Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107243673 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1107243673.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcu: Prover, s.r.o., so sídlom v Bratislave, FMFI UK, Mlynská dolina, IČO: 35 800 020, zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, proti žalovanému: Univerzita Komenského, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 6, zast. JUDr. Dagmar Forbakovou, advokátkou v Bratislave, Veternicová 25, o zaplatenie 3.983,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25. mája 2018 č.k. 10C/14/2008-417 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej a náhrady trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov odvolacieho konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.983,27 eur od 01.01.2006 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového (prvoinštančného) konania v rozsahu 100%, a žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.11.2000 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X v k.ú. O. Q., zapísaných na LV č. XXX, súpisné číslo stavby XXXX, na dobu určitú od 01.01.2001 do 31.12.2005. Nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté v sume 500,- Sk mesačne. Uzatvoreniu predmetnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov predchádzalo udelenie súhlasu Miestneho úradu Karlova Ves, ktorý dňa 06.11.2000 udelil súhlas s uzatvorením zmluvy na prenájom priestorov na základe žiadosti žalovaného zo dňa 31.10.2000. Žalobca prenajaté nebytové priestory nachádzajúce sa v budove Prírodovedeckej fakulty UK v pavilóne B prerobil a vybudoval z nich nebytový priestor - kanceláriu, pavilón B, číslo dverí 319, o rozlohe 51 m2, ktorú na základe nájomnej zmluvy užíval. Žalobca prerobil nebytový priestor so súhlasom žalovaného, ako aj pôvodne žalovaného 2/ (Prírodovedecká fakulta UK), ktorý síce nebol daný písomne, ale bol v konaní preukázaný svedeckými výpoveďami, konkrétne výpoveďou T.. C. a tajomníčky Prírodovedeckej fakulty G.. W., pričom tento súhlas od tajomníčky Prírodovedeckej fakulty bol daný žalobcovi ešte pred uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov s tým, že keď si žalobca priestory prerobí, môže ich potom užívať na základe nájomnej zmluvy. Žalobca preto na vlastné náklady prerobil nebytové priestory a vybudoval dve miestnosti, z ktorých jedna bola žalobcovi prenajatá na kanceláriu (miestnosť č. 319) a druhú miestnosť využíva Prírodovedecká fakulta UK ako počítačovú učebňu. Celkové dobudovanie nebytových priestorov bolo žalobcom ukončené v roku 2003. Skutočnosť, že žalobca na vlastné náklady vybudoval a prerobil nebytové priestory, potvrdzuje aj výpoveď svedka H.. P. C., ktorý uviedol, že pôvodne žalovaný 2/ ponúkol žalobcovi, že ak si vybuduje nebytový priestor, tento mu potom bude prenajatý a ďalej potvrdil zhodne ako svedok H.. U. F., ako aj súčasný štatutárny zástupca žalobcu, že v priestoroch budovy Prírodovedeckej fakulty UK bol vybudovaný nebytový priestor, ktorý bol vybudovaný tak, že jedna miestnosť bola žalobcovi prenajatá a druhá miestnosť bola využívaná ako učebňa, pričom nebytový priestor vybudoval žalobca z vlastných finančných prostriedkov. Žalobca nebytové priestory, ktoré prerobil na vlastné náklady, užíval počas doby nájmu, t.j. až do 31.12.2005. Po skončení nájmu bol nútený nebytové priestory opustiť, pričom žalovanému ako vlastníkovi budovy prenechal prerobený nebytový priestor spolu s časťou zariadenia kancelárie. Vzhľadom k tomu, že žalobca na vlastné náklady nebytový priestor zhodnotil, požadoval od žalovaného po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa hodnota nebytových priestorov zvýšila v dôsledku prerobenia týchto priestorov žalobcom. Žalovaný najprv listom zo dňa 30.03.2006 žalobcovi oznámil, že na základe požiadavky žalobcu na odkúpenie zariadenia kancelárie po skončení nájmu navrhuje žalobcovi odkúpenie zariadenia v sume 57.377,- SK, s čím žalobca nesúhlasil vzhľadom na nízku sumu navrhnutú žalovaným, pretože podľa znaleckého posudku Č.. X/XXXX vypracovaného znalcom T.. G.. E. Q. a znaleckého posudku Č.. X/2006 vypracovaného znalcom T.. S.. P. Y. bola hodnota zariadenia vo vyššej sume. Znalec z odboru stavebníctva G.. E. X. