Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/92/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201560 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201560.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: G. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, štátna príslušnosť: Vietnamská socialistická republika, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina, Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia o predlžení lehoty zaistenia č.p.: PPZ-HCP-BB7-8-062/2019- AV zo dňa 06.10.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 19.11.2019 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 31.10.2019 proti rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BB7-8-062/2019-AV vydanému dňa 06.10.2019, ktorým na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov vedeného pod číslom PPZ-HCP- BB7-169-023/2018-AV zo dňa 06.10.2018 predlžuje lehotu zaistenia žalobcu dňom 06.10.2019 podľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., z dôvodu prebiehajúcich príprav na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. sa stanovuje lehota na zaistenia do 06.02.2020. Doba predĺženia lehoty zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia a v zmysle § 88 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z.z. zostáva žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-HCP- BB7-169-023/2018-AV, vydaného dňa 06.10.2018. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 06.10.2018 v čase o 09.30 hod. bol žalobca odovzdaný príslušníkmi Polície Českej republiky, Odbor cudzineckej polície Jihlava na bývalom hraničnom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Bíla-Bumbálka-Makov na základe žiadosti pod číslom KRPJ-101785-23/ČJ-2018-160022-SV zo dňa 05.10.2018 príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie žalobcu späť na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici, z dôvodu neoprávneného pobytu žalobcu. Totožnosť žalobcu, ako aj jeho štátna príslušnosť bola na správnom orgáne zistená zo spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcu, kde čestne vyhlásil jeho údaje o totožnosti a štátnej príslušnosti. Na základe uvedených podkladov nemal žalovaný pochybnosti o totožnosti a štátnej príslušnosti žalobcu. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt (trvalý, prechodný resp. tolerovaný) ani iné právo na pobyt a taktiež nie je v súčasnosti žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Počas kontroly a zisťovaní oprávnenosti pobytu a na základe predchádzajúcich informácií k žalobcovi vzniklo podozrenie, že sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom nelegálne vstúpil na územie Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu a víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt. Na základe získaných podkladov od Polície Českej republiky, kontroly celkových podkladov, zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.10.2018, lustrácií v informačných systémoch a vlastných zistení, žalovaný zistil a dokázal, že v prípade žalobcu sú splnené podmienky na zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., t.j. zaistenie je potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pretože žalobca nie je držiteľom platného cestovného dokladu a oprávnenia na pobyt, nemá a nevie si zabezpečiť žiadne finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu. Žalobca na území Slovenskej republiky sa nachádza neoprávnene bez možnosti zabezpečenia starostlivosti o svoju osobu po finančnej stránke a zabezpečenia si ubytovania a starostlivosti. Dňa 6.10.2018 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BB7-169-023/2018, ktorým bol zaistený a umiestnený v ÚPZC Medveďov. Pracovník veľvyslanectva uviedol, že trvá proces stotožňovania osoby a po ukončení, žalovaného bude informovať. Dňa 17.12.2018 bola napísaná urgencia o vystavenie náhradného dokladu. Veľvyslanectvo Vietnamskej sociálnej republiky nevystavilo žiadny náhradný cestovný doklad. Dňa 22.03.2019 bola na OCP PZ Žilina doručená žiadosť od Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o predĺženie zaistenia pre žalobcu. V predmetnej žiadosti je uvedené, že predĺženie zaistenia je potrebné, nakoľko ÚPZC Medveďov dňa 9.10.2018 na veľvyslanectve Vietnamskej socialistickej republiky odovzdal žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu a zároveň bol eskortovaný na zastupiteľský úrad za účelom osobného pohovoru. Dňa 9.11.2018 bol vykonaný telefonický pohovor s pracovníkom Veľvyslanectva Vietnamskej socialistickej republiky za účelom získania informácii o stave vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Pracovník veľvyslanectva uviedol, že ešte trvá proces stotožňovania osoby a po ukončení ich bude informovať. Dňa 17.12.2018 bola napísaná urgencia o vystavenie náhradného cestovného dokladu. Dňa 18.3.2019 bola obdŕžaná fotokópia pasu žalobcu, ktorou bola doplnená pôvodná žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu. Žalobcovi bolo dňa 5.1.2019 rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-8-37/2019-AV predĺžené zaistenie do 05.04.2019. Do dnešného dňa Veľvyslanectvo Vietnamskej socialistickej republiky nevystavilo žiadny náhradný cestovný doklad. Dňa 19.06.2019 bola na OCP PZ Žilina doručená žiadosť od Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o predlženie zaistenia pre žalobcu. Dňa 24.04.2019 bola na zastupiteľskom úrade odovzdaná ďalšia urgencia pre žalobcu. Dňa 24.04.2019 bola