Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/28/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106239309 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1106239309.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: P.. E. G., J.. L.. X. X, T. X., zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/126/2006-501, zo dňa 24.6.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu 18.12.2006 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 76.346,01 eura a k náhrade trov konania, a to v súvislosti s tvrdeným neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv, ktorý mu vznikol zverejnením nasledovných článkov: 1/ „H. Š. Q. B. O. N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.XX.XXXX, X/ „.Q. O. A. F. H. Q. B. O.“. N. Q. T. X. T. XX.XX.XXXX, X/ „. F. Q. I. X. F. „.Č. N. X. X. N. F. Q. W. N. Q. T. Ú. X. T.Y. X.XX.XXXX, X/ „. W. N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.XX.XXXX, X/ „.E. G. Q., Y. E. N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.XX.XXXX. Žalobca je verejne známou osobou z dôvodu výkonu svojho zamestnania a tiež z dôvodu výkonu mimopracovnej činnosti v regióne Dunajskej Stredy. Od r. 1999 U. H. N. N. O.D. Q. T. X., ktorá je najväčšou národnostnou základnou školou v SR s vyučovacím jazykom maďarským, zároveň je predsedom občianskeho združenia O. P.Ó., ktoré sa zameriava predovšetkým na podporu a rozvoj kultúry maďarskej menšiny a tiež je predsedom Občianskeho združenia T. X. Y. E., členom celoštátnej etickej komisie Strany maďarskej koalície (ďalej len „SMK“) a členom Krajskej rady SMK v Trnave; od r. 2002 bol podpredsedom mestskej volebnej komisie v Dunajskej Strede vo voľbách do orgánov samosprávy, v komunálnych voľbách v r. 2006 sa neúspešne uchádzal o mandát poslanca mestského zastupiteľstva v Dunajskej Strede a bol aj kandidátom na poslanca NR SR v parlamentných voľbách v r. 2006. Uviedol, že v auguste 2005 sa spolu s kolegom C.. N. zastavili na spiatočnej ceste z Bratislavy v erotickom klube Q. D. na občerstvenie a následne pri náhodnej policajnej razii v tomto klube boli nasnímaní policajnou kamerou. Návšteva klubu nebola ani nemorálna, o čom svedčí samotné video, ani nezákonná, ani protispoločenská. V priebehu r. 2005-2006 však žalovaný ako vydavateľ denníkov X. Y. Ú. X. zverejnil v týchto denníkoch nasledovné články a to: XX.X.XXXX v Ú. X. Č. „. X. S. M. na P.?“., XX.XX.XXXX Q. Ú. X. Č. „.H. Š. Q. B. O. Y. Q. X. Č.D. „.Q. O. A.P. F. H. Q. B. O., X.XX.XXXX Q. Ú. X. Č.Á. „. N. X. X. N. F. Q. W. Y. T. XX.XX.XXXX Q. Ú. X. Č.A. „. W.. Zastával názor, že v týchto článkoch došlo k hrubému a neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, k poškodeniu jeho občianskej cti, vážnosti a práva na súkromie. Všetky články sú v podstate zamerané na uvedený audiovizuálny záznam s nepravdivým podtónom, ktorý má vyvolať dojem, že tam vyhľadával sexuálne služby. Články boli vydané aj v priamej súvislosti s predvolebným bojom na komunálnej úrovni a mali za cieľ poškodiť jeho a C.. N. ako kandidátov do mestského zastupiteľstva a týmto poškodiť aj meno opätovne zvoleného primátora. O politickom podtóne svedčalo aj to, že článok z XX.XX.XXXX bol vydaný 4 dni pred komunálnymi voľbami a priamo pod týmto článkom, ktorý ho znevažuje ako osobu podporujúcu opätovne zvoleného primátora, sa nachádzala dvakrát väčšia politická reklama protikandidátky Á. Y.. Autormi článkov sú buď D. W. Y. W.. U. P. (P. X. D.. W.), ktorí boli rozhodnutím celoštátnej etickej rady SMK, ktorej členom je aj on, vylúčení z SMK. Samotný fakt, že sa audiovizuálny záznam dostal mimo Útvaru osobitného určenia PZ, a to jedine nelegálnou cestou, svedčí o veľkom záujme zdiskreditovať ho v rovine regionálneho politického boja. Ďalej svoj návrh odôvodnil tým, že v článkoch z XX.XX.XXXX autor uvádza, že bol „zrejme“ nasnímaný žalobca a označuje ho plným menom a priezviskom, v ďalšom obsahu článku už odstraňuje akékoľvek pochybnosti, že ide o neho a podrobne opisuje aj jeho postavenie a angažovanie sa. Q. Č. N. X.XX.XXXX „. N. X. X. N. F. Q. W. X. E.Ä. J. Y. U. P. X. S., Ž. W. F. Q. W., S. E. na U. E. U. Y. Q. Č.A. N. XX.XX.XXXX „. G. Q., Y. E. Y. Q. Č. N. XX.XX.XXXX „.M. W.“. K neoprávnenému zásahu došlo jednak jeho spájaním s erotickým klubom, resp. s bordelom a jeho nepriamym spájaním s využívaním erotických služieb, ale aj neoprávneným použitím prejavov osobnej povahy a to jeho obrazových snímok na vykreslenie autentickosti a správnosti údajov v článkoch. Došlo aj k tomu, že v jednom z článkov bol daný priestor na porovnanie jeho konania s tzv. kauzou ruského generálneho prokurátora, ktorý bol odfotený, ako sa nahý zabáva s prostitútkami, aj keď neexistuje ani náznak faktu, ktorý by toto prirovnanie umožnil. Mal za zrejmé, že informovanie o osobe verejne známej v súvislosti so záznamom v erotickom klube vyvoláva u väčšiny verejnosti morálne odsúdenie bez toho, aby ľudia ďalej skúmali a posudzovali ďalšie skutočnosti a jeho zdôvodnenie, že sa tam zastavili na pivo, nemá pre morálne odsúdenie žiadnu relevanciu. Je tiež nutné vnímať čiastočne pravdivú informáciu v kontexte celého článku, ktorý o ňom vytváral umelo negatívny obraz a čitateľovi nedával priestor pre vytvorenie si vlastného názoru. Mal za to, že uvedené články sa týkajú jeho intímnej sféry života; informácie neboli podávané vecne, s cieľom objektívne informovať a vážnosť ujmy, ktorú spôsobili, nie je len v tom, že išlo o zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu, ale táto mu aj reálne vznikla a to vo sfére pracovnej, kde došlo k poškodeniu jeho dobrého mena a k zníženiu autority ako riaditeľa školy, a kde v dôsledku týchto článkov pocítil reálnu hrozbu straty zamestnania, keď o jeho zotrvaní vo funkcii rozhodovala školská rada. Morálnym odsúdením v článkoch došlo aj k sťaženiu výkonu jeho funkcie predsedu občianskeho združenia O. P.; je tiež pravdepodobné, že k jeho nezvoleniu za poslanca mestského zastupiteľstva došlo práve v dôsledku týchto článkov a jeho bezdôvodného morálneho odsúdenia. Články značne ovplyvnili aj jeho rodinný život. Jeho manželský vzťah bol ich následkom poškodený nedôverou, ktorá bola až následne prekonaná a problémy mali aj jeho deti, ktoré sa stretávali s poznámkami spolužiakov, že ich otec chodí do bordelu, čo sa najviac dotklo mladšieho syna, ktorý sa stal utiahnutým. Dotknutí boli aj rodičia a svokrovci. Ďalej uviedol, že po zverejnení mal množstvo telefonátov aj od priateľov a známych, či sú články pravdivé a musel tak brániť svoje meno. V danom prípade neexistuje možnosť morálneho zadosťučinenia, napríklad ospravedlnením, ktoré by znamenalo len opätovné verejné oživenie tejto témy, preto bol názoru, že zodpovedajúce je priznanie nemajetkovej ujmy, ktorej výšku odvodzuje od toho, že k poškodeniu jeho mena došlo vo všetkých sférach jeho života (rodinnej, pracovnej, politickej, priateľskej). Akákoľvek morálna satisfakcia už nikdy nebude možná, keď v okruhu ľudí, ktorých pozná, mu biľag človeka „navštevujúceho“ erotické kluby zostane navždy, a aj z dôvodu, že neoprávnený zásah bol motivovaný nemorálnym politickým bojom. Aj po podaní žaloby žalovaný pokračoval vo vydávaní článkov, a to dňa 19.12. a 20.12.2006 a naďalej vyvíjal verejný tlak za účelom jeho odvolania z funkcie riaditeľa školy. Články sú tendenčné a spájajú ho s využívaním sexuálnych služieb. Y. D. W. Y. W.. U. P. ho poškodzujú aj v regionálnom týždenníku I. - Ž. E., kde publikovali viacero článkov poškodzujúcich jeho dobré meno. D.. W. je šéfredaktorom uvedeného týždenníka Ž. E. a aj spoluvlastníkom jeho vydavateľa A. O. X..H..E.. 3. Navrhovateľ podaním z 8.1.2007 rozšíril neoprávnený zásah do práva na ochranu jeho osobnosti o ďalšie dva články: 6/ „F. proti T. H. Š. N. Q. T.O. Ú. X. T. XX.XX.XXXX, X/ „.F. E. T. H. Š. N. Q. T.Í. Ú. X. T. XX.XX.XXXX. A. navrhovateľ podaním N. XX.X.XXXX H. A.Q. N. T. U. E. F. E. Č.: X/ „. X. Ľ. Q. Q. H. Š.D. N. Q. T. Ú.U. X. T. XX.XX.XXXX, X/ „. F.I. Q. T. X. N. Q. T. Ú. X. T.Y. X.X.XXXX, XX/ „. X. B. N. Q. T. Ú. X. Q. X. A.N. Y. F. T. X.X.XXXX, XX/ „. N. N. F. N. Q. T.O. Ú. X. T. XX.X.XXXX, XX/ „.E. X. P. E. Q. T. H. Š. N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.X.XXXX, XX/ „. na U. N. Q. T. X. T. X.XX.XXXX, XX/ „.E. X.