Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201059 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201059.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: K. I. O. I., nar. XX.XX.XXXX v meste el-Kusíja, guvernorát Asjút, Egyptská arabská republika, štatnej príslušnosti Egypt, arabskej národnosti, kresťan ortodoxného vierovyznania, slobodný, cestovný doklad č. O., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto Š. E.-J., Z. J., ul. posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto Š. E.-J., Z. J., B.. I. Y. Č.. A. XX, t. č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika (ďalej len „SR") , zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-43-98/2017-Ž zo dňa 18.6.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-43-98/2017-Ž zo dňa 18.6.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl a zároveň podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Žalobca dňa 4.3.2017 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z nasledovných dôvodov: „ O udelenie azylu žiadam z dôvodu obavy o svoj život, pretože som kresťan a títo sú v mojej domovskej krajine prenasledovaní. O udelenie azylu žiadam z náboženských dôvodov.“ Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR bol s ním vykonaný vstupný pohovor. Počas neho uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný a žiadne problémy s bezpečnostnými či inými zložkami štátu nikdy nemal. Nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, hnutia či inej organizácie. Vojenskú službu nevykonal a v žiadnych ozbrojených zložkách neslúžil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko v konaní sa nepreukázalo, že by bol žalobca bezpečnostnou situáciou v Egypte, akokoľvek špecificky dotknutý z dôvodu skutočností vlastných jeho osobnej situácii. Uviedol, že táto individualizácia je nevyhnutná pri posudzovaní každej jednej žiadosti o azyl, ako to vyplýva z príslušných smerníc ako aj z § 19a ods. 1 zákona o azyle. Konštatoval, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené žalovaný rozhodol, že nie je potrebné žalobcovi poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR v zmysle § 13b zákona o azyle, t.j. na zlúčenie rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. V prípade žalobcu k uvedenému nedošlo. Keďže žalobca nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo byť subsumované pod pojem prenasledovanie, nemožno v jeho prípade hovoriť ani o prenasledovaní v zmysle § 8 zákona o azyle. Dôvody opustenia krajiny pôvodu, sú osobného, resp. ekonomického charakteru. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 30.07.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že žalovaný nedostatočne posúdil skutkový stav veci potrebný na posúdenie veci, najmä s poukazom na opodstatnené obavy z prenasledovania. Mal za to, že mu mal byť poskytnutý azyl. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.09.2019 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Poukázal na to, že dňa 24.04.2019 so žalobcom bol uskutočnený doplňujúci pohovor za účelom odstránenia nejasností ním prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobca predložil vlastný prípis týkajúci sa jeho práv zaručených Ústavou SR (strana 355 spisu). Uviedol, že si stojí za svojím príbehom, ktorý je skutočný. Jeho dôvody sú momentálne ešte závažnejšie ako uviedol pri poslednom pohovore, pretože v jeho meste narástol počet radikálnych moslimov a na jeho priateľa minulý týždeň zaútočili a jeho dôvody sa tým zosilneni. V poslednom období Egypt nenavštívil, naposledy v roku 2015. Aj rodičia sa boja radikálnych islamistov, pretože nemôžu ísť do kostola, lebo polícia už nestráži. So štátnymi orgánmi problémy osobne nemal, na polícii nebol, pretože tam by posudzovali jeho vierovyznanie a na základe toho by ho zatvorili do väzenia. Zmizol by bez súdneho konania, pretože tam je taký systém, ktorý je ťažko pochopiteľný. Inak trvá na svojich dôvodoch, ktoré už uviedol v predchádzajúcich zápisniciach. K tomu, že mohol študovať na univerzite povedal, že v roku 2008, keď študoval bola situácia lepšia, ale aj napriek tomu pociťoval diskrimináciu, najskôr pri vybavovaní ubytovania, aj pri hodnotení u skúšajúcich, ktorí ho ako kresťana hodnotili horšie ako si zaslúžil. Taktiež nemohol vykonávať športové aktivity. Poukázal na vyššie spoločenské postavenie pedagógov a vo všeobecnosti na pracovné aktivity. Taktiež poukázal na vyššie spoločenské