na zastupiteľskom úrade odovzdaná ďalšia urgencia z ÚPZC Medveďov vo veci vystavenia náhradného cestovného dokladu. Dňa 29.05.2019 bol vykonaný opätovný telefonický pohovor s pracovníkom Veľvyslanectva Vietnamskej socialistickej republiky za účelom získania informácii o stave vystavenia náhradného cestovného dokladu pre zaisteného cudzinca. Pracovník na veľvyslanectve oznámil, že stále prebieha proces stotožnenia osoby v domovskej krajine a po obdŕžaní výsledku bude informovať. Žalobcovi bolo dňa 04.04.2019 rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-8-44/2019-AV predĺžené zaistenie do 05.07.2019. Doposiaľ nebol vydaný náhradný cestovný doklad a z tohto dôvodu žiada ÚPZC Medveďov o ďalšie predĺženie zaistenia. Dňa 26.09.2019 bola na OCP PZ Žilina doručená žiadosť od ÚPZC Medveďov o predĺženie lehoty zaistenia pre žalobcu. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. V danom prípade prebieha vyhosťovacie konanie, aby bolo vyhostenie realizované, štát umožňuje, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, ktorá má byť vyhostená. Dňa 06.10.2018 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu v zmysle § 22 ods. 1 zak.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, vedená pod číslom PPZ-HCP-BB7-169-010/2018-AV, v ktorej žalobca uviedol, že nemá žiadne peniaze pri sebe, nevie si zabezpečiť na Slovensku nič, nemá pri sebe žiadny doklad, nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Poukázal na to, že podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Z vyjadrenia žalobcu v zápisnici o vyjadrení je preukázané, že žalobca by tieto podmienky nevedel splniť a preto žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že predĺžil lehotu zaistenia do 06.02.2020, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná, nie je náležite odôvodnená. Žalobca mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že počas doby zaistenia žalobcu, najviac do 06.02.2020, bude vykonávať všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti, preto je nutné mu vybaviť cestovný doklad k reálnemu vyhosteniu. Žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky. Žalovaný dĺžku doby zaistenia žalobcu predĺžil do 06.02.2020, z dôvodu prebiehajúcich príprav na účel výkonu administratívneho vyhostenia. IV. Posúdenie právnej argumentácie 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2019, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 15. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 06.10.2019, a Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 07.10.2019, rozhodnutie zo dňa 28.10.2019 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2019 a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu, teda bola podaná včas. 16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca bol dňa 06.10.2018 odovzdaný príslušníkmi Polície Českej republike, Odbor cudzineckej polície Jihlava, na bývalom hraničnom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Bíla Bumbálka -Makov na základe žiadosti pod číslom KRPJ-101785-23/ČJ-2018-160022-SV zo dňa 05.10.2018 príslušníkom žalovaného. Odovzdanie späť žalobcu na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici, z dôvodu neoprávneného pobytu žalobcu. Totožnosť žalobcu, ako aj jeho štátna príslušnosť bola na správnom orgáne zistená zo spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcu, kde čestne vyhlásil jeho údaje o totožnosti a štátnej príslušnosti. Na základe uvedených podkladov nemal žalovaný pochybnosť o totožnosti a štátnej príslušnosti žalobcu. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru a na základe uvedených informácií k žalobcovi vzniklo podozrenie, že sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom nelegálne vstúpil na územie Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu a víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt. Dokazovaním a získaním podkladov od polície Českej republiky, kontroly podkladov, zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.10.2018, lustrácií v informačných systémoch a vlastných zistení, žalovaný zistil, že v prípade žalobcu sú splnené podmienky na zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., t.j. zaistenie je potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pretože žalobca nie je držiteľom platného cestovného dokladu a oprávnenia na pobyt, nemá a nevie si zabezpečiť finančné prostriedky, ani zabezpečiť ubytovanie. Žalovaný mal za to, že žalobca sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, na základe čoho bol žalobca administratívne vyhostený. Následne žalovaný zaistil žalobcu v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, predĺžil lehotu zaistenia, z dôvodu prebiehajúcich príprav na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V danej veci existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 rok. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. 18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, a že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a vyhostenie sa nedotkne jeho rodinného a ani súkromného života. 19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 6.02.2020 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba sa nedá určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, a zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do domovskej krajiny. Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. 20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).