Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/236/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247497 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110247497.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: K.. T. Ď., F. Q. XX, F., zastúpený advokátom JUDr. Adamom Puškárom, Karpatská 5, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská C.T., za V. V. Y. L. L., Ž. W. XX, F., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/222/2010-165 zo dňa 7.2.2018, rozhodol r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Q. W. T. (ďalej len „ÚVTOS“), ktorý vrátil odosielateľom balíky, ktoré boli žalobcovi doručené do ÚVTOS v dňoch 4.6.2007, 2.7.2007 a 3.10.2007. Žalovanej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ÚVTOS nepostupoval správne pri prijímaní balíkov a nesprávne aplikoval zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z.z.“), podľa ktorého má odsúdený právo prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti 5 kg a má právo na korešpondenciu so svojím advokátom a tým aj právo na obhajobu. Uviedol, že ani jeden z balíkov (z 4.6.2007, 2.7.2007 a 3.10.2007) mu nebol doručený, čím ÚVTOS porušil ustanovenia § 26 ods. 1, § 25 ods. 1 a § 38 zákona č. 485/2007 Z.z., tým, že vrátil balíky adresátom. Tvrdil, že nesprávnym úradným postupom došlo k zásahu do jeho rodinného života, do súkromia a k zásahu do spravodlivého súdneho konania, a nesprávny úradný postup príslušníkov A. U. E. R. L.X. (ďalej „ZVJS“) mal za následok ďalšie obťažovanie jeho rodinných príslušníkov, najmä jeho manželky, ktoré sa premietlo do ich vzťahov, jeho manželka musela komunikovať s advokátmi a s príslušníkmi ZVJS a nakoniec mu osobne doručiť spis, ktorý bol obsahom vráteného balíka. Konaním ÚVTOS bolo porušené jeho právo komunikovať s advokátom, pretože vrátené balíky zo 4.6.2007 a 3.10.2007 boli odoslané advokátom. Balíky boli zasielané na jeho náklady a preto mu nesprávnym úradným postupom vznikla škoda 15,34 eura na poštovnom. Nemajetkovú ujmu si uplatnil za nesprávny postup, za každý prípad po 1 000 000,- Sk, spolu 3 000 000,- Sk, t.j. 99 581,76 eura. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS v rokoch 2007 - 2008. Počas výkonu trestu mu boli zaslané tri balíky (4.6.2007, 2.7.2007 a 3.10.2007). ÚVTOS oznámil 28.11.2007 žalobcovi, že dňa 4.6.2007 mu bol do ÚVTOS doručený balík z Košíc (CP 501052), balík bol vrátený späť odosielateľovi ako nepovolený 4.6.2007; že 2.7.2007 mu bol do ÚVTOS doručený balík z Bratislavy (CP 00116578), ktorého odosielateľkou bola jeho manželka K.. Y. Ď., balík bol pre nadváhu vrátený späť odosielateľovi 2.7.2007 a 3.10.2007 mu bol do ÚVTOS doručený balík z Bratislavy (CP 21100401) od R.. Q., na ktorom nebola nalepená povolenka a aj tento balík bol v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. vrátený v ten istý deň odosielateľovi ako nepovolený. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovenia čl. 46 Ústavy SR a ustanovení § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 a ods. 2, § 17 ods. 1 a ods. 2, § 27b zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 26 ods. 1 a ods. 4, § 25 ods. 1 a § 38 zákona č. 475/2005 Z.z., čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) a podľa § 1 ods. 2 a § 3 ods. 4 rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS č. 3/2007 (ďalej len „rozkaz GR ZVJS“) a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k neprávnemu úradnému postupu ÚVTOS. Vychádzal zo zistenia, že balík z 2.7.2007, ktorý bol doručovaný poštovým podnikom bol v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. a v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 písm. c) rozkazu GR ZVJS vrátený odosielateľke preto, že vážil 5,290 kg. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. má odsúdený právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov. V danom prípade porušila odosielateľka balíka K.. Y. Ď. toto ustanovenie zákona 475/2005 Z.z., keďže zaslala žalobcovi balík s hmotnosťou nad 5 kg, čím sama znemožnila, aby sa balík dostal k žalobcovi. Argumentáciu žalobcu, že zákon č. 475/2005 Z.z. v ustanovení § 26 ods. 4 neuvádza, či je to brutto alebo netto váha, nepovažoval za dôvodnú, pretože balík mal byť daný na poštu do hmotnosti 5 kg. Podľa jeho názoru bol postup ÚVTOS, ktorý balík o hmotnosti 5,290 kg, vrátil odosielateľke správny, pretože nie je jeho úlohou po otváraní balíkov ich znova vážiť a zisťovať či obsah balíka má 5 kg. Túto povinnosť má odosielateľ a je jeho povinnosťou ustrážiť si hmotnosť balíka. 