“. N. Q. T. Ú. X. T. XX.XX.XXXX, XX/ „.O. X. S. M. na P.?“. N. Q. T. Ú. X. T. XX.X.XXXX. Na F. O. XX.XX.XXXX navrhovateľ E. Y. Č. „. Č. A. F. N. Q. T. Ú. X. T.Y. X.X.XXXX. V uvedenom článku žalovaný komentuje predbežné opatrenie vydané v tejto veci a kde účelovo do článku vsunul menší článok ".O. N. D.", ktorý opätovne tendenčne na neho vrhá zlé svetlo. Zároveň k dokresleniu situácie uviedol, že celá vec je aj otázkou pomsty D.. W.. V r. 2003-2004 bol F.. W. navrhnutý na vylúčenie zo strany SMK a etická komisia, ktorej bol členom rozhodla o jeho vylúčení. Neskôr v Ú. X. vyšiel článok, kde ho p. W. označil spolu s predsedom komisie za zodpovedného za jeho vylúčenie. Je pravdou, že v auguste 2005 bol nasnímaný políciou pri razii, avšak v podniku pil len pivo, čo aj na zázname vidno, žiadna ženská spoločnosť tam nebola. Zastavili sa tam s p. N. a ďalšími dvoma osobami vo večerných hodinách po ceste z Bratislavy, kde boli súkromne a počas dovolenky, keď popri ceste videli, že je otvorená pohostinská miestnosť a mali chuť na pivo. V podniku bol prvýkrát, ešte volal žene, že prídu asi o pol hodiny, keď si dajú pivo. V októbri XXXX Y. P. XXXX boli v Ú. X. uverejnené dva články od p. W., kde spomína dvoch dunajsko-stredských riaditeľov a pedagógov a kde síce nebol uvedený menom, ale inak odkazovali články na neho s tým, že navštevujú erotický klub. Už vtedy sa ho pýtali ľudia na tieto články, lebo jednoznačne poukazovali na neho. Video sa na internete objavilo v novembri 2005 a následne začali vychádzať ďalšie články. Autor ho chcel zničiť politicky, pracovne aj rodinne. Boli aj petície za jeho odvolanie z funkcie riaditeľa, manželka tiež čítala články a rozmýšľala, či mu môže veriť. Napriek dlhoročnému manželstvu vtedy prekonávali ťažké dni, dosiaľ odmieta intímny život. Stratil možnosť politického rastu v štruktúrach SMK, bol nútený odstúpiť z pozície člena etickej rady SMK. Dosah to malo aj na ich synov, mladším to ťažko otriaslo, deti v škole o tom hovorili, ale to čo bolo v novinách nebola pravda, jeho nikto neoslovil, aby povedal, čo je pravdou. Predtým, ako vyšli články, okolo XX.XX., mu niekto volal, nevie či zo X. Y. Ú. X., že čo vie o videu, ktoré sa objavilo na internete. Vtedy ho ešte nevidel a po uverejnení článkov ho už nik neoslovil na vyjadrenie sa. Mladší syn mal následne zdravotné problémy, napokon zistili lekári, že to malo psychický pôvod v predmetnej udalosti. Petície ho mohli stáť prácu, našťastie rozhodovalo to, že je odborne na úrovni a má výsledky. Rada školy preberala jeho návštevu v klube, záver bol, aby vyvodil sám z toho dôsledky, ale toto konštatovanie bolo na prvej Rade a neprijala ho väčšina. Starosta potom vyzval Radu, aby dala jednoznačné stanovisko a tí, čo uvedené predtým konštatovali boli v menšine, tak sa im ho nepodarilo odvolať. Poverenie riaditeľa mu vypršalo v r. 2009, opäť ale kandidoval a znovu ho zvolili. Žiadnu kampaň na svoju podporu neinicioval, aj v tomto články klamú. Narážky na články dosiaľ počúva aj na futbale. Pri vyhľadávaní jeho mena na internete sa vyhľadajú aj uvedené články. Keď vyšiel prvý článok po zverejnení videa - XX.XX., už ráno v Dunajskej Strede nebolo možné dostať Ú.U. X. Y. X., ktoré boli vykúpené. V ďalších dňoch, keď vyšli ďalšie články išli tiež noviny na dračku. To, že neprišiel o prácu, rodinu a priateľov je jeho zásluha a stálo ho to veľa energie, aby sa ubránil. Výšku sumy odvodil od toho, že mu bola spôsobená ujma, ktorá ho bude prenasledovať do konca života a už sa to nedá napraviť. Aj po podaní žaloby žalovaný pokračoval v uverejňovaní obdobných článkov v Ú. X. Y. S. N. XX.XX.XXXX, X.X., X.X., XX.X., XX.X.XXXX Y. Q. X. N. X.XX.XXXX, Q. O. F. Q. F. U. T.M. P.. T., Ž. N. Č. N. XX.X.XXXX ". X. A. S. X., O. W. Q. Q. C. H. X. D.. W., U. Q., že mu tento dáva za vinu svoje vylúčenie z SMK. Články z XX.XX.XXXX Y. XX.X.XXXX stačili na pokrytie potreby informovať verejnosti, avšak žalovaný využil obdobie volieb na jeho diskreditáciu a osobnú politickú pomstu. Poukázal aj na články z XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.X.XXXX Y. N. X.X. XXXX N. S. Ž.Ý. E., keďže majú rovnakých autorov a v zásade rovnako poškodzujú jeho dobré meno. Dodal, že ak aj niektoré články neobsahovali jeho meno, bolo ich uverejnených 18 v rade, a ak ho žalovaný definuje ako "riaditeľa prichyteného pri dobrodružstve v bordeli" a v desiatich prípadoch ho označí menom, je práve z dôvodu publikácie článkov v rade irelevantné, či toto urobí aj v ostatných článkoch, alebo ho označí len ako "riaditeľa prichyteného v bordeli" bez priameho uvedenia mena. Zásah žalovaného bol nielen v kvalitatívnej, ale aj v kvantitatívnej rovine, keď došlo k neúmernému opakovaniu tej istej nepravdy a v kontexte jeho spájania s využívaním erotických služieb, a to použitím výrazov a slovných spojení, ktoré to evokovali. 4. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 9C/126/2006-303, zo dňa 2.3.2012 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.000 eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Miroslava Pekára náhradu trov súdneho poplatku 165,97 eura a náhradu iných trov 2.430,68 eura (výrok I.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.), žalovaného zaviazal uhradiť na účet Okresného súdu Bratislava I náhradu trov štátu 59,76 eura (výrok III.) a zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 80 eur (výrok V.). Súd prvej inštancie skonštatoval, že proti zamietajúcej časti rozsudku (proti výroku II.) podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Proti zaväzujúcim častiam rozsudku (proti výrokom I., III. a V.) podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zmeniť, návrh zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. V odôvodnení Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vyslovil svoj právny názor a uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť, či v danom prípade z ústavného hľadiska je akceptovateľné obmedzenie slobody prejavu a základného práva na informácie pri rešpektovaní požiadaviek vyplývajúcich zo základného práva na súdnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pri súčasnom zohľadnení relevantnej judikatúry ESĽP; či skutočnosť, že keď bol žalobca v rozhodnom čase ako pedagóg v riadiacej funkcii a verejný činiteľ členom celoštátnej etickej komisie SMK, uvedené umožňuje podrobiť jeho prípadné morálne prešľapy intenzívnejšej kritike ako v prípade iných regionálnych politikov a vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania proti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z článku "E. X. N. Q. Ú. X. T. XX.XX.XXXX, uplatneného žalobcom až podaním z 15.1.2009. 5. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 10.6.2016 pripustil zmenu žalobného návrhu o ďalšie rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k žalovanému, a to články uvedené v podaní zo dňa X.X.XXXX, Q. F. N. T. XX.X.XXXX Y. na F. O. T. XX.XX.XXXX: Y.) ". F.H. T. H. Š. N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.XX.XXXX, W.) ". E. T. H. Š. N. Q. T. Ú.U. X. T. XX.XX.XXXX, I.) ". X. Ľ. Q. Q. H. Š. N. Q. T.O. Ú. X. T. XX.XX.XXXX, T.) ". F. Q. T. X. N. Q. T. Ú. X. T. X.X.XXXX, B.) ". X. B. N. Q. T. Ú.U. X. Q. X. A. Y. F. T. X.X.XXXX, C.) ". N. N. F. N. Q. T. Ú.U. X. T. XX.X.XXXX, L.) ". X. P. E. Q. T. H. Š.O. N. Q. T. Ú. X. T. XX.X.XXXX, M.) ". na U. N. Q. T. X. T. X.XX.XXXX, G.) ". X. N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.XX.XXXX, U.) ". X. S. M. na P.?". N. Q. T. Ú.U. X. T. XX.X.XXXX, O.) ". Č. A. F. N. Q. T. Ú.U. X. T. X.X.XXXX. 6. V nadväznosti na námietku premlčania vznesenú žalovaným na pojednávaní konanom 11.10.2011 proti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z článku "E. Č. A. F." zverejnenom v denníku Ú. X. T. X.X.XXXX, a to z dôvodu, že o tento článok žalobca rozšíril pôvodný návrh až na pojednávaní 11.10.2011, súd prvej inštancie uviedol, že právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčí vo všeobecnej premlčacej dobe; ustálil tiež, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z článku "E. X. zverejneného v Ú. X. T. XX.XX.XXXX sa premlčal 30.10.2008. A keďže žalobca rozšíril nárok o uvedený článok podaním zo dňa 15.1.2009, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby, preto posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného ako dôvodnú; ako dôvodnú súd prvej inštancie posúdil vznesenú námietku premlčania aj vo vzťahu k článku "E. Č. A. F. zverejnenom v denníku Ú.U. X. T. X.X.XXXX, a to z dôvodu, že o tento článok žalobca rozšíril pôvodnú žalobu až na pojednávaní 11.10.2011, t.z. po uplynutí premlčacej doby. Stotožnil sa aj s námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného týkajúcej sa článkov v týždenníku Ž. E., keďže žalovaný nie je vydavateľom uvedeného periodika, a teda za obsah článkov v ňom uverejnených nenesie zodpovednosť. 