Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/67/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201261 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201261.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: S. X., nar. dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník I. a G. s vydaným cestovným dokladom I. a G. č: I zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 06.09.2019, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č.p. PPZ-HCP-BA5-68-008/2019-AV zo dňa 31.07.2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 06.09.2019, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 S.s.p., doručenou dňa 18.09.2019 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ- HCP-BA5-68-008/2019-AV zo dňa 31.07.2019, ktorému vytkol nedostatočné odôvodnenie, spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ust. § 88 ods. 1 pís. b/, ods. 4 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej aj „ZoPC“). 2. S odkazom na ust. § 88 ods. 4 ZoPC namietol stanovenú dĺžku doby zaistenia, do zrealizovania výkonu trestu vyhostenia, najdlhšie však do 31.08.2019, pričom na podporu svojich námietok odkázal rozsudok NS SR sp.zn. 10Sza/4/2012 a rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp.zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14.03.2011 a v nadväznosti na ne uviedol, že pokiaľ žalovaný nezdôvodnil dĺžku doby zaistenia, ide o podstatnú vadu, ovplyvňujúcu zákonnosť celého rozhodnutia. S poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 1SZa/4/2015 uviedol, že akékoľvek zaistenie cudzinca musí trvať čo najkratšiu dobu a to len dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou účinné úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia, čo bez konkretizácie nevyhnutných administratívnych úkonov, potrebných na prípravu a realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu a predpokladanej doby ich vybavenia, je odôvodnenie doby zaistenia žalobcu v tomto konkrétnom prípade povrchné, nedostatočné a preto napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné (rozsudok KS v Bratislave č.k. 4Sa/71/2018-32 zo dňa 12.09.2018). Žalobca namietol, že odôvodnenie dĺžky doby zaistenia v napadnutom rozhodnutí nemožno považovať za náležité a postačujúce, žalovaný bol v zmysle uvedenej judikatúry povinný stanovenú dĺžku doby zaistenia odôvodniť najmä poukazom na jednotlivé administratívne úkony, ktoré bude potrebné za účelom fyzickej realizácie nariadeného trestu vyhostenia žalobcu vykonať. Strohé odôvodnenie spočívajúce len vo všeobecnom a ničím nepodloženom konštatovaní, že dĺžka doby zaistenia sa nedá taxatívne určiť, pretože závisí od výkonu bližšie nešpecifikovaných úkonov potrebných na realizáciu výkonu trestu vyhostenia, považoval žalobca za nesprávne a nepostačujúce, a to z toho dôvodu, že inštitút zaistenia výrazným spôsobom zasahuje do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca, vyslovil potrebu zaoberať sa každým prípadom individuálne. 3. Vo vyjadrení zo dňa 18.09.2019 žalovaný uviedol, že rozhodnutím o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-143-008/2019-AV zo dňa 24.05.2019, právoplatným dňa 17.07.2019, bol žalobcovi zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na tri roky. Dňa 10.06.2019 bol z územia SR vyhostený a odvtedy sa počíta lehota zákazu jeho vstupu na územie SR a všetkých členských štátov, ktorá plynie do 10.06.2022. Na územie SR však pricestoval znovu, už dňa 26.07.2019 a dňa 29.07.2019 bol po kontrole hliadkou OO PZ - Rača, obmedzený na osobnej slobode pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia č. 348/1c TZ. Dňa 31.07.2019, Okresný súd BA III vydal trestný rozkaz sp.zn. 0T 157/2019, ktorým bol žalobcovi uložený trest vyhostenia z územia SR na dobu 7 rokov a toho istého dňa bol predvedený (§ 79 ZoPC) v súvislosti s výkonom tohto trestu. Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku OS BA III, sp.zn. 0T 157/2019 a podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, bolo dňa 31.07.2019 vydané rozhodnutie o zaistení do 31.08.2019. 4. K námietkam žalobcu k nedostatočnému odôvodneniu stanovenej dĺžky zaistenia žalovaný poznamenal, že sa ňou v napadnutom rozhodnutí zaoberal v plnej miere, do rozhodnutia uviedol, že bude sledovať účelnosť zaistenia žalobcu, aby ním neutrpel ujmu na svojich právach. Dobu zaistenia považoval za primeranú s tým, že ju možno predĺžiť alebo skrátiť, ale presne, konkrétne a taxatívne určiť ju nemožno, pretože závisí od viacerých faktorov, ktorými sú aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí, potrebných k fyzickej realizácií výkonu trestu vyhostenia. Odkázal na rozsudok NS SR sp.zn. 9Sža/23/2010 zo dňa 27.04.2011, podľa ktorého logickým predpokladom zaistenia je, že jeho účel bude môcť byť naplnený a preto je pri rozhodovaní o zaistení cudzinca potrebné zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný. Žalovaný poukázal na pre neho záväzný právoplatný rozsudok OS BA III, ktorým bol žalobcovi uložený trest vyhostenia, ktorý bolo nutné vykonať, ale predtým zabezpečiť všetky zákonné úkony k jeho realizácií a