Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/242/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201522 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201522.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (Gábor Gál), Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 6/2019-45 zo dňa 27.09.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.11.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 6/201-45 zo dňa 27.09.2019, ktorým žalovaný podľa ust. § 16 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky zamietol návrh navrhovateľa Ministra spravodlivosti SR - Gábora Gála o uznanie disciplinárne obvineného O.. D. D., nar. XX.XX.XXXX, notára so sídlom notárskeho úradu v K., S. č. XX za vinného za to, že nezapožičal ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky ani ním poverenému pracovníkovi na odôvodnenú žiadosť notársky spis č. N 188/2017, čím mal závažným spôsobom porušiť § 13, § 82 ods. l, § 83 ods. l Notárskeho poriadku a čl. 1 bod 3, II. časti Etického kódexu notára. 2. Disciplinárne konanie proti notárovi O.. D. D., bolo začaté a vedené na základe návrhu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (žalobca) zo dňa 09.06.2019, pod. č. 35475/2019/152 za to, že mu nezapožičal a ani ním poverenému pracovníkovi na odôvodnenú žiadosť notársky spis č. N 188/2017, čím mal podľa žalobcu závažným spôsobom porušiť § 13, § 82 ods. l, § 83 ods. l Notárskeho poriadku a čl. 1 bod 3, II. časti Etického kódexu notára, za čo mu navrhol uložiť disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 1 000 eur. 3. V podanej žalobe žalobca vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím disciplinárneho senátu. Má za to, že posúdenie, či došlo, alebo nedošlo k disciplinárnemu previneniu tak, ako to tvrdí žalobca, malo byť predmetom dokazovania Disciplinárnej komisie, a to v zmysle článku 12 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, podľa ktorého senát vykoná dokazovanie. V rámci neho rozhodne, ktoré z účastníkmi označených dôkazov vykoná. Menovaný notár tvrdil, že dôvodom, prečo nezapožičal notársky spis ministerstvu bolo, že šlo o kombinovaný spis podľa ustanovenia § 5 Notárskeho poriadku. Preto bolo podľa názoru žalobcu potrebné vykonať v tomto ohľade dokazovanie. 4. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP) a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred Disciplinárnou komisiou, ktoré vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 5. Primárnou úlohou správneho súdu bolo skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 6. Krajský súd v Bratislave ako správny súd príslušný na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v prvom rade skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu ako aj splnenia podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť. 7. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatrením orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Podľa § 92 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len Notársky poriadok), návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov. 16. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby, jej predmetu a účelu pred meritórnym prejednaním veci prioritne preskúmal procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR. 17. Vo všeobecnosti Správny súdny poriadok vymedzuje účel podania správnej žaloby v ustanovení § 177, pričom tento prioritne smeruje k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že ochrany subjektívnych práv sa môžu dovolávať iba tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti sa v prejednávanej veci jedná. Inými slovami povedané, v prípade ochrany subjektívnych práv, táto prislúcha iba fyzickým a právnickým osobám tvrdiacim, že na nich boli ukrátení ako účastníci administratívneho konania. 18. Vo vzťahu k aktívnej procesnej legitimácii fyzických a právnických osôb na podanie všeobecnej správnej žaloby zákon vymedzuje v § 178 ods. 1 SSP dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to podmienku účastníctva v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a podmienku ukrátenia na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd posudzuje splnenie uvedených podmienok na strane žalobcu v každom štádiu súdneho konania. 19. Správny súdny poriadok zároveň vymedzuje výnimky, kedy všeobecná správna žaloba nemusí smerovať k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Konkrétne v ustanovení § 177 ods. 2 SSP zákonodarca priznáva možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj iným subjektom, ako sú účastníci administratívneho konania, avšak okruh týchto osôb zároveň striktne ohraničuje na osobu prokurátora a na subjekty, ktoré sú na realizáciu uvedeného procesného úkonu výslovne oprávnené osobitným zákonom. 20. Je nepochybné, že žalobca bol účastníkom administratívneho (disciplinárneho) konania v postavení navrhovateľa podľa § 92 ods. 1 Notárskeho poriadku, čím splnil prvú podmienku vyplývajúcu z § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP. 21. Druhým predpokladom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je ukrátenie na individuálnych právach, ktoré sa musí prejaviť v subjektívnej sfére žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že splnenie uvedenej podmienky však nie je nevyhnutne spojené s postavením účastníka v administratívnom konaní. Pod pojmom subjektívne právo je potrebné rozumieť vlastné hmotné alebo procesné práva alebo právom chránené záujmy konkrétneho žalobcu, ktoré mu priznáva osobitný právny predpis. Inými slovami vyjadrené, fyzická alebo právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/10/2009 zo dňa 21. apríla 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/2/2011 zo dňa 30. marca 2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/434/2009 zo dňa 28. septembra 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24. februára 2011). 