7. K žalobcom namietanému použitiu jeho obrazovej snímky súd prvej inštancie poznamenal, že z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že záber z policajnej razie bol použitý k článku N. XX.XX.XXXX uverejnenom v denníku X. F. A. ". O. A.P. F. H. Q. B. O. s tým, že na tomto zábere je len nezreteľná mužská postava a nie je z neho možné jednoznačne identifikovať žalobcu, pričom žalovaný použil uvedený snímok z internetu v zmysle § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď k jeho zverejneniu nebol potrebný súhlas žalobcu a zverejnením tohto záberu nedošlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Zároveň ako dôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného, že komentár D. W. N. X.X.XXXX ". X. B. žalobcu ani v odkaze nespomína, a teda tento článok nie je možné zaradiť do série článkov o ňom napísaných a k žalobcovmu tvrdeniu, že mu nebol daný priestor na vyjadrenie, sa žalovaný preukázal, že v úvodnom článku z XX.XX.XXXX publikoval jeho vyjadrenie sa k predmetnej návšteve, pričom svedkyňa W.. U. P. potvrdila, že sa ako autorka prevažnej väčšiny článkov snažila získať od žalobcu pred napísaním vyjadrenie, avšak tento jej ho neposkytol. Len na okraj súd prvej inštancie potom podotkol, že v súdnom konaní v Maďarskej republike - na ktoré sa žalobca odvolával - došlo k odlišnej skutkovej situácii, keďže tamojší žalovaný publikoval úplne nepravdivú informáciu o tom, že žalobca bol v uvedenom podniku v dámskej spoločnosti, ale žalovaný v aktuálnom (tomto) konaní v predmetných článkoch takéto nepravdivé tvrdenie nepublikoval. 8. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného ustálil, že predmetom jeho skúmania v konaní sú nasledujúce články: 1/ "H. Š. Q. B. O." zverejnený v denníku Ú. X. T. XX.XX.XXXX, X/ ". O.Á. A. F. H. Q. B. O. N. Q. T. X. T. XX.XX.XXXX, X/ ".A. F. Q. I. X. F. ". N. X. X. N. F. Q. W. N. Q. T. Ú. X. T. X.XX.XXXX, X/ ". W. N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.XX.XXXX, X/ ". G. Q., Y. E. N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.XX.XXXX, X/ ". proti T. H. Š. N. T. XX.XX.XXXX Q. Ú. X., X/ ".Ž. E. T. H. Š. N. T. XX.XX.XXXX Q. Ú. X., X/ ". X. Ľ.Y. N. T. XX.XX.XXXX Q. Ú. X., X/ ". F. Q. T. X., N. T.Ň. X.X.XXXX Q. Ú. X., XX/ ". N. N. F., N. T. XX.X.XXXX Q. Ú. X., XX/ ".E. X. P. E. Q. T. H. Š., N. T. XX.XX.XXXX Q. Ú. X., XX/ ".E. na U., N. T. X.XX.XXXX Q. X., XX/ ". X. S. M. na P.?". N. Q. T. Ú.U. X. T. XX.X.XXXX. Súd F. G. P. za A., Ž. E. Q. N.J. U. Y. Ž., O. E. X. X. H. F. Y. Q. Č. (O.S. na F. P. N. Q. T. X. Q. O. Q.I. Q. H.. XXXX, O. na F. A. X. Q. F. Q. Q. H.. XXXX, Č. I.S. B. O. X. Y. Č. O. H. X. Q. S.) W. Q. Č. J. G. Č. Y. H. N. N. O. Q. T. X., F. E. N.B. O. P. Y. F. E. N. T. X. Y. E.. 9. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu je jedným z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti, zahŕňa informácie rôzneho druhu a je poznačená rozlišovaním medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotením (úsudkom). Pri úvahe o vzájomnom vzťahu práva a povinnosti v konkrétnom vzťahu je potrebné zobrať do úvahy: a) Či skutok, ktorý má byť zásahom do práva na ochranu osobnosti nie je kritikou alebo úsudkom, b) Voči komu zásah smeruje, najmä, či ide o osobu verejne činnú, c) Čo je obsahom zásahu, d) Ako je skutkovo vymedzený skutok, ktorý je obsahom "zásahu", e) Ako sa osoba, do práv ktorej bolo zasiahnuté prípadne bránila, či využila možnosť obrany, f) Aké boli dôsledky zásahu na práva chránené ustanovením Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti ozrejmil, že posúdiť proporcionalitu medzi slobodou prejavu a ochranou osobnosti na základe vyššie uvedeného KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO testu, možno v danom prípade na základe trojstupňového testu proporcionality, v ktorom prvým krokom je test dostatočne dôležitého cieľa, teda test vhodnosti, či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu, ako aj test racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu - či daným prostriedkom (obmedzením slobody prejavu) je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ (ochranu osobnosti). 9.1. Kto je kritizovaný a čo je kritizované: v konaní mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi stranami aj nesporné, že žalobca bol a je verejným činiteľom, a teda verejne známou osobou, ako riaditeľ základnej školy, pedagóg a politicky a spoločensky činná osoba, kde sa vyžaduje vyššia miera tolerancie zásahov do osobnostných práv, a teda poskytuje sa nižšia miera ochrany osobnosti. Články priniesli informácie o žalobcovi ako osobe verejného záujmu a týkali sa jeho súkromného života. Mal za to, že predmetom kritiky bolo také konanie žalobcu, ktorým porušil etické a morálne pravidlá kladené na jeho osobu v jeho funkcii, a to aj počas jeho súkromných aktivít, keď sa ocitol v pochybnom zábavnom podniku a ďalej dôvodil, že žalobca svojím správaním vytvoril takúto situáciu, preto musí znášať aj názory verejnosti na taký počin. V danom prípade išlo o sociálnu diskusiu s prvkami verejnej kritiky. Formou ostrej kritiky bol v článkoch vyslovený nesúhlas s tým, že riaditeľ základnej školy, ktorý má byť vzorom, by sa nemal zabávať v pochybných podnikoch a ocitnúť sa v pochybných situáciách, pričom kritika v týchto článkoch nevybočuje zo širokých hraníc expresivity. V predmetných článkoch išlo o pravdivé, spravodajské a prebraté informácie, ktoré boli neskôr okomentované. Jednalo sa o komentáre a úsudky na správanie sa žalobcu, ako riaditeľa základnej školy - pedagóga (zodpovednej osoby za morálnu výchovu žiakov a študentov) a regionálneho politika. Novinári majú právo aj povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie obdržať. Dospel k názoru, že v napadnutých článkoch sa nenachádzali žiadne vulgárne a ani urážlivé výrazy, a oprávnenú kritiku nemožno v žiadnom prípade považovať za osočovanie. 9.2. Kto kritizuje a kde: v danom prípade články boli písané novinármi, ktorí majú povinnosť poskytovať verejnosti informácie a myšlienky týkajúce sa záležitostí verejného záujmu a ktorí z tohto titulu požívajú zvýšenú ochranu slobody prejavu, keď môžu dokonca v záležitostiach verejného významu používať určitú mieru preháňania a provokácie. Žalovaný je vydavateľom denníkov, v ktorých boli inkriminované články uverejnené, a teda je "nositeľom" slobody prejavu a vzťahuje sa na neho zvýšená ochrana poskytovaná novinárom. Informácie, ktoré sa objavili v uvádzaných článkoch pochádzali z videozáznamu, ktorý bol zverejnený na internete, kde si ho v čase zverejnenia inkriminovaných článkov pozrelo cca 80.000 osôb, teda aj keby išlo o "intímnu sféru života fyzickej osoby", túto intímnu stránku života by uvedeným širokým zverejnením už dávno stratila. 9.3. Kedy je kritizované: podstatná väčšina článkov bola publikovaná v čase po uverejnení policajného videa so zábermi žalobcu na internete a teda reagovala na aktuálnu tému. Pred jeho zverejnením boli publikované len 2 články a to XX.XX.XXXX ". X. Y. XX.X.XXXX ". X. S. M. na P.?"