany osobných údajov týchto osôb a zároveň odmietol žiadosť o sprístupnenie informácie žalobcu v časti žiadosti, kde žiada zoznam akreditovaných médií od roku 2015 doteraz z dôvodu, že povinná osoba nedisponuje zoznamom akreditovaných médií od roku 2015 v zmysle žiadosti žiadateľa. 36. Taktiež je nepochybné, že žalobca v zákonnej lehote podal rozklad proti Rozhodnutiu o odmietnutí sprístupniť informácie a odmietnutí žiadosti č. KOMO-147-1/2019 zo dňa 09.05.2019, v časti o sprístupnenie zoznamu akreditovaných médií od roku 2015. O podanom rozklade rozhodol žalovaný tak, že podaný rozklad zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie, ktorým bola v časti žiadosť žalobcu o informácie odmietnutá a ktorým v časti nebolo žiadosti o informácie vyhovené, teda v celom rozsahu. 37. Predmetom Žiadosti o informácie bola žiadosť o poskytnutie dvoch samostatných informácií a to: - poskytnutie mien jednotlivých akreditovaných osôb - o tejto časti žiadosti povinná osoba rozhodla tak, že žiadosti nevyhovela - poskytnutie zoznamu akreditovaných médií - o tejto časti žiadosti povinná osoba rozhodla tak, že žiadosť odmietla. 38. Rozkladom bola napadnutá iba časť vydaného rozhodnutia a to výrok o odmietnutí Žiadosti, ako vyplýva hneď z prvého odseku podaného rozkladu, ale aj z jeho ostatného obsahu. Povinná osoba (bez ohľadu na odôvodnenie rozhodnutia) vo výrokovej časti potvrdila celé preskúmavané rozhodnutie, voči ktorému rozklad smeroval bez ohľadu na rozsah podaného rozkladu. V odôvodnení rozhodnutia, na jeho druhej strane žalovaný síce tvrdí, že napadnuté rozhodnutie skúmal v celom rozsahu, avšak z celého odôvodnenia nevyplýva, že by sa žalovaný nejakým spôsobom zaoberal napadnutým rozhodnutím v časti, v ktorej žiadosti žiadateľa povinná osoba nevyhovela a že by sa touto časťou napadnutého rozhodnutia akokoľvek zaoberal. V nadväznosti na takéto odvodnenie rozhodnutia je potom výrok napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľný, pretože potvrdzujúci výrok žalovaného vo vzťahu k časti rozhodnutia, ktoré nebolo rozkladom napadnuté, nie je vôbec odôvodnený, ani z rozhodnutia nevyplýva, že by bolo prvostupňové rozhodnutie v tejto časti podrobené akémukoľvek prieskumu. 39. Všeobecnú konštatáciu o formálnej a materiálnej správnosti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemožno na tento účel považovať za právne relevantnú, keď ani z tejto časti rozhodnutia o rozklade nie je vôbec zrejmé, čo konkrétne žalovaný na rozhodnutí prvého stupňa vo vzťahu k výroku o nevyhovení žiadosti preskúmaval. 40. Nad rámec uvedeného súd podotýka, že všeobecné konštatovanie podľa predchádzajúceho odseku ani nie je správne, keď rozhodnutie povinnej osoby je rovnako nepreskúmateľné z dôvodu formálnych nedostatkov výroku povinnej osoby. Výrok rozhodnutia povinnej osoby (prvostupňové rozhodnutie) nespĺňa náležitosti ustanovené v § 47 ods. 2 správneho poriadku (uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo). Výroková časť rozhodnutie povinnej osoby (prvostupňové rozhodnutie) obsahuje dva samostatné právne dôvody rozhodnutia - nevyhovujúca časť rozhodnutia (podľa obsahu rozhodnutia je nevyhovujúca časť rozhodnutia, založená na ustanoveniach § 18 a § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., a odmietajúca časť rozhodnutia založená na ustanoveniach § 15 ods. 1 a § ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.). Z formulácie výroku povinnej osoby nie je zrejmé, na základe akých ustanovení bola časť žiadosti odmietnutá a na základe akých konkrétnych ustanovení bolo časti žiadosti nevyhovené. Výroková časť rozhodnutia povinnej osoby v podstate obsahuje dva samostatné výroky, pričom každý z týchto výrokov musí obsahovať náležitosti ustanovené správnym poriadkom. Pre väčšiu názornosť, ak by žiadateľ o informácie požiadal o sprístupnenie desiatich rôznych informácií, pričom každú z informácií by nebolo možné sprístupniť z iného zákonného dôvodu, formulácia výroku povinnej osoby na účely preskúmateľnosti by mala obsahovať napr. desať samostatných výrokov, a obsahom každého výroku by malo byť ustanovenie, z ktorej príslušný výrok vychádza. Spôsob formulácie výroku rozhodnutia, aký zvolila povinná osoba, t.j., že by všetky zákonné ustanovenia boli v úvodnej časti by neumožnili identifikovať dôvod odmietnutia poskytnutia každej jednotlivej informácie, tak ako je tomu v prejednávanej veci. Vo výrokovej časti rozhodnutia povinnej osoby vôbec nie je uvedené ustanovenie, ktoré viedol k nevyhoveniu časti žiadosti z dôvodu ochrany osobných údajov. 41. Na základe uvedených dôvodov správny súd nemal inú možnosť ako namietané rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 psím. d) SSP pre nezrozumiteľnosť a vec vrátiť povinnej na ďalšie konanie. 42. Pretože napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, súd sa nezaoberal ďalšími žalobnými dôvodmi pre nadbytočnosť. 43. Úlohou povinnej osoby v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o rozklade žalobcu a svoje rozhodnutie náležite právne aj skutkovo odôvodniť. Ak žalovaný bude preskúmavať rozhodnutie povinnej osoby v celom rozsahu, táto skutočnosť musí z rozhodnutia vyplývať, vrátane toho čo konkrétne žalovaný vo vzťahu k jednotlivým výrokom prvostupňového rozhodnutia skúmal a k akým záverom dospel. Na účely preskúmateľnosti nového rozhodnutia o rozklade je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo aj uvedenie, z akých podkladov žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, vrátane uvedenia interných právnych predpisov a ich obsahu, ktorý sa na vec vzťahuje, dotknuté časti obsahu online formulára, ako aj špecifikáciu interného označenia média (príklady interného označenia jednotlivých médií). 44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).