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.12.2016 určil zhodnotenie miestnosti č. 318 na prízemí pavilónu B1 PF UK vrátane započítania bežného opotrebenia k dátumu ukončenia nájomného vzťahu vo výške 4.597,26 eur, k dátumu podania žaloby vo výške 4.367,74 eur. Keďže žalovaný odmietol žalobcovi zaplatiť protihodnotu zhodnotenia nehnuteľnosti s odôvodnením, že žalobcovi neudelil písomný súhlas s investíciou do nebytových priestorov a nezaviazal sa ani na úhradu nákladov vynaložených žalobcom, žalobca sa domáhal svojho nároku na zaplatenie sumy 3.983,27 eur titulom zhodnotenia nebytových priestorov súdnou cestou, pričom požadoval aj zákonný úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 01.01.2006 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po skončení nájomného vzťahu. 3/Žalovaný, ako aj pôvodne žalovaný 2/ (Prírodovedecká fakulta UK) vo svojich vyjadreniach uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú. Tvrdenia žalobcu, že sa na úkor žalobcu žalovaní bezdôvodne obohatili, považovali za nepodložené. Žalobu žiadali v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko v zmysle uzavretej písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení uzavretej dňa 28.11.2000 a po udelení súhlasu Ministerstva školstva SR zo dňa 16.01.2001 boli žalobcovi prenajaté nebytové priestory v pavilóne B1 Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (žalovaného 2/) a to konkrétne kancelária č. dverí 319 o celkovej ploche 51 m2 na dobu určitú od 1.1.2001 do 31.12.2005. Žalobca sa v nájomnej zmluve zaviazal, že na svoje náklady vykoná úpravy účelovej povahy a drobné opravy, ktoré mali podliehať predchádzajúcemu písomnému súhlasu žalovaného, pričom sa žalobca zaviazal, že nebude vykonávať žiadne stavebné úpravy, ani zásahy do rozvodov vody bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil ku dňu 31.12.2005 a v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť predmetné nebytové priestory v stave primeranom opotrebovaniu. Z obsahu nájomnej zmluvy a ani z jej neskorších dodatkov nevyplýva, že by bol žalobca oprávnený stavebne do prenajatých priestorov zasahovať, zhodnocovať ich. Taktiež z nájomnej zmluvy nevyplýva žiadna povinnosť pre žalovaného vysporiadať nárok uplatnený žalobcom v konaní, ktorý si uplatňuje na základe zhodnotenia nebytových priestorov. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v čase vzniku nájmu ku dňu 01.01.2001 nebytový priestor spravoval ako správca majetku štátu, na ktorý sa vzťahoval zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení. Žalobca, ak zhodnotil prenajaté priestory, konal svojvoľne v rozpore so zákonom, bez možnosti žalovaného písomne zmluvne zakotviť oprávnenie žalobcu zhodnotiť prenajatý nebytový priestor a vysporiadať takto vzniknuté záväzky pri ukončení nájmu nebytových priestorov. 4/Súd prvej inštancie vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,27 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2006 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie voči pôvodne žalovanému 2/ - Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského zamietol v III. výroku rozsudku. Predmetný rozsudok č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011 nadobudol v časti III. výroku právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2011. 5/Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/50/2012-216 zo dňa 08.04.2014 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011 v I. a II. výroku rozhodnutia, t.j. v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania s odôvodnením, že v predmetnej veci je nevyhnutné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl. OZ), konkrétne ustanovenie § 667 Občianskeho zákonníka, ktoré tento problém vyslovene rieši. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca zmeny na veci vykonal so súhlasom prenajímateľa, hoci len ústnym, avšak preukázaným výpoveďami svedkov T.. C. Y. G.. W., v čase ešte pred uzatvorením nájomnej zmluvy, avšak v priamej súvislosti s tým, že predmetný priestor bude žalobcovi prenajatý. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 28.11.2000 vyplýva, že prenajímateľ sa na úhradu nákladov spojených so zmenou na veci nezaviazal, preto nájomca môže požadovať po skončení nájmu len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Táto suma sa však nerovná skutočne vynaloženým nákladom. 