., ktoré si mohli niektorí čitatelia spojiť so žalobcom, išlo však len o malý okruh zainteresovaných a znalých osôb. Súd prvej inštancie pripomenul, že sám žalobca síce uviedol, že sa ho už na tieto články ľudia pýtali, avšak len tí, ktorí vedeli o negatívnom postoji ich autora k nemu a tiež o skutočnosti, že je riaditeľom školy, prípadne o jeho predmetnej návšteve, si mohli spojiť uvedené informácie s konkrétnou osobou; prihliadol na fakt, že články, ktoré informovali o žalobcovi priamo a uvádzali jeho meno, vyšli len v období od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX. 9.4. Ako je kritizované: uvedené články boli jednak spravodajského charakteru a tiež sú medzi nimi komentáre, ktoré obsahujú hodnotiace úsudky. Súd prvej inštancie mal za to, že v prípade skutkových tvrdení leží na žalovanom dôkazné bremeno preukázania ich pravdivosti; v prípade hodnotiacich úsudkov mal za potrebné vyhodnotiť, či ide o kritiku primeranú. V tomto kontexte dospel k záveru, že texty autora D. W. majú kritický a sarkastický tón, nemožno ich však považovať za zákerné. Dôvodom ostrej kritiky bol nesúhlas autora s tým, ako a v akom podniku sa riaditelia škôl zabávali, pričom takéto správanie politikov a pedagógov považoval za neprijateľné. 9.4.1. Komentár "O. X. S. M. na P.?". zverejnený v denníku Ú. X. T. XX.X.XXXX, pojednáva o prejavoch maďarských (menšinových) regionálnych politikov na slovenskej politickej scéne, menovite spomína politika X. D. L. a venuje sa jeho sporu s celoštátnou radou SMK, ktorá ho neodhlasovala na parlamentné miesto volebnej listiny. Autor článku sa zamýšľa nad politickým osudom ďalších politikov SMK "....A. E. S., Č. S. E. X. X. F. !., H. Š., I. Q. W., T.Č., Y. O., Y. F. E. N., X. Y. Č. E..". Tón článku je síce sarkastický až ironizujúci, ale nie za zákerný. Formou kritiky je nesúhlas s morálnym pokleskom pedagógov - riaditeľov, nie však urážlivé, útočné či neslušné vyjadrenia. Články sa ". Š. F. Q. W." systematicky nevenujú, ich primárnym cieľom je kritika pomerov vo vrcholnej politike a vnútrostraníckych konfliktov v rámci SMK. 9.4.2. Článok v denníku X. N. T. XX.XX.XXXX X. S. ". O. A. F. H. Q. B. O. má spravodajský charakter. Z podtitulu článku s názvom "X.: U. S. F. A. pre J., Q. O. X. N. O. vyjadrila názor, že návšteva v erotickom klube u riaditeľov škôl (pedagógov) je prešľapom a vyvoláva väčšie pohoršenie ako fakt, že ide o lokálnych politikov, kde je v poslednom odseku zmienka o tom, že "A. F. Š. Q. N. Q. F. N. na H. L. F.S. U. X., Y. X. A. N. X. F., nemožno vyvodiť, že autor článku prirovnáva žalobcu k ruskému generálnemu prokurátorovi, ktorý sa na záberoch zabáva nahý s prostitútkami, ale podáva informáciu o tom, v čom spočíval pravdepodobne, oproti správe podávanej v článku o záberoch z policajnej razie v erotickom klube Q. D., najväčší podobný škandál v zahraničí. 9.4.3. Obsahom článku s názvom ". G. Q., Y. E. N. T. XX.XX.XXXX je informácia o iniciatíve za odvolanie/ odstúpenie žalobcu z funkcie riaditeľa základnej školy. Sprievodnou informáciu je informácia o návšteve erotického salónu žalobcu uvedená ako dôvod iniciatívy. Článok je vyvážený, keď informuje na jednej strane o odsúdení konania žalobcu, no zároveň informuje aj o tom, že zverejnenie videozáznamu možno považovať za kampaňový krok. 9.4.4. Obsahom článku s názvom "F. F. Q. I. X. F. ". N. X. X. N. F. Q. W. N. Q. T.O. Ú. X. T. X.XX.XXXX bol uverejnený už po komunálnych voľbách, preto nemohol zasiahnuť do politickej kariéry žalobcu. V texte je len informácia o osobe žalobcu, v ktorej pripomenul jeho osobu spojením ". Q. W. s tým, že ide o pravdivú informáciu. 9.4.5. Obsahom článku s názvom "M. W. N. Q. T. Ú. X. T. XX.XX.XXXX, je hodnotiaci komentár autora, jednoznačne oddelený od spravodajských článkov. Obsahom vyššie citovaného článku sú názory autora, ktorý reagoval na reakciu žalobcu o jeho "nevedomosti" o charaktere podniku, v ktorom pil pivo pri policajnom zásahu. Ide o spoločenskú kritiku, v rámci ktorej je prípustná aj istá miera expresivity, ako aj vyslovovanie hodnotiacich úsudkov, pričom táto spĺňa všetky vyššie citované atribúty vecnej kritiky. Prípustná je kritika vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu a formy, ktorá nevybočuje z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Vecná kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych či pravdivých podkladov a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok. Konkrétnosť kritiky znamená, že je založená na konkrétnych skutočnostiach bez vyvodzovania všeobecných záverov. Predmetná kritika bola primerane vecná a konkrétna, keď vychádzala z pravdivej informácie o návšteve žalobcu v erotickom salóne, pričom z tohto faktu autor vyvodil zodpovedajúce závery pre hodnotiace úsudky, ktorými autor vyslovil svoj názor na konanie žalobcu. Legitimitu autora na uvedenú kritiku podčiarkuje ten fakt, že autor je bývalým žiakom základnej školy, ktorej bol žalobca v čase zverejnenia článku riaditeľom, pričom túto školu navštevujú jeho deti, členkou pedagogického zboru bola manželka i matka autora, pričom je súčasťou všeobecného verejného záujmu požiadavka, aby žalobca ako učiteľ a zároveň riaditeľ školy bol okrem iného aj určitou morálnou autoritou. 9.4.6. Obsahom článku "F.I. proti T. H. Š." zverejnený v denníku Ú.U. X. T. XX.XX.XXXX, článok informuje o zasadaní rady Základnej školy O. a jej odsudzujúcom vyhlásení na adresu žalobcu. Informácie boli objektívne a bez hodnotiacich úsudkov. Pričom informácia, že petičný výbor požaduje odchod dvoch riaditeľov škôl figurujúcich na policajných záberoch Q. W. Q. D., je len informáciou doplňujúcou nie nosnou. 9.4.7. Obsahom článku "F. E. H. Š. N. Q. T. Ú. X. T. XX.XX.XXXX je len doplňujúcou informáciou o dôvodoch petície, pričom odkaz na návštevu žalobcu Q. D. je len okrajový. 9.4.8. Obsahom článku "F. X. Ľ.Y. N. Q. T. Ú. X. T. XX.XX.XXXX bolo vyjadrenie primátora mesta Dunajská Streda k zasadnutiu rady školy. Z článku vyplýva, že žalobca odmietol poskytnúť rozhovor, napriek tomu autor odcitoval jeho vyjadrenia pre iné médiá, čím zabezpečil vyváženosť článku. Informácia v podčlánku o pozastavení členstva žalobcu v Celorepublikovom etickom výbore SMK je pravdivou, a preto nemohla zasiahnuť do práv žalobcu. 9.4.9. Obsahom článku ". A. F. Q. T. X." zverejnenom v denníku Ú. X. T. X.X.XXXX boli informácie týkajúce sa C.. N., pričom meno žalobcu sa v článku neuvádza, preto tento článok nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. 9.4.10. Obsahom článku "A. N. N. F., N. Q. T. Ú. X. T.Y. XX.X.XXXX, je informácia o konflikte súvisiacom s petíciou proti žalobcovi a C.. N. v nákupnom centre Hypernova. Informácia o návšteve žalobcu v erotickom salóne je len okrajovou a vysvetľuje dôvod petície. Objektívnosť článku je podporená vyjadrením zástupcu polície, predsedu petičného výboru, pričom článok neobsahuje hodnotiace úsudky. Zverejnenie výzvy celoštátneho predsedníctva SMK, aby žalobca odstúpil z funkcie člena celorepublikového etického výboru, je len realizáciou práva verejnosti na informácie. 9.4.11. Obsahom článku "Č.E. X. P. E. Q. T. H. Š. N. Q. T. Ú. X. T. XX.X.XXXX, je prieskum verejnej mienky čitateľov denníka k osobe žalobcu, preto tento článok nebol spôsobilý zasiahnuť do jeho osobnostných práv. 9.4.12. Obsahom článku ".Ľ. na U. N. Q. T. X. T. X.XX.XXXX, je reakcia na pomery v Dunajskej Strede s odstupom 2 rokov od uverejnenia článku zo dňa XX.XX.XXXX a nebolo v ňom uvedené meno žalobcu. Poskytovanie informácií s časovým odstupom je prípustné, preto tento článok nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. 