Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/179/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111208371 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111208371.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Agro Building s.r.o., Andovská dolina 1160/9031, Nové Zámky, IČO: 45 906 211, práv. zast. CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému DSC, a.s., Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 35 811 790, práv. zast. A.K. JUDr. Eva Nováčková s.r.o., Mandľová 28, Bratislava, IČO: 36 699 705, o zaplatenie 8.866,15 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/97/2011-454 zo dňa 21.11.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/97/2011-454 zo dňa 21.11.2017 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 358,63 EUR zastavil, pripustil zmenu žaloby tak, že bude znieť: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.507,52 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.821,36 EUR od 17.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,80 EUR od 17.9.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.078,14 EUR od 26.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.507,52 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.821,36 EUR od 17.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,80 EUR od 17.9.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.078,14 EUR od 26.11.2010 do zaplatenia a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd uviedol, že podaním zo dňa 5.12.2016 zobral žalobca návrh späť v časti istiny vo výške 358,63 EUR a žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby tak, že súd určí žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.507,52 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.821,36 EUR od 17.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,80 EUR od 17.9.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.078,14 EUR od 26.11.2010 do zaplatenia, a priznať náhradu trov konania. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 21.11.2017. Podaním zo dňa 29.9.2017 pôvodný žalobca navrhol, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť SPS Slávik, spol. s r.o. a na jej miesto na strane žalobcu vstúpila spoločnosť Agro Building s.r.o. Súd zmenu sporovej strany na strane žalobcu pripustil uznesením zo dňa 23.10.2017. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo na realizáciu zemných a základových prác podľa schválenej PD na objekte SO 02 Billa a výkop jamy pre vodovodnú šachtu a býkom ryhy pre podpovrchové uloženie PE potrubie + žeriav na vykládku a nakládku buniek celkovo objednané ako prípravné práce na stavbu Aquario SHOPPING CENTER Štúrovo. Žalobca priebežne fakturoval žalovanému dodané práce a dôvodnosť fakturácie preukazoval krycími listami čerpania a súpismi prác (prípadne záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy). Zo svedeckej výpovede Ing. O. F., stavebného dozoru investora stavby súd zistil, že ako zástupca investora prevzal kvalitu všetkých častí diela dodávaného žalobcom na stavbu bez výhrad ku kvalite diela. Ako prvou sa súd zaoberal námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vznesenou žalovaným z dôvodu, že žalobca nesplatené časti istín faktúr (okrem tých, ktoré sú súčasťou nároku) previedol na tretí subjekt. Žalovaný tvrdil, že nemožno postúpiť pohľadávky bez príslušenstva, a teda žalobca nemá v tejto časti dostatok aktívnej legitimácie. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti námietky žalovaného stotožnil s argumentáciou žalobcu, keď konštatoval, že v čl. 2.2. zmluvy o postúpení je výslovne uvedené, že predmetom postúpenia nie sú úroky z omeškania z postupovaných istín faktúr do doby ich postúpenia. Príslušenstvo postupovaných istín dohodou strán zmluvy o postúpení bolo vyňaté z postúpenia, a teda ostalo postupcovi, čím sa stalo samostatným žalovateľným nárokom. Na základe uvedeného súd vyhodnotil námietku žalovaného ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že istinu žalovaného nároku tvoria kapitalizované úroky z omeškania z vystavených a uhradených faktúr žalobcu a istiny troch neuhradených faktúr. V časti kapitalizovaných úrokov z omeškania súd ako nesporné a preukázané vyhodnotil faktúry v celom rozsahu uhradené žalovaným po termíne ich splatnosti, nakoľko konštatoval, že žalovaný ich úhradou (čiastočnou alebo úplnou) uznal fakturovaný nárok v rozsahu právneho dôvodu fakturácie, výšky fakturácie, ako aj určenej splatnosti. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia o dohode strán sporu o neskoršom termíne splatnosti, zádržnom práve žalovaného vo výške 5%, resp. 10% z fakturovanej sumy. Naopak žalobca v časti faktúr uhradených žalovaným v plnej výške preukázal opak a síce, že žalovaný bol povinný uhradiť faktúru v celom vystavenom rozsahu. Nebolo teda dôvodné predpokladať inú dohodu strán sporu v prípade zvyšnej časti faktúr. Na základe právneho názoru odvolacieho súdu, súd preskúmal tvrdenú dohodu strán sporu o 30 a 40 dňovej splatnosti faktúr a zádržnom práve žalovaného na 10% fakturovanej sumy z čiastkových faktúr a 5% z konečnej faktúry. Procesná obrana žalovaného v tejto súvislosti vyplývala z textu písomných objednávok z 10.5.2010, 21.5.2010 a 21.5.2010. Žalobca uviedol, že k dohode o podmienkach spolupráce došlo v časovej tiesni vyvolanej žalovaným a žalobca na základe výslovnej požiadavky žalovaného začal vykonávať práce a po dohode ihneď po ústnej objednávke. O tejto skutočnosti svedčí skutočnosť, že podľa prezentačných pečiatok bola objednávka z 21.5.2010 doručená žalobcovi 27.5.2010, objednávka z 21.5.2010 doručená žalobcovi 14.6.2010 a objednávka z 10.5.2010 doručená žalobcovi 22.6.2010. Z predložených faktúr vyplýva, že minimálne práce fakturované faktúrami č. 249, 275, 276, 292, 293, 294, 295 museli byť alebo v celom rozsahu alebo aspoň v časti (najmä v časti prípravných zemných prác, skúšok a merania) predmetom inej dohody ako akceptácie písomných objednávok žalovaného s podmienkami, ktoré zakladali dôvodnosť procesnej obrany žalovaného o 30 a 40 dňových splatnostiach a zádržnom. Tým sa preukázalo tvrdenie žalobcu o ústnej dohode o rozsahu prác na diele, a teda aj iná ako žalovaným tvrdená dohoda o splatnostiach a zádržnom. Potvrdilo sa tiež tvrdenie žalobcu, že písomné objednávky boli doručované až po ústnej dohode strán sporu a len mali deklarovať rozsah dohody o diele. Žalobca tiež uviedol, že v písomných objednávkach žalovaný v rozpore so vzájomnou dohodou jednostranne uviedol platobné a fakturačné podmienky, na ktorých sa so žalobcom nikdy nedohodli. Žalobca tiež uviedol, že na základe ústnej dohody určoval splatnosť faktúr podľa bežných obchodných zvyklostí. 3. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny vo výške 358,63 EUR žalobca upravil istinu žaloby tak, že naďalej požadoval priznať istinu vo výške 6.042,30 EUR titulom neuhradených faktúr č. 20100401, 20100403 a 20100564 a upravil kapitalizované úroky z omeškania vo výške 9% ročne z oneskorene uhradených faktúr. Žalobca preukázal prevzatie každej z faktúr, splatnosti faktúr boli od jedného dňa do 35 dní. Žalobca tiež uviedol, že napriek skutočnosti, že podmienky fakturácie ohľadom splatnosti a zádržného neboli predmetom dohody strán sporu, vystavil faktúry so splatnosťou minimálne 30 dní okrem faktúr, ktorými fakturoval práce, ktoré neboli predmetom písomných objednávok alebo práce, ktoré nezniesli odklad. V tejto časti žalovaného