5. K balíkom zo 4.6.2007 a 3.10.2007, ktoré mali obsahovať kópiu trestného spisu a boli vrátené ako nepovolené, ku ktorým žalobca uvádzal ako nesprávny úradný postup porušenie ustanovenia § 38 zák. 475/2005 Z.z. a porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že mu bola odopretá právna pomoc advokátom súd prvej inštancie uviedol, že boli vrátené ako nepovolené (nemali povolenie, na základe ustanovenia § 6 rozkazu GR ZVJS č. 3 o prijímaní a odosielaní balíkov vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody). Bol toho názoru, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 zák. 475/2005 Z.z. pretože v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 tohto zákona sa za „korešpondenciu“ považuje zasielanie a prijímanie správ v listinnej podobe. Zasielanie trestných spisov v balíkoch nepovažoval za „korešpondenciu“ v zmysle § 25 zákona č. 475/2005 Z.z. a zásielku považoval za balík, ktorého prípustnosť posudzoval podľa ustanovenia § 26 zák. 475/2005 Z.z v spojení s rozkazom GR ZVJS č. 3/2007 upravujúcich prijímanie a odosielanie balíkov vo výkone trestu odňatia slobody. Nedoručením balíkov žalobcovi podľa záverov súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože to zabezpečuje procesnoprávnu ochranu spravodlivého procesu a právo na prístup k súdu, pričom v danom prípade nešlo o konanie pred súdom. Pre úplnosť súd prvej inštancie doplnil, že na žiadosť advokáta žalobcu zo 6.10.2007 boli fotokópie trestných spisov žalobcovi doručené, čím žalobcovi nebolo odopreté právo na oboznámenie sa s obsahom trestných spisov a súčasne nebolo porušené ani jeho právo na právnu ochranu v zmysle ustanovenia § 38 zák. 475/2005 Z.z. Na základe uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ÚVTOS. Keďže nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup ÚVTOS, nemohlo v súvislosti s týmto postupom dôjsť ani ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy a preto žalobu žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, úspešnej žalovanej však nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ho v konaní neuplatnila. 7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Nesúhlasil so záverom súdu, že postupom ÚVTOS a GR ZVJS nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu pri vrátení balíkov, ktoré mu boli zasielané do ÚVTOS. Tvrdil, že ÚVTOS konal nezákonne, pretože ak štátny orgán nemá v zákone explicitne vyjadrené právomoci, tak si ich nemôže svojvoľne udeľovať a následne ich vykonávať. Uviedol, že aj keď zákon č. 475/2005 Z.z. v ustanovení § 26 ods. 1 upravuje, že odsúdený má právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do piatich kilogramov, neustanovuje, že v prípade, ak balík presahuje hodnotu piatich kilogramov, má ÚVTOS právo vrátiť balík odosielateľovi a preto ÚVTOS konal svojvoľne, ak balík z dôvodu nadváhy vrátil odosielateľovi, nakoľko podľa neho zákon nestanovuje celkovú hmotnosť balíka, ale hmotnosť obsahu balíka bez obalu. 8. K balíkom zo 4.6.2007 a 3.10.2007 poukázal na ustanovenia § 25 ods. 1, § 26 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a § 38 zákona č. 475/2005, z ktorých je podľa neho zrejmé, že ÚVTOS mohol vrátiť len balík obsahujúci zakázané veci a nie balík preťažený a v žiadnom prípade nie korešpondenciu s advokátom, s ktorým môže odsúdený korešpondovať bez obmedzení. 9. Žalobca zopakoval, že odosielanie a márne zasielanie balíkov bolo realizované na jeho náklady čím mu vznikla škoda 15,34 eura. Postup ÚVTOS sa ho ako človeka veľmi dotkol, pretože sa ním znížila jeho viera v zákonnosť a spravodlivosť. Uviedol, že ako bývalý ústavný činiteľ a občiansky aktivista vždy veril v právo a zákonnosť, spravodlivosť a dodržiavanie zákonov. Uvedený nezákonný postup ÚVTOS mal vplyv aj na jeho zdravotný stav, čo sa prejavilo stresom a vysokým krvným tlakom. Ujmu videl aj v ďalšom obťažovaní svojich rodinných príslušníkov, najmä svojej manželky, ktorí museli komunikovať s advokátmi a príslušníkmi ZVJS a že manželka mu neskôr musela spis doručiť osobne. Nedoručením trestných spisov mu bežali lehoty na uplatnenie práva podať dovolania a sťažnosti na ústavný súd; mal záujem doplniť podanie svojho advokáta, ale nezákonným postupom ÚVTOS mu v tom bolo zabránené. 