10. Posúdiac okolnosti daného prípadu, mal súd prvej inštancie za to, že nie je žiaden dôvod na obmedzenie slobody prejavu žalovaného, nakoľko jeho konaním nedošlo k takému zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktoré by si nejaké obmedzenie vyžadovalo. Druhým krokom je test nevyhnutnosti (test potrebnosti použitia daného prostriedku - zásahu), teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah, pričom v danom prípade súd prvej inštancie nenašiel žiaden akceptovateľný dôvod, pre ktorý by bolo odôvodnené zasahovať do slobody prejavu žalovaného. Tretím krokom je test proporcionality v užšom slova zmysle, ktorý zahŕňa test zachovania maxima z obidvoch základných práv a tzv. Alexyho vážiacu formulu, ktorá pracuje s trojstupňovou stupnicou hodnôt - nízka, stredná a podstatná, pričom intenzita zásahu do jednotného základného práva sa pomeruje s mierou uspokojiteľnosti druhého práva v kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia nadobúdajú jednu z hodnôt nízka, stredná a podstatná. 11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na úvahe, že v prípade vyhovenia žaloby by bola intenzita zásahu do práva žalovaného na slobodu prejavu podstatná, nakoľko išlo o články dotýkajúce sa otázok verejného záujmu, kritiky správania sa žalobcu ako riaditeľa školy a regionálneho politika; miera uspokojiteľnosti práva na ochranu osobnosti žalobcu vyplýva z odpovedí na test otázkami kto - žalovaný ako vydavateľ regionálneho periodika, o kom - o žalobcovi ako o osobe verejného záujmu, čo - pravdivé prevzaté informácie a hodnotové úsudky, kde - v regionálnom týždenníku, kedy - bezprostredne po zverejnení informácie na stránke yuotube.com a v iných médiách, ako - spravodajské informácie boli doplnené o spoločenskú kritiku vo forme otvoreného listu. S ohľadom na to, že žalobca je osobou verejného záujmu a napadnuté články mali spravodajský charakter a v prípade otvoreného listu išlo o spoločenskú kritiku, miera uspokojiteľnosti práva na ochranu osobnosti k všetkým napadnutým výrokom môže byť len nízka, nakoľko žalovaný o žalobcovi neuviedol žiadne nepravdivé informácie. Z uvedeného vyplýva, že v prípade vyhovenia žalobe by podstatný zásah do slobody prejavu žalovaného prevážil nízku uspokojiteľnosť práva na ochranu osobnosti žalobcu, a preto súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné dať prednosť slobode prejavu. 12. Vychádzajúc z toho, že v danom prípade došlo k vzájomnému stretu - kolízii práva na slobodu prejavu a na informácie a ich šírenie na strane jednej a práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, s odkazom na Čl. 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru súd prvej inštancie uviedol, že sloboda prejavu ako jedna zo základných slobôd demokratickej spoločnosti je sprevádzaná určitými výnimkami, predstavujúcimi potrebu obmedzenia slobody prejavu z hľadiska zaistenia ochrany osobnosti fyzickej osoby. Tam, kde dochádza k stretu - kolízií dvoch ústavne a medzinárodne chránených práv, konkrétne slobody prejavu slova a ochrany osobnosti, je treba vždy v každom jednotlivom prípade zvažovať ich vzájomný význam - princíp primeranosti - proporcionality bez toho, aby sa bez ďalšieho poskytovala prednosť jednému z týchto práv. Zhodnotením vyššie uvedených článkov súdu prvej inštancie vôbec nevyplynulo, že by sa v nich uvádzali tvrdenia o tom, že žalobca vyhľadával sexuálne služby. V článkoch sa uvádza skutočnosť, že žalobca spolu s C. N. boli nasnímaní policajnou videokamerou pri zásahu jednotky špeciálneho určenia v erotickom klube Q. D., čo je pravdivá informácia. Následne všetky komentáre a hodnotiace úsudky v týchto článkoch sú založené na nepopierateľnom fakte, že žalobca ako vedúci pedagóg a politik navštívil označený erotický salón. Ani v jednom z týchto článkov sa nepíše, že tento erotický salón navštívil za účelom erotických služieb, ktoré mu mali byť poskytnuté. Mal za to, že aj keď tieto komentáre a hodnotiace úsudky sú niekedy štylizované a koncipované s určitou nadsádzkou, novinárska sloboda zahrňuje možnosť uchýliť sa k určitému stupňu nadsádzky, alebo dokonca provokácie. Je to v tých prípadoch, kedy tieto komentáre a hodnotiace úsudky namiesto erotického salónu obsahujú výraz bordel či nevestinec. Tvrdenia žalobcu o spájaní jeho osoby s využívaním erotických služieb v predmetných článkoch preukázané neboli, žalobca neuviedol a nepredložil žiadny konkrétny článok, v ktorom by malo k takémuto spájaniu dôjsť, pričom vo všetkých článkoch sa osoba žalobcu spája len s informáciou, že bol v erotickom podniku, príp. že sám svoju návštevu erotického podniku vysvetľuje tým, že tam bol na pive. Na uvedenom základe súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná potreba obmedzenia slobody prejavu z hľadiska zaistenia ochrany osobnosti žalobcu. 13. Predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka je okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený, uviedol súd prvej inštancie a ďalej zdôraznil, že nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, hoci inak sa zásah týka osobnosti fyzickej osoby (§ 11 Občianskeho zákonníka). Na strane žalobcu ide o osobu verejne činnú (sám žalobca použil tento argument na odôvodnenie svojho žalobného návrhu), a preto sa vo vzťahu k nemu posúvajú aj hranice prípustnej kritiky. Rovnako dôležité je to, že žalovaný pri publikovaní napadnutých článkov vychádzal z verejne dostupnej informácie, ktorej sa venovali aj iné médiá, základná informácia, že žalobca navštívil erotický salón, bola pravdivá a túto nenamieta ani žalobca. Bol názoru, že je preto elementárnou súčasťou slobody prejavu takúto prevzatú pravdivú informáciu ďalej šíriť, interpretovať, dávať do súvislostí a vyvodzovať z nej hodnotiace úsudky, ktoré môžu mať formu kritiky, ironizovania, kladenia otázok, ako tomu bolo aj v danom prípade. Argumentoval tým, že zverejnenie informácie o návšteve žalobcu v erotickom salóne, ktorý je verejne prístupný, bez zverejnenia prípadných informácií majúcich intímny charakter, nemožno v žiadnom prípade považovať za neprípustný zásah do jeho intímnej sféry. 14. Súd prvej inštancie takisto rozvinul úvahu, že aj v prípade, ak by dospel k záveru, že konaním žalovaného došlo k neprimeranému zásahu do osobnostných práv žalobcu, uvedené by automaticky neznamenalo vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poskytnutie satisfakcie podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak skutočne nastali na strane osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté, následky najmä v podobe a) zníženia dôstojnosti v spoločnosti v podobe, ktorú je možné označiť ako zníženie v značnej miere alebo b) zníženia vážnosti v spoločnosti v podobe, ktorú je možno označiť ako zníženie v značnej miere. Aj vtedy, ak sú uvedené predpoklady splnené, je možné priznať satisfakciu v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch iba vtedy, ak morálna satisfakcia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa javí ako nepostačujúca. Pri skúmaní dôvodnosti priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné zohľadniť povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku, ktorý môže pociťovať a prežívať ako závažnú. 15. Konštatujúc, že iba v prípade, ak sa dostatočne preukážu reakcie svedčiace o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvej inštancie uzavrel, že na strane žalobcu nedošlo k vzniku závažnej ani značnej ujmy, keďže žalobca zostal riaditeľom základnej školy, naďalej mu dôverujú rodičia, žiaci, kolegovia, priatelia. Výsluchom manželky žalobcu bolo zistené, že manželstvo so žalobcom naďalej trvá a majú sa radi; rovnako z jej vyjadrenia vyplynulo, že kolegovia aj školská rada mali dôveru v žalobcu a nebol odvolaný z pozície. Súd prvej inštancie tak nemal za preukázaný zásah do občianskej bezúhonnosti, cti a vážnosti v spoločnosti žalobcu ani v jeho profesijnej činnosti. Vplyv zverejnenia informácií na zdravotný stav mladšieho syna žalobcu, ktoré žalobca a jeho manželka pripisovali stresu ohľadne uverejňovaných informácií o osobe žalobcu, nemožno bez ďalšieho považovať za preukázané; súdu prvej inštancie nebol známy zdravotný stav mladšieho syna žalobcu pred zverejnením predmetných článkov a i vzhľadom k jeho veku, ktorý v danom čase začínal pubertu, a bez predloženia potrebných lekárskych posudkov, nemožno ustáliť, čo bolo príčinou zdravotných problémov mladšieho syna žalobcu. 16. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno preukazujúce, že došlo k vzniku závažnej alebo značnej ujmy, ktorou by bola znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby žalobcu, ktorá v prípade, ak by aj dospel k záveru, že konaním žalovaného došlo k neprimeranému zásahu do osobnostných práv žalobcu, zdôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na uvedenom základe zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobu je v zmysle § 11, § 12 ods. 3, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 101 Občianskeho zákonníka potrebné zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 17. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom dospel k odlišným skutkovým zisteniam a záverom bez toho, aby bolo vo veci v akomkoľvek smere doplnené dokazovanie, a ktoré rozdielne závery náležíte nevysvetlil. Dôvodil tým, že základom rozhodnutia vo veci samej bolo nesporne správne vyhodnotenie skutkových otázok, ktoré sa vo vzťahu k posudzovaniu kolízie práv na ochranu osobnosti a slobody prejavu realizuje vykonaním tzv. testu proporcionality, t.j. posúdením otázok KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO. Pri posudzovaní týchto otázok, t.j. skutkového stavu veci je badateľný zjavný odklon súdu od predchádzajúceho rozhodnutia, bez toho, aby došlo k zmene skutkového stavu veci. 17.1. V tomto smere (pre porovnanie) poukázal na predchádzajúce skutkové závery súdu prvej inštancie v zrušenom rozsudku s tým, že súd prvej inštancie sa zásadným spôsobom odklonil od svojho prvého rozhodnutia, a to najmä pri posúdení skutkových otázok, pravdivosti zverejňovaných informácií, obsahu zverejňovaných informácií, súvislosti medzi článkami atď.., a to bez toho, aby došlo k zmene skutkového stavu veci. Takáto zmena - prekvapivé rozhodnutie, pri ktorej súd prvej inštancie nevysvetlil svoj 180 stupňový odklon, je nielenže prekvapivé, ale z hľadiska odôvodnenia predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, porušenie právnej istoty spojené s legitímnymi očakávaniami, a nie v poslednom rade aj porušenie právnej istoty a jednotnosti rozhodovania súdov (osobitne s odkazom na totožnú kauzu C.. N.). 18. Pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania vo vzťahu k článkom „E. Č. A. F. N. T. X.X.XXXX, Ú. X. Y. „. X. N. T. XX.XX.XXXX, Ú. X., namietal, že úspešne vznesená námietka premlčania môže mať dopad výlučne na posúdenie k článkom sa viažucu príp. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale pokiaľ na tieto články neprihliadol pri zisťovaní skutkového stavu veci, najmä k posudzovaniu otázok intenzity, početnosti článkov, ich vzájomnej súvislosti, obsahu, súd prvej inštancie pochybil. Ide nesporne o články dotýkajúce sa jeho osobnostných práv, ktoré sú súčasťou série článkov o návšteve bordelu, a ktoré vo vzájomných súvislostiach s ostatnými článkami vytvárajú podklad pre skutkové posúdenie veci. To, že na dané články by nebolo možné aplikovať priznanie ujmy (z titulu premlčania) neznamená, že tieto články nie sú podstatnou súčasťou skutkového stavu veci. Samotný článok „E. X.“ ako aj článok „O. X. S. M. na P.?“. oba zverejnené v denníku Ú. X., objektívne preukazujú, že autor článkov D.. W. mal konkrétnu vedomosť o nasnímaní žalobcu v erotickom klube dávno predtým, ako začala séria článkov v období komunálnych volieb. Z hľadiska judikatúry mal žalobca za nesporné, že právo na informácie a sloboda prejavu výsostne v prípadoch novinára sa týka práva prekladať tzv. aktuálne informácie v aktuálnom čase. Žalovaný zverejnil základné informácie v roku 2005, pričom vôbec nezdôvodnil, prečo čakal do komunálnych volieb, aby tie isté (časom zašlé) informácie senzačne obnovil s uvedením mena žalobcu; žalovaný vôbec nepreukázal, prečo a čím bola daná potreba opätovnej informovanosti verejnosti, v čom spočíval verejný záujem a s tým spojená ochrana slobody prejavu novinára, ktorý najprv zverejní informáciu bez mien, potom rok čaká na to (asi na ten správny čas, kedy môže najviac uškodiť), aby tú istú informáciu zverejnil s menami. Faktom je, že súd prvej inštancie s týmito úvahami a s týmto článkom, ktorý preukazuje časť skutkového stavu veci vôbec nepracoval, čím zrejme nedostatočne zistil, následne aj odôvodnil svoje rozhodnutie. 19. Súdu prvej inštancie vyčítal, že sa vôbec nevysporiadal s jeho vlastným testom proporcionality obsiahnutým aj v záverečnej reči, neuviedol prečo a v ktorých častiach považuje daný test za nesprávny a nevysporiadal sa rovnako s významnými skutkovými závermi v ňom uvedenými; súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na podstatné argumenty žalobcu. Na účely odvolania žalobca zrekapituloval svoj vlastný test proporcionality, ktorý z hľadiska skutkových zistení a najmä záverov významných pre skutkové a právne posúdenie veci považoval za správny, z čoho potom mal v konaní za preukázané, že informácie zverejňované žalovaným sú nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce informácie, že práve nepravdivosť informácií smerujúca k využívaniu sexuálnych služieb žalobcu (nie v pití piva) predstavuje zásah do osobnostných práv žalobcu. Argumentoval, že medzi neoprávneným zásahom a porušením osobnostnej sféry je daná priama príčinná súvislosť, kedy ujmu nepredstavuje pitie piva v erotickom podniku, ale nepravdivé v článkoch podsunuté spájanie žalobcu s využívaním sexuálnych služieb; intenzita zásahu vyplýva z obsahu zvolených vyjadrovacích prostriedkov, ktoré presahujú povolenú a tolerovanú mieru v nadväznosti na početnosť zverejnených článkov, ich motív a účel ako aj množstva zverejnených článkov. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu opakovane pochybil, keď nesprávne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým a s tým súvisiacim právnym záverom, opieral sa o nesprávne vykonaný test proporcionality, neposudzoval tzv. premlčané články, rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a prekvapivé vo viacerých smeroch. 20. Žalobca oponoval tiež tým, že z hľadiska jednotnosti rozhodovania súdov sa súd prvej inštancie nevysporiadal so súvisiacim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/339/2013, ktorý vykonal vo veci podrobný test proporcionality a dospel k záverom, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu evidentne došlo, a to v takom rozsahu, ktorý ho oprávňuje na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy; opakovane zdôraznil zrejmý politický podtón článkov, averziu D.. W. (autora) priamo vo vzťahu k žalobcovi, ktorá už v zmysle zásad novinárskej etiky diskvalifikuje autora z písania článkov z dôvodu možnej predpojatosti; že účelom slobody prejavu je zabezpečiť to, aby sa verejnosť dozvedela o aktuálnych skutočnostiach, t.j., aby mala aktuálnu informáciu, ktorá je predmetom verejného záujmu. Práve aktuálnosť informácie je v priamom súvise so slobodou prejavu najmä vo vzťahu k novinárom, pokiaľ však nejde ani o informáciu aktuálnu, a ani o informáciu pravdivú (pravdu skresľujúcu), nie je zrejmé, z akého dôvodu má byť poskytnutá privilegovaná ochrana (neexistuje relevantný dôvod, pre ktorý by mal súd v takomto prípade uprednostniť slobodu prejavu, pred ochranou súkromia a dobrého mena). Naviac pokiaľ autor/i článkov v desiatich článkoch identifikujú žalobcu (aj keď nie vždy menom) ako „S. H. Š. N. W.“, tak priamy, ako aj podprahový odkaz čitateľom je úplne evidentný, avšak absolútne nekorektný. Z hľadiska tzv. „informovania verejnosti“ považoval žalobca za dôležité, aby súd posúdil ešte jeden významný fakt, že nakoľko sú články vyvážené, inak povedané, či autor/i uviedol o žalobcovi aj pozitívne informácie, resp. či sa zameral len na bulvarizáciu jeho osoby; a uzavrel, že sloboda prejavu nie je bezbrehá, zverejňované informácie musia byť podávané dostatočne korektne (aj keď určitá forma preháňania je prípustná) a musia byť pravdivé. Tieto a ani vyššie uvedené atribúty články žalovaného nespĺňajú, čím podľa názoru žalobcu nemôžu požívať privilegovanú (ale maximálne bežnú) ochranu. 