Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/144/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105215918 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1105215918.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: GABANA v likvidácií (pôvodne CD a.s.) IČO: 36 457 132, Strojárska 2742, 069 01 Snina, splnomocnený zástupca Mgr. Ing. Ignác Iľčišin, ul. Herlianska 54,.093 03 Vranov nad Topľov, proti žalovanému: Centrálny depozitár cenných papierov SR a.s., Ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976, právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. č.25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533 zastúpený JUDr .Juraj Bizoň advokát, konateľ, intervenient v 1. rade: Slovenská republika- Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová ul, 19, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Martin Krivák, advokát, Advokátska kancelária Krivák & Co, ul. Gajova 13, 810 00 Bratislava, intervenient v 2. rade: TRANSPETROL a.s. Bratislava, Šumavská 38, 821 08 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Oliver Korec, advokát, Advokátska kancelária, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava o zaplatenie 1 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/38/2005-528 zo dňa 4.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/38/2005-528 zo dňa 4.10.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému a intervenientovi v 1. a v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému a intervenientovi v 1.a 2. rade plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.12.2003 pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 10.000Sk s 13% úrokom z omeškania ročne ako aj náhrady trov konania. 3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol povinný, po tom čo Najvyšší súd SR zrušil rozsudkom rozhodnutie Ministerstva financií SR, uviesť účet majiteľa cenných papierov žalobcu do stavu platného predo dňom vykonania zmeny podľa zrušeného rozhodnutia. Teda žalovaný bol povinný zaevidovať na účet žalobcu údaj o tom , že žalobca bol odo dňa 09.10.1998 do dňa zrušenia emisie zaknihovaných cenných papierov na meno obchodnej spoločnosti TRANSETROL a.s. Bratislava majiteľom 125 akcií. Skutočnosť, že v deň podania žiadosti žalobcu bola emisia zaknihovaných akcií na meno TRANSPETROL a.s. zrušená nezbavila žalovaného povinnosť evidovať u zaknihovaných cenných papierov údaje týkajúce sa týchto cenných papierov počas doby emisie. Teda žalovaný porušil právnu povinnosť uloženú mu ust. § 56 ods.1 písm. a) zák.č. 660/1992 Zb o cenných papieroch. Žalobca má vedomosť, že obchodná spoločnosť TRANSPETROL a.s. Bratislava, vyplácala v roku 2002 dividendy akcionárom, avšak nie je mu známa ich výška. Žalovaný porušením právnej povinnosti spôsobil žalobcovi škodu najmenej 10.000Sk. 4. Dňa 26.0.2005 bol predmetný spis postúpený Krajským súdom v Bratislave v súlade s ust. §104a ods.2 O.s.p. na Okresný súd Bratislava 1,na ktorom je vedený pod spis.zn 31Cb/38/2005. 5. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.06.2005 sa žalovaný vyjadril k predmetnej žalobe a uviedol, že s poukazom na ust. § 373 ObZ neboli v predmetnej veci predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu naplnené. Ďalej uviedol žalovaný vo vyjadrení, že konanie ,ktoré mal podľa žalobcu žalovaný uskutočniť t.j. evidovanie spätnej zmeny majiteľa akcií, vzhľadom na zmenu (premenu) podoby akcií emitovaných spoločnosťou TRANSPETROL a.s. nie je právne možné tiež vzhľadom na charakter zaknihovaných cenných papierov ako takých, ktoré už v súčasnosti neexistujú, ako aj vzhľadom na zákonom stanovený spôsob vedenia evidencie zaknihovaných cenných papierov ktorý vyplýva zo znenia zákona č. 566/2001 Z.z. (predtým zákona 600/1992 Zb).Skutočnosť ,že uvedený úkon nie je možné vykonať potvrdil aj Úrad pre finančný trh vo svojom liste zo dňa 08.11.2002. Žalovaný poukázal na ustanovenie §131 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého sa žalobca mohol domáhať vyslovenia neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL a.s. o zmene (premene) podoby akcií čo však žalobca neurobil .Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 6. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.05.2007 bol podaný návrh na vstup do konania vedľajším účastníkom na strane žalovaného Slovenská republika -Ministerstvo hospodárstva, pričom uviedol dôvody vstupu do konania a to či žalobca má nárok na vyplatenie akcií. Vedľajší účastník na strane žalovaného spochybnil vlastníctvo akcií TRANSPETROL a.s. žalobcom, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR č.k.1M Obdo5/2005 vo veci žalobcu proti žalovanému TRANSPETROL a.s. o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie. S poukazom na uvedené navrhol aby súd rozhodol v súlade s ust. §93 OSP tak, že Slovenská republika -Ministerstvo hospodárstva vstupuje do konania vo veci žalobcu proti žalovanému ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.05.2007 žalobca požiadal o rozšírenie žalobného návrhu a žiadal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.157.875 Sk spolu s 9.07% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia uznesenia o pripustení žalobného návrhu ako aj náhradu trov konania. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.02.2009 bol podaný návrh spoločnosti TRANSPETROL a.s. na vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. V podaní uviedol, že spoločnosť TRANSPETROL a.s. v súčasnosti neeviduje žalobcu ako akcionára spoločnosti Poukázal na to, že žalobca sa považuje za vlastníka akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. na tom skutkovom základe, že ich mal nadobudnúť v exekučnom konaní v roku 1998 v uvedenom období teda v čase konania exekúcie boli akcie TRANSPETROLU na základe ústavného zmocnenia (čl.20 ods2 ÚSTAVY) a na jeho základe zákonnej úpravy §2 ods.3 zák č.192/1995 z.z. majetkom vo výlučnom vlastníctve štátu na ktorý sa vzťahoval zákaz jeho prevodu akýmkoľvek spôsobom n iný subjekt a nemohli sa stať vlastníkmi tohto majetku iné osoby odlišné od štátu, teda ani žalobca. Neskôr zákonnou úpravou zmenil majetkový podiel štátu v spoločnosti TRANSPETROL na 51%. Taktiež poukázal že žalobca nevie preukázať vlastníctvo k akciám. Na základe uvedených skutočností žiadal aby súd vyhovel uvedenému návrhu na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Uznesením súdu zo dňa 24.03.2010 súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 436 761.43 ER (13 157 875 SK) s 9,07% úrokom z omeškania odo dňa doručenia predmetného uznesenia. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.02.2011 žalobca doručil súdu zmenu návrhu na začatie konania v súlade s ust. § 95 ods.1 OSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 EUR a nahradiť mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2011, pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 EURO ako aj trovy konania. 7. Uznesením súdu zo dňa 10.06.2011 súd pripustil vstup Slovenskej republiky - Ministerstvo hospodárstva a spoločnosti TRANSPETROL a.s. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. 8. Voči predmetnému uzneseniu sa žalobca v zákonnej lehote odvolal. 9. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2012 bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o pripustení vedľajších účastníkov na strane žalovaného. 10. Podaním ktoré bolo súdu doručené dňa 03.08.2012 sa vedľajší účastník v 2. rade písomne vyjadril k predmetu sporu. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca v tomto konaní nepredložil listinnú akciu spoločnosti TRANSPETROL a.s. ani zoznam akcionárov v ktorom by bol zapísaný a zdôraznil, že jediným akcionárom TRANSPETROL a.s. je Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva. Žalobca nebol akcionárom TRANSPETROL a.s. ani v čase rozhodnom pre uplatnenie náhrady škody, ktorej sa žalobca domáha. Na základe uvedeného má vedľajší účastník v 2.rade na strane žalovaného zato, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, nikdy nebol akcionárom spoločnosti TRANSPETROL a.s. a teda nikdy nemal právo v zmysle ust. § 178 Obchodného zákonníka, stanov spoločnosti na dividendy z akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. Taktiež nebol preukázaný vznik škody žalobcu uviedol vo vyjadrení vedľajší účastník v 2.rade na strane žalovaného. 