Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/299/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907208271 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7907208271.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Dalkia Východné Slovensko, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Považská 40/B, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Pirčom, advokátska kancelária Advokát Pirč, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Štrbská 4, proti žalovanému mestu Čierna nad Tisou, právne zastúpenému J.. P. Q., D. D.B. Q. so sídlom vo L. V. B., R..I.. Š. XXX, o zaplatenie 28.224,79 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 24. septembra 2010, č.k. 9C/123/2007-446, ako aj proti uzneseniu z 10. októbra 2010, č.k. 9C/123/2007-462 a uzneseniu z 10. februára 2011, č.k. 9C/123/2007-691 takto r o z h o d o l : Pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania, zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a konanie z a s t a v u j e. Z r u š u j e uznesenie z 10. novembra 2010, č.k. 9C/123/2007-462. Z r u š u j e uznesenie z 10. februára 2011, č.k. 9C/123/2007-691. Žiadny z účastníkov, ani štát, n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 24. septembra 2010, č.k. 9C/123/2007-446 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.224,79 eur s prísl. a trovy konania v sume 10.809,21 eur na účet jeho právneho zástupcu, ako aj trovy štátu v sume 111,94 eur na účet tamojšieho súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním z 26. júla 2012, doručeným súdu prvého stupňa 27. júla 2012, žalobca súdu oznámil, že svoj návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a konanie navrhuje zastaviť. Náhradu trov konania žalobca neuplatnil. Žalovaný prejavil súhlas so späťvzatím návrhu v písomnej dohode o urovnaní č. DOU 25/2012 z 11. mája 2012. Z čl. VIII. uvedenej dohody o urovnaní vyplýva, že ani žalovaný náhradu trov konania neuplatňuje. Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Nakoľko žalovaný nemá vážne dôvody k nesúhlasu so späťvzatím žaloby, postupoval odvolací súd podľa citovaného ustanovenia, teda pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok prvého stupňa a konanie zastavil. Podľa § 146 ods. 1, pís. c/ O.s.p. za použitia § 224 ods. 1 O.s.p. žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Účastníci si náhradu trov konania ani neuplatnili. II. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 10. novembra 2010, č.k. 9C/123/2007-462 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok z odvolania v sume 1.693 eur na účet tamojšieho súdu v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby okresný súd v rámci autoremedúry napadnuté uznesenie zrušil alebo predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorému navrhuje, aby napadnuté uznesenie zrušil. V prípade neuznania tejto situácie žalobca navrhol, aby súd vec posúdil ako žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku, lebo vzhľadom na zlú finančnú situáciu mesto nemá voľné finančné prostriedky na úhradu poplatku. Na zdôvodnenie svojho odvolania žalovaný uviedol, že súd nesprávne právne vyhodnotil vec, pričom poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého obec, resp. mesto, je oslobodené od súdneho poplatku v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu. V danom prípade mesto čelí žalobe o zaplatenie 28.224,79 eur s prísl., ktorú žalobca založil na tvrdení, že mesto má odkúpiť zostatok investícií, ktoré ako nájomca vložil do prenajatého majetku obce. Mesto tento nárok neuznáva, lebo k predčasnému ukončeniu zmluvy nedošlo, a najmä nie z dôvodu na strane mesta (článok 4 bod 4. 3. písm. a/ Zmluvy č. 02/2007). Majetok mesta požíva osobitnú ochranu podľa zákona č. 138/1991 Zb., pričom ochrana tohto majetku je vecou verejnou zo spoločensky prospešného záujmu. Žalovaný poukázal zároveň na ust. § 7 ods. 1, ods. 2 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb., ako aj na ust. § 8 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. a § 19 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z.z.. Žalovaný poukázal aj na platnú judikatúru (R 118/2003). Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ poplatkového zákona sú od poplatku oslobodené obce v konaniach vo veciach verejného a spoločenský prospešného záujmu. Zákon v uvedenom ustanovení neposkytuje čisto osobné oslobodenie (nepriznáva ho určitému subjektu bez ohľadu na to, o akú vec ide), ale ani čisto vecné oslobodenie (neoslobodzuje určitý druh konania). Ide o oslobodenie zmiešané, pri ktorom zákon priznáva oslobodenie len určitému subjektu a len v stanovených veciach. Nejde tu o všeobecné oslobodenie obcí od súdnych poplatkov vo všetkých konaniach, ale len vo vymedzených veciach, pričom z pochopiteľných dôvodov bližšie nestanovuje, čo sa má pre účely poplatkového zákona považovať za vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Žalovaný tvrdí, že majetok mesta požíva osobitnú ochranu podľa zákona č. 138/1991 Zb., pričom ochrana tohto majetku je vecou verejnou zo spoločenský prospešného záujmu, ako aj to, že majetok obce slúži na plnenie úloh obce (zákon č. 369/1990 Zb.). Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné. Postavenie obcí upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v § 1, kde je obec charakterizovaná ako právnická osoba, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Jej základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov. Obec pri výkone samosprávy robí úkony súvisiace s hospodárením s vlastným majetkom a s majetkom, ktorý jej do užívania ponechal štát. Obec pri tom, okrem iného, vykonáva správu a zabezpečuje výstavbu a údržbu obecných zariadení (miestne komunikácie, verejné priestranstvá, kultúrne a športové zariadenia a pod.), zabezpečuje verejnoprospešné služby, utvára a chráni zdravé podmienky a vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Zákon výslovne v § 8 ods. 2 stanovuje, že majetok obce slúži na plnenie úloh obce, povinnosti obce, pri hospodárení s majetkom bližšie upravuje § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý v ods. 2 ukladá obci povinnosť zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok obce. Vychádzajúc z takto definovaných úloh obce a jej orgánov ich celá činnosť, vrátane hospodárenia s majetkom, musí smerovať k plneniu úloh obce, teda k rozvoju obce a k blahu jej obyvateľov. Z pohľadu predpisov upravujúcich postavenie obcí a ich hospodárenie, obec celú svoju činnosť vykonáva vždy v širokom - obecnom záujme. Ak by malo byť uvedené kritérium použité aj pri zisťovaní, či je splnená podmienka pre oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. b/ poplatkového zákona, bolo by treba dospieť k záveru, že predmetom každého súdneho konania, ktorého účastníkom je obec, je vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. To by však znamenalo, že obce sú zo zákona všeobecne osobne oslobodené od súdneho poplatku. Úmysel zákonodarcu priznať obciam všeobecné osobné oslobodenie od poplatkov by však v takom prípade bol legislatívne vyjadrený rovnakým spôsobom, ako oslobodenie Slovenskej republiky, rozpočtových organizácií a štátnych účelových fondov v § 4 ods. 2 písm. a/. Samotný zákon o obecnom zriadení v § 8 ods. 4 uvádza, že obecný majetok možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Zákon teda sám nestanovuje len jediný verejný účel použitia majetku obce, ale pozná a predpokladá aj iné. Odlišuje použitie majetku na verejné účely od jeho ostatného použitia na výkon samosprávy alebo podnikateľskú, prípadne inú činnosť. Aj na účely poplatkového zákona treba podľa názoru odvolacieho súdu (ale aj relevantnej judikatúry) odlišovať v konaniach, predmetom ktorých sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb, alebo s ním bezprostredne súvisia, od vzťahov, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce. V prejednávanej veci je predmetom konania pohľadávka, ktorú žalobca uplatnil voči žalovanému ako nájomca podľa zmluvy o nájme a prevádzke energetického zariadenia, číslo 02/07 s účinnosťou na dobu určitú od 16.2.2007 do 28.2.2007. V uvedenom období žalobca vykonal technické zhodnotenie kotolne K 1, vrátane montáže a dodávky kondenzačného kotla. Táto technológia sa stala súčasťou objektu - kotolne, ktorá patrí žalovanému. Ide o špecifickú investíciu, ktorá v zásade nemá použitie inde, resp. akoukoľvek demontážou by došlo k znehodnoteniu investície. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trebišov z 24. septembra 2010, č.k. 9C 123/2007-446, konkrétne z odseku druhého na strane 3 rozsudku vyplýva, že účelom nájmu bolo prevádzkovanie, údržba a technické zhodnotenie investičného majetku slúžiaceho k racionálnej dodávke tepla pre ústredné vykurovanie, tepla, pre výrobu teplej úžitkovej vody (TÚV) a studenej vody (SV), pre výrobu TÚV (bod 1. 3. zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že nájomca bude v súvislosti s využívaním predmetu zmluvy, podmienok v zmluve uvedených a na základe poverenia prenajímateľa poskytovať prenajímateľovi služby, okrem iných aj zabezpečovať dodávku tepla pre ÚK a TÚV do bytov a nebytových priestorov v meste Čierna nad Tisou. Ide teda zrejme o finančné prostriedky, ktoré majú nepochybne slúžiť na plnenie úloh obce, teda v konečnom dôsledku obecnému záujmu. Zároveň sa jedná o pohľadávku zo záväzkového vzťahu, ktorá vznikla nepriamo pri zabezpečovaní verejných potrieb (zabezpečovanie dodávky tepla pre ÚKa TÚV do bytov a nebytových priestorov v meste Čierna nad Tisou) a spoločensky prospešného záujmu, resp. s týmto bezprostredne súvisí. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu boli v tomto konaní splnené podmienky pre oslobodenie žalovaného od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b/ poplatkového zákona. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil toto uznesenie bez toho, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. III. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 10. februára 2011, č.k. 9C/123/2007-691 nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom tamojšieho súdu z 24. septembra 2010, č.k. 9C 123/2007 - 446 žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 28.224,79 eur s prísl. a trovy konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, a keďže s podaním odvolania nebol zaplatený súdny poplatok z odvolania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 1.693 eur, a to uznesením z 10.11.2010. Žalovaný proti tomuto uzneseniu podal odvolanie z dôvodu, že je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov a zároveň požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov poukazujúc na súčasnú zlú finančnú situáciu mesta a na to, že nemá voľné finančné prostriedky na úhradu poplatku. Súd vykonal šetrenie, z ktorého zistil, že v zozname vlastnených vozidiel je uvedený žalovaný ako vlastník malého motocykla skútra modrej farby, ev. č, TV 651 AE, malého motocykla skútra modrej farby, ev. č. TV 651 AE a v zozname držaných vozidiel je ako vlastník vedený u motorového vozidla značky Škoda Octavia, farba hnedá metalíza pastelová, ev. č. TV 183 BJ a osobného motorového vozidla Renault, ev. č. TV 804 BB červená metalíza tmavá. Zároveň zistil, že žalovaný je vlastníkom mnohých nehnuteľností (v uznesení položkovite vymenovaných a označených), ktoré sú vedené v Správe KÚ - Správa katastra Trebišov ako LV č. 1, 117, 161, 164, 165, 174, 175, 196, 239, 251, 284, 285, 286, 287, 288, 289, 362, 441, 474, 510, 511, 552, 553, 554, 556, 557, 558, 568, 583, 592, 609, 611,634, 635, 636, 637, 638, 640, 656, 659, 660, 663, 667, 670, 671, 672, 686, 695, 697, 790, 845, 1.060, 1.102, a 1. 249. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na ust. § 138 O.s.p. a uviedol, že u žalovaného nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na jeho pomery, ktoré boli v konaní zistené z konkrétnych listov vlastníctva vyššie uvedených. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie svojho odvolania žalovaný uviedol, že predmetom sporu je ochrana majetku mesta, ktoré požíva osobitnú ochranu v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.. Žalovaný v odvolaní uviedol podmienečne, že pre prípad, ak by súd neuznal zákonné dôvody oslobodenia od súdneho poplatku, nech je podané odvolanie považované za žiadosť o povolenie oslobodenia podľa § 138 O.s.p.. Poukázal na to, že z uznesenia z 10. februára 2011 nevyplýva, ako bolo rozhodnuté o odvolaní zo dňa 16.11.2010 proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku. Nedostatok dôvodov činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Okrem toho, podľa platnej judikatúry individuálne oslobodenie od súdneho poplatku nemôže byť podmieňované existenciou nehnuteľností vo vlastníctve mesta. V dôsledku finančnej krízy mesto nemá voľné finančné prostriedky na úhradu uvedeného súdneho poplatku. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že žalovaný podal odvolanie v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., pričom vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Podľa ust. § 138 ods. 1, 2 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali. Odvolací súd vzhľadom na dôvody uvedené vyššie (časť II. odôvodnenia uznesenia) dospel k záveru, že v predmetnom konaní je žalovaný osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku za odvolanie. Vzhľadom na túto skutočnosť stráca opodstatnenie rozhodovanie o oslobodení od súdneho poplatku, nakoľko žalovanému takáto povinnosť v konaní ani nevznikla. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.