Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/396/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105215412 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1105215412.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkýň: 1/ L. P., M.. XX. X. XXXX, X/ B. N., M.. XX. X. XXXX, G. Q. N. XX, B., obe zastúpené advokátom JUDr. Jurajom Birošom, Rázusova 1, Košice, proti žalovanej: J. - Slovenská U., J..P.., R. D. X, Q., I.: XX XXX XXX, o zaplatenie úrokov z omeškania, na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 19. mája 2016 č. k. 21 C/132/2005- 306, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť každej žalobkyni po 308,28 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku napadnutej zamietajúcej časti sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e. Späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa sumy 1.758,03 eur sa p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 1.758,03 eur zamietnutá a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/ každej v rovnakom pomere úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.209,25 eura od 11. 11. 2012 do 5. 12. 2012. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyniam 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že nebohý D. N., M.. X. X. XXXX uzavrel dňa 29. 1. 2002 ako poistník a poistený v jednej osobe so žalovanou U. S. Č.. XXXXXX - U. Ž., predmetom ktorej bolo životné poistenie tarifa 1K s dojednanou poistnou sumou 400.000,- Sk a úrazové poistenie tarifa 6UP s dojednanou poistnou sumou vo výške 400.000,- Sk pre prípad smrti následkom úrazu. Ako oprávnené osoby boli v Poistnej zmluve uvedené žalobkyne 1/, 2/ s tým, že v prípade poistenej udalosti každá z nich získa 50 % z poistného plnenia. Neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy boli Zmluvné dojednania pre U. Ž., Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (ďalej len „VPP pre životné poistenie“) a Všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie (ďalej len „VPP pre úrazové poistenie“ ). D. N. S. R. XX. X. XXXX o 13.35 hod. v obchode v Trebišove. Príčinou smrti bolo vykrvácanie pri poraneniach hrudníkových a brušných orgánov, pričom toto poranenie bolo spôsobené viacpočetným strelným poranením trupu a ľavej dolnej končatiny druhou osobou. Žalobkyne 1/, 2/ oznámili dňa 3. 4. 2003 žalovanej poistnú udalosť a zároveň požiadali o vyplatenie poistného plnenia. 3. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3T/18/2003-2091 zo dňa 28. 9. 2010 oslobodil obžalovaného J. W. spod obžaloby pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že dňa 14. 3. 2003 okolo 13.00 hod. pred zadným vchodom a tiež vnútri objektu predajne potravín na ul. Y. Č.. XX F. A. po predchádzajúcom fyzickom konflikte v úmysle usmrtiť trikrát vystrelil z legálne držanej pištole zn. ČZ model 83, kalibru 7,65 mm Browning, zo vzdialenosti približne 120 cm na Safeta Hyseniho, ktorého zasiahol jedenkrát do hrudníka vľavo v zadnej pazuchovej čiare približne na úrovni ôsmeho rebra a spôsobil mu priestrely dolného laloka ľavých pľúc, bránice, sleziny, prednej a zadnej steny žalúdka, tela a chvosta podžalúdkovej žľazy s výstrelom v pravom nadbruší, pričom v dôsledku uvedených poranení došlo k ohrozeniu života Safeta Hyseniho, ale jeho smrti bolo zabránené poskytnutím lekárskej pomoci a následne prenasledoval pred ním unikajúceho D. N., na ktorého v úmysle usmrtiť šesťkrát vystrelil z tej istej zbrane zo vzdialenosti