Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/43/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109250897 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1109250897.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., so sídlom Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, Česká republika, IČO: 277 25 537, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Potočná 41/109, 911 01 Trenčín - Opatová, IČO: 36 857 882 proti žalovanému: HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 31 371 981, právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, P.O.BOX 86, 810 05 Bratislava 15, o zaplatenie 6.638,78 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/50/2010-125 zo dňa 24.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/50/2010-125 zo dňa 24.11.2017 p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.966,54 EUR s príslušenstvom. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu na zaplatenie istiny v zostávajúcej výške 6.638,78 EUR s príslušenstvom nie je dôvodný. V predmetnom konaní mal za nesporné, že žalovaný ako podnájomca a spoločnosť Reality - správcovská a.s. ako nájomca uzatvorili dňa 31.07.2005 Zmluvu o podnájme fasádnych stien pre umiestnenie reklamy, predmetom ktorej bol záväzok nájomcu poskytnúť podnájomcovi do užívania plochu na fasáde budovy č. 150, na parcele č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, na adrese Vajanského 6, 911 01 Trenčín, LAUGARÍCIO - obchodné centrum o celkovej ploche cca 100m2 na umiestnenie reklamy vo forme vinylovej plachty osadenej v kovovom ráme pripevnenom na fasáde. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.08.2005 do 01.08.2006. Zmluvné strany si dohodli výšku mesačného nájomného v sume 331,94 EUR (ročné nájomné tak predstavovalo sumu 3.983,27 EUR). V zmysle čl. V. písm. c) zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca si každoročne počas trvania zmluvy kúpi od žalovaného zájazd v celkovej hodnote minimálne 3.983,27 EUR, pričom po kúpe zájazdu si zmluvné strany vzájomné peňažné pohľadávky z titulu zmluvy a z titulu zmluvy o kúpe zájazdu započítajú. V konaní bolo ďalej bez pochybností preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2009 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2009 došlo postupne k postúpeniu pohľadávky, ktoré je predmetom tohto sporu na žalobcu, a teda je daná aktívna vecná legitimácie žalobcu v spore. Medzi stranami sporu rovnako nebolo sporné, že žalovaný odplatu za užívanie predmetu podnájmu neuhradil a rovnako, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca si u žalovaného neobjednal zájazd, tak ako to predpokladá čl. V písm. c) zmluvy, preto nedošlo ani k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi zmluvnými stranami. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný predmet podnájmu užíval aj po skončení podnájmu, a to až do 01.08.2007, a teda že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k obnoveniu podnájmu na dobu jedného roka. Žalobou si tak uplatnil nárok na zaplatenie dlžného podnájomného v celkovej výške 6.638,78 EUR (po čiastočnom späťvzatí žaloby za obdobie august, september, október, november a časť decembra 2005, keďže nárok v tejto časti považoval žalobca za premlčaný), a to za obdobie od 11.12.2005 do 01.08.2007. 5. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v konaní popieral, že predmet podnájmu užíval aj po skončení podnájmu, a to až do 01.08.2007. Žalovaný ďalej namietal neplatnosť uzatvorenej zmluvy o podnájme, a to s poukazom na skutočnosť, že v čase jej uzatvorenia nebolo na reklamné zariadenie umiestnené na fasáde hotela LAUGARÍCIO vydané stavebné povolenie. Žalovaný tiež mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný, v prípade, že by sa preukázalo, že žalobca má v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 663, § 665 ods. 1, § 666 ods. 1, § 671 ods. 1,2, § 39, § 451 a §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 71 ods. 1 písm. c), § 76 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon). Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal užívanie reklamného zariadenia žalovaným aj po uplynutí doby podnájmu, teda po 01.08.2006 do 01.08.2007. Túto skutočnosť nepreukazuje žalobcom predložená mailová dokumentácia ani predložený návrh dodatku k zmluve o podnájme. Uvedené listinné dôkazy preukazujú len jednostranný záujem žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) o pokračovanie zmluvného vzťahu, nie však reálne užívanie predmetu podnájmu zo strany žalovaného. Súd rovnako nepovažoval e-mail zamestnanca žalovaného zo dňa 29.01.2008 za uznanie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o podnájme, nakoľko z uvedeného e-mailu nie je možné zistiť a vyvodiť, že komunikácia sa bez pochybností týkala práv a povinností vyplývajúcich jednoznačne a konkrétne zo zmluvy o podnájme zo dňa 31.07.2005. Reálne užívanie predmetu podnájmu žalovaným po 01.08.2006, podľa názoru súdu, nepreukazuje ani predložená fotodokumentácia. Predložená fotografia vo vzájomnej súvislosti s predloženým e-mailom zo dňa 19.11.2009 naopak preukazuje, že právny predchodca žalobcu vyvesil koncom roka 2009 reklamnú plachtu - bilboard s názvom žalovaného, na ktorom bolo napísané „NEPLATIČ“ ako istý druh „sankcie“ pre žalovaného za neuhradenie požadovaného nájomného. Nejedná sa teda o preukázanie užívania reklamnej plochy žalovaným v spornom období. Užívanie predmetu podnájmu žalovaným po uplynutí doby podnájmu nie je možné bez pochybností vyvodiť ani z vykonaného výsluchu svedka. Zo svedeckej výpovede je zrejmé, najmä s ohľadom na značný časový odstup od skúmaných okolností, že svedok si nebol istý stanovením obdobia, počas ktorého žalovaný užíval reklamnú plochu a kedy už bol na reklamnú plachtu umiestnený nápis „NEPLATIČ“. Súd teda nepovažoval svedeckú výpoveď za relevantnú a bez pochybností preukazujúcu sporné okolnosti. Vo vzťahu k užívaniu predmetu podnájmu žalovaným aj po uplynutí doby podnájmu, teda v období od 02.08.2006 do 01.08.2007, dospel súd s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a žalobný návrh je v tejto časti nedôvodný. 7. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovaného, že Zmluva o podnájme fasádnych stien pre umiestnenie reklamy zo dňa 31.07.2005 je od počiatku neplatná. Žalovaný v konaní preukázal, že na veľkoplošné reklamné zariadenie umiestnené na budove č. 150/6 na Vajanského ulici v Trenčíne nebolo v čase uzatvorenia zmluvy o podnájme vydané stavebné povolenie a teda ani následné kolaudačné rozhodnutie, čo bolo v rozpore s § 71 ods. 1 písm. c) a 76 ods. 2 Stavebného zákona. Uvedená identifikácia reklamného zariadenia uvedená vo výzve Mesta Trenčín na odstránenie nepovolených reklamných zariadení je totožná s identifikáciou predmetu podnájmu uvedeného v čl. I. podnájomnej zmluvy. V zmysle uvedeného je teda nepochybné, že predmet podnájmu v čase uzatvorenia zmluvy disponoval právnou vadou, a teda nebol právne spôsobilý byť predmetom podnájmu. Súd s poukazom na uvedené teda považoval zmluvu za nedovolený právny úkon, ktorý svojím účelom obchádza zákon, nakoľko predmetom podnájmu bolo užívanie reklamnej plochy umiestnenej na fasáde hotela LAUGARICIO bez stavebného povolenia, za čo mala nájomcovi patriť odmena. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon je neplatný. Súd v nadväznosti na uvedené považoval za nesporné, že Zmluva o podnájme fasádnych stien pre umiestnenie reklamy zo dňa 31.07.2005 je od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom a hľadí sa na ňu tak, ako keby vôbec nebola urobená. 8. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu žalovanému plnil z neplatného právneho úkonu, teda, že v období od 01.08.2005 do 01.08.2006 poskytol žalovanému plochu fasády na umiestnenie reklamnej plachty, titulom čoho žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia - toho čo žalovanému plnil z neplatnej zmluvy. Žalobca si v konaní po čiastočnom späťvzatí uplatnil nárok na zaplatenie nájomného až od 11.12.2005, teda súd posudzoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11.12.2005 do 01.08.2006. Nájomca a žalovaný si v zmluve o podnájme nedohodli splatnosť nájomného. V zmysle § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak platí sa nájomné mesačne pozadu. Z uvedeného vyplýva, že mesačné nájomné za mesiac december bolo splatné 01.01.2006, za mesiac január bolo splatné dňa 01.02.2006, za mesiac február bolo splatné dňa 01.03.2006, za mesiac marec bolo splatné dňa 01.04.2006, za mesiac apríl bolo splatné dňa 01.05.2006, za mesiac máj bolo splatné dňa 01.06.2006, za mesiac jún bolo splatné dňa 01.07.2006, za mesiac júl bolo splatné dňa 01.08.2006 a za mesiac august bolo splatné dňa 01.09.2006. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu bola známa okolnosť, že poskytol žalovanému do užívania reklamné zariadenie bez vydania stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, možno za začiatok plynutia premlčacej doby považovať deň splatnosti jednotlivých mesačných platieb nájomného. Z uvedeného je zrejmé, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatnej zmluvy sa žalobcovi premlčalo najneskôr dňa 01.09.2008, teda dva roky od splatnosti posledného nájomného. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 17.12.2009, považoval súd za jednoznačne preukázané, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného opatrenia z titulu plnenia z neplatnej zmluvy je premlčané. 9. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. 10. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania. 11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Cs.p.). 12. V odvolaní poukázal na čl. I. písm. c/ zmluvy: „Predmetom podnájmu sú nasledovné plochy fasády výškovej časti budovy a to ako celok: - plocha na fasáde budovy uvedenej v písmene a/ v pohľade od DA o celkovej ploche cca 100m2. Uvedená plocha bude použitá podnájomcom na umiestnenie reklamy vo forme vynilovej plachty osadenej v kovovom ráme pripevnenom na fasáde.“ Z citovaného ustanovenia zmluvy je podľa jeho názoru jednoznačné, že predmetom podnájmu je plocha na fasáde budovy a nie veľkoplošné reklamné zariadenie ako také. Preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená platne, nakoľko v danom prípade nejde o nespôsobilý predmet podnájmu. Žalobca sa pridržiava svojho tvrdenia, že aj napriek tomu, že Mesto Trenčín začalo správne konanie voči vlastníkovi budovy z dôvodu, že na reklamné zariadenia nemal stavebné povolenie, nezakladá to podľa názoru žalobcu dôvod vyslovenia neplatnosti tohto právneho úkonu. 13. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal užívanie plochy na fasáde budovy aj po 01.08.2006 do 01.08.2007 a uvedené skutočnosti vyplývajú aj z vykonaného dokazovania. Žalobca má za to, že predložená e-mailová komunikácia, návrh dodatku ku zmluve a v neposlednom rade aj zo samotnej výpovede svedka vyplýva, že žalovaným užívaná plocha na fasáde budovy bola užívaná až do doby odstránenia reklamného baneru, minimálne však do konca roku 2009. Má za to, že e-mail zamestnanca žalovaného zo dňa 29.01.2008 nemožno zrejme považovať za uznanie záväzku v právnom zmysle slova, no v súvislosti a nadväznosti na ostatné listinné dôkazy (predovšetkým poukazuje na e-mail konateľa právneho predchodcu žalobcu p. M. zo dňa 19.11.2009) možno tento dôkaz považovať za potvrdenie zo strany žalovaného nielen výšky dlhu na podnájomnom, ale i skutočnosť, že v danom období musel mať žalovaný vedomosť o tom, že skutočne užíva plochu na fasáde budovy za účelom reklamy. 14. Poukázal na to, že v prípade, že by súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a posúdenia predložených dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel k správnemu skutkovému zisteniu a právne by posúdil vec správne, dospel by k záverom o platnosti uzatvorenej zmluvy a skutočnosti, že žalovaný užíval plochu na fasáde budovy za účelom reklamy počas celého obdobia od uzatvorenia zmluvy t.j. od 01.08.2005 do 01.08.2007. 15. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie. 16. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.02.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť dôvodov a na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné dôvody. 19. Podľa § 470 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Reality - správcovská a.s. ako nájomcom a žalovaným ako podnájomcom bola uzatvorená Zmluva o podnájme fasádnych stien pre umiestnenie reklamy zo dňa 31.07.2005 (ďalej iba zmluva o podnájme). Predmetom zmluvy bol podnájom plochy fasády výškovej časti budovy s č. 150 na parcele č. XXX zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie R., na adrese Vajanského 6, 911 01 Trenčín, LAUGARÍCIO - obchodné centrum o celkovej ploche cca 100m2, a to na umiestnenie reklamy vo forme vinylovej plachty osadenej v kovovom ráme pripevnenom na fasáde. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.08.2005 do 01.08.2006. Zmluvné strany si dohodli odmenu za podnájom vo výške 331,94 EUR (10.000,- Sk) mesačne, čo predstavuje sumu 3.983,27 EUR (120.000,- Sk) ročne. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že nájomca si každoročne počas trvania zmluvy kúpi zájazd od podnájomcu v hodnote minimálne 3.983,27 EUR ročne, pričom pri kúpe zájazdu si zmluvné strany započítajú vzájomné peňažné pohľadávky z titulu tejto zmluvy a z titulu zmluvy o kúpe zájazdu. Z listu Mesta Trenčín zo dňa 09.03.2010 „Výzva na odstránenie nepovolených reklamných zariadení“ adresovaného pánovi Z. M. vyplýva, že na základe vykonanej obhliadky bolo zistené, že na budove č. 150/6 na Vajanského ulici v Trenčíne sú umiestnené nepovolené reklamné, informačné a propagačné zariadenia, na ktoré sa vyžaduje povolenie stavebného úradu. List zároveň obsahuje výzvu na odstránenie nepovolených reklamných, informačných a propagačných zariadení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmet podnájmu v čase uzatvorenia zmluvy disponoval právnou vadou, nebol právne spôsobilý byť predmetom podnájmu a zmluva o podnájme je teda absolútne neplatný právny úkon. 21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Nesprávne skutkové zistenie vidí žalobca v tom, že zo zmluvy je jednoznačné, že predmetom podnájmu je plocha na fasáde budovy a nie reklamné zariadenie ako také. Odvolací súhlasí, že podľa zmluvy o podnájme sú predmetom podnájmu plochy fasády výškovej budovy. Keďže však uvedená plocha mala byť použitá na umiestnenie reklamy osadenej na fasáde, možno konštatovať, že išlo reklamné zariadenie. Na reklamné zariadenie sa vzťahuje § 71 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, podľa ktorého sa na reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom, vyžaduje povolenie stavebného úradu. 22. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal užívanie plochy žalovaným aj po uplynutí doby podnájmu. Súd prvej inštancie v súlade s § 191 C.s.p. hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, pričom hodnotiaca úvaha vychádza zo zisteného skutkového stavu a výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže súd jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval. V odseku 39 napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že listinné dôkazy a to e-mailová komunikácia a návrh dodatku k zmluve o podnájme preukazujú záujem žalobcu o pokračovanie zmluvného vzťahu, nie však reálne užívanie žalovaným. Ďalší listinný dôkaz predloženú fotodokumentáciu vyhodnotil v súvislosti s ďalším listinným dôkazom e-mailom zo dňa 19.11.2009 tak, že tieto preukazujú, že právny predchodca žalobcu vyvesil koncom roka reklamnú plachtu s označením neplatič, čo svedčí o určitej sankcii, nie o reálnom užívaní žalovaným. Súd prvej inštancie teda po vyhodnotení predložených listinných dôkazov dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný reklamnú plochu užíval aj po uplynutí doby nájmu. 23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. t.j., že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a interpretovanú nesprávne aplikoval. Žalobca ako nesprávne právne posúdenie uviedol vyhodnotenie zmluvy ako neplatného právneho úkonu a následne posudzovanie veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a premlčaní. 24. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie aplikoval na predmetnú zmluvu správnu normu a túto aj správne interpretoval, keďže na základe skutočnosti, že na reklamné zariadenie chýbalo stavebné povolenie, dospel k záveru, že táto zmluva je pre rozpor so stavebným zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Následne súd prvej inštancie správne právne posúdil plnenie z neplatného právneho úkonu ako nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý sa vzťahuje premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 25. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1a 2 C.s.p. potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. 27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).