Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/108/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105225556 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1105225556.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: SARA SLOVAKIA, s.r.o., Brnenská cesta 7, 901 01 Malacky, IČO: 31 432 247, zast. JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: LIPINA - REAL spol. s.r.o., Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 35 747 161, v 2. rade: Q. C., A. XX, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Lukáš Tyko, advokát, Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 82.984,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/6/2007-313 zo dňa 5.12.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/6/2007-313 zo dňa 5.12.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 82.984,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026% denne od 31.12.2002 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v plnom rozsahu. 2. V odôvodení súd uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 12.7.2005 a doplneným dňa 27.1.2006 domáhal zaplatenia 82.984,80 eur (2.500.000,- Sk) s 0,06% denným úrokom z omeškania od 23.7.2002 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 19.7.2002 uzatvoril žalobca so žalovaným v 1. rade zmluvu o dielo (ďalej len ZOD). Žalobca zaplatil žalovanému v 1. rade preddavok z dohodnutej ceny za dielo vo výške 2.500.000,- Sk. Predmetom uvedenej zmluvy boli stavebné práce spojené s opravou strešnej konštrukcie. Termín plnenia bol dohodnutý na začatie stavby do 2 dní od podpisu zmluvy a ukončenia stavby 30.12.2002. Žalovaný v 2. rade ako ručiteľ sa vo vyhlásení ručiteľa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.500.000,- Sk v prípade, ak zhotoviteľ nezačne vykonávať dielo podľa predmetnej zmluvy č. 2/2002 v dohodnutom termíne a nevráti tento vopred zaplatený preddavok ceny za dielo objednávateľovi najneskôr do 3 dní od vzniku tejto povinnosti. Žalovaný v 1. rade nezačal s výkonom stavebných prác napriek opakovaným výzvam žalobcu. Žalobca listom zo dňa 22.6.2005 odstúpil od zmluvy o dielo zo dňa 19.7.2002, ktorý zaslal žalovanému v 1. rade s výzvou, aby mu vrátil preddavok 2.500.000,- Sk, pričom túto výzvu zaslal na vedomie aj žalovanému v 2. rade, ktorý je konateľom žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade na výzvu žalobcu nereagoval a zálohu vo výške 2,5 mil. Sk nevrátil. Žalobca následne vyzval žalovaného v 2. rade ako ručiteľa, aby plnil za žalovaného v 1. rade, avšak ani od žalovaný v 2. rade uvedenú zálohu žalobcovi nevrátil. O odvolaní proti uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Strany sporu nenavrhli vykonať žiadne nové dôkazy, súd nadviazal na vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočutím účastníkov konania a svedkov. Súd zistil, že medzi žalobcom ako objednávateľom v zastúpení Q. B. - konateľ a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom Q. C. bola dňa 19.7.2002 uzavretá Zmluva o dielo č. 2/2002. Predmetom plnenia podľa čl. III ZOD boli stavebné práce spojené s opravou strešnej konštrukcie v zmysle odsúhlasenej cenovej ponuky, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, avšak táto ako vyplynulo z vykonaného dokazovania nikdy nebola pripojená k zmluve, keďže ani nebola vyhotovená. Čas plnenia podľa čl. IV ZOD je začatie stavby do 2 dní od popisu tejto zmluvy a ukončenie stavby 30.12.2002. Platobné podmienky si zmluvné strany dohodli v čl. VI ZOD tak, že objednávateľ bude poskytovať zhotoviteľovi finančné preddavky, preddavok vo výške 2.500.000,- Sk pred popisom tejto zmluvy, zaplatených v celosti a v hotovosti. Spôsob preukázania prestavania preddavku je dohodnutý formou súpisu vykonaných prác a zúčtovacou faktúrou, ktorú bude zhotoviteľ predkladať v dvoch vyhotoveniach. Podľa čl. XI bod 2 ZOD zmluvu je možné meniť len písomným dodatkom k nej. Žalobca listom zo dňa 22.6.2005 adresovaným žalovanému v 1. rade odstúpil od Zmluvy o dielo č. 2/2002 v zmysle § 345 Obch. zák. pre porušenie zmluvy podstatným spôsobom a zároveň ho vyzval k vráteniu preddavku 2.500.000,- Sk do 27.6.2005. Žalobca listom zo dňa 27.6.2005 vyzval žalovaného v 2. rade ako ručiteľa k vráteniu preddavku 2.500.000,- Sk v lehote do 29.6.2005. Podľa príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 19.7.2002 žalobca vyplatil