10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K postupu ÚVTOS pri vrátení balíka s nadváhou uviedla, že ÚVTOS posudzuje váhu rovnako ako poštový podnik či kuriérska služba a povinnosť rozbalenia balíka a preváženia jeho obsahu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. a zároveň by takýto postup sťažil následné vrátenie balíka odosielateľovi. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že ÚVTOS nemal právomoc predmetný balík vrátiť, pretože ak zákon stanovuje maximálnu povolenú hmotnosť balíka, je v súlade so zákonom balík prevyšujúcu najvyššiu povolenú hmotnosť odmietnuť, lebo odovzdanie takéhoto balíka by bolo v rozpore so zákonom. Aj keď v čase vrátenia tohto balíka zákon explicitne nevyjadroval postup pre prípad prekročenia maximálnej povolenej hmotnosti, neznamená to, že ÚVTOS postupoval nesprávne, ak balík vrátil, pretože žiaden zákon neupravuje konkrétnu problematiku do najmenších podrobností. Žalovaná považovala za správne aj rozhodnutie vo vzťahu k balíkom s trestnými spismi, pretože tie neboli korešpondenciou ako to tvrdil žalobca, ale išlo nepochybne o balíky a ich vrátením nemohlo dôjsť k porušeniu § 38 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. a ani čl. 6 ods. 1 Dohovoru, upravujúcich možnosť korešpondencie medzi advokátom a odsúdeným, navyše ak žalobcovi boli kópie trestných spisov dodatočne doručené. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal žiadne okolnosti stanovené §17 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré by priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v akejkoľvek výške odôvodňovali. 11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.10.2019 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 219 ods. 3). 12. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne popísal ako dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uplatňovaný nárok tak, aby bolo možné vyhovieť žalobe. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje a stotožňuje sa v podstate aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 13. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal náhrady škody 15,64 eura a náhrady nemajetkovej ujmy 99 5881,76 eura spôsobenej tým, že ÚVTOS v rozpore so zákonom vrátil 3 balíky, ktoré mu boli doručované do ÚVTOS. V odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietal, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne aplikoval ustanovenia § 25 ods. 1, § 26 ods. 1 a § 38 zákona č. 475/2005 Z.z. 14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15. K 4.6.2007, 2.7.2007 a 3.10.2007 kedy boli pre žalobcu doručené do ÚVTOS balíky, bol účinný zákon č. 475/2005 Z.z., ktorý v § 26 ods. 1 v rozhodnom období stanovoval, že odsúdený má právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len poštou. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 tohto zákona odsúdenému možno povoliť prijatie balíka obsahujúceho študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia a využitia v ústave. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 odsúdený mal právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe (ďalej len „korešpondencia“) bez obmedzenia, ak sa ďalej neustanovuje inak. 16. Citované ustanovenia zákona č. 475/2005 Z.z. pre právo odsúdeného prijať balík stanovili podmienku, že tento môže obsahovať potraviny a veci osobnej potreby a pre rozvíjanie záujmovej činnosti to môžu byť študijné materiály, literatúra a veci na záujmovú a športovú činnosť. Z tejto úpravy vyplýva, že na iné veci, ktoré sú odsúdenému zaslané v balíku, napr. kópia trestného spisu, nemá právo. Ďalšou podmienkou v ustanovení § 26 ods. 1 bolo, že balík môže mať hmotnosť do päť kilogramov. 17. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu si uvádzané ustanovenia zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody vyložil a aplikoval na daný skutkový stav správne, teda vec správne právne posúdil, a jeho záver, že postup ÚVTOS nebol nesprávny zodpovedá zistenému (nespornému) skutkovému stavu veci a prislúchajúcim právnym predpisom. 