postavenie pedagógov a vo všeobecnosti na pracovné pozície, v ktorých nemôžu kresťania pracovať. V prípade návratu do Egyptu sa obáva obvinenia a odsúdenia z vlastizrady za emigráciu, za čo je v Egypte trest smrti a má strach z radikálnych moslimov v jeho meste. Za vlastizradu odsudzujú len kresťanov, hoci by sa to podľa zákona, malo týkať vysokopostavených osôb s opačným politickým názorom. Problémy z vycestovaním z Egypta by nemal. Dostal aj výnimku z absolvovania vojenskej služby, ktorá je udelená natrvalo, nakoľko je jediný syn. Slovensko považuje za svoj domov, chce tu žiť v pokoji a mieri. Lepšie je byť živý a nebyť doma so svojou rodinou, ako byť mŕtvy v Egypte. Iné skutočnosti na podporu svojej žiadosti neuviedol. Právna zástupkyňa nemala na žalobcu otázky a s priebehom pohovoru súhlasila. V danej veci z doplňujúceho pohovoru ako aj z predchádzajúcich výpovedí žalobcu je zrejmé, že v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnym problémom zo strany štátnych pôvodcov, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle, t.j. prenasledovanie z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej skupine alebo z dôvodu jeho politického názoru, či za uplatňovanie politických práv a slobôd. Žalovaný došiel k záveru, že v prípade žalobcu dôvody jeho žiadosti, nie je možné považovať za dôvod na udelenie azylu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného. Žalobcu na pojednávanie nepredvolal a do konania nepribral požadovaného tlmočníka. Žalobca bol v konaní pred súdom zastúpený Ligou za ľudské práva, občianskym združením v osobe jeho poverenej pracovníčky, spĺňajúcej predpoklady § 50 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a preto na pojednávanie predvolal iba právneho zástupcu v súlade s § 108 ods. 1 SSP. Žalobcu nebolo potrebné na pojednávanie predvolať aj preto, lebo jeho výsluch súdom nebol potrebný vzhľadom na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu postačovali doklady - písomnosti, založené v súdnom spise, resp. v pripojenom administratívnom spise žalovaného. Pokiaľ ide o tlmočenie, vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko povaha a okolnosti prejednávanej veci nevyžadovali osobnú účasť žalobcu (ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený zástupcom) za účelom jeho výsluchu ako účastníka konania pred súdom, bola by prítomnosť tlmočníka neúčelnou a nehospodárnou. V prípade, ak by žalobca v konaní pred súdom nebol zastúpený, čo Správny súdny poriadok pripúšťa v § 49 ods. 2, predvolanie žalobcu za prítomnosti tlmočníka by bolo samozrejmosťou. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-43/2017-Ž. 6. Z obsahu administratívneho spisu č. p. : ČAS: MU-PO-43/2017-Ž súd zistil, že za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol so žalobcom dňa 4.10.2017 na pojednávaní, prítomný tlmočník, za účelom tlmočenia z jazyka arabského do jazyka slovenského a naopak. Tlmočník zložil sľub. Dňa 16.03.2018 bol v priestoroch MV SR, Migračného úradu, vyhotovený z doplňujúceho pohovoru so žalobcom o udelenie azylu v prvostupňovom správnom konaní. V danej veci žalovaný zabezpečil informácie o krajine pôvodu žalobcu. Žalovaný dňa 27.5.2019 k realizácii konania o azyle žiadateľa (žalobcu) prizval ako predkladateľa z jazyka arabského do jazyka slovenského Ing. Sulejmana, ktorý je zapísaný v zozname znalcov. Bola vyhotovená aj Zápisnica z doplňujúceho pohovoru so žiadateľom, t.j. žalobcom o udelenie azylu, a to v konaní dňa 24.4.2019 o 12.00 hod., v priestoroch MV SR, Migračného úradu. Bol prizvaný tlmočník z jazyka anglického do jazyka slovenského a naopak. Ďalej so žalobcom bol uskutočnený aj doplňujúci pohovor dňa 24.04.2019 o 10.00 hod. K pohovoru mal žalobca priniesť žalovanému písomnosti, súvisiace s predmetnou žiadosťou o azyl. Účasť žalobcu na pohovore bola povinná. V predchádzajúcom rozhodnutí dňa 22.10.2018 bol žalobcovi ustanovený tlmočník p. Ing. Martin Zambora. Dňa 24.4.2019 bola spísaná so žalobcom Zápisnica z doplňujúceho pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu v prvostupňovom správnom konaní. Pohovor bol vedený s cieľom odstránenia prípadných nejasností za účelom posúdenia žiadosti žalobcu o azyl. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K žalobnému bodu podľa ktorého rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Na preukázanie pravdivosti tvrdení musí záležať žiadateľovi o azyl. Jeho vyhlásenia musia byť ucelené, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojím konaním nesmie zadávať dôvod na spochybnenie dôveryhodnosti jeho osobnosti. V danej veci žalovaný uskutočnil so žalobcom doplňujúci pohovor za účelom odstránenia nejasností prezentovaných žalobcom, z dôvodov jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobca predložil vlastný prípis týkajúci sa jeho práv zaručených Ústavou SR. Uviedol, že si stojí za jeho príbehom, ktorý je skutočný. Žalobca poukázal na to, že v jeho meste narástol počet moslimov a na jeho priateľa zaútočili a jeho dôvody sa zosilneli. Egypt žalobca naposledy navštívil v roku 2015. Problémy z vycestovania z Egypta nemal. Z doplňujúceho pohovoru je zrejmé, že v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnym problémom zo strany štátnych pôvodcov, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie podľa § 8 zákona o azyle, teda prenasledovanie z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej skupine, alebo z dôvodu jeho politického názoru, či za uplatňovanie politických práv a slobôd. Z posúdenia žalobcovho prípadu je zrejmé, že v krajine pôvodu, kde žije rodina žalobcu, problémy kvôli vierovyznaniu nemala a nemá ani žalobca. U žalobcu nebola preukázaná opodstatnená obava z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, ďalej z dôvodov zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo prenasledovaniu za uplatňovanie svojich politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol doplnený NewYorským protokolom z roku 1967 a zo zákona o azyle. Neboli preukázané, žiadne skutočnosti, že by mal byť v prípade návratu do Egypta, vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. V danej veci žalovaný postupoval podľa § 19a ) zákona o azyle, vychádzal z jeho vyhlásení a predložených dokumentov, a aj z aktuálnych správ o krajine pôvodu týkajúcich sa postavenia koptských kresťanov v Egypte, s tým záverom, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany. Žalobca v krajine pôvodu nečelil žiadnej forme prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Žalobca pri návrate do krajiny pôvodu sa obáva odsúdenia za vlastizradu z dôvodu emigrácie, za čo je vraj trest smrti. S vycestovaním z Egyptu problémy nemal, a tiež nemal ani problémy s vydaním pasu. Zo správ o krajine pôvodu žalobcu, nevyplýva, že by z dôvodu k príslušnosti ku koptskému vierovyznaniu, hrozilo väzenie, či trest smrti. V krajine pôvodu mu nehrozí trest smrti a neexistuje ani žiaden objektívny predpoklad, že by mu po návrate takýto trest hrozil. Žalobca neuviedol pri opakovanom pohovore, také dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že by mu po návrate do krajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie, ako je to uvedené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle a zároveň nesplnil ani podmienky podľa § 13a a § 13b Zákona o azyle. Súd dospel k názoru, že obavy žalobcu nie sú opodstatnené. Žalobca neposkytol počas celého azylového konania žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o prenasledovaní žalobcu z dôvodov zastávania určitých politických názorov. Súd poznamenáva, že z jeho výpovede je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil žiadnym takým problémom zo strany štátu, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Objektívne žalobca nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu v zmysle zákona o azyle. Žalobca teda nečelil žiadnemu takému konaniu, ani zo strany politických strán, hnutí, organizácií či neštátnych pôvodcov, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie podľa § 8 zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie. Dôvody žiadosti žalobcu z hľadiska udelenia azylu, sú považované za irelevantné. Žalobca nepreukázal, že voči nemu bolo vyvíjané opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu. V súvislosti s touto námietkou správny súd poznamenáva, že neuvádzajú sa ani informácie o tom, že by neúspešní žiadatelia o azyl pri návrate čelili nejakým problémom. V spise žalovaného sú založené informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sú postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. Súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré žalobca opustil krajinu pôvodu, sú osobného, resp. ekonomického charakteru. Žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, a nesplnil ani podmienky podľa § 13a alebo 13b zákona o azyle. 8. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).