KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava22. 10. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/186/2019 z 22. 10. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2019, sp. zn. 6S/186/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019201183.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/186/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201183
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201183.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom
Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený advokátskou kanceláriou
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51
003 848, konajúca prostredníctvom JUDr. Miloša Kvasňovského konateľa a advokáta, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101513605/2019 zo dňa 20.06.2019 a o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101513605/2019 zo dňa 20.06.2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2019 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny
súd) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101513605/2019 vydaného dňa
20.06.2019, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového
úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 100725280/2019 zo dňa
25.03.2019, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku vo
výške XXX XXX,XX EUR v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších
predpisov (ďalej len Daňový poriadok) voči žalobcovi ako daňovému dlžníkovi, stanoveného na základe
exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov správcu dane č. 100562441/2019,
zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu 05.03.2019.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac
vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne
nenapraviteľný následok. Uviedol, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane vo vzťahu k
svojím zamestnancom a dodávateľom nedôveryhodným a zároveň absolútne platobne neschopným a
nebude schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k
svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným
partnerom. Žalobca zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinnosti zamestnávateľa
vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva približne 300 zamestnancov
v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu všeobecné
informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok 2018, rekapituláciu miezd podniku za
5/2019, výpis z účtu č.51 OTP Banka Slovensko, a.s. k 02.07.2019, výpis z účtu Prima Banka Slovensko,
a.s. k 28.06.2019, výpis z účtu ČSOB, a.s. k 01.07.2019, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že prípadným
výkonom daňovej exekúcie sa žalobca stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným
a zároveň pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek
ďalšiu spoluprácu. Poukázal tiež na to, že len jeho náklady spojené s plnením si jeho povinnosti ako
zamestnávateľa vo vzťahu k svojím zamestnancom predstavujú sumu cca XXX XXX € za kalendárny



mesiac, nehovoriac o výrobných nákladoch a nákladov na splátky poskytnutých úverov. Potom mal za
to, že nútený výkon rozhodnutia by spôsobil jeho absolútny a nezvratný rozklad v dôsledku nedostatku
finančných prostriedkov, ktorý by viedol k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Priznaním odkladného
účinku žalobe by podľa neho nevznikol ani rozpor s verejným záujmom na zabezpečení riadneho výberu
daní. Záverom poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, kde vystupuje ako žalobca
on sám, resp. spol. Podtatranská hydina, a. s., v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného o vyrubení rozdielu dane, za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorých bol správnym súdom
priznaný podaným žalobám odkladný účinok.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 20.09.2019 a v rámci
tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že
Krajskému súdu v Bratislave, nedoporučuje priznať odkladný účinok predmetnej správnej žalobe.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a
b) SSP.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má
dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu
preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť
závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.
US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby
vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

10. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 2.
tohto uznesenia, pričom však v prípade uhradenia vymáhaného daňového nedoplatku žiadny priamo
a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v návrhu nijako nepreukázal. Správny súd uvádza, že pri
rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného
účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne
inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným
záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného
účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len
svojím tvrdením. V prejednávanej veci správny súd je názoru, že v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe žalobcom uvádzanú závažnú ujmu spočívajúcu v ohrození (možnom ukončení)
jeho podnikania v prípade uhradenia finančnej čiastky vymáhanej exekučnou daňovou výzvou (daňový
nedoplatok) nijako hodnoverne nepreukázal. Preukazovanie likvidačného dopadu na žalobcu v prípade



uhradenia vymáhanej sumy podľa názoru súdu nijako neodráža reálnu schopnosť a jeho (ne)možnosť
túto vymáhanú čiastku uhradiť z vlastných disponibilných zdrojov (bežný prevádzkový účet, na ktorom
má finančné prostriedky vo výške XXX XXX,XX €, umožňujúce mu úhradu danej sumy), predajom
hnuteľných vecí, resp. nehnuteľností, prípadne zabezpečením si financií v požadovanej výške napríklad
formou úveru. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych
práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce
správnej žalobe.

11. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne
stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že
správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom
neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len
splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.

12. V zmysle obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ide o vymáhanie daňového
nedoplatku daňovou exekučnou výzvou, preto podľa názoru súdu, v toto štádiu konania, v prípade
okamžitého výkonu rozhodnutia nemožno hovoriť o hroziacej závažnej ujme, nakoľko táto nastala už
pred vydaním predmetnej daňovej exekučnej výzvy, t. j. vydaním exekučného titulu - vykonateľného
výkazu daňového nedoplatku žalobcu. Z odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe
nevyplýva, že by vo veci predmetného daňového nedoplatku bol v žalobcom iniciovanom súdnom
konaní o preskúmanie zákonnosti exekučného titulu (výkazu daňového nedoplatku) priznaný odkladný
účinok správnej žalobe.

13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného
účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako
nepreukázal, že nemôže uhradiť vymáhaný daňový nedoplatok, resp. jeho uhradenie by znamenalo
pre neho tvrdený zánik podnikania. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy,
ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti
v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí
konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil také
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť vymáhaný



daňový nedoplatok, prípadne že by sa jeho zaplatením mohol do takejto situácie dostať. Preto správny
súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e/ SSP)

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1019201183)