približne 120 cm a zasiahol tohto jedenkrát do chrbta vľavo, trikrát do zadnej plochy ľavého stehna, jedenkrát do hrudníka vpravo v prednej pazuchovej čiare a jedenkrát do brucha nad pravým bedrom, pričom mu spôsobil poranenia životne dôležitých orgánov a to srdca, pľúc, pečene a pravej obličky, v dôsledku ktorých došlo menovaný zomrel, lebo skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že obžalovaný J. W. v dôsledku zmätku, ako aj strachu, resp. zľaknutia nedokázal rozpoznať, či D. N. útočí, resp. uniká z miesta činu, nakoľko konal automaticky pod vplyvom veľmi silného rozrušenia. Obžalovaný J. W. krátko predtým, ako sa dopustil konania proti D. N., sa postavil na obranu rodinných príslušníkov. Súd dospel k záveru, že aj keď ku konaniu došlo tak, ako ho v skutkovej vete obžaloby popísal krajský prokurátor, obžalovaný konal v nutnej obrane. 4. Žalobkyne 1/, 2/ požiadali žalovanú o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie. Žalovaná im postupne vyplatila preddavok na poistné plnenie a to dňa 20. 1. 2006 vo výške 20 %, čo predstavuje sumu 169.347 Sk (5.621,29 eur), dňa 24. 5. 2007 vo výške 30 %, t. j. v sume 127.200,- Sk (4.222,26 eur) a dňa 5. 12. 2012 vo výške 30 %, t. j. v sume 4.209,65 eur, spolu im teda vyplatila preddavok vo výške 14.053,21 eur (423.367 Sk). 5. Žalobkyne sa svojou žalobou proti žalovanej pôvodne domáhali zaplatenia sumy po 400.000 Sk každej z nich z titulu poistného plnenia. Súd prvej inštancie rozsudkom z 20. 2. 2013 č. k. 21C/132/2005- 201 konanie v časti o zaplatenie poistného plnenia vo výške 14.053,21 eur zastavil a vo zvyšku, t. j. pokiaľ ide o istinu 14.053,24 eur a pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobu zamietol. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď mal za to, že žalovaná oprávnene krátila poistné plnenie o 50 %, teda o 400.000 Sk. Odvolací súd rozsudkom z 18. 5. 2015 č. k. 6Co/288/2013- 234 napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku, ktorým bola žaloba v časti istiny 14.053,21 eur zamietnutá a zrušil ho vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z toho je zrejmé, že predmetom konania v prejednávanej veci zostal iba nárok žalobkýň na zaplatenie úrokov z omeškania. Úroky z omeškania žalobkyne vyčíslili sumou 7.618,16 eur, pričom túto sumu vyčíslili ako úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 14.053,21 eur od 7. 5. 2004 do 20. 1. 2006 v sume 3.118,27 eur, zo sumy 8.431,92 eur od 21. 1. 2006 do 24. 5. 2007 vo výške 1.468,54 eur a zo sumy 4.209,25 eur od 25. 5. 2007 do 5. 12. 2012 vo výške 3.031,35 eur (3.118,27 + 1.468,54 + 3.031,35 = 7.618,16 eur). V podaní z 29. 10. 2019 (č. l. 354 - 355) žalobkyne úroky z omeškania vyčíslili sumou spolu 5.860,13 eur s tým, že táto suma pozostáva z úrokov z omeškania zo sumy 14.053,21 eur za obdobie od 7. 5. 2004 do 20. 1. 2006 vo výške 2.398,67 eur, z úrokov z omeškania zo sumy 8.431,92 eur za obdobie od 21. 1. 2006 do 24. 5. 2007 vo výške 1.129,65 eur a z úrokov z omeškania zo sumy 4.209,25 eur od 25. 5. 2007 do 5. 12. 2012 vo výške 2.331,81 eur (2.398,67 + 1.129,65 + 2.331,81 = 5.860,13 eur). 6. V súvislosti s úrokami z omeškania súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Trestné konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom sp. zn. 3T/18/2003 zo dňa 28. 9. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 3. 2011. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca o tomto rozhodnutí dozvedel skôr, ako pri nahliadaní do spisu dňa 26. 