Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200972 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200972.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: K. B. C., X. X.X.XXXX, Š. J.Š. E. P. F. (E.), Y. F. J. X. L. C., Š. E., N. C. X.,, M. J. Č.. XXXXXXX, aktuálne s miestom pobytu P. XX, R. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 12.72019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-205-25/2018-Ž zo dňa 28.5.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-205-25/2018-Ž zo dňa 28.5.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1, § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky udelenia azylu, pričom poukázal na žalobcom prezentované dôvody žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany žalovaný dôvodil, že pre jej poskytnutie niet dôvodov, nakoľko v konaní nebolo preukázané riziko vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 12.7.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodil, že v krajine jeho pôvodu mu nehrozí perzekúcia zo strany štátnych orgánov, avšak má obavu z ohrozenia svojho života kriminálnymi živlami. Namietal tiež nedostatočné zistenia stavu veci žalovaným, ktorú námietku bližšie nešpecifikoval. Tiež namietal, že žalovaný nevenoval náležitú pozornosť skúmaniu skutočností, ktoré mu bránia v návrate do krajiny pôvodu. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.8.2019 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že v priebehu konania potrebným a dostatočným spôsobom zistil stav veci. Poukázal na to, že žalobcovi poskytol dostatočný časový priestor na prezentovanie dôvodov ním podanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a že rozhodnutie o neudelení azylu, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany nevychádzalo z tohto, že by žalobca svoje tvrdenia nepodložil dôkazmi. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 SSP, súd dospel k presvedčeniu, že námietky obsiahnuté v žalobe nie sú dôvodné a preto žalobu zamietol. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MI-PO-205/2018-Ž. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobca vyhlásením z 13.9.2018 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o život, pretože jeho spoločník od neho vyžadoval späť podiel na tovare, ktorý spoločne kúpili, ktorý však niekto ukradol. Za prítomnosti tlmočníka jazyka arabského bol so žalobcom dňa 14.4.2019 spísaný dotazník - vstupný pohovor v priebehu ktorého žalobca odpovedal na položené otázky a podrobne sa vyjadroval k dôvodom svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu. O. i. uviedol, že v krajine jeho pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že skupina ľudí s ktorými podnikal začala nútiť, aby pašoval tovar, čo (ako to vyplynulo z jeho prednesu), odmietol. Tiež sa mu vyhrážali. Obával sa, že v tom dôsledku príde o svoj majetok. Na políciu alebo súdy sa s týmto problémom neobrátil. Tiež uviedol, že nakúpil tovar za 60 000 eur, ktorý bol však zo skladu v Jordánsku ukradnutý. Jeho spoločníci však od neho i napriek tomu žiadali zaplatenie ušlého zisku 60 000 eur. Krádež bola nahlásená polícii, ktorá však páchateľa nevypátrala. Iné dôvody žiadosti o azyl neprezentoval. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 781/1967 Zb o správnom konaní (správny poriadok): Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobca bol v priebehu konania pred žalovaným riadne za prítomnosti tlmočníka vypočutý spísaním dotazníka žiadateľa o azyl (vstupný pohovor). Podrobne odpovedal na položené otázky a v nijakom smere nebol obmedzovaný v tom, aby sa mohol detailne vyjadriť k dôvodom svojej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. S poukazom na obsah vstupného pohovoru žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré boli obsahovo zamerané tak na navrhovateľom prednesené dôvody jeho žiadosti, ako aj na bezpečnostné riziká jeho prípadného návratu do Jordánska, včítane aktuálnej bezpečnostnej situácie. Žalovaný teda takýmto postupom zistil dostatočne možnú sumu informácií, ktorá bola potrebná na relevantné rozhodnutie v prejednávanej veci. 7. K námietke žalobcom prezentovaného nesprávneho právneho posúdenia žiadosti o azyl, resp. o poskytnutie doplnkovej ochrany: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Predpoklady udelenia azylu sú taxatívne vymedzené v § 8 zákona o azyle, pričom všetky predpoklady musia byť splnené súčasne. Teda musí existovať: 1. opodstatnená, 2. obava, 3. z prenasledovania, 4. z dôvodov rasových, národnostných alebo náboženských, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, pričom 5. vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť, alebo 6. žiadateľ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ako je zrejmé z obsahu žalobcom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl, tento prezentoval iba obavu o svoj život, resp. majetok z dôvodu vyhrážok jeho obchodných partnerov, súvisiacich s ich obchodnými aktivitami. Z jeho výpovede pred žalovaným, podobne ako aj z informácií o Jordánsku nie je zrejmá opodstatnenosť jeho obavy ako subjektívneho pocitu. Žalobca v konaní pred žalovaným neuviedol ani to, že by sa vyhrážky jeho obchodných partnerov v takej či onakej forme realizovali. Žalobca nikdy pred žalovaným neuviedol, že by bol objektom prenasledovania v zmysle cit. § 2 písm. d) zákona o azyle. A už vôbec nie z dôvodov rasových, národnostných alebo náboženských, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca bol politicky neaktívnym, nikdy svoje prípadné politické názory neprezentoval ani neuplatňoval. Ak teda jediným dôvodom žalobcom podanej žiadosti o azyl boli vyhrážky jeho obchodných partnerov, súvisiace s ich spoločnými obchodnými aktivitami, tak takéto dôvody nemôžu byť dôvodom udelenia azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany súd poznamenáva, že tak z výpovede žalobcu pred žalovaným a ani z informácií o krajine pôvodu žalobcu nevyplýva potreba poskytnutia tohto druhu medzinárodnej ochrany. Žalobca nebol nikdy súdne trestaný, nebol mu uložený trest smrti a ani iný trest, teda mu logicky nehrozí ani výkon akéhokoľvek trestu. V Jordánsku neprebieha žiaden ozbrojený vojnový konflikt, niet správ o tom, že by neúspešným žiadateľom o azyl v prípade ich návratu do Jordánska čokoľvek hrozilo. Pokiaľ ide žalobcom prezentovanú hrozbu, pochádzajúcu od jeho obchodných partnerov je potrebné poznamenať, že hrozbu vážneho bezprávia je nevyhnutným posudzovať striktne v rozsahu cit. § 2 písm. f) zákona o azyle. Veci ochrany proti prezentovaným vyhrážkam obchodných partnerov nespadajú do kategórie vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle, ktorého hlavným cieľom je aj v zmysle Konvencie z roku 1961 o právnom postavení utečencov poskytovať medzinárodnú ochranu pred perzekúciou. 8. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel k presvedčeniu, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil stav veci, pričom zistené skutočnosti komplexne a správne posúdil v zmysle zákona o azyle tak vo vzťahu k udeleniu azylu, ako aj vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi, súd žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).