18. Podstatným pre rozhodnutie v danej veci bolo, že ÚVTOS po zistení obsahu balíkov od advokátov postupoval správne, ak tieto balíky vrátil odosielateľom, keďže išlo o nepovolené balíky. Samotná okolnosť, že v ustanovení § 26 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody nie je výslovne uvedené, že nepovolený balík sa vráti odosielateľovi, nerobí posudzovaný postup ÚVTOS nesprávnym. V ustanovení § 26 ods. 3 tohto zákona je výslovná úprava ako postupovať v prípade, ak balík obsahuje veci, ktoré odsúdený nemôže prijať, vymenované v jeho ods. 2 a to ak balík obsahuje vec uvedenú v odseku 2, tá sa vráti odosielateľovi na náklady odosielateľa alebo odsúdeného. Pri absencii konkrétnej zákonnej úpravy postupu v prípade, ak sú v balíku iné veci ako vymenované v § 26 ods. 1 a § 33 ods. 2 zákona, je treba aby sa postupovalo podľa ustanovenia § 26 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody ako najbližšie právnej úpravy, ktorú možno použiť per analogiam. Napokon, ak sa balík, v ktorom sú veci, ktoré sa podľa zákona nemôžu odovzdať odsúdenému, teda nepovolené veci, tak ako jediná možnosť prichádzajúca do úvahy na vyriešenie situácie je to, že sa balík vráti jeho odosielateľovi. Uvedené nie je podľa odvolacieho súdu v rozpore so základným ustanovením Ústavy SR vyjadrenej v čl. 2 ods. 2 určujúcim rámec činnosti štátnych orgánov. ÚVTOS i podľa odvolacieho súdu postupoval pri prebratí a vrátení predmetných balíkov zaslaných žalobcovi podľa prislúchajúcich právnych noriem zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, nekonal v rozpore s nimi a nekonal mimo právnej úpravy. 19. Ustanovenie § 26 ods. 1 zákon č. 475/2005 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období jednoznačne stanovilo, že odsúdený má právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že ÚVTOS nemožno vytknúť ani vrátenie balíka K.. Y. Ď. a že postupoval nesprávne, ak balík zaslaný žalobcovi, ktorý mal hmotnosť väčšiu ako päť kilogramov vrátil odosielateľke. Námietka žalobcu, že ÚVTOS mal balík, ktorý mal vyššiu hmotnosť ako zákonnou normou stanovených päť kíl otvoriť a odvážiť len obsah balíka alebo, že mal niektoré z veci vybrať, aby ostatné veci boli do päť kíl, nemá oporu v žiadnej právnej norme a nedá sa podľa odvolacieho súdu ani považovať za rozumný a logický postup v danej situácii. Ak by zákonodarca chcel, aby ÚVTOS otváral balíky a vážil len obsah balíka a podmienku, že sa povoľuje odsúdenému, aby mu boli odovzdané veci zasielané v balíku do piatich kíl, bol by to tak v zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody vyjadril. 20. K námietke žalobcu, že balíky, v ktorých boli kópie trestného spisu mali byť považované za korešpondenciu, na ktorú má odsúdený právo bez obmedzenia odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 25 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, podľa ktorého korešpondenciou sú písomné správy v listinnej podobe (ďalej len „korešpondencia“). Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že podobne korešpondenciu definuje aj ustanovenie § 4 ods. 4 zák. č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov účinne v rozhodnom období (od 1.6.2007 do 31.12.2007), a to ako oznámenie v písomnej forme na akomkoľvek druhu fyzického média, ktoré sa má dodať na adresu, ktorú na ňom alebo na obálke uviedol odosielateľ. Knihy, katalógy, noviny a iná periodická tlač nie sú korešpondenciou; môžu byť obsahom listovej zásielky alebo balíka. 21. V danej veci nebolo sporným, že žalobcovi boli doručované balíky a nebol dôvod, aby sa balíky, v ktorých boli kópie trestného spisu považovali za korešpondenciu, ak to nevyhovuje definícii korešpondencie v zákone č. 475/2005 Z.z. (a ani všeobecnej definícii korešpondencie v zák. č. 507/2001 Z.z.) a na základe tohto potom ani na úvahy o tom, že tým bolo porušené právo žalobcu na korešpondenciu s advokátom a ustanovenie § 38 zák. č. 475/2005 Z.z. upravujúce styk odsúdeného s obhajcom. 22. Nakoľko sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ÚVTOS vrátením balíkov adresovaných žalobcovi nepostupoval v rozpore so zákonom a nezasiahol tak do práv a právom chránených záujmov žalobcu a neboli splnené predpoklady pre zodpovednosť štátu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).