20.1. Na podanie zo dňa 5.4.2017, označeného ako vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, podpísaného konateľom a advokátom AK Tomáš Kamenec, s. r. o., odvolací súd neprihliadol, nakoľko Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o. nepreukázala, že je ďalším právnym zástupcom žalovaného v tomto spore; z obsahu spisu vyplýva, že žalovaného na základe udelenej plnej moci v konaní zastupuje Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava, ktorej bolo v súlade s tým aj doručované odvolanie žalobcu s výzvou na vyjadrenie. Keďže Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o. nepredložila súdu písomné splnomocnenie na zastupovanie žalovaného v konaní, odvolací súd nedoručoval (§ 374 ods. 1 C.s.p.) predmetné podanie zo dňa 5.4.2017 žalobcovi na zaujatie stanoviska. 21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejedná o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 22. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. 23. Úvodom hodno poznamenať, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, vec posúdil v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/299/2012, zo dňa 31.3.2016; základom tohto zrušujúceho uznesenia bolo okrem iných aj konštatovanie, že „...Y. O. súd F. X. N.Y., Ž. F. A. G. E. A. navrhovateľa Q. B. O. W. N. Q.Q. na G. (W. N. O. odporcu), T. A. na S., Ž. F. S. U. F.Á. G. Y. E. Q. Č. Y. Q. Č.G. Y. F., F. O. U. Č. G. D. F. P., Ž.B. W. E. B. Y. P. A., O. X. na A. O. N. X. X., O. X. O., Ž. Y. A. X. A.P. X. G. Q. Č. F. Q. F. Č. N.P. F. Č., O. J. N. T. F. Y. H. X. Ž. navrhovateĽ.. E. S., Ž. A. B. X. Q. N., T. Q. F. O., E. O. odporca G. Q. Č.A. Q. X. F. T. XXXX Y. Q. U. XXXX Y. Q. F. Q. F. Q.. F.Y. A. O. X. Q. W. W. teda D., Ž. odporca N. T.Ô. N. N. Č. Y. Q. E. S. O. F.Y. X. Y. A. Y. P. F. F. Y.. I. táto N.G. „. F. Q. Y. F. na Q. Ú. (Q.B. Q. F. X. W. W. Y. F. T. X. F. F.A.), O. X. O. S. N. Q., E. Č. odporca F. F. X.. Q. J. U. Q. O. X. N. X. F. X., Ž. H. X.B. Č. F. F. Y. F. na G. Y. X. F..“. 23.1. V zmysle zrušujúceho uznesenia bolo úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť, či je v danom prípade z ústavného hľadiska akceptovateľné obmedzenie slobody prejavu a základného práva na informácie pri rešpektovaní požiadaviek vyplývajúcich zo základného práva na súdnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pri súčasnom zohľadnení relevantnej judikatúry ESĽP; ďalej či skutočnosť, že bol žalobca v rozhodnom čase ako pedagóg v riadiacej funkcii a verejný činiteľ členom celoštátnej etickej komisie SMK, umožňuje podrobiť jeho prípadné morálne prešľapy intenzívnejšej kritike ako v prípade iných regionálnych politikov a pri úvahách o spôsobilosti inkriminovaných článkov vyvolať nemajetkovú ujmu mal súd prvej inštancie vziať lepší zreteľ na to, že ich zverejnením v pracovnej oblasti navrhovateľa nedošlo prakticky k žiadnej zmene, nakoľko zotrval vo funkcii riaditeľa základnej školy a bol do nej opätovne zvolený; mal tiež prihliadnuť na skutočnosť, že články, ktoré o žalobcovi priamo informovali a uvádzali jeho meno, vyšli len v období od XX.XX.XXXX T. XX.X.XXXX, t.j. za obdobie 6 týždňov a nie za obdobie vyše 3 rokov, čo bol (pôvodne) nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie. 23.2. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že pokiaľ usmernenie súdu prvej inštancie odvolacím súdom v ďalšom konaní sledovalo účel podľa § 391 ods. 2 C.s.p., bolo potrebné za postup súdu prvej inštancie nevykazujúci zbytočné prieťahy v konaní považovať len taký, ktorým rešpektoval právny názor odvolacieho súdu vzťahujúci sa na jeho ďalší postup. 24. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku, lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu predovšetkým s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. 25. K námietke žalobcu, že v porovnaní so zrušeným rozsudkom súdu prvej inštancie je napadnutý rozsudok založený na odlišných skutkových zisteniach a záveroch, a preto je „prekvapivý“ a nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie takýto odklon od pôvodného rozhodnutia vôbec nevysvetlil, odvolací súd pripomína, že proti v poradí prvému rozsudku Okresného súdu Bratislava I (č.k. 9C/126/2006-303, zo dňa 2.3.2012) podali odvolanie obidve strany sporu, ktoré zhodne namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 25.1. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti (§ 191 C.s.p.). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene, neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivých dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaním skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). 25.2. Žalobca vo svojej odvolacej argumentácii opomenul na všeobecne akceptovanú notorietu v procesnom práve, že v konaní na súde prvej inštancie, ktoré nasleduje po zrušení jeho rozhodnutia, sa pôvodne nesprávne zistený skutkový stav veci, po opätovnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania (§ 191 ods. 1 C.s.p.) môže, a v prípade vytýkaných nedostatkov zo strany odvolacieho súdu - aj musí - zmeniť; je logické, že súd prvej inštancie aj bez osobitného doplňovania dokazovania, po opätovnom vyhodnotení dôležitosti a pravdivosti už vykonaných dôkazov a pri zachovaní pravidiel formálnej logiky, môže dospieť k skutkovým zisteniam, ktoré sú odlišné od predchádzajúcich nesprávnych skutkových zistení (ktoré napr. tvorili samotný odvolací dôvod). Vychádzajúc z uvedeného, potom „odklon“ v zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom nemôže v zásade predstavovať odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie právnej istoty strany sporu, ako sa mylne domnieva žalobca. 25.3. Súd prvej inštancie zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania ešte v súlade s § 132 O.s.p. (teraz § 191 ods. 1 C.s.p.) dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, keď po ustálení článkov, ktoré boli predmetom jeho skúmania, mal za nesporné, že žalobca bol v čase ich zverejnenia osobou verejného záujmu nielen z titulu verejného činiteľa (kandidát SMK na poslanca mestského zastupiteľstva v Dunajskej Strede v komunálnych voľbách v r. 2006, kandidát SMK na poslanca NR SR v parlamentných voľbách v r. 2006, člen celoštátnej etickej komisie SMK a člen Krajskej rady SMK v Trnave), ale aj z dôvodu zastávania funkcie riaditeľa Základnej školy N. O.D. Q. T. X., predsedu občianskeho združenia O. P. Y. F. E. N.B. T. X. a okolie. Svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby, keď mal za to, že - aj keď tieto komentáre a hodnotiace úsudky sú niekedy štylizované a koncipované s určitou nadsádzkou, novinárska sloboda zahrňuje možnosť uchýliť sa k určitému stupňu nadsádzky alebo dokonca provokácie; je to v tých prípadoch, kedy tieto komentáre a hodnotiace úsudky namiesto erotického salónu obsahujú výraz bordel či nevestinec; tvrdenia žalobcu o spájaní jeho osoby s využívaním erotických služieb v predmetných článkoch preukázané neboli, žalobca neuviedol a nepredložil žiadny konkrétny článok, v ktorom by malo k takémuto spájaniu dôjsť, pričom vo všetkých článkoch sa osoba žalobcu spája len s informáciou, že bol v erotickom podniku, príp. že sám svoju návštevu erotického podniku vysvetľuje tým, že tam bol na pive - aj náležite logicky a presvedčivo v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 C.s.p.) odôvodnil. Argumentácia žalobcu, že informácie obsiahnuté v článkoch boli zámerne zverejnené v čase, kedy mohli spôsobiť žalobcovi závažnejšiu ujmu a toto zverejnenie bolo motivované osobnou pomstou nemá žiadnu oporu v skutkovom deji, samotným dokazovaním tieto tvrdenia neboli preukázané. 25.4. Bez vplyvu na vecnú správnosť napadnutého rozsudku je aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie prihliadnutím na námietku premlčania k článkom „E. Č. A. F. Y. „. X.