11. Podaním doručeným súdu dňa 22.10.2013 žalobca podal návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania na Krajskom súde v Bratislave spis. zn. 28Cb/112/2002..K predmetnému návrhu na prerušenie konania sa písomne vyjadril vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného, ktorý s prerušením konania nesúhlasil. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Voči predmetnému uznesenie žalobca podal v zákonnej lehote, podaním zo dňa 05.08.2014 odvolanie. Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 8Cob/272/2014-475 uznesenie Okresného súdu potvrdil. 12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca napriek vykázanému doručeniu predvolania nezúčastnil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v zmysle §180 CSP. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých svojich písomných vyjadreniach a navrhuje žalobu zamietnuť, priznať trovy konania. Právny zástupca interventa v 1.rade taktiež navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Uviedol, že na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca nie je akcionárom spoločnosti TRANSPETROL a.s. a preto nemá právo si uplatňovať akékoľvek akcionárske práva vrátane vyplatenia dividend. Taktiež právny zástupca intervenienta v 2.rade navrhol z uvedených dôvodov žalobu zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, Zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov spoločnosti žalobcu (pôvodne CD a.s.). Oznámením žalovaného žalobcovi o realizácií rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, Stavovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov, Rozhodnutím o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov vydaným Ministerstvom financií SR, rozsudkom NS SR č.k. 4 Sž 143/01, Žiadosťou (žalobcu) o vykonanie opravy v evidencii, Listom Úradu pre finančný trh, vyjadreniami žalobcu, žalovaného, intervenientami v 1. a 2. rade, rozhodnutiami súdov a to rozsudok NS SR č.1 M Obdo 5/2005,rozsudok NS SR 3 Obdo2/2007, rozsudok NS SR 2MObdo/1/2005, Nález Ústavného súdu SR II ÚS 159/07-37, uznesenie NSSR 6MObdo/3/2009 uznesenie NSSR 4Obdo/444/2010 uznesenie KS v Bratislave 17Cb/119/2003-324, uznesenie NSSR 4Obdo/404/2007, Náles Ústavného súdu SR IV.ÚS60/2010-66, uznesenie NSSR 4 Obdo20/2011, 2Obdo219/2007, rozsudok KS v Bratislave č.kk.28Cb1112/2002-1152, rozsudok NSSR 2Obdo/14/2013, uznesenie OS BA1 o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti TRANSPETROL a.s., a zistil tento skutkový stav: 13. Je nesporné, že žalobca je obchodnou spoločnosťou ,svojou žalobou sa domáha zaplatenia škody žalovaným titulom nadobudnutia 125 kusov akcií obchodnej spoločnosti TRANSPETROL a.s. v rámci exekučného konania sp. zn. Er31433/97, Ex4575/97. Spornou je predovšetkým otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 14. V prvom rade sa súd zaoberal práve otázkou aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca svoje postavenie ako akcionára v obchodnej spoločnosti TRANSPETROL a.s. odvodzuje od exekučného konania vedeného Okresným súdom Vranov nad Topľou pis. zn. Er3143/97, Ex4575/97 v rámci ktorého mal žalobca nadobudnúť akcie spoločnosti TRANSPETROL a.s.. Otázka aktívnej vecnej legitimácie riešili súdy vo viacerých konaniach. Rozhodujúcim pre posúdenie postavenia žalobcu ako akcionára je jednak rozsudok KS v Košiciach zo dňa 28.05.2010 pod spis. zn . č. 2Cb/1272/2002 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave 28Cb/112/2002 zo dňa 07.11.2012, ktorý bol potvrdený NS SR č..k.2Obo/14/2013 zo dňa 28.11.2014. 