odporcovi v 1. rade zálohovú platbu 2/02 vo výške 2.500.000,- Sk. Na príjmovom pokladničnom doklade je pečiatka spoločnosti žalovaného v 1. rade s nečitateľným podpisom príjemcu, vyhotovil TYKO. Dňa 11.7.2002 vydal žalovaný v 2. rade Vyhlásenie ručiteľa v zmysle § 546 Obč. zák. k zmluve o dielo č. 2/2002 zo dňa 11.7.2002 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom. Vo vyhlásení je uvedené, že zhotoviteľ prevzal od objednávateľa cenu diela vo výške 2.500.000,- Sk vopred pred samotným zhotovením diela, zároveň ručiteľ Q. C. vyhlasuje, že bol prítomný pri odovzdaní ceny za dielo vo výške 2.500.000,- Sk V. C. a že berie na seba voči objednávateľovi povinnosť, že uspokojí jeho pohľadávku v prípade, že zhotoviteľ nezhotoví dielo v dohodnutom termíne. Súčasne vyhlasuje, že berie na seba voči objednávateľovi povinnosť zaplatiť objednávateľovi sumu 2.500.000,- Sk ako vrátenie vopred poskytnutej ceny za vykonanie predmetného diela v prípade, ak zhotoviteľ nezačne vykonávať dielo podľa predmetnej zmluvy o dielo č. 2/2002 zo dňa 11.7.2002 v dohodnutom termíne a nevráti túto vopred zaplatenú cenu za dielo objednávateľovi najneskôr do troch dní od vzniku tejto povinnosti. 4. Súd poukázal na ust. § 324 ods. 1 Obch. zák., § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 344 Obch. zák., ako aj na čl. IV. ZOD, čl. V. bod 2, čl. VI. bod 1 ZOD, a čl. XI. bod 2 ZOD. 5. Súd vykonaným dokazovaním z výpovede svedkyne V. C. vyvodil, že Q. C. bol oprávnenou a splnomocnenou osobou svojou manželkou na konanie v mene spoločnosti, preto dospel k záveru, že ZOD č. 2/2002 zo dňa 19.7.2002 bola podpísaná oprávnenými osobami a je platná. Predmetom ZOD bola bola oprava strešnej konštrukcie s termínom plnenia do 2 dní od podpisu zmluvy, s ukončením stavby 30.12.2002. V konaní nebolo preukázané, že zhotoviteľ vykonal predmet zmluvy, nevykonanie diela bolo v konaní potvrdené aj výpoveďami účastníkov konania. Podľa čl. VI bod 1 ZOD objednávateľ poskytol zhotoviteľovi na vykonanie diela preddavok vo výške 2,5 mil. Sk, ktorý prevzal Q. C., ktorá skutočnosť bola v konaní osvedčená príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 19.7.2002. Námietky žalovaného v 2. rade, že síce podpísal príjmový pokladničný doklad o prijatí 2,5 mil. Sk, ale reálne peniaze neprevzal v konaní preukázané neboli, ani tvrdenie žalovaného v 2. rade, že tento doklad podpísal pod nátlakom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi nedošlo v zmysle čl. XI. bod 2 ZOD k písomnej dohode o posunutí termínu plnenia, teda súd konštatoval, že v danom prípade došlo k zániku zmluvy uplynutím doby, do kedy malo byť dielo ukončené, preto žalobcom uplatnený nárok titulom vrátenia vopred zaplatenej ceny za dielo, ktoré vykonané nebolo, priznal z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., teda z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z tohto dôvodu sa súd bližšie nezaoberal odstúpením od ZOD jeho platnosťou. 6. Ohľadne ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade súd s poukazom na § 303 Obch. zák. dospel k záveru, že toto je platné, ručiteľský záväzok je dostatočne jasno a určito špecifikovaný, a vzťahuje sa na konkrétny záväzok zo ZOD č. 2/2002. Jednoznačne z neho vyplýva, že sa týka zmluvy o dielo č. 2/2002 zo dňa 11.7.2002 (čl. I), podľa ktorej prevzal zhotoviteľ od objednávateľa cenu diela vopred, t.j. pred samotným zhotovením diela vo výške 2.500.000,- Sk, a taktiež, okrem iného, žalovaný v 2. rade ako ručiteľ vyhlásil, že berie na seba voči objednávateľovi povinnosť zaplatiť objednávateľovi sumu 2.500.000,- Sk ako vrátenie vopred poskytnutej ceny za vykonanie predmetného diela v prípade, ak zhotoviteľ nezačne vykonávať dielo podľa predmetnej ZOD v dohodnutom termíne a nevráti túto vopred zaplatenú cenu za dielo objednávateľovi najneskôr do 3 dní od vzniku tejto povinnosti. 7. Súd k námietke žalovaných v 1. a v 2. rade, že dôvodom nezhotovenia diela bolo chýbajúce stavebné povolenie uviedol, že na platnosť ZOD nemá vplyv to, či na predmet diela bolo vydané stavebné povolenie. Taktiež nedošlo k písomnej dohode o zmene zmluvy v časti predmetu diela (námietky žalovaných v 1. a v 2. rade, že pre žalobcu vykonali iné práce), resp. ukončenia diela, a žalovaní ani v tomto smere nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. S poukazom na § 537 ods. 1 Obch. zák. dielo, ktoré bolo predmetom ZOD vykonané nebolo, žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi vopred zaplatenú cenu za dielo a to z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., teda z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Keďže si žalovaný v 1. rade túto povinnosť nesplnil a nakoľko je ZOD zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného v 2. rade, má žalobca právo domáhať sa uspokojenia svojho nároku súčasne aj od žalovaného v 2. rade. 8. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. a tieto priznal v uplatnenej výške 0,026% denne ( t.j. 9,49% ročne) od 31.12.2002, t.j. deň po termíne, kedy mal byť predmet ZOD ukončený, až do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 9. Proti rozsudku podali odvolanie objala žalovaní. 10. Žalovaný v 1. rade poukázal v odvolaní na zmluvu o dielo zo dňa 19.7.2002, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej malo byť zhotovenie strešnej konštrukcie pre žalobcu v zmysle cenovej ponuky, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou ZOD. V konaní však nebolo sporné, že ZOD neobsahovala žiadnu cenovú ponuku, a teda žalobca nepreukázal, v čom konkrétne mal spočívať predmet zhotovenia diela. Žalobca počas celého súdneho konania tvrdil, že ZOD zanikla odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k arbitrárnemu právnemu záveru o zániku zmluvy uplynutím času, ktorý záver nemá oporu v žiadnom ustanovení Obch. zák. alebo Obč. zák. Zo žiadneho ustanovenia ZOD nevyplýva, že prípadné nesplnenie záväzku žalovaného v 1. rade zhotoviť dielo v dojednanom čase (t.j. do 30.12.2002) spôsobuje zánik ZOD. Žalovaný v 1. rade namietal i nesprávnu aplikáciu § 324 ods. 1 Obch. zák., lebo toto ustanovenie sa na vec nevzťahuje, rovnako tak súd nesprávne aplikoval § 537 ods. 1 Obch. zák., ktoré ustanovenie upravuje povinnosti vykonania diela zo strany zhotoviteľa, pričom jednou z povinností je aj povinnosť vykonať dielo v dojednanom čase, inak sa dostáva do omeškania. V danom prípade žalobcovi v prípade porušenia povinnosti žalovaného v 1. rade vykonať dielo v dohodnutom čase vzniklo právo od zmluvy odstúpiť, čo aj žalobca listom zo dňa 22.6.2005, t.j. po viac ako 2 a pol roku uplatnil, avšak podľa názoru žalovaného v 1. rade, od zmluvy odstúpil v rozpore s ust. § 345 a § 346 Obch. zák. Žalovaný má za to, že ZOD nebola dojednaná na určitý čase (uplynutím ktorej by zmluva zanikla, napr. do 30.12.2002), nakoľko táto skutočnosť zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, a súd prvej inštancie zjavne nesprávne interpretoval čl. IV. ZOD. Uvedený čl. IV. neurčoval dobu trvania zmluvy, ale len čas vykonania diela žalovaným v 1. rade. Sám žalobca nepovažoval ZOD za zaniknutú uplynutím 30.12.2002, inak by od zmluvy neodstupoval. Žalovaný v 1. rade považuje za absurdné tvrdenie súdu, že keďže priznal nárok žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., nezaoberal sa bližšie odstúpením od ZOD. Uvedené tvrdenie je v rozpore s tvrdením Krajského súdu v Bratislave, že súd v prvom rozhodnutí nedostatočne vykonal dokazovanie ohľadom včasnosti oznámenia o odstúpení od zmluvy. 11. Žalovaný v 1. rade s poukazom na § 345 ods. 1 Obch. zák. považuje odstúpenie od ZOD zo strany žalobcu za neplatné, nakoľko nebolo uskutočnené bez zbytočného odkladu. V súvislosti s obsahom odstúpenia žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca ho nikdy nevyzval na splnenie povinnosti v zmysle ZOD, tvrdenie žalobcu o opaku je nepravdivé a nepreukázateľné. Nie je pravdou, že žalobca ho telefonicky, alebo ústne vyzýval na splnenie jeho povinnosti. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu naopak vyplýva, že žalovaný v 1. rade vykonal pre žalobcu stavebné práce podľa jeho požiadaviek na bytovom dome, čo potvrdil aj svedok Q. T.. Za predpokladu, že žalobca chcel odstúpiť od ZOD, mal vyzvať žalovaného v 1. rade na splnenie povinnosti a poskytnúť mu primeranú lehotu, k čom však nedošlo, preto odstúpenie nie je možné považovať za platné v zmysle § 345 alebo § 346 Obch. zák. 12. Aj v prípade, ak by odvolací súd považoval ZOD za zaniknutú uplynutím času dňa 30.12.2002, žalovaný v 1. rade uplatnil v odvolaní námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 Obč. zák., pretože subjektívna dvojročná lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 31.12.2004 a žaloba bola podaná až dňa 12.7.2005. 13. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal i nesprávne skutkové zistenia, nakoľko súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na skutočnosť, že ZOD neobsahuje cenovú ponuku, ktorá mala špecifikovať súpis prác tvoriacich dielo, nakoľko predmet diela oprava strešnej konštrukcie nie je dostatočne určitý. Žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 31.3.2014, kde potvrdil, že boli na stavbe, kde si konkrétne dohodli, aké práce má žalovaný v 1. rade vykonať. Z toho vyplýva, že potvrdil vykonané práce žalovaným v 1. rade. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a nešpecifikoval, v čom mali spočívať stavebné práce v zmysle ZOD. Žalovaný v 1. rade na stavbe pre žalobcu stavebné práce vykonával, avšak iného druhu, tak ako to bolo medzi nimi dohodnuté. 14. Žalovaný v 1. rade má za to, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd priznal žalobcovi uplatnené právo napriek tomu, že nie je evidované v jeho účtovnej dokumentácii. Žalovaný v 1. rade poukázal na výpoveď jeho štatutárneho zástupcu, z ktorej vyplýva, že sumu vo výške 2.500.000,- Sk od žalobcu neprevzal. Skutočnosť, že žalobca žalovanému v 1. rade uvedenú sumu neuhradil vyplýva aj zo súvahy žalobcu ku dňu 31.12.2013, z ktorej vyplýva, že žalobca neeviduje túto údajnú pohľadávku vo svojom účtovníctve. Podľa názoru žalovaného v 1. rade sa súd vôbec nevysporiadal s otázkou evidovania žalovanej sumy v účtovníctve žalobcu. 15. Žalovaný v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne aby ho zrušil. 16. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uplatnil rovnaké odvolacie dôvody ako žalovaný v 1. rade, a to v časti nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke zániku ZOD uplynutím čase a nevysporiadania sa s otázkou neplatnosti odstúpenia od ZOD žalobcom, ďalej v námietke premlčania prípadného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, v námietke, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože neprihliadol na skutočnosť, že ZOD neobsahuje cenovú ponuku, ktorá mala špecifikovať súpis prác tvoriacich dielo, ako aj námietku, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnené právo napriek tomu, že nie je evidované v jeho účtovnej dokumentácii. Uvedené odvolacie dôvody sú identické, ako odvolanie žalovaného v 1. rade, ktoré sú uvedené podrobnejšie v bode 10. až 14. odôvodnenia tohto rozsudku, preto ich odvolací súd opätovne nerozvádza. 17. Žalovaný v 2. rade v odvolaní navyše namietal, že súd prvej inštancie neprávne právne posúdil vec v otázke platnosti ručiteľského vyhlásenia, a prípadný nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade zanikol. 18. Podľa názoru žalovaného v 2. rade jeho ručiteľské vyhlásenie zo dňa 11.7.2002 urobené v zmysle § 546 Obč. zák. odkazuje na neexistujúcu zmluvu o dielo č. 2/2002 zo dňa 11.7.2002, pretože ZOD bola uzatvorená až dňa 19.7.2002. V zmysle Obč. zák., ručením možno zabezpečiť len pohľadávku, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku existovala. Súd prvej inštancie sa s uvedeným ručiteľským vyhlásením v kontexte na tvrdenia žalovaného v 2. rade podrobnejšie nezaoberal. 19. V prípade, ak by odvolací súd považoval zmluvu o dielo za zaniknutú uplynutím času (dňa 30.12.2002), žalovaný v 2. rade poukázal na ust. § 311 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ak teda zanikla zmluva, zaniklo taktiež ručenie žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade poukázal i na to, že v ručiteľskom vyhlásení sa nezaviazal zaplatiť prípadnú pohľadávku žalobcu z dôvodu bezdôvodného obohatenia. 20. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne aby ho zrušil. 21. Žalobca vo vyjadreniach k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože ho považuje za správny a spravodlivý. 