9. 2012. Navrhovateľka v 1/ rade bola účastníčkou predmetného trestného konania, keďže ju súd vo výroku trestného rozhodnutia odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné konanie, preto jej rozsudok musel byť doručený (čl. 153) najneskôr niekoľko dní pred jeho právoplatnosťou dňa 30. 3. 2011. O právoplatnosti Rozsudku sa s najväčšou pravdepodobnosťou musela dozvedieť niekedy v období od 20. 6. 2011, kedy bola na Rozsudku vyznačená právoplatnosť a 12. 10. 2011, kedy tunajšiemu súdu Rozsudok s vyznačenou doložkou právoplatnosti zaslala (prostredníctvom právneho zástupcu). Navrhovateľka v 1/rade a zákonná zástupkyňa navrhovateľky v 2/ rade zrejme trestný rozsudok odporcovi vôbec neposlala napriek tomu, že jej táto povinnosť vyplývala z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z výziev odporcu - toto napokon v konaní ani netvrdila, ani nepreukázala, keď naopak tvrdila, že účastníčkou trestného konania vôbec nebola. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či odporca mohol resp. mal zákonnú alebo zmluvnú povinnosť poskytnúť navrhovateľkám poistné plnenie, v časti, v ktorej mal byť nárok podľa navrhovateliek preukázaný. V prvom rade súd nepovažoval za preukázané tvrdenie navrhovateliek, že odporca bol oprávnený krátiť poistné plnenie najviac o 1/2, t. j. že minimálne v rozsahu 1/2 bol odporca povinný poskytnúť poistné plnenie za každých okolností, a to z dôvodov uvedených vyššie. S prihliadnutím na okolnosti poistnej udalosti súd nepovažoval v ktoromkoľvek inom okamihu do skončenia šetrenia poistnej udalosti preukázaný nárok na určitú časť poistného plnenia (aj s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie). Podľa súdu odporca mohol urobiť záver o rozsahu krátenia poistného plnenia až po tom, ako bol s konečnu platnosťou zrejmý dej poistnej udalosti, čo bolo až po preštudovaní záverov trestného konania. O záveroch trestného konania sa odporca preukázateľne dozvedel až pri štúdiu spisu 26. 9. 2012, kedy získal trestné Rozhodnutia. Je pravdou, že odporca mal už skôr vedomosť o skončení trestného konania, avšak podľa jeho tvrdení príslušnými trestnými rozhodnutiami nedisponoval. Súd tomuto tvrdeniu uveril s prihliadnutím na záver žiadosti odporcu o pokračovanie v konaní - opak v konaní preukázaný nebol. Súd sa zoberal aj tým, či sa odporca o obsahu trestných rozhodnutí nemohol s vynaložením odbornej starostlivosti dozvedieť skôr, pričom dospel k záveru, že odporca nemohol rozumne predpokladať, že trestné Rozhodnutia sú súčasťou tohto spisu, keď o takejto skutočnosti súdom ani nikým iným upovedomený nebol. Po získaní trestných rozhodnutí odporca mohol pristúpiť k došetreniu poistnej udalosti. Za primeranú lehotu na šetrenie možno v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať lehotu jedného mesiaca, t. j. 26. 10. 2012. Do pätnástich dní od tohto dňa bol odporca povinný poskytnúť navrhovateľkám poistné plnenie - táto 15 dňová lehota uplynula dňa 10. 11. 2012. Nasledujúcim dňom, t. j. dňom 11. 11. 2012 sa odporca dostal do omeškania. V lehote plnenia bol odporca povinný poskytnúť poistné plnenie v rozsahu, ktorý vyplynul odporcovi z prešetrenia, po odpočítaní už zaplatených preddavkov, t. j. sumu 4.209,25 eur.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/ každej v rovnakom pomere 9,25 % úroky z omeškania zo sumy 4.209,25 eur od 11. 11. 2012 do 5. 12. 2012 a vo zvyšku žalobu zamietol. 7. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „V priebehu konania navrhovateľky zobrali späť nárok na zaplatenie 1/2 uplatnenej istiny a v 1/2 istiny súd návrh zamietol. V časti zaplatených preddavkov 5.621,29 €+ 4.222,67 € = 9.843,96 eur nedošlo podľa súdu k zastaveniu konania z viny odporcu aj napriek tomu, že odporca v predmetnej časti navrhovateľkám poskytol čiastočné plnenie - v čase poskytnutia preddavku poistné plnenie ešte nebolo splatné. Navrhovateľky vo vzťahu k istine boli preto úspešné iba v časti doplatku poistného, t. j. sumy 4 209,65 €, čo predstavuje 14,98 % (4.209,65 €/2x 14.053,21 eur). V časti istiny bol teda úspešnejší odporca, keď jeho úspech predstavuje 85,02 %. V časti úroku z omeškania bola navrhovateľky úspešné iba v malej časti (vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie) - aj v tejto časti bol úspešnejší odporca.“ 8. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobkyne a napadli ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že žalobe vyhovie. Žalobkyne považujú za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná v zmysle čl. 13 bod 2 VPP bola oprávnená znížiť svoje poistné plnenie aj o viac ako jednu polovicu a výsledok trestného konania mal pre posúdenie rozsahu plnenia podstatný význam. Ust. § 799 ods. 3 Obč. zák. pritom nie je možné na prejednávanú vec aplikovať. Žalovaná nemohla v zmysle dohodnutých poistných podmienok krátiť poistné plnenie o viac ako 50 %, z toho dôvodu mala žalovaná na základe žiadosti žalobkýň zo dňa 6. 5. 2004 poskytnúť im preddavok - poistné plnenie krátené najviac do výšky 50 % s tým, že do zvyšku plnenia mohla počkať na výsledok trestného konania. Taktiež považujú za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná sa až štúdiom spisu dňa 26. 9. 2012 dozvedela výsledok trestného konania a následne mohla pristúpiť k došetreniu poistnej udalosti a až od 11. 11. 2012 sa dostala do omeškania. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. 10. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že poistné plnenie zo životného poistenia už krátené o 50 % predstavovalo sumu 7.016,10 eur. Dňa 20. 1. 2006 žalovaná vyplatila preddavok vo výške 2.806,45 eur, čo je 40 % zo sumy 7.016,10 eur. Poistné plnenie z úrazového poistenia už krátené o 50 % predstavovalo sumu 7.037,11 eur. Dňa 20. 1. 2006 žalovaná vyplatila preddavok vo výške 2.814,84 eur, čo je 40 % zo sumy 7.037,11 eur. Dňa 24. 5. 2007 žalovaná vyplatila preddavok na poistné plnenie z úrazového poistenia vo výške 4.222,84 eur a spolu tak z tohto titulu zaplatila sumu 7.037,11 eur (2.814,84 + 4.222,27 = 7.037,11 eur). Tým bolo poistné plnenie z úrazového poistenia zaplatené v plnom rozsahu. Neuhradená zostala iba suma 4.209,65 eur z titulu životného poistenia (7.016,10 - 2.806,45 = 4.209,65 eur). Žalovaná uvádzala, že so zaplatením tejto sumy, t. j. zvyšku poistného plnenia zo životného poistenia, vyčkávala z dôvodu, že ak by sa v trestnom konaní preukázalo, že poistený D. N. konal úmyselne a ak by teda spáchal úmyselný trestný čin, mohla v zmysle čl. 13 ods. 2 VPP pre životné poistenie poistné plnenie krátiť aj o viac ako 50 %. Zvyšok poistného plnenia zo životného poistenia vo výške 4.209,65 eur žalovaná vyplatila dňa 5. 12. 2012. 11. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že s výsledkami trestného konania sa mohla oboznámiť najskôr až dňa 26. 9. 2012, kedy nahliadla do trestného spisu. Trestný rozsudok v predmetnej trestnej veci (viď ods. 3.) nadobudol právoplatnosť dňa 30. 