15. V konaní vedenom pred Krajský súdom v Košiciach sa žalobca spoločnosť GAJUS a.s. domáhala, aby súd určil, že komisionárska zmluva zo dňa 09.10.1998 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou CLASSINVEST SLOVAKIA o.c.p. a.s. Košice na základe ktorej nadobudol 100ks akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. je platná a zároveň žiadal určiť, že je vlastníkom 100ks akcií, ďalej žiadal určiť, že kúpna zmluva zo dňa 09.10.1998 uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a Slovenskou republikou - Ministerstvom hospodárstva SR ako predávajúcim prostredníctvom spoločnosti CLASSINVEST SLOVAKIA o.c.p. a.s. Košice, na základe ktorej žalobca nadobudol 100ks akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. je platná. V predmetnom spore Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.05.2010,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2010 spis. zn . 2Cb/1272/2002 žalobu zamietol s odôvodnením, že prevod akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. v rámci exekučného konania bol absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého je neplatný právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza ,alebo je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle zákona č . 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov v §1 citovaného zákona sa uvádza :Účelom tohto zákona je a) vymedziť z hľadiska národno-štátnych záujmov okruh strategicky dôležitých štátnych podnikov v ktorých majetok štátu sa nemôže previesť na iné osoby podľa tohto zákona ani podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby b) upraviť podmienky privatizácie strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky c)ustanoviť spôsob a podmienky prevodu štátnych podnikov na akciové spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu, Podľa §2 ods. 1 Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nemôže byť majetok štátu ktorý majú v správe štátne podniky v ods. 3 sa uvádza Predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Transpetrolu akciovej spoločnosti, Bratislava a Slovenských elektrárni akciovej spoločnosti Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond, ustanovenie §4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto akciové spoločnosti. Z uvedeného vyplýva ,že pokiaľ bol majetok výslovne uvedený v tomto zákone, nebolo ho možné previesť zo štátu na žiadnu inú osobu a mohol byť výlučne vo vlastníctve štátu a vzťahuje sa na neho zákaz prevodu akýmkoľvek iným spôsobom na iný subjekt a to ani prostredníctvom privatizácie. Vzhľadom k tomu, že privatizácia TRANSPETROLU a.s. bola vylúčená bol vylúčený aj prevod prostredníctvom exekúcie predajom cenných papierov. To znamená, že v roku 1998 predať akcie spoločnosti TRANSPETROL a.s. nebolo možné taktiež nebolo možné ho privatizovať. Podľa §114 Exekučného poriadku ,exekúciou nemožno postihnúť veci ktorých predaj podľa osobitných predpisov je zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcií nepodliehajú . Z uvedeného vyplýva , že akcie vo vlastníctve štátu nebolo možné (v rozhodujúcom čase keď ich mal nadobudnúť žalobca v exekučnom konaní)prevádzať na inú osobu a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom cenných papierov. Akcie TRANSPETROLU a.s. v rozhodujúcom období mohli byť teda len vo výlučnom vlastníctve štátu a nebolo možné ich prevádzať ani prostredníctvom privatizácie. Ak teda akcie v tomto čase nemohli nadobúdať iné osoby ako štát, nemôžu takéto osoby požívať právnu ochranu i keď tvrdia, že tieto akcie nadobudli. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca nemohol platne nadobudnúť akcie spoločnosti TRANSPETROLU a.s. nemôže sa úspešné domáhať voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti že nebol spätne zapísaný do zoznamu akcionárov. Tvrdenie žalobcu, že je akcionárom spoločnosti TRANSPPETROL a.s. v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad o nadobudnutí akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. na základe ktorej by vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie dividend teda náhrady škody, ktorú žalobca svojimi žalobnými petitmi ustálil na 1 EURO. 16. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol zaoberal sa otázkou náhrady škody uplatnenej žalobcom vo výške 1,- EUR. 17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP. 18. Podľa ust.§ 255 ods.1 CSP Súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust.§ 255 ods. 2 CSP Ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trova konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví ,že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 19. S poukazom na uvedené, priznal súd žalovanému a intervenientom v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 20. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom, ktorý tvrdí, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je akcionárom spoločnosti TRANSPETROL a.s. a nepredložil žiadny relevantný doklad o nadobudnutí akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. Žalobca naopak tvrdí, že jednoznačne preukázal, že dňa 09.10.1998 v exekučnom konaní nadobudol vlastníctvo 125 ks akcií TRANSPETROL a.s.. Nič na tom nemení skutočnosť, že protiprávnym konaním Strediska cenných papierov SR a.s. mu bolo dňa 09.12.1998 z jeho majetkového účtu odpísaných 125 ks akcií. Žalobca sa samostatnou žalobou domáha zápisu 125 ks akcií v Centrálnom depozitári cenných papierov. To, že tvrdenie žalobcu je pravdivé, dokazuje Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. M-Cdo 2/99 a Nález Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 159/07-37. 22. Nebolo tak isto sporným, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa pokúšali o zrušenie exekučného konania v širšom slova zmysle, neboli však úspešní, o čom svedčia rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 4Sž 143/01, 7Obo 28/04, M Cdo 2/99 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 12Cbo 180/04. Na tom základe stav pred 9.decembrom 1998 bol taký, že majiteľom akcií spoločnosti bol sťažovateľ a exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou. Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ predmetné akcie nadobudol, a že ich nadobudol v exekúcii. 23. So zreteľom na označené rozsudky najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým aj k porušeniu zásady právnej istoty. Sťažovateľ totiž dôvodne a zákonne vychádzal z toho, že sa stal platne vlastníkom akcií, čo mu založilo aktívnu legitimáciu na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, čo okresný súd správne akceptoval. Preto už samotná okolnosť, teda to, že najvyšší súd ako súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora smerujúcom proti rozhodnutiu okresného súdu sp.zn. 34Exre 89/04 z 18.novembra 2004 posudzoval otázku zákonnosti nadobudnutia akcií sťažovateľom v právoplatne skončenom konaní ako otázku prejudiciálnu znamená, že najvyšší súd týmto svojím postupom porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd Bratislava I sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal uvedeným Nálezom Ústavného súdu SR. Aj z tohto dôvodu je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatočné a nepreskúmateľné. 24. Súd taktiež žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôkaz, ktorý vykonal a to zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu, nevyhodnotil dôkaz a to Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sž 143/01, ktorý zrušil rozhodnutie Ministerstva financií SR o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN, na základe ktorého žalovaný nezákonne odpísal z účtu majiteľa cenných papierov 125 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. 25. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient v 1. rade. Poukázal na skutočnosť, že aktuálne konanie o náhradu škody, iniciované žalobcom voči žalovanému a prejednávané súdom pod sp.zn. 31Cb/38/2005, je súčasťou komplexu súdnych konaní, ktoré súvisia s údajným nadobudnutím 647 kusov akcií spoločnosti Transpetrol, a.s. siedmimi spoločnosťami a fyzickými osobami. Tieto spoločnosti a osoby tvrdia, že sa v roku 1998 stali vlastníkmi akcií spoločnosti Transpetrol, a.s. tým, že tieto získali v exekúcii. Podrobné pozadie tejto kauzy intervenient popísal vo svojom sumárnom vyjadrení zo dňa 12.06.2012. Podstatnou skutočnosťou naďalej zostáva, že žalobca a ani ostatné subjekty sa nikdy nestali akcionármi spoločnosti Transpetrol, a.s.. Exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným právnym úkonom. Akcie Transpetrolu mohli byť v čase údajného exekučného prevodu len vo vlastníctve Slovenskej republiky. Akýkoľvek ich prevod bol vylúčený v zmysle článku 20 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a ustanovenia §2 odseku 3 zákona č. 192/1995 Z.z. o strategických podnikoch. Žalobca v tomto konaní, ani ostatné subjekty v iných súvisiacich konaniach nikdy nepredložili listinnú akciu spoločnosti Transpetrol, a.s., ani zoznam akcionárov, v ktorom by boli v rozhodnom období zapísaní. Žalobca nebol akcionárom spoločnosti Transpetrol, a.s. ani v čase rozhodnom pre uplatnenie náhrady škody, ktorej sa domáha v aktuálnom konaní. 27. Rozhodnutie súdu, ktoré by určilo, že žalobca nadobudol akcie spoločnosti Transpetrol, a.s. neexistuje. Nie je ním ani nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 159/07 zo dňa 11.12.2007, na ktorý sa žalobca opätovne odvoláva ako na dôkaz svojho akcionárstva. 28. Prvostupňový súd v Rozsudku správne uviedol, že žalobca v doterajšom konaní nepredložil ani jeden z možných dôkazov o svojom akcionárskom vzťahu k spoločnosti Transpetrol, a,s. a správne poukázal na konanie u určenie vlastníctva k akciám spoločnosti Transpetrol, a.s. - 2Cb 1272/02, v ktorom Krajský súd v Košiciach v konaní so zásadným významom pre celú kauzu - o vyslovenie platnosti zmluvy o prevode akcií a určenie vlastníctva akcii spoločnosti Transpetrol rozhodol, že spoločnosť GAJUS a.s. v likvidácii nie je vlastníkom 100 kusov akcií spoločnosti Transpetrol, že zmluva na základe ktorej mala akcie nadobudnúť je absolútne neplatná, a že táto spoločnosť nemá práva akcionára spoločnosti Transpetrol. Najvyšší súd uznesením so sp.zn. 30bo 171/10 a 30bo 172/10 rozhodnutie KSKE dňa 24.06.2011 právoplatne potvrdil. KSKE vo svojom rozsudku, ktorý zatiaľ ako jediný v celej kauze priamo rieši otázku vlastníctva k sporným akciám spoločnosti Transpetrol, a.s., ktoré mali byť pochybne nadobudnuté skupinou subjektov v exekučnom konaní, potvrdil, že Ústava Slovenskej republiky v článku 4 taxatívne stanovuje, ktoré veci sú vo výlučnom vlastníctve štátu a v článku 20 definuje rámec ďalšieho majetku, ktorý môže byť tiež len vo výlučnom vlastníctve štátu, pričom takýto majetok je špecifikovaný zákonom. Podľa §114 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku vymedzuje, ktoré veci nepodliehajú exekúcii. 29. V súvislosti s preukázaním svojho akcionárskeho postavenia žalobca tiež odkazuje na rozsudok najvyššieho súdu č.k. M Cdo 2/99. Tento rozsudok však neobsahuje žiaden výrok potvrdzujúci zákonnosť nadobudnutia akcií v spoločnosti Transpetrol, a.s. žalovaným, keďže v tomto konaní sa najvyšší súd vôbec priebehom a zákonnosťou exekúcie nezaoberal. Rovnako rozhodnutie najvyššieho súdu č.k. 4SŽ 143/2001 nepreukazuje akcionárske postavenie a aktívnu legitimáciu žalobcu. Týmto rozhodnutím nebola žalovanému uložená povinnosť znovu zaevidovať akcie spoločnosti Transpetrol, a.s. na účte žalobcu. 30. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 31. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 32. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 33. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 34. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v prvom rade bolo treba skúmať otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca svoje postavenie ako akcionára v obchodnej spoločnosti TRANSPETROL a.s. odvodzuje od exekučného konania vedeného Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn. Er3143/97, Ex4575/97 v rámci ktorého mal žalobca nadobudnúť akcie spoločnosti TRANSPETROL a.s.. Otázka aktívnej vecnej legitimácie riešili súdy vo viacerých konaniach. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je potrebné posúdiť či nebol možný prevod akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. v rámci exekučného konania. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie uvádza, že prevod akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. v rámci exekučného konania bol absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 39 Občiansky zákonník v zmysle ktorého je neplatný právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza ,alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Akcie TRANSPETROLU a.s., mohli byť v čase údajného exekučného prevodu len vo vlastníctve SR. Akýkoľvek ich prevod bol vylúčený v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a ustanovenia §2 odseku 3 zákona č. 192/1995 Z.z. o strategických podnikoch. Žalobca v tomto konaní, ani ostatné subjekty v iných súvisiacich konaniach nikdy nepredložili listinnú akciu spoločnosti Transpetrol, a.s., ani zoznam akcionárov, v ktorom by boli v rozhodnom období zapísaní. Žalobca nebol akcionárom spoločnosti Transpetrol, a.s. ani v čase rozhodnom pre uplatnenie náhrady škody, ktorej sa domáha v aktuálnom konaní. Rozhodnutie súdu, ktoré by určilo, že žalobca nadobudol akcie spoločnosti Transpetrol, a.s. neexistuje. Nie je ním ani nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 159/07 zo dňa 11.12.2007, na ktorý sa žalobca odvoláva ako na dôkaz svojho akcionárstva. Predmetom konania na ústavnom súde nebola otázka toho, či mohol jeden z predmetných subjektov nadobudnúť akcie Transpetrolu alebo nie. Ústavný súd sa v konaní, ktoré vydanie Nálezu predchádzalo nezaoberal ani otázkou vlastníctva ani otázkou prevodu akcii. V odôvodnení nálezu len vyslovil svoj právny názor v zmysle ktorého sa exekučným prevodom po ukončení exekúcie už nemožno zaoberať lebo by tým boli porušené zásady zákazu návratu do pôvodného stavu v exekúcii. Týmto právnym názorom však Ústavný súd nerozhodol o hmotnom práve a otázka vlastníctva zostala naďalej sporná. Potvrdil to aj samotný Ústavný súd SR vo svojom ďalšom náleze sp. zn. IV. ÚS 60/2010-66 z 20.1.2011 v ktorom výslovne uvádza, že predchádzajúci nález Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 159/2007 nemožno v okolnostiach danej veci ignorovať ani preceňovať. Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane uvádza, že z prebiehajúcich konaní, na ktoré sa poukazuje v tomto náleze vyplýva, že otázka vlastníctva akcií ešte zjavne nie je právne uzavretá. Podľa Ústavného súdu SR je zrejmé, že otázka vlastníctva akcií nebola nálezom ústavného súdu II. ÚS 159/2007 vyriešená. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na ust. zák. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a §1 citovaného zákona z ktorého vyplýva, že účelom tohto zákona je a) vymedziť z hľadiska národno-štátnych záujmov okruh strategicky dôležitých štátnych podnikov v ktorých majetok štátu sa nemôže previesť na iné osoby podľa tohto zákona ani podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby b) upraviť podmienky privatizácie strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky c)ustanoviť spôsob a podmienky prevodu štátnych podnikov na akciové spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu, Podľa § 2 ods1 Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nemôže byť majetok štátu ktorý majú v správe štátne podniky v ods. 3 sa uvádza Predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Transpetrolu akciovej spoločnosti, Bratislava a Slovenských elektrárni akciovej spoločnosti Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond, ustanovenie §4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto akciové spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bol majetok výslovne uvedený v tomto zákone, nebolo ho možné previesť zo štátu na žiadnu inú osobu a mohol byť výlučne vo vlastníctve štátu a vzťahuje sa na neho zákaz prevodu akýmkoľvek iným spôsobom na iný subjekt a to ani prostredníctvom privatizácie. Vzhľadom k tomu, že privatizácia TRANSPETROLU a.s. bola vylúčená bol vylúčený aj prevod prostredníctvom exekúcie predajom cenných papierov. To znamená, že v roku 1998 predať akcie spoločnosti TRANSPETROL a.s. nebolo možné taktiež nebolo možné ho privatizovať. 