22. Žalobca s poukazom na obsah ZOD má za to, že bola uzavretá na dobu určitú, t.j. na dobu do 30.12.2002, ktorý termín bol dojednaný ako termín ukončenia stavby podľa čl. II. a IV. ZOD. K zániku zmluvy dojednanej na určitý čas dochádza samotným uplynutím času. S poukazom na závery súdu prvej inštancie aj Krajského súdu, tým, že nedošlo k predĺženiu termínu plnenia podľa čl. XI. bod 2 ZOD, došlo k zániku zmluvy uplynutím doby, do kedy malo byť dielo ukončené. Súd podľa žalobcu správne aplikoval ust. § 537 ods. 1 Obč. zák., súčasne však záväzok bol dojednaný na dobu určitú. Žalobca nesúhlasí so záverom odvolateľov, že zánik ZOD je možný iba na základe odstúpenia od zmluvy na strane žalobcu. Zmluva mohla zaniknúť buď uplynutím doby alebo odstúpením od zmluvy. Nakoľko ZOD zanikla uplynutím času, nie je dôvodu skúmať, či zanikla aj inak, a teda odstúpením od zmluvy. Súd preto podľa žalobcu nepochybil, keď sa bližšie nezaoberal platnosťou odstúpenia ZOD. 23. Žalobca k argumentácii žalovaných, že odstúpenie od ZOD vykonaná žalobcom dňa 22.6.2005 je neplatné, uviedol, že ho považuje za platné a došlo k nemu až po takmer 2 a pol roku z dôvodu toho, že žalobca sa snažil so žalovaným v 1. rade rokovať, pričom táto snaha žalobcu bola zo strany žalovaných úmyselne marená. Žalobca nepovažuje za pravdivé tvrdenia, že žalobca nikdy žalovaného v 1. rade nevyzval na plnenie, pretože opakované výzvy boli preukázané výpoveďami oboch strán a vyplynuli z vykonaného dokazovania. Argumentáciu žalovaných považuje žalobca za tendenčnú a účelovú, žalovaní v konaní zhodne vyhlásili, že dielo v zmysle ZOD nebolo vôbec vykonané, preto tvrdenia žalovaných ohľadom neplatnosti odstúpenia od zmluvy považuje žalobca za irelevantné. 24. Námietku premlčania považuje žalobca za absolútne nedôvodnú, pretože ZOD je uzavretá podľa § 536 a nasl. Obch. zák., a preto aj premlčanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle ustálenej súdnej praxe podriaďuje § 397 Obch. zák., v zmysle ktorého je premlčacia doba 4 roky. Nárok žalobcu tak nie je premlčaný. Žalobca súčasne namietol, že vznesenie námietky až v odvolaní je nielen oneskorené, ale aj v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, a súčasne jej podanie až v odvolaní považuje žalobca za úkon v rozpore s dobrými mravmi. 25. K tvrdeniam, týkajúcim sa spolupráce medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade na predmetnej stavbe, žalobca uviedol, že je tendenčné, pretože bolo iba potvrdené, že žalovaný v 1. rade vykonával aj po roku 2002 iné práce na iných stavbách, čo potvrdil aj sám žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2007. Strany sporu na stavbe po zániku zmluvy nespolupracovali, ani to netvrdili a táto skutočnosť nebola ani predmetom dokazovania. Žalobca považuje za účelové aj tvrdenia, že ZOD neobsahovala cenovú ponuku, a preto nebolo preukázané, v čom konkrétne malo spočívať zhotovenie diela. Žalobca s poukazom na predmet diela v čl. III. ZOD má za to, že žalovaný v 1. rade, ktorý zmluvu pripravoval, veľmi dobre vedel, čo má plniť, akú strešnú konštrukciu má opraviť a ako, veď sám dokladal projekt a na stavbe si povedali, aké práce má žalovaný v 1. rade vykonať. Navyše, žalobca považuje potom za zarážajúce, že žalovaný v 1. rade prevzal vopred cenu za dielo, ktorého vykonanie považoval za neurčité. Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v zmysle ZOD dielo nevykonal vôbec, t.j. žiadne práce, preto nebolo potrebné, aby súd zisťoval, aké konkrétne práce neboli vykonané. Žalovaný v 1. rade netvrdil v konaní, že vykonal určité práce (časť diela) v zmysle ZOD. 26. Žalobca z listinných dôkazov (príjmový pokladničný doklad na sumu 2.500.000,- Sk, výdavkový doklad na sumu 2.500.000,- Sk zo dňa 19.7.2002 a tiež ZOD - čl. VI. bod 1) považuje za preukázané, že žalovaný v 1. rade prevzal od žalobcu dňa 19.7.2002 preddavok na plnenie predmetu ZOD v sume 2.500.000,- Sk, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 2Cob/100/2015-273 zo dňa 12.4.2016. Súvahu právnickej osoby žalobca nepovažuje za dôkaz o existencii či neexistencii pohľadávky, ale je účtovným dokumentom. Nesporným dokladom o realizácii účtovnej transakcie žalobcu je výdavkový doklad žalobcu zo dňa 19.7.2002. Argumentáciu žalovaných preto považuje za absolútne nesprávnu a zavádzajúcu. 