22. Vyššie uvedená podmienka v podobe zásahu do subjektívnych práv žalobcu vylučuje, aby pod tento druh aktívnej vecnej legitimácie bolo možné subsumovať prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania, v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia. 23. Pre vyvodenie záveru o tom, či minister spravodlivosti predstavoval subjekt oprávnený na podanie správnej žaloby v prejednávanej veci považoval krajský súd za kľúčové náležite vymedziť postavenie ministra spravodlivosti v disciplinárnom konaní vedenom práve na základe jeho iniciatívy. V uvedenom prípade, keď minister spravodlivosti vystupuje z pozície navrhovateľa disciplinárneho konania a zároveň predstaviteľa ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého právomoci patrí vykonávať dohľad nad činnosťou notárov, si je potrebné uvedomiť, že disciplinárna komisia nekoná o jeho subjektívnych právach, ale vyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť voči notárovi. Z uvedeného vyplýva, že účastníkom dotknutým na subjektívnych právach a povinnostiach môže byť iba notár obvinený zo spáchania disciplinárneho deliktu. 24. Žalobca bol síce účastníkom administratívneho konania, no v jeho rámci realizoval svoje oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania v zmysle ustanovenia § 92 Notárskeho poriadku, ktoré podľa názoru tunajšieho súdu bezpochyby predstavuje realizáciu jeho verejno-mocenského oprávnenia. Krajský súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že k obdobnému stanovisku sa priklonilo aj samotné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v odpovedi č. 38698/2018/14 zo dňa 09.04.2018 na žiadosť o vyjadrenie sa k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/148/2017-25 zo dňa 30. januára 2018, ktorým krajský súd odmietol žalobu podanú ministerkou spravodlivosti SR vo veci disciplinárneho konania vedeného proti notárke (skutkovo a právne obdobná vec) uviedlo, že „Pre ministerku (navrhovateľa) ako nesporného účastníka administratívneho konania totiž platí, že potrestaním alebo nepotrestaním osoby, voči ktorej návrh smeruje, nemôže byť priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach, nakoľko v takýchto konaniach má návrh na potrestanie charakter realizácie verejnomocenského oprávnenia. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností potom možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie Disciplinárnej komisie sa nemohlo nijakým spôsobom dotýkať subjektívnych práv ministra spravodlivosti ako fyzickej osoby, ktoré by mu priznával konkrétny právny predpis, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej sféry, alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. S poukazom na uvedené, súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 SSP. 26. Pokiaľ ide o otázku eventuálneho splnenia podmienok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, založenej na základe ustanovenia § 177 ods. 2 SSP, ktorá sa neviaže na subjektívne práva konkrétneho účastníka administratívneho konania, ktoré by mali byť napadnutým rozhodnutím negatívne dotknuté, súd uvádza, že je kľúčové ustáliť, či žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného výslovne splnomocnil osobitný právny predpis, v tomto prípade Notársky poriadok. 27. Pre posúdenie uvedenej otázky je potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku, ktoré však explicitne neupravuje oprávnenie navrhovateľa disciplinárneho konania (teda ministra spravodlivosti) iniciovať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správnym súdom podaním správnej žaloby. Z hľadiska historického výkladu ustanovenia § 93 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, toto expressis verbis oprávňovalo žalobcu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie, a to slovami „opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ“. Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30.06.2016, znenie ustanovenia § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku účinné v čase podania správnej žaloby, t.j. znenie novelizované zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.07.2016, výslovne nešpecifikuje osoby oprávnené na podanie správnej žaloby. Vypustenie doposiaľ explicitne vyjadreného oprávnenia navrhovateľa (v zmysle § 92 Notárskeho poriadku teda aj ministra spravodlivosti) na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie (resp. v zmysle aktuálnej právnej úpravy na podanie správnej žaloby) je podľa názoru súdu potrebné vykladať v tom zmysle, že zámerom zákonodarcu bolo odňať navrhovateľovi disciplinárneho konania možnosť iniciovať súdny prieskum rozhodnutí disciplinárnej komisie v intenciách správneho súdnictva. 28. Krajský súd zároveň zastáva názor, že oprávnenie navrhovateľa disciplinárneho konania na podanie správnej žaloby nemožno z vyššie špecifikovaných dôvodov extrahovať ani dedukciou znenia § 93 Notárskeho poriadku. 29. V kontexte uvedeného krajský súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci nespĺňa ani podmienku aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vyplývajúcu z ustanovenia § 177 ods. 2 SSP. 30. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.