skonštatoval reálnu možnosť vyhostenia žalobcu ako držiteľa platného cestovného dokladu, ktorým je jeho totožnosť hodnoverne potvrdená. Žalovaný uviedol, že doba zaistenia je z jeho pohľadu priamo úmerná dobe potrebnej na reálne fyzické vyhostenie žalobcu, s vybavením všetkých potrebných náležitostí, ktorými sú napr. zabezpečenie materiálneho a personálneho vybavenia na zabezpečenie prepravy žalobcu, zabezpečenie pokrytia nákladov, ale aj zorganizovanie samotného vyhostenia. Dobu jedného mesiaca považoval za najkratšiu v súvislosti s vyhostením žalobcu, u ktorého nemal preukázané, že sa už nemieni skrývať, alebo iným závažným spôsobom mariť proces vyhostenia, napr. podaním žiadosti o azyl na území SR či nespoluprácou so správnym orgánom, akou bolo napr. odmietnutie podpísať zápisnicu aj rozhodnutie o zaistení. 5. Žalovaný vo vyjadrení poznamenal, že sa zaoberal aj možnosťou uloženia alternatívnych a menej prísnych donucovacích opatrení v zmysle § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoPC, ako aj v zmysle čl. 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, avšak v prípade žalobcu ich nebolo možné uplatniť. Dodal aj to, že sa zaoberal otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu k zásahu do ktorého nedôjde, nakoľko žalobca je síce otcom dieťaťa, ktoré ale bolo umiestnené v detskom domove, pretože mu nie je schopný zabezpečiť základné životné potreby. Zdôraznil, že zaistenie žalobcu bolo účelné, nakoľko ide o osobu na území SR právoplatne odsúdenú za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a žalovaný mal konajúcim súdom nariadené zabezpečiť výkon rozsudku v časti trestu vyhostenia a vykonať všetky zákonné postupy na jeho zabezpečenie ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti, verejného poriadku a zabránenie páchania ďalšej trestnej činnosti. 6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby, keďže sa jednalo o vec podľa ust. § 107 ods. 1 pís. d/ S.s.p., nariadil vo veci pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 26.09.2019 bolo z dôvodu dodržania lehoty zakotvenej v ust. § 228 S.s.p., právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému doručené dňa 23.09.2019 mailom. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, preto súd v súlade s ust. § 114 S.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, podľa ust. § 229 S.s.p. ju zamietol. 8. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 31.07.2019, č.p. PPZ-HCP-BA5-68-008/2019-AV, žalovaný na účel výkonu trestu vyhostenia žalobcu, uloženého rozsudkom OS BA III zo dňa 31.07.2019, sp. zn. 0T 157/2019, ktorým bol žalobcovi podľa ust. § 65 ods. 1 a 4 Trestného zákona uložený trest vyhostenia na 7 rokov, zaistil žalobcu na čas nevyhnutne potrebný s dĺžkou doby zaistenia do zrealizovania výkonu trestu vyhostenia, najdlhšie do 31.08.2019. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ods. 4 a 5 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, ust. § 65 ods. 1 Trestného zákona a ust. § 461 ods. 1 Trestného poriadku. V skutkových dôvodoch poznamenal, že dňa 31.07.2019 bola so žalobcom na správnom orgáne, za prítomnosti tlmočníka, spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, do ktorej uviedol, že na Slovensko prišiel dňa 26.07.2019 a dňa 29.07.2019 ho zadržala policajná hliadka. Dňa 31.07.2019 bolo začaté konanie vo veci jeho zaistenia na účel výkonu trestu vyhostenia, podľa rozsudku OS BA III sp.zn. 0T 157/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorým bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ust. § 348 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a odsúdený na trest vyhostenia z územia SR na 7 rokov. Toho istého dňa mu bol nariadený výkon trestu. Žalovaný uviedol, že realizáciu výkonu trestu vyhostenia nie je možné vykonať okamžite, vrátením na hranicu, pretože tomu bráni platné administratívne vyhostenie, vedené pod sp.zn. PPZ-HCP-BA6-143-008/2019-AV, na základe čoho bol žalobca umiestnený do ÚPZC Medveďov. Žalovaný uviedol, že zaistenie žalobcu na výkon trestu vyhostenia je účelné a efektívne pre potreby výkonu trestu vyhostenia, bez zbytočného odkladu a prieťahov zo strany orgánov SR. Správny orgán je povinný vykonať všetky zákonné postupy na zabezpečenie výkonu trestu vyhostenia žalobcu, tak aby bola zabezpečená ochrana spoločnosti, verejného poriadku a zabránenie páchaniu ďalšej trestnej činnosti. K dĺžke doby zaistenia uviedol, že sa môže skrátiť ale aj predĺžiť, konkrétne a taxatívne sa nedá určiť, nakoľko závisí od viacerých faktorov, ktorým je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k fyzickej realizácií výkonu trestu vyhostenia. Poukázal na Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a doplnil, že zaistenie žalobcu je vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o výkone trestu vyhostenia v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a jeho zaistenie je aj v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/ 115/ES zo dňa 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, alebo ktorým bol uložený trest vyhostenia. 9. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 10. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 11. Podľa ods. 3 cit. ust. podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404> nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 12. Podľa § 88 ods. 4 štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 14. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 15. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 16. Podľa § 90 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a/, 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie. 17. Podľa § 90 ods. 2 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 18. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 19. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 21. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 22. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia č.p. PPZ-HCP-BA5-68-008/2019-AV zo dňa 31.07.2019, ktorým ho žalovaný zaistil na účely výkonu vyhostenia a zákazu vstupu na územie SR, uloženého právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.07.2019, č.k. 0T 157/2019. V dôvodoch žaloby žalovanému vytkol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v časti uloženej lehoty zaistenia. 23. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 24. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1 charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. 25. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. Z obsahu administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/ a § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť na základe právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu sp.zn. 0T 157/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorým bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ust. § 348 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a odsúdený na trest vyhostenia z územia SR na dobu 7 rokov. Realizácia výkonu trestu vyhostenia by sa v tomto prípade nemohla vykonať bez zaistenia žalobcu už aj z toho dôvodu, že tomu bránilo platné administratívne vyhostenie vedené pod sp. zn. PPZ-HCP-BA6-143-008/2019-AV. 26. Ďalšou skutočnosťou jednoznačne svedčiacou o nevyhnutnosti zaistenia žalobcu je, že o azyl na území SR požiadal už trikrát, pričom pri prvej žiadosti o azyl zo dňa 01.01.2016 azylovú procedúru porušil svojvoľným opustením pobytového tábora a vycestovaním do Rakúskej republiky, z ktorej bol vrátený v rámci Dublinského dohovoru dňa 02.06.2018 a z tohto dôvodu bolo konanie rozhodnutím právoplatným dňa 14.03.2016 zastavené. Jeho druhá žiadosť zo dňa 01.08.2016 bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, pre jej odôvodnenie inými skutočnosťami a dôvodmi ako uvedenými v ust. § 8, § 10, 13a alebo 13b Zákona o azyle a napriek tomu územie SR neopustil a preto bol rozhodnutím žalovaného zo dňa 24.05.2019 vyhostený, so zákazom vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na tri roky. Po vyhostení dňa 10.06.2019 pricestoval späť na územie SR dňa 26.07.2019, čím maril výkon úradného rozhodnutia orgánu verejnej moci a preto mu bol rozsudkom OS BA III, sp.zn. 0T 157/2019 zo dňa 31.07.2019 uložený trest vyhostenia z územia SR, na dobu 7 rokov. Za účelom realizácie tohto trestu bol zaistený a umiestnený do ÚPZC Medveďov. Lehota zaistenia bola určená najviac na obdobie jedného mesiaca, čo je podľa názoru súdu doba nepresahujúca rozsah primeranosti a požiadavka žalobcu na vymenovanie konkrétnych úkonov, ktoré bude správny orgán v tejto lehote vykonávať, formalistická. 27. Vzhľadom na žalobný petit žalobcu, ktorým žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia zo dňa 31.07.2019, ktorým bol zaistený najdlhšie do 31.08.2019, pre neodôvodnenie časového intervalu jeho zaistenia, konajúci súd rozhodol na základe súčasného skutkového stavu, keď žalobca bol rozhodnutím MV SR, Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, Mobilnej jednotky PZ Bratislava, sp.zn. PPZ-HCP-BA5-68-023/2019- AV zo dňa 31.08.2019 prezaistený ako žiadateľ o udelenie azylu. Žiadosť podal dňa 06.08.2019 tretíkrát. Správny orgán svoj postup založil na existencii dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon trestu vyhostenia, čo vyplynulo zo správania žalobcu, hľadajúceho rôzne spôsoby zotrvania na území SR a Schengenského priestoru, počas celej doby zaistenia nespolupracujúceho s príslušníkmi ÚPZC a podnikajúceho všetky kroky k tomu, aby bol zmarený výkon jeho súdneho vyhostenia. 28. Za skutočnosť majúcu podstatný význam pre jeho rozhodnutie, považoval správny súd aj rozhodnutie migračného úradu MV SR, ČAS: MU-PO-153-n/2019-Ž zo dňa 03.09.2019, ktorým bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná a žalobca bol dňa 26.09.2019 vyhostený do domovskej krajiny. Zaistenie v ÚPZC Medveďov bolo definitívne ukončené a predmet sporu tak odpadol. 29. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. Na základe týchto zistení, ako aj aktuálneho skutkového stavu veci, súd podľa § 229 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 30. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 31. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).