nároku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca na základe záverov KS BA neuplatňoval úrok z omeškania z dobropisovaných častí faktúr, a teda svoj nárok v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania zosúladil s právnym názorom odvolacieho súdu, že úrok z omeškania nie je možné uplatniť z pôvodne vystavenej faktúry bez zohľadnenia dobropisu. Súd tiež na základe predložených jednostranných zápočtov žalobcu z dní 5.9.2010 a 25.9.2010 skonštatoval, že dobropisovanie predmetných pôvodných faktúr žalobca preukázateľne realizoval na základe uvedených zápočtov v započítanej výške, a teda nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že dobropismi došlo k oprave pôvodných fakturovaných istín z dôvodov iných než realizovaný zápočet. Skutočnosť, že žalovaný zápočty žalobcu akceptoval žalobca preukázal predložením zúčtovania stavby žalovaným z 17.1.2011, kde žalovaný v celom uplatnenom rozsahu zohľadnil zápočty žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania súd konštatoval, že žalobca uniesol v celom uplatnenom rozsahu dôkazné bremeno a preukázal právny dôvod každej z uplatnených faktúr, deň vzniku omeškania žalovaného (deň po stanovenej splatnosti faktúry, resp. deň po úhrade, čiastočnej úhrade, postúpení, započítaní), úrok z omeškania si uplatnil v zákonnej výške. V časti nároku tvoriaceho neuhradené faktúry č. 20100401, 20100403 a 20100564 súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení, keď nepreukázal, že práce fakturované uvedenými faktúrami sú nad rámec dohody strán sporu. Pri faktúrach 401 a 403 sa v konaní svedeckou výpoveďou Ing. F. preukázalo, že navrhovateľ vykonal na diele práce len v rozsahu objednávok, resp. dohody strán sporu a v dohodnutej kvalite. Pri nároku z fa č. 564 sa tiež svedeckou výpoveďou Ing. F. preukázalo, že opätovné vykonanie terénnych skúšok bolo dôsledkom porušenia povinnosti žalovaného (resp. jeho subdodávateľa), ktorý v dohodnutom termíne nerealizoval zastrešenie, a preto došlo k zatečeniu, následnej oprave časti diela žalobcom a terénne skúšky museli byť opakované. Predložením časti stavebného denníka č. 006173 žalobca preukázal dohodu strán sporu o potrebe realizácie fakturovaných prác, ktoré podľa listu stavebného denníka č. 0006703 žalovaného odovzdal ku dňu 12.8.2010. Žalobca teda preukázal dôvodnosť fakturácie každej z vystavených faktúr. Uvedené preukázanie dôvodnosti fakturácie faktúrami 401, 403 a 564 bolo podľa názoru súdu dostatočné a žalovaný v konaní nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že práce fakturované týmito faktúrami sú mimo rámca dohody strán sporu aj vzhľadom na skutočnosť, že svedok Ing. F. nebol v žiadnom vzťahu so žalobcom, naopak bol v zmluvnom vzťahu s investorom a ten bol vo zmluvnom vzťahu so žalovaným, čím bola podľa názoru súdu splnená podmienka objektívnosti jeho výpovede. 4. Ďalej sa súd prvej inštancie v časti dôvodnosti zápočtu žalovaného vo výške 27.410,95 EUR voči nároku žalobcu z fa. č. 381 stotožnil s námietkou žalobcu, keď konštatoval, že zápočet nie je datovaný, a preto nie je možné určiť moment zápočtu. Žalovaný nepreukázal deň doručenia oznámenia o zápočte žalobcovi, a preto sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že mu bolo doručené 18.1.2011, avšak už 17.1.2011 bolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení pohľadávky aj z fa č. 20100381 (predmet zápočtu), a preto v čase doručenia oznámenia o zápočte žalobcovi už nebolo možné žiadne pohľadávky žalovaného započítať voči faktúre č. 381, nakoľko v tom čase už žalobca nebol vlastníkom nároku z tejto faktúry. Súčasne v časti dôvodnosti zápočtu žalovaného súd konštatoval, že dôvodom fakturácie žalovaného žalobcovi mal byť nárok fakturovaný p. W. žalovanému. Žalobca v konaní