“, tieto články nezakomponoval do zisťovaného skutkového stavu veci s tým, že predsa tieto vo vzájomných súvislostiach s ostatnými článkami vytvárajú podklad pre skutkové posúdenie veci; odvolací súd zastáva názor, že pre opodstatnenosť relutárnej satisfakcie, ktorú si žalobca zvolil ako právny prostriedok na ochranu svojej osobnosti v tomto konaní, je prvoradé prednostne posúdiť, či ním uplatňované právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré je právom majetkovej povahy, je po vznesenej námietke premlčania žalovaným skutočne premlčané, a ak áno (ako tomu bolo aj v danom prípade), vytvára to stav, že aj pri (inak) neoprávnenom zásahu objektívne spôsobilom porušiť alebo ohroziť osobnostné právo žalobcu, súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z procesnej ekonomiky vedenia konania, je prednostné posúdenie vznesenej námietky premlčania namieste aj preto, že takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov; preto, keď súd prvej inštancie na tieto dva články pri zisťovaní skutkového stavu veci neprihliadol, postupoval správne a pri hodnotení skutkového stavu sa nedopustil žiadneho excesu alebo iného pochybenia. 26. Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie sporu, súd prvej inštancie spoľahlivým spôsobom objasnil, že pri kolízii práva na slobodu prejavu a na informácie a ich šírenie na strane jednej a práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, s odkazom na Čl. 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru, je treba vždy v každom jednotlivom prípade zvažovať ich vzájomný význam - princíp primeranosti - proporcionality bez toho, aby sa bez ďalšieho poskytovala prednosť jednému z týchto práv; po zohľadnení ustálenej judikatúry ESĽP potom dôkladne posúdil proporcionalitu medzi slobodou prejavu a ochranou osobnosti na základe testu proporcionality a dospel k jednoznačnému názoru, že v danom prípade nie je žiaden dôvod na obmedzenie slobody prejavu žalovaného, nakoľko jeho konaním nedošlo k takému zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktoré by si nejaké obmedzenie vyžadovalo. 26.1. Argumentácia súdu prvej inštancie bola presvedčivá aj pokiaľ išlo o jeho odpoveď na test nevyhnutnosti (či nebolo možné použiť šetrnejší zásah), keď konštatoval, že nenašiel žiaden akceptovateľný dôvod, pre ktorý by bolo odôvodnené zasahovať do slobody prejavu žalovaného. 26.2. A po teste proporcionality v užšom slova zmysle, ktorý zahŕňa test zachovania maxima z obidvoch základných práv a tzv. Alexyho vážiacu formulu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na výstižnej úvahe, že v prípade vyhovenia žalobe by bola intenzita zásahu do práva žalovaného na slobodu prejavu podstatná, nakoľko išlo o články dotýkajúce sa otázok verejného záujmu, kritiky správania sa žalobcu ako riaditeľa školy a regionálneho politika; v prípade vyhovenia žalobe by podstatný zásah do slobody prejavu žalovaného prevážil nízku uspokojiteľnosť práva na ochranu osobnosti žalobcu, a preto považoval za nevyhnutné dať prednosť slobode prejavu. 26.3. Týmito jasnými právnymi závermi zo strany súdu prvej inštancie bola vo všetkých súvislostiach zodpovedaná aj väčšina žalobcom prezentovaných „podstatných tvrdení“ v jeho odvolaní. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 27. Odvolací súd nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti postupu súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o namietanú, údajnú nejednotnosť rozhodovania súdov, ktorá má podľa žalobcu spočívať v tom, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tzv. súvisiacim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/339/2013 (konanie vo veci ochrany osobnosti žalobcu C. N. v skutkovo obdobnej veci), ktorý po vykonaní testu proporcionality mal za to, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu evidentne došlo, a to v takom rozsahu, ktorý ho oprávňuje na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. 27.1. Práve naopak; po oboznámení sa s obsahom najnovšieho nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 36/2018-52, zo dňa 7.2.2019, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/339/2013-612, zo dňa 12.11.2014, zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie možno konštatovať, že konkrétne tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave, na ktorý odkazuje žalobca v podanom odvolaní, sa javí ako nedostatočne vyargumentovaný (vecne nedostatočne podložený), a z ústavného hľadiska svojvoľný a neakceptovateľný. Ústavný súd vo svojom náleze Krajskému súdu v Bratislave vyčíta, že „test proporcionality, ktorý krajský súd (rovnako ako prvostupňový súd) uplatňoval, je postihnutý tým, že vyvažovanie bolo urobené jednostranne a takmer výlučne z pohľadu (a v prospech) práva na ochranu osobnosti a na úkor slobody prejavu; základné právo verejnosti na informácie sa v procese vyvažovania takmer vôbec nedostalo „do hry.“ Podľa ústavného súdu sa preto krajský súd bude musieť v prvom rade vrátiť ku kľúčovej otázke, či došlo k zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti (aj vo svetle judikatúry ESĽP), k tomu, čo vôbec neurobil po zrušení jeho prvého rozsudku ústavným súdom.“ 27.2. Po pozornom prečítaní nedostatkov vytýkaných ústavným súdom, ako napr., Ž. „..... O. súd F. Y. F. F. súd A.A., teda N. F. Y. U. Q. E. Č. X. Y. Q. A. F. X. X. Y. J. Y. S., O. F. P. Q. O. (E.Y. G. Y. B., J.), F. S. J. (Y. X.P. J. na X.. XX X. H.) J. podľa G. A., Y., Ž. „......všeobecné X.T., N. X. T. E. I., T. Č. X. Q. C., X. F. X. na T. N. A. F. Q. S. G. Č.D.. F. A., Ž. X. T. (Y. F. P., O.Ý. F. F. U. Y. E.) P. I. Y. Y. „.Q. Č. E. vzhľadom na F. N.X. G., Ž. Y. M. Q. (Q.) P. W.Ť. J. Q. T. Q. (L. C. T. P.). Za A. S. F. P. F. G. A. H. N. (M.), F. Č. X. F. G. E. Y. F. G., F. Q. Y. X., O. X. B. Y. G., možno jednoznačne prijať záver, že Krajský súd v Bratislave v predmetnom rozsudku - na rozdiel od súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku - k vyvažovaniu základného práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti nepristúpil z pohľadu definovania „povolených“ hraníc slobody prejavu. 28. S uvedeným nepriamo súvisí aj ďalšia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho vlastným testom proporcionality (obsiahnutým aj v záverečnej reči), neuviedol prečo a v ktorých častiach považuje daný test za nesprávny a nevysporiadal sa s významnými skutkovými závermi v ňom obsiahnutými. 28.1. K uvedenému hodno jednak poznamenať, že žalobcom predkladaný test proporcionality je do značnej miery totožný s tým, ktorý aplikoval Krajský súd v Bratislave v rozsudku (č.k. 2Co/339/2013-612, zo dňa 12.11.2014) a ktorý bol zrušený ústavným súdom; a jednak, že predkladaný test proporcionality je vo svojej podstate postihnutý jednostranným vyvažovaním základného práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, robeným subjektívne z pohľadu žalobcu, v prospech práva na ochranu osobnosti žalobcu a na úkor slobody prejavu žalovaného; základné právo verejnosti na informácie nie je v procese vyvažovania takmer vôbec zohľadnené. Oproti tomu, právne závery napadnutého rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu, nadväzujú (z uvedených hľadísk) na komplexne vykonaný test proporcionality súdom prvej inštancie, ktorý je po obsahovej a formálnej stránke lege artis. 28.2. Preskúmaním samotnej námietky, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vlastným testom proporcionality žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle v tom čase platného § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozsiahlym spôsobom rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a precízne uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery i adekvátne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd preto v tejto časti argumentácie žalovaného dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa - aj bez osobitnej odpovede na žalobcov vlastný test proporcionality - požiadavky zákonného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.; za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011). 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 30. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie, ktorý si to vymienil (§ 151 ods. 3 O.s.p.) samostatným výrokom v napadnutom rozsudku, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).