Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/158/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201025 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201025.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TATRAN Prešov, spol. s r.o., Jána Hollého 5901/3, 080 01 Prešov, právne zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom Hlavná 2876/11, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenský zväz hádzanej, Trnavská cesta 37, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Mária Faithová, advokátka, Hlavná 28, 925 26 Reca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/272 zo dňa 30.04.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. III. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 18.07.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/272 zo dňa 30.04.2019, ktorým žalovaný zamietol podľa čl. 52 ods. 7 Súťažného poriadku odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Športovo-technickej komisie SZH zo dňa 25.03.2019, zn. ŠTK SZH/2019 z dôvodu, že žalobca nepredložil riadne a včas doklad o zaplatení poplatku za odvolanie, tak ako to vyžaduje Súťažný poriadok Slovenského zväzu hádzanej. 2. Žalobca žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.09.2019. Vo svojom vyjadrení namietal, že nie je daná právomoc správneho súdu konať v tejto veci a preskúmavať rozhodnutie orgánov občianskeho združenia podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalovaný nie je orgánom verejnej správy, je občianskym združením, ktorým sa realizuje základné ústavné právo slobodne sa združovať, zakotvené v čl. 29 Ústavy SR. Žalovaný v tomto prípade nespĺňa žiadnu definíciu orgánu verejnej správy podľa § 4 SSP. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa netýka práv a povinností žalobcu v oblasti verejnej správy, tak ako to vyžaduje ust. § 4 písm. c), d) aj e) SSP, ale sa týka športu a športových pravidiel, ktoré nespadajú do oblasti verejnej správy. Žalovaný je toho názoru, že je súkromnoprávnym subjektom, ktorého právomoc a kompetencia rozhodovať o právach a povinnostiach svojich členov nie je založená na základe osobitného právneho predpisu upravujúceho verejnú správu, ale čisto na dobrovoľnosti a na zmluvnom záväzku člena občianskeho združenia so samotným združením. Žalovaný v predmetnej veci nerozhodoval v správnom a ani inom administratívnom konaní upravenom právnym predpisom, ale v konaní, ktoré upravujú výlučne interné predpisy žalovaného, a to konkrétne Súťažný poriadok žalovaného. Záväzok žalobcu rešpektovať predpisy žalovaného, a teda aj Súťažný poriadok žalovaného, nie je uložená žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom, ale vyplýva žalobcovi výlučne z členstva u žalovaného, tak ako je to upravené v Stanovách žalovaného. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu občianskeho združenia je vnútornou záležitosťou občianskeho združenia a spadá pod spolkovú autonómiu podľa čl. 29 ods. 1 a 4 Ústavy SR, čl. 20 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 11 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pričom rozhodnutie občianskeho združenia týkajúce sa člena nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy. Žalovaný tvrdenie žalobcu, že žalovaný pôsobí na úseku verejnej správy v oblasti športu s poukazom na ust. § 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe považuje za nezmyselné, pretože predmetné ustanovenie vôbec neodkazuje na to, že by žalovaný mal byť orgánom verejnej správy alebo rozhodovať v oblasti verejnej správy. II. 4. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže v danom prípade ide o súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, o ktorom má rozhodovať súd v civilnom procese. Nie je daná právomoc správneho súdu na rozhodovanie predmetnej veci. 5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 9. Podľa § 4 písm. c) SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 10. Podľa § 4 písm. d) SSP právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. 13. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 15. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 16. V uvedenej právnej veci správny súd po skúmaní procesných podmienok zistil, že nie je daná jeho právomoc konať o podanej žalobe z dôvodu, že sa v danom prípade nejedná o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol podľa čl. 52 ods. 7 Súťažného poriadku SZH odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Športovo-technickej komisie SZH zo dňa 25.03.2019, zn. ŠTK SZH/2019 z dôvodu, že žalobca nepredložil riadne a včas doklad o zaplatení poplatku za odvolanie. Správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalovaný v predmetnom prípade nie je orgánom verejnej správy, ale súkromnoprávnym subjektom. Žalovaný nerozhodoval v rámci jemu zvereného oprávnenia rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi verejného práva. Právomoc žalovaného rozhodovať o právach a povinnostiach svojich členov je založená na zmluvnom záväzku člena občianskeho združenia s občianskym združením. Vzťah žalobcu a žalovaného vznikol z vôle žalobcu stať sa členom občianskeho združenia, pričom vstup do tohto zmluvného vzťahu je založený zo strany žalobcu na báze dobrovoľnosti. Žalobca nemal zákonnú povinnosť vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu so žalovaným a urobil tak výlučne na základe svojej slobodnej vôle. Podľa článku 3 ods. 2 Stanov Slovenského zväzu hádzanej člen prejavuje svoju vôľu a súhlas podriadiť sa platným pravidlám SZH, ktoré sú vyjadrené v stanovách a ostatných predpisoch SZH, ako aj rozhodnutiam orgánov SZH. Rozhodovanie orgánov žalovaného o námietkach k porušeniu pravidiel hádzanej a o odvolaniach proti týmto rozhodnutiam vychádza z vnútorných predpisov žalovaného, zo stanov a zo Súťažného poriadku SZH, nie z predpisov v oblasti verejnej správy. Rozhodovanie žalovaného neprebiehalo postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý ustanovuje postup orgánu verejnej správy v určitom administratívnom, resp. správnom konaní, ale prebiehalo na základe pravidiel dohodnutých v stanovách žalovaného ako občianskeho združenia, k dodržiavaniu ktorých sa žalobca dobrovoľne zaviazal tým, že vstúpil do občianskeho združenia ako jeho člen. Žalovaný v tomto prípade nevystupoval voči žalobcovi verejnomocensky, ale postupoval na základe svojich vnútorných predpisov. Realizácia oprávnení a vyžadovanie plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá má súkromnoprávny charakter, nie je realizáciou verejnej moci, nesleduje žiadny verejný cieľ alebo záujem. V danej veci vzhľadom na jej súkromnoprávny charakter nie je daná právomoc správneho súdu na jej prejednanie a rozhodnutie. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zákon zo súdneho preskúmania správnym súdom vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol. Ak žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí, môže sa domáhať ochrany svojich práv žalobou na príslušnom civilnom súde. 17. Záverom súd dodáva, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že preskúmavané rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mu v konaní vznikli trovy konania titulom právneho zastúpenia a žaloba bola odmietnutá z dôvodu, že je podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP neprípustná. Z procesného hľadiska žalobca zavinil odmietnutie žaloby tým, že ju podal na súd, ktorý nemá právomoc žalobu prejednať a v danej veci rozhodnúť, je preto povinný žalovanému nahradiť trovy konania. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.