27. K námietke žalovaného v 2. rade, že ručiteľské vyhlásenie zo dňa 11.7.2002 odkazuje na neexistujúcu zmluvu o dielo, žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá len jedna zmluva o dielo s označením č. 2/2002, teda žalovaný v 2. rade veľmi dobre vedel, k akej zmluve vyhlásenie robí, vedel tiež, že táto ZOD existuje, nakoľko ju sám pripravil a v čase ručiteľského vyhlásenia bo známy obsah ZOD a boli tiež odovzdané a prevzaté peniaze žalovanému v 1. rade, za ktorého konal žalovaný v 2. rade. Záväzok zo ZOD je v ručiteľskom vyhlásení dostatočne, jasne a určito špecifikovaný, je preto absolútne platné. Žalobca považuje za nedôvodnú i námietku, že ručiteľské vyhlásenie je neplatné, pretože v čase jeho uskutočnenia neexistovala pohľadávka žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 2. rade vyhlásil, že uspokojí všetky peňažné pohľadávky objednávateľa, ktoré mu vzniknú na základe ZOD, teda všetky budúce pohľadávky. Rovnako za nesprávne považuje žalobca tvrdenia žalovaného, že zánikom ZOD zaniklo a ručenie žalovaného v 2. rade v zmysle § 311 ods. 1 Obch. zák., pretože ručiteľské vyhlásenie smerovalo k zabezpečeniu peňažných nárokov žalobcu zo ZOD, a to vrátenie poskytnutej ceny za dielo vo výške 2.500.000,- Sk, ak zhotoviteľ nezačne vykonávať dielo v dohodnutom termíne. Keďže ručiteľské vyhlásenie bolo urobené podľa § 546 Obch. zák., podľa žalobcu neprichádza do úvahy aplikácia § 311 ods. 1 Obch. zák. Žalobca považuje rozsudok voči obom žalovaným za správny a zákonný. 28. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu repliku nepodali. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, a vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto nepotreboval zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 26.2.2019. 30. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania oboch žalovaných, ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaných dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov: 31. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola dňa 19.7.2002 platne uzavretá Zmluva o dielo č. 2/2002 (ďalej len „ZOD“), predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o vykonaní diela. V zmysle čl. III. bod 1 veta druhá ZOD, predmetom plnenia sú stavebné práce spojené s opravou strešnej konštrukcie v zmysle cenovej ponuky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd prvej inštancie taktiež správne zistil, že termín plnenia bol dohodnutý tak, že začatie stavby je do 2 dní od podpisu zmluvy a ukončenie stavby do 30.12.2002. Taktiež z vykonaného dokazovania je nepochybné, že cena diela bola dohodnutá v čl. V. bod 2 vo výške 2.500.000,- Sk bez DPH, a že v čl. VI. bod 1 boli dohodnuté platobné podmienky formou preddavkov, a to tak, že preddavok vo výške 2.500.000,- Sk objednávateľ (t.j. žalobca) poskytne zhotoviteľovi (t.j. žalovanému v 1. rade) pred podpisom tejto zmluvy, zaplatených v celosti a v hotovosti. Z listinných dôkazov - výdavkový a príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.7.2002, súd dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný v 1. rade prevzal od žalobcu zálohovú platbu vo výške 2.500.000,- Sk v hotovosti v zmysle čl. VI. bod 1 ZOD č. 2/2002. Ďalšou nespornou skutočnosťou, ktorú zistil vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie je, že dielo podľa ZOD č. 2/2002 zo dňa 19.7.2002 žalovaným v 1. rade vykonané vôbec nebolo. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj samotnými žalovanými. Okresný súd v tomto smere správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, keď žalobcovi priznal nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré nastalo na strane žalovaného v 1. rade tým, že prijal vopred cenu diela, ale svoj záväzok vykonať dielo do 30.12.2002 nesplnil. Aj keď odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou odvolateľov, že ZOD nebola uzavretá na určitý čas a uplynutím termínu, dokedy malo byť dielo vykonané, zmluva o dielo nezanikla, nemá tento záver súdu prvej inštancie vplyv na správnosť právneho posúdenia veci. 31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 32. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posudzoval nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák. 33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 36. Posúdenie, či medzi stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). 37. V predmetnej veci je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá platná zmluva o dielo v zmysle § 536 Obch. zák., že žalobca zaplatil vopred preddavok vo výške 2.500.000,- Sk žalovanému v 1. rade, ako aj to, že dielo podľa ZOD zo dňa 19.7.2002 sa vykonávať nezačalo a vykonané ani nebolo. Žalovaný v 1. rade tak porušil svoju povinnosť v zmysle § 537 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. 38. Zásadne platí, že zhotoviteľ je povinný dielo vykonať na svoje náklady. Pokiaľ sa strany v zmluve nedohodnú inak, platí, že zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny po odovzdaní diela. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť v zmluve o poskytnutí preddavku na plnenie, čo bolo dohodnuté aj v predmetnej ZOD. Napriek tomu, že žaloba svoj záväzok poskytnúť preddavok splnil, žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ plnenie neposkytol, hoci čas plnenia bol jasne určený do 30.12.2002. Pokiaľ teda žalovaný v 1. rade zmluvné plnenie nevykonal, ani nedošlo k písomnému dodatku k ZOD, v ktorej by došlo k predĺženiu dohodnutého času plnenia, po dátume 30.12.2002 mu vznikla povinnosť poskytnuté plnenie vo výške 2.500.000,- Sk vrátiť, keďže z následného konkludentného správania strán bolo zrejmé, že práce žalovaným v 1. rade vykonané neboli a nebudú, teda právny dôvodu plnenia odpadol a žalovaný v 1. rade sa tak na úkor žalobcu obohatil. V predmetnej veci tak došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zák., ako majetkového prospechu žalovaného. V ustanovení § 451 ods. 1 Obč. zák. je bezdôvodné obohatenie predovšetkým charakterizované ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a naproti tomu vzniká i právo toho na ktorého úkor došlo k obohateniu, požadovať vydanie toho, o čo a druhý zo subjektov obohatil. 39. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd vyhodnotil námietku odvolateľov, že súd nesprávne právne vec posúdil, a že sa vôbec nevysporiadal s otázkou odstúpenia ZOD zo strany žalobcu, za právne irelevantnú. Povinnosť vrátiť žalobcovi vopred prijatý preddavok vznikla žalovanému v 1. rade z dôvodu, že dielo, na ktorý bol preddavok poskytnutý, vykonané nebolo, a nie z dôvodu odstúpenia ZOD. Súd prvej inštancie sa preto správne nezaoberal platnosťou odstúpenia žalobcu od ZOD. 40. Rovnako nedôvodné je i tvrdenie odvolateľov, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko vôbec neprihliadol na skutočnosť, že ZOD neobsahovala cenovú ponuku, ktorá mala špecifikovať súpis prác tvoriacich dielo. V tomto smere z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že predmet ZOD bol jasne špecifikovaný ako stavebné práce spojené s opravou strešnej konštrukcie na stavbe polyfunkčný dom, Mickiewicová ul. v Bratislave, a žalovaný žiadne práce v zmysle ZOD ani nevykonal, hoci preddavok vo výške 2.500.000,- Sk prevzal, preto nie je rozhodujúce, či bola, alebo nebola súčasťou ZOD aj cenová ponuka s rozpisom prác. Navyše, výpoveďou žalobcu bolo potvrdené, že žalovaný v 1. rade vedel, čo má podľa ZOD plniť, keďže boli spolu na stavbe a povedali si, aké práce sa majú vykonávať. Žiadne práce v rámci ZOD však vykonané neboli, žalovaný v 1. rade vykonával po r. 2002 iné práce a na iných stavbách, čo potvrdil i sám žalovaný v 1. rade vo vyjadrení z 1.6.2007. 41. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že súd priznal uplatnené právo žalobcovi napriek skutočnosti, že uvedené právo nie je evidované v jeho účtovnej dokumentácii. Skutočnosť, že preddavok v sume 2.500.000,- Sk na plnenie ZOD bol žalobcom žalovanému v 1. rade poskytnutý, jednoznačne preukazujú listinné dôkazy - príjmový pokladničný doklad na sumu 2.500.000,- Sk zo dňa 19.7.2002 vystavený žalovaným v 1. rade a podpísaný žalovaným v 2. rade za žalovaného v 1. rade, na ktorom je uvedený aj účel - zálohová platba 2/02, ako aj výdavkový doklad žalobcu na uvedenú sumu zo dňa 19.7.2002, kde je uvedený účel, a to zál. zml. o dielo 2/02 - Lipina. Otázka, či si žalobca evidoval alebo neevidoval žalovanú sumu v účtovníctve, je v tomto smere irelevantné, pretože z listinných dôkazov je odovzdanie a prevzatie sumy 2.500.000,- Sk, evidentné. Žalovaný v 2. rade svoje tvrdenie, že príjmový pokladničný doklad podpísal, ale reálne peniaze neprevzal, v konaní nepreukázal. 43. K námietke žalovaného v 2. rade, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke platnosti ručiteľského vyhlásenia, odvolací súd uvádza, že ju považuje za nedôvodnú, a v tejto časti sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení rozsudku v bode 9. Odvolací súd zdôrazňuje, že z Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 11.7.2002 je jednoznačné, že sa vzťahuje k Zmluve o dielo č. 2/2002 zo dňa 19.7.2002, i keď je v ňom uvedený dátum zmluvy 11.7.2002. V obsahu ručiteľského vyhlásenia, v čl. III. je uvedené: „týmto vyhlasujem, že beriem na seba voči objednávateľovi povinnosť, že uspokojím pohľadávku objednávateľa - obch. spoločnosti LE CYGNE