6/Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/50/2012-216 zo dňa 08.04.2014 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením č.k. 10C/14/2008-225 zo dňa 16.02.2015, predmetom ktorého bolo zistiť hodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatého nebytového priestoru po jeho prerobení žalobcom. Znalec z odboru stavebníctva G.. E. X. v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX zo dňa 16.12.2016 určil zhodnotenie miestnosti č. 318 na prízemí pavilónu B1 PF UK vrátane započítania bežného opotrebenia k dátumu ukončenia nájomného vzťahu vo výške 4.597,26 eur, k dátumu podania žaloby vo výške 4.367,74 eur. 7/Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V konaní nebolo sporné, že žalobca prerobil na vlastné náklady nebytové priestory nachádzajúce sa v priestoroch Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na ulici Mlynská dolina, tak, že z nebytového priestoru vybudoval dve miestnosti, z ktorých jedna bola žalobcovi prenajatá na kanceláriu (miestnosť č. 319) a druhú miestnosť využívala Prírodovedecká fakulta UK ako počítačovú učebňu. Takýmto prerobením nebytových priestorov na vlastné náklady žalobcu sa prirodzene zvýšila hodnota týchto nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. V konaní bolo preukázané, že žalobca vybudovanie nebytového priestoru a jeho zariadenia vykonal so súhlasom žalovaného ako prenajímateľa, hoci tento súhlas žalovaného nebol daný písomne, avšak v konaní bol preukázaný svedeckými výpoveďami, najmä výpoveďou svedka T.. C. a tajomníčky Prírodovedeckej fakulty G.. W.. Je zrejmé, že žalobca by ani nemohol vykonávať stavebné práce pri prerábaní nebytových priestorov inak, ako so súhlasom žalovaného, pretože na takéto stavebné práce sa vyžaduje súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ktorým je žalovaný. Aj z výpovede žalobcu vyplýva, že stavebné práce sa vykonávali so súhlasom žalovaného a najmä za poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného ako aj zo strany Prírodovedeckej fakulty, pretože pri prerábaní priestorov musela byť odstavená elektrina a voda, čo nebolo možné bez poskytnutia ich súčinnosti. Prestavba sa realizovala aj počas víkendov a žalobca mal udelený súhlas na vstup do týchto priestorov aj počas víkendov, teda súhlas s prerábaním priestorov mu musel byť udelený, pretože inak by sa tam nemohol cez víkendy pohybovať, nakoľko budova je strážená. 8/V dôsledku prerobenia nebytových priestorov žalobcom na jeho vlastné náklady a následne i zariadením kancelárie žalobcom, ktorú mal v prenájme od žalovaného na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.11.2000, došlo k zhodnoteniu týchto nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.11.2000 nevyplýva skutočnosť, že by sa žalovaný zaviazal na úhradu nákladov žalobcu, ktoré investuje do prerábania týchto nebytových priestorov. Keďže sa žalovaný nezaviazal na žiadnu takúto náhradu žalobcom vynaložených nákladov, žalobca nemá nárok požadovať od žalovaného náhradu takto vynaložených nákladov. Má však nárok požadovať od žalovaného protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov v dôsledku prerobenia týchto priestorov žalobcom na jeho vlastné náklady. 9/Z ustanovenia § 667 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyplýva, že nárok na úhradu nákladov spojených s prerobením nebytových priestorov môže žalobca ako nájomca požadovať len v prípade, že sa na to žalovaný ako prenajímateľ zaviazal, čo však žalovaný neurobil, preto žalobca nemá nárok požadovať úhradu vynaložených nákladov. Z citovaného ustanovenia však ďalej vyplýva, že ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Keďže žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného, a zo znaleckého posudku vyplýva, že zhodnotenie nebytových priestorov je vo vyššej sume, než ako si žalobca v žalobe uplatnil, súd, rešpektujúc ustanovenie § 216 CSP, podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom, nemohol žalobcovi priznať viac, než si žalobca uplatnil v podanej žalobe. 