Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/56/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201060 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201060.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: K. R., narodeného X.X.XXXX, v krajine pôvodu bytom Č., P. G., R. C. E., štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Liga za ľudské práva so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica so sídlom Sládkovičova 25, Banská Bystrica o správnej žalobe žalobcu vo veciach zaistenia zo dňa 19.7.2019 proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BB4-61-023/2019-AV zo dňa 12.7.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB4-61-023/2019-AV zo dňa 12.7.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil žalobcu dňom 12.7.2019 najdlhšie do 12.1.2020 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca nedisponuje žiadnym preukazom totožnosti, žiadnym povolením na pobyt na Slovensku, žiadnymi dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie bývania a ani zabezpečením bývania, pričom poukázal na vydané rozhodnutie PPZ-HCP- BB4-61-015/2019-AV z 12.7.2019 o administratívnom vyhostení žalobcu a zákaze vstupu bez určenia krajiny vyhostenia (ďalej len „rozhodnutie o vyhostení“). Stanovenú dobu zaistenia žalovaný odôvodnil potrebou vystavenia náhradného cestovného dokladu prostredníctvom zastupiteľského úradu Afganskej islamskej republiky za súčinnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (ďalej len „MZVaEZ“), pričom podľa informácie ÚPZC vydanie náhradného cestovného dokladu môže trvať aj viac ako šesť mesiacov. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 19.7.2019, (podanou na poštovú prepravu 19.7.2019), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi v nej namietal: 1. Nesprávny postup posúdenia prekážok vyhostenia vo vzťahu k štátnej príslušnosti žalobcu, pričom žalovaný až v napadnutom rozhodnutí určil krajinu vyhostenia. 2. Dĺžku a účel zaistenia (zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise). 3. Nesprávne posúdenie alternatív zaistenia (nedostatočné zistenie skutkového stavu). 4. Porušenie povinností v konaní pred žalovaným (identické odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a iného rozhodnutia vo veci PPZ-HCP-BB4-62-023/2019-AV z 12.7.2019, časová postupnosť medzi vydaním rozhodnutia o vyhostení a napadnutého rozhodnutia - v tejto súvislosti navrhol ako svedka vypočuť v konaní ustanoveného tlmočníka). 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.7.2019 k žalobe túto zamietnuť. Zotrval na dôvodnosti a správnosti vydania napadnutého rozhodnutia, pričom žalobcom vznesené námietky vyhodnotil ako nedôvodné. 4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného doručenej na pojednávaní o.i. uviedol, že žalovaný až v napadnutom rozhodnutí určil krajinu do ktorej má byť žalobca vyhostený (Afganistan), pričom neskúmal možnosť reálnosti vyhostenia. Poukázal na podanie žiadosti o udelenie azylu z 30.7.2019, v dôsledku podania ktorej má žalobca oprávnený pobyt na Slovensku, má zabezpečené ubytovanie a stravovanie v pobytovom tábore Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K tomuto podaniu pripojil „General description of the province, Afganistan, Logar Province“ a vyhlásenie žalobcu z 30.7.2019, ktorým požiadal o azyl. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil i napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne doručené mailom dňa 31.7.2019. Svoju neúčasť ospravedlnil však už písomne vo svojom vyjadrení z 29.7.2019 k podanej žalobe. 6. Pred prejednaním veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného č.: PPZ-HCP-BB4-61/2019-AV. Z jeho obsahu zistil, že žalobca bol (poznámka súdu: spolu s cudzincom Sayed Rahman Nyazai, štátnym príslušníkom Afganistanu - konanie u žalovaného vedené pod č. PPZ-HCP-BB4-62/2019 - AV, na súde pod sp. Zn. 7Sa/57/2019) prevzatý žalovaným z Českej republiky dňa 12.7.2019 a následne predvedený pred žalovaného. Po vykonaní nevyhnutných úkonov bol toho istého dňa za prítomnosti tlmočníka jazyka paštúnskeho vypočutý vo veci neoprávneného vstupu na slovenské územie, pričom mu bolo oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Žalobca uviedol, že je štátnym príslušníkom Afganistanu, že cestovný pas nemá - nechal ho v Afganistane, že nemá a nikdy nemal vstupné vízum, že je ženatý a má dve dcéry a syna. Uviedol, že z Afganistanu vycestoval pred tromi mesiacmi, cez Irán, Turecko, Grécko, Bulharsko, Srbsko sa pomocou prevádzačov dostal do Českej republiky, kde bol v kamióne nájdený českou políciou. Chcel sa dostať do Francúzska, lebo tam má rodinu a tam chcel požiadať o azyl. Pri sebe mal 100.- eur a asi 1500.