SPORTIF SLOVAKIA, spol. s.r.o. v prípade, ak zhotoviteľ - obch. spol. LIPINA REAL spol. s.r.o. nezhotoví dielo v dohodnutom termíne - t.j. najneskôr do 30.12.2002 a nezaplatí objednávateľovi - obch. spoločnosti LE CYGNE SPORTIF SLOVAKIA spol. s.r.o. z toho titulu zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. IX. bode 2 Zmluvy o dielo č. 2/2002 zo dňa 11.7.2002 vo výške 5% z ceny neukončených prác za každý začatý mesiac. Ďalej súčasne vyhlasujem, že beriem na seba voči objednávateľovi povinnosť zaplatiť objednávateľovi sumu 2.500.000,- Sk ako vrátenie vopred poskytnutej ceny za vykonanie predmetného diela v prípade, ak zhotoviteľ nezačne vykonávať dielo podľa predmetnej zmluvy o dielo č. 2/2002 zo dňa 11.7.2002 v dohodnutom termíne a nevráti túto vopred zaplatenú cenu za dielo objednávateľovi najneskôr do troch dní od vzniku tejto povinnosti. Na základe uvedeného sa zaväzujem, že uspokojím všetky peňažné pohľadávky objednávateľa, ktoré mu vzniknú na základe hore uvedenej Zmluvy o dielo č. 2/2002 zo dňa 11.7.2002.“ Z obsahu uvedeného jednostranného právneho úkonu žalovaného v 2. rade vyplýva jasný odkaz na ZOD č. 2/2002, vyplýva z neho odkaz na konkrétne články, týkajúce sa ceny a termínu dokončenia diela, v ručiteľskom vyhlásení je jasne uvedený peňažný záväzok, jeho výška aj právny titul, na základe ktorého žalovanému v 2. rade vznikol platný ručiteľský záväzok. Aj keď je vo Vyhlásení ručiteľa odkaz na ZOD č. 2/2002 zo dňa 11.7.2002, hoci ZOD s takýmto obsahom bola uzavretá až dňa 19.7.2002, nespôsobuje to neplatnosť ručiteľského vyhlásenia, ani odkaz na neexistujúcu zmluvu. Ak by takáto ZOD s konkrétnym obsahom v čase uskutočnenia ručiteľského vyhlásenia neexistovala, nemohol by byť v tomto ručiteľskom vyhlásení ani odkaz na jednotlivé konkrétne články ZOD. Zo samotného textu ručiteľského vyhlásenia vyplýva i skutočnosť, že ručiteľ Q. C. bol prítomný pri odovzdávaní ceny za dielo vo výške 2.500.000,- Sk, k čomu došlo dňa 19.7.2002. Zo všetkých týchto okolností vyplýva, že v čase ručiteľského vyhlásenia bol známy a dohodnutý obsah ZOD a boli aj odovzdané finančné prostriedky vo výške 2.500.000,- Sk v hotovosti žalovanému v 1. rade a že všetky tieto právne úkony boli reálne urobené dňa 19.7.2002. Odvolací dôvod žalovaného v 2. rade, že ručiteľské vyhlásenie odkazuje na neexistujúcu ZOD č. 2/2002 (s dátumom 11.7.2002) je preto právne irelevantný. Nedôvodná je i námietka žalovaného v 2. rade v odvolaní, že ručením možno zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje, pretože z ust. § 304 ods. 2 Obch. zák. vyplýva, že ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením odvolateľa, že zánikom zmluvy zaniklo aj ručenie v zmysle § 311 ods. 1 Obch. zák., pretože ZOD nezanikla uplynutím času. Navyše, až dôvody, ktoré viedli k nesplneniu zmluvy a k vzniku obohatenia na strane žalovaného v 1. rade, viedli tiež k vzniku nárokov žalobcu na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia, a to tak voči žalovanému v 1. rade, ako aj voči žalovanému v 2. rade. 44. Za právne irelevantnú považuje odvolací súd i námietku premlčania, ktorú vzniesli v odvolaní obaja žalovaní voči nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že predmetná ZOD bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obch. zák. a medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah. Premlčanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa v zmysle ustálenej súdnej judikatúry (napr. Nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 214/04, rozhodnutie NSSR č. 5 Obo/86/2005) riadi právnou úpravou Obchodného zákonníka, a nie ustanovením § 107 Obč. zák. Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 12.7.2005, t.j. v rámci 4-ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť po dni, kedy bolo zrejmé, že žalovaný v 1. rade záväzok nesplnil, t.j. od 31.12.2002 a uplynula by až 31.12.2006. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia teda nie je premlčaný. 45. Odvolací súd preto považuje námietky odvolateľa v celom rozsahu za právne irelevantné. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne vady, ktorý by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 46. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 47. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením. 48. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).