10/Súd sa nestotožnil s argumentmi žalovaného, že znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX nezapočítal opotrebenie nebytových priestorov počas trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, teda počas doby, kedy mal žalobca prenajaté tieto nebytové priestory, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že prerábanie trvalo asi do roku 2003 a následne žalobca počas užívania nebytového priestoru tento priestor zariaďoval, čím ho ďalej zveľaďoval a zhodnocoval, na čo znalec v znaleckom posudku prihliadal. Preto argumenty žalovaného v tomto smere súd považoval za irelevantné. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že keďže žalovaný neudelil žalobcovi písomný súhlas na prerábanie nebytových priestorov a nezaviazal sa na úhradu nákladov, nemá žalobca nárok na úhradu nákladov, a to podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, nakoľko podľa tohto zákona musí byť súhlas prenajímateľa udelený písomne, a to z nasledovných dôvodov - žalobcovi súd nepriznával nárok na náhradu vynaložených nákladov, ale nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov, teda argumentácia žalovaného v tomto smere nebola presná a pre posúdenie nároku žalobcu je irelevantná a zároveň súd uviedol, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou na veci, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.983,27 eur žalobcovi titulom zhodnotenia prenajatých nebytových priestorov, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.983,27 eur od 01.01.2006 do zaplatenia. 11/O nároku na náhradu trov prvostupňového (správne prvoinštančného) konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%. Žalobca mal v konaní pred súdom prvého stupňa plný úspech, preto má právo na náhradu trov prvostupňového konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca pôvodne podal žalobu aj proti Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (pôvodne žalovaný 2), voči ktorému bolo konanie zastavené rozsudkom č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011, právoplatným a vykonateľným v III. výroku dňa 20.12.2011, a preto žalobca nebol v konaní v plnom rozsahu úspešný a nemožno mu priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca síce pôvodne zažaloval aj Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, avšak od počiatku, t.j. od podania žaloby, si žalobca uplatňoval svoj nárok aj správne voči žalovanému, ktorý bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ktorý bol povinný žalobcovi uplatnený nárok titulom zhodnotenia prenajatých nebytových priestorov zaplatiť. 12/Súd prvej inštancie zároveň v treťom výroku enunciátu rozsudku rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, keď podal odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/50/2012-216 zo dňa 08.04.2014 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, preto žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi v odvolacom konaní, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. 13/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie tak žalobca, ako i žalovaný. 14/Žalobca svojím odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov odvolacieho konania. Namietal, že súd má o trovách konania rozhodnúť podľa pomeru úspechu vo veci, pričom vec sa posudzuje ako celok. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by sa mali posudzovať jednotlivé procesné štádia konania, teda postup súdu, keď rozlíšil a priznával osobitne trovy konania prvoinštančného a trovy odvolacieho konania nie je postupom zákonným. V súdenej veci je nepochybné, že žalobca uplatňoval svoj nárok dôvodne, v celom konaní bol úspešný a v zásade nemôže ovplyvniť to, akým spôsobom súd prvej inštancie pôvodne svoj rozsudok (neskôr zrušený odvolacím súdom) zdôvodňoval. Žalobca bol teda toho názoru, že mu patrí náhrada trov konania za celé konanie, ak bol v konečnom dôsledku v spore úspešný. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutej časti zmeniť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov i (pôvodného) odvolacieho konania v plnom rozsahu. 