- dinárov. Ďalej uviedol, že na Slovensku si nevie nič zabezpečiť, ani ubytovanie, že tu nechce požiadať o azyl. Chcel ďalej cestovať do Francúzska. Následne žalovaný vydal rozhodnutie PPZ-HCP- BB4-61-015/2019-AV z 12.7.2019, ktorým vyhostil žalobcu zo slovenského územie so zákazom vstupu na Slovensko a na územie členských štátov EÚ na jeden rok. Pretože totožnosť žalobcu nebola úradne overená, pričom nemal pri sebe žiadne doklady, krajina vyhostenia nebola určená. Lehota vycestovania určená nebola. Následne bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tomto konaní bol za účasti totožného tlmočníka vypočutý, pričom obsah jeho odpovedí na položené otázky sa v podstate zhoduje s obsahom predchádzajúceho výsluchu (vo veci administratívneho vyhostenia). Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. Podľa § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 99/2011 Z.z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky: Suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Podľa § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov: Ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení aj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Podľa § 229 zák. č 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách námietok, obsiahnutých v jednotlivých žalobných bodoch: 7. K námietke nesprávneho postupu posúdenia prekážok vyhostenia vo vzťahu k štátnej príslušnosti žalobcu (žalobca dôvodil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný určil krajinu do ktorej má byť žalobca vyhostený, poukazujúc tiež na rozhodnutie o vyhostení): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Vo vydanom rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu (PPZ-HCP-BB4-61-015/2019- AV z 12.7.2019) nebola určená krajina do ktorej má byť žalobca vyhostený práve z dôvodu úradne neoverenej totožnosti žalobcu, teda ani jeho štátnej príslušnosti i keď žalobca v tomto konaní prezentoval svoje osobné údaje, včítane afganskej štátnej príslušnosti, totožné s údajmi, prezentovanými v konaní o zaistení. Napadnutým rozhodnutím žalovaný neurčil krajinu do ktorej má byť žalobca vyhostený, nakoľko napadnutým rozhodnutím rozhodol iba o zaistení žalobcu. Koniec-koncov tak ani urobiť nemohol, nakoľko ani zo znenia na vec (zaistenie) sa vzťahujúcich ustanovení zákona o pobyte cudzincov (§ 88 - § 100) nevyplýva oprávnenie žalovaného v rozhodnutí o zaistení cudzinca rozhodnúť o krajine, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Námietkami, vznesenými voči rozhodnutiu o vyhostení sa súd nezaoberal, nakoľko toto rozhodnutie nie je predmetom tohto súdneho prieskumu. Súd však považuje za potrebné poznamenať, že (ako to bolo už vyššie uvedené) žalovaný v rozhodnutí o vyhostení žalobcu z logických dôvodov musel uviesť osobné údaje o žalobcovi tak, ako ich tento uvádzal, pričom však žalovaný zdôraznil, že totožnosť žalobcu nemohla byť overená z dôvodu, že na jej preukázanie žalobca nepredložil žiaden doklad. 8. K námietke dĺžky a účelu zaistenia (že zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise a že žalovaný neodôvodnil riziko úteku žalobcu): Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru súdu žalovaný riadne a logicky odôvodnil tak dĺžku, ako aj účel zaistenia žalobcu. Je faktom, že žalobca žalovanému nepreukázal žiadnym, spôsobom svoju totožnosť. Žalovaný v odôvodnení náležitým spôsobom prezentoval postup, ktorý bude z tohto dôvodu potrebné realizovať (spísanie žiadosti o vydanie náhradného cestovného dokladu (ďalej len „NCD“), jej postúpenie zastupiteľskému úradu krajiny, označenej žalobcom ako krajiny jeho pôvodu prostredníctvom MZVaEZ, stotožnenie osoby žalobcu prostredníctvom zastupiteľskému úradu, samotné prípadné vydanie NCD a následné zabezpečenie faktického vyhostenia). Žalovaný pritom vychádzal zo skúseností orgánu oprávneného na zabezpečenie vydania NCD, teda ÚPZC. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca tvrdil, že bol žalovaným označený za osobu, ktorá nespolupracuje pri procese zabezpečenia vydania NCD, tak takéto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. Pokiaľ žalovaný v texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza o. i. (vo všeobecnosti) aj ev. nespoluprácu cudzinca pri zabezpečení vydania NCD, tak ide o citáciu z písomnosti ÚPZC z 9.1.2019 vo veci „Dĺžka návratovej procedúry štátnych príslušníkov Afganskej islamskej republiky - zaslanie.“ Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepredložil žalovanému žiaden doklad, preukazujúci jeho totožnosť či štátnu príslušnosť. V dôsledku toho bude potrebné pri vydaní NCD postupovať spôsobom, ktorý je opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom tento proces je časovo náročný najmä z dôvodu, že stotožnenie osoby pre ktorú sa vydanie NCD nezabezpečuje Slovenská republika. Samotné vydanie tohto dokladu nezávisí od slovenských štátnych orgánov. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nepreukázania rizika úteku, tak súd poznamenáva, že podmienkou či predpokladom zaistenia cudzinca postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (čo je dôvod zaistenia žalobcu) nie je riziko úteku. 9. K námietke, týkajúcej sa alternatív zaistenia ako miernejších donucovacích prostriedkov: Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ani sám žalobca nespochybnil tvrdenie žalovaného (vychádzajúce z výpovede žalobcu pred žalovaným), že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami, potrebnými na zabezpečenie jeho pobytu na Slovensku, resp. na zloženie peňažnej záruky. Teda objektívne nebolo možné v danom prípade uplatniť vo vzťahu k žalobcovi miernejšie donucovacie prostriedky v zmysle § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Pritom predpoklady aplikácie tohto zákonného ustanovenia musia existovať už v čase rozhodovania v konaní o zaistení. Súd tiež poznamenáva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nebol žiadateľom o azyl. I keď následne, po 19 dňoch od zaistenia žalobca o azyl požiadal, táto skutočnosť nie je dôvodom k jeho prepusteniu, ako to explicitne vyplýva z ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. 10. K námietke porušenia povinností v konaní pred žalovaným (identické odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a iného rozhodnutia vo veci PPZ-HCP-BB4-62-023/2019-AV z 12.7.2019, časová postupnosť medzi vydaním rozhodnutia o vyhostení a napadnutého rozhodnutia - v tejto súvislosti navrhol ako svedka vypočuť v konaní ustanoveného tlmočníka): Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu vo veci PPZ-HCP-BB4-62/2019-AV (ktorý je pripojený k súdnemu spisu sp. zn. 7Sa/57/2019), toto konanie sa týka cudzinca, ktorý cestoval spoločne so žalobcom, bol spoločne predvedený pred žalovaného, uviedol že pochádza z Afganistanu, pričom obsah jeho výpovede pred žalovaným je totožný s výpoveďou žalobcu (s výnimkou okolností nepredloženia cestovného dokladu a výšky finančnej hotovosti). Ak sa teda napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie vo veci vedenej u žalovaného pod č. PPZ-HCP-BB4-62/2019-AV zhodujú, je to iba logickým dôsledkom zhodnosti obidvoch konaní, resp. zisteného stavu veci. Koniec-koncov aj žaloba v prejednávanej veci, ako aj žaloba vo veci PPZ-HCP-BB4-62/2019-AV (sp. zn. 7Sa/57/2019), vypracovaná zhodným zástupcom v obidvoch týchto konaniach je zhodná. Súd preto nerozumie námietke, vznesenej v tomto smere zástupcom žalobcu. Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa časovej postupnosti pri realizácii úkonov žalovaného, súd v postupe žalovaného nevzhliadol žiadne porušenie jeho procesných povinností. Všetky úkony vo vzťahu k žalobcovi boli zrealizované za prítomnosti tlmočníka. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobca prevzal o 19.55 hod. O 20.10 hod. začal výsluch žalobcu vo veci jeho zaistenia, ktorý skončil o 20.40 hod., napadnuté rozhodnutie žalobca prevzal o 21.40 hod. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dokazovania v konaní pred súdom výsluchom svedka - tlmočníka, ktorý tlmočil v konaní pred žalovaným, súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože vykonanie takéhoto dôkazu nepokladal za potrebné. Tlmočník všetky úkony ktoré tlmočil a ktoré sú v písomnej forme založené v pripojenom administratívnom spise riadne verifikoval svojím podpisom a preto súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti takýchto údajov. 11. Pokiaľ ide o situáciu, súvisiacu s podaním žalobcovej žiadosti o azyl súd poukazuje na skutočnosť, že sám zákonodarca explicitne v ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov riešil otázku podania žiadosti o azyl zaistenou osobou, teda po vydaní rozhodnutia o jej zaistení. Jednoznačne ustálil, že podanie takejto žiadosti nie je dôvodom na prepustenie zaisteného zo zaistenia. Z ust. § 77 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pritom vyplýva, že v takomto prípade dochádza k spočívaniu vykonateľnosti vydaného rozhodnutia o administratívnom vyhostení cudzinca, teda rozhodnutie o vyhostení sa nevykoná a to až do vydania právoplatného (negatívneho) rozhodnutia vo veci podanej žiadosti o azyl. 12 Pretože námietky, vznesené žalobcom voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného neboli dôvodné, pričom toto rozhodnutie je aj z pohľadu súdu správne a zákonné, súd žalobu zamietol. 13. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca sedem dní od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).