35. Podľa §114 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť veci ktorých predaj podľa osobitných predpisov je zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcií nepodliehajú. Z uvedeného vyplýva, že akcie vo vlastníctve štátu nebolo možné (v rozhodujúcom čase keď ich mal nadobudnúť žalobca v exekučnom konaní) prevádzať na inú osobu a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom cenných papierov. Rovnaký názor zaujal aj NS SR ktorý uznesením sp. zn. 3Obo 171/10 a 3Obo/172/10 rozhodnutie KSKE dňa 24.06.2011 právoplatne potvrdil. 36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v súvislosti s ust. § 61 Exekučného zákona je pravdou, že uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu nemožnosti navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní, ktorá znamená, že ak by aj došlo pri exekúcii k prevodu akcií majetku alebo práv, ktoré neprináležia povinnému na vydražiteľa nemôže dôjsť k zániku práv vydražiteľa, ktoré boli nadobudnuté v rámci exekúcie. Citované ustanovenie má za úlohu chrániť postavenie tretích osôb v exekučnom konaní, ktoré v jeho rámci dobromyseľne nadobúdajú určité práva. Preto ak došlo v rámci exekúcie k predaju akcií Transpetrolu a.s. napriek zákonnému zákazu exekúcie nedošlo k tomu, čo inak exekúcia predajom vecí spôsobuje, a to k vzniku vlastníckeho práva vydražiteľa a k zániku vlastníckeho práva jej vlastníka. Vlastník veci vymedzenej v § 114 má preto právo uplatniť si ochranu svojho vlastníckeho práva bez ohľadu na § 61 Exekučného zákona. 37. Absolútne neplatný právny úkon žiadnu zmenu právneho stavu nezakladá. V prípade exekučného predaja akcií, ktorých prevod bol zo zákona vylúčený nedošlo k zániku vlastníckeho práva SR a k vzniku vlastníckeho práva oprávnených v exekúcii. Preto odvolávanie sa na ust. § 61 Ex. poriadku nemá opodstatnenie. 38. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR M-Cdo 2/99, ktorým bolo mimoriadne generálneho prokurátora zamietnuté, dotknuté rozhodnutie vlastníctvo predmetných akcií žiadnym spôsobom neriešil a týka sa výlučne procesnej stránky exekučného konania a konania o mimoriadnom dovolaní, kedy dovolací súd konštatoval, že zrušením dovolaním napadnutého rozhodnutia OS Vranov nad Topľov č.k. Er/3143/97, Ex4/4575/97 by sa nedosiahla ochrana práv SR - Ministerstva hospodárstva SR, ktorý orgán mal v správe akcie označené v rozhodnutí ako sa mylne domnieva generálny prokurátor SR. K námietke žalobcu, že rozsudkom NS SR zo dňa 28.5.2002 sp. zn. 4Sž 143/01 bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN, ktorým Ministerstvo financií uložilo Stredisku cenných papierov a.s. previesť do pôvodného stavu evidenciu účtu majiteľa Ministerstva hospodárstva SR ako aj evidenciu registra emitenta Transpetrol a.s. čím sa podľa odvolateľa obnovil stav platný z 9.10.1998, odvolací súd poukazuje okrem exekučného poriadku aj na zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Právnymi skutočnosťami, ktoré spôsobujú vznik a zánik práv k už existujúcim sankciovaným cenným papierom, ktoré sú predmetom zmluvy a o ich prevode samotná zmluva o prevode cenných papierov a registrácia prevodu uskutočňovaná Strediskom cenných papierov SR preto vydanie rozhodnutia Ministerstva financií SR 043/1998/SAN nemalo ani nemohlo mať za následok zánik práv k cenným papierom. K zániku práv k cenným papierom nemohlo dôjsť ani zrušením tohto rozhodnutia súdom. Z odôvodnenia rozsudku NSSR zo dňa 28.5.2002 sp. zn. 4Sž 143/01 je taktiež zrejmé, že súd nepodrobil súdnej kontrole samotné rozhodnutie Ministerstva financií nakoľko k jeho zrušeniu došlo z dôvodu nepredloženia spisového materiálu t.j. z procesného hľadiska. 39. Vzhľadom k uvedenému žalobca nemohol nadobudnúť akcie Transpetrolu nemôže sa úspešne domáhať voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti, že nebol spätne zapísaný do zoznamu akcionárov. Tvrdenie žalobcu, že je akcionárom Transpetrolu v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v predmetnom spore. 40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil. Žalovanému a intervenientovi v 1. a v 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ust. § § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1,2 CSP. 41. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).