15/Žalovaný svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v žalobe vyhovujúcej časti. Namietol nedostatok hmotnoprávnej podmienky k zaplateniu žalovanej sumy, a to neudelenie písomného súhlasu so zmenami na veci, ako aj písomný súhlas s úhradou vynaložených nákladov, ktoré podmienky vyžadoval lex specialis k Občianskemu zákonníku - § 13 ods. 5 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu účinného v rozhodnom čase. V zmysle tohto ustanovenia žalobca môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak správca (žalovaný) dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a zároveň bola splnená aj druhá podmienka, že sa správca majetku štátu súčasne písomne zaviazal aj uhradiť náklady na takúto zmenu. Žalovaný sa nikdy nezaviazal písomne a ani ústne k úhrade nákladov žalobcovi, túto skutočnosť žalobca v konaní nijako nepreukázal. Žalovaný sa tak nemôže stotožniť s odôvodnením napadnutého rozsudku, v celom konaní nebolo preukázané, že by žalovaný súhlasil s investíciami do prenajatej veci či už ústne, alebo v zmysle platného zákona písomne. Z tohto dôvodu je podľa názoru žalovaného potrebné aplikovať ustanovenie § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši prípady, keď sa zmeny na veci vykonali bez súhlasu prenajímateľa. Ak žalobca ako nájomca vykonal zmeny na veci bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného ako prenajímateľa, bol žalobca ako nájomca po skončení nájmu povinný uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu, povinnosti žalobcu ako nájomcu v tomto prípade korešponduje jeho právo odniesť si oddeliteľné veci, čo aj žalobca po skončení nájmu urobil. Žalovaný preto navrhol ním napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. 16/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného opakovane tvrdil v zhode s doterajšími vyjadreniami, že nárok je uplatnený právom, bolo preukázané, že k investíciám, ako aj k zhodnoteniu prenajatých priestorov reálne došlo, čo žalovaný nepopiera. Rovnako bolo preukázané, že žalobca vykonal zmeny na prenajatej veci so súhlasom zástupcov prenajímateľa, avšak bez toho, aby sa prenajímateľ zaviazal k zaplateniu nákladov, ktoré so zmenou veci vznikli. Navrhol preto potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním žalovaného. 17/K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 18/Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie žalobcu. 19/V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného odvolací súd zotrváva na názore vyjadrenom v uznesení zo dňa 8. apríla 2014 č.k. 5Co/50/2012-216 (viď tiež odsek 5/ odôvodnenia tohto rozsudku), pričom v zhode s názorom súdu prvej inštancie (viď odsek 7/ odôvodnenia tohto rozsudku) konštatuje, že je prakticky vylúčené, aby akákoľvek tretia osoba vykonávala stavebné práce a vybudovala nebytový priestor proti vôli resp. bez vedomosti a minimálne konkludentne vyjadreného súhlasu vlastníka budovy. Práve však z dôvodu, že žalovaný sa nikdy nezaviazal písomne a ani ústne k úhrade nákladov žalobcovi, bol oprávnený požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Spravodlivému usporiadaniu veci by nezodpovedalo, ak by žalobca po skončení nájmu mal právo len odniesť si oddeliteľné veci, v ktorom prípade by žalovanému zostal žalobcom vybudovaný zhodnotený nebytový priestor bez akéhokoľvek protiplnenia. 20/Odvolací súd mal potom po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalovaný v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej, námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie (týkajúci sa veci samej a náhrady trov prvoinštančného konania) z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 21/Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania (zásadu úspechu), čo znamená, že strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Táto zásada platí ako v konaní pred prvoinštančným súdom, tak aj v odvolacom konaní, pričom každé štádium konania sa neposudzuje osobitne, ale podľa celkového úspechu vo veci. 22/V danom prípade bol žalobca v spore úspešnou stranou, patrí mu tak nárok na náhradu trov celého konania, a nie len niektorých etáp konania, v ktorých bol žalobca úspešný. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov odvolacieho konania zmenil (§ 388 CSP), a žalobcovi priznal i nárok na náhradu trov (pôvodného) odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 23/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v aktuálnom odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 24/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).