3. 2011. Týmto dňom žalovaná mohla ukončiť vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia a týmto dňom začala plynúť 15 - dňová lehota uvedená v ust. § 797 ods. 3 prvá veta Obč. zák., po uplynutí ktorej sa poistné plnenie stalo splatným. Táto lehota uplynula dňom 15. 4. 2011 a dňom 16. 4. 2011 sa teda žalovaná dostala do omeškania so zaplatením poistného plnenia vo výške 4.209,65 eur. 12. Ku dňu 15. 4. 2011 bola výška úrokov z omeškania 9,25 % p. a. Žalobkyniam vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 4.209,65 eur za obdobie od 16. 4. 2011 do 5. 12. 2012. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyniam 9,25 % úroky z omeškania zo sumy 4.209,65 eur za obdobie od 11. 11. 2012 do 5. 12. 2012 a tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť (odvolaním napadnutý bol iba výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá). Preto odvolací súd rozhodoval o úrokoch z omeškania za obdobie od 16. 4. 2011 do 10. 11. 2012. 9,25 % úroky z omeškania zo sumy 4.209,65 eur za obdobie od 16. 4. 2011 do 10. 11. 2012 predstavujú sumu spolu 616,55 eur. Pri výpočte výšky úrokov z omeškania postupoval odvolací súd nasledovne: 9,25 % zo sumy 4.209,65 eur za rok, t. j. za obdobie od 16. 4. 2011 do 16. 4. 2012, predstavujú sumu 389,40 eur; za obdobie od 17. 4. 2011 do 10. 11. 2012, teda za 7 mesiacov, tieto úroky predstavujú sumu 227,15 eur (389,40:12 = 32,45 x 7 mesiacov = 227,15 eur); 389,40 + 227,15 = 616,55 eur. Každá zo žalobkýň má teda nárok na úroky z omeškania vo výške 308,28 eur (616,55 : 2 = 308,28 eur). 13. K odvolacej argumentácii žalobkýň odvolací súd uvádza, že neobstojí ich názor, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením poistného plnenia po žiadosti o poskytnutie poistného plnenia, teda dňa 6. 5. 2004. Tento názor žalobkýň zo zákonnej úpravy nevyplýva. Z ust. § 797 ods. 3 druhá veta za bodkočiarkou Obč. zák. vyplýva, že povinnosť poisťovne poskytnúť preddavok je viazaná iba na to, že vyšetrenie na zistenie povinnosti plniť sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ dozvedel o poistnej udalosti. To, že žalovaná vyplatila žalobkyniam preddavok na poistné plnenie, ešte neznamená, že skončila vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia. Okrem toho, žalobkyne požiadali o vyplatenie preddavku až žiadosťou z 15. 12. 2005, ktorá bola žalovanej doručená dňa 19. 12. 2005. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť každej žalobkyni sumu po 308,28 eur z titulu úrokov z omeškania zo sumy 4.209,65 eur za obdobie od 16. 4. 2011 do 10. 11. 2012. Vo zvyšku napadnutej zamietajúcej časti, teda pokiaľ ide o úroky z omeškania za obdobie pred 16. 4. 2011, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15. Žalobkyne v priebehu odvolacieho podaním z 29. 10. 2019 (č. l. 354 - 355) vzali žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1.758,03 eur. Pôvodne totiž požadovali úroky z omeškania vo výške 7.618,16 eur, ale spomenutým podaním ich vyčíslili sumou 5.860,13 eur (7.618,16 - 5.860,13 = 1.758,03 eur). Odvolací súd postupoval v zmysle § 370 ods. 2 druhá veta, ods. 3 C.s.p., čiastočné späťvzatie žaloby týkajúce sa sumy 1.758,03 eur pripustil, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalo ba o zaplatenie sumy 1.758,03 eur zamietnutá a konanie v tejto časti zastavil. 16. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech strán žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).