uviedol, že táto spoločnosť pre žalobcu formou subdodávky realizovala výpomoc mechanizmami, avšak nárok (vzhľadom na skutočnosť, že táto spoločnosť vykonávala práce pre žalobcu) žalobca v celom rozsahu uhradil. Žalovaný uviedol, že uvedená spoločnosť si nárok uplatnila voči žalovanému, avšak nepreukázal jeho úhradu, a preto je dôvodnosť zápočtu bez ohľadu na uvedené minimálne v časti sporná. V časti tvrdenia žalovaného o reklamácii kvality diela vykonaného žalobcom súd konštatoval, že je v rozpore s tvrdením svedka Ing. F., ktorý neuviedol žiadny prípad nekvality diela realizovaného žalobcom, súčasne nepreukázal doručenie písomných reklamácií žalobcovi (ktorý ich doručenia, a teda riadne uplatnenie vád diela namietol). Súd ďalej konštatoval prílišnú všeobecnosť dôvodov reklamácie, nakoľko prvú reklamáciu nebolo z tohto dôvodu možné priradiť k faktúre (resp. k fakturovanému súpisu prác konkrétnej faktúry). Pri ďalších reklamáciám súd konštatoval, že v konaní sa síce preukázalo omeškanie, resp. potreba opakovaného výkonu časti prác dodávaných žalobcom, avšak ako dôvod omeškania sa preukázalo omeškanie žalovaného (resp. jeho subdodávateľa) s realizáciou súvisiacich prác (nedodržanie termínu zastrešenia a z toho vyplývajúce zatečenie realizovaných súčastí zemných prác žalobcom). Žalovaný vo svojich vyjadreniach ku každej z faktúr tvoriacich predmet žaloby uviedol, že súpis prác priložených k faktúre nie je žalovaným potvrdený. V konaní však nepreukázal existenciu žiadneho ďalšieho súpisu prác, ktorý by bol podpísaný. Vzhľadom na fakt, že okrem troch faktúr, ktoré sú predmetom žaloby v celom rozsahu na každú ďalšiu aspoň čiastočne plnil, a teda predloženie žalovaným nepodpísaného súpisu prác bolo obchodnou zvyklosťou strán sporu a postačovalo na preukázanie dôvodnosti fakturácie. S argumentmi týkajúcimi sa omeškania, výšky, reklamácie kvality prác, zápočtu sa súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku. V otázke žalovaným tvrdeného odsúhlasenia stavu pohľadávok, pri ktorom žalovaný tvrdil, že ním žalobca ku dňu 31.10.2010 odsúhlasil stav vzájomných pohľadávok bez faktúr č. 20100401, 403 a 564 (ktoré tvoria žalovaný nárok v celosti) súd prisvedčil argumentácii žalobcu, ktorý tvrdil, že zaslal žalovanému podpísané odsúhlasenie (bez poslednej faktúry č. 564 - ešte nevystavenej), pričom text odsúhlasenia tvoril len tlačený text. Žalovaný s textom nesúhlasil a rukou naň dopísal svoj nižší zostatok, a takto upravené odsúhlasenie zaslal žalobcovi. Z toho dôvodu rukou dopísaný text je len jednostranným zápisom žalovaného a nie výsledkom konsenzu strán sporu. Súd prvej inštancie z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo v zmysle dohodnutej špecifikácie na základe ústnej dohody strán sporu. Na základe skutočnosti, že investor dielo prevzal, nenamietal kvalitu zhotovenia diela mal súd za preukázané, že žalobca vykonal dielo riadne a včas, čím bezo zvyšku splnil povinnosti zhotoviteľa diela. Na základe uvedeného žalobca oprávnene vystavil žalovanému faktúry za dielo na celkovú dohodnutú cenu diela. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že keďže bol žalobca vo veci pôvodnej žaloby neúspešný v rozsahu cca 3% (zastavená časť), súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 5. Proti rozsudku v časti výroku III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že počas celého konania namietal, že si opakované alebo iné práce a dodávky u žalobcu neobjednal, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobca k faktúre č. 20100401, 20100403, 20100564 neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že by si žalovaný práce a dodávky týmito faktúrami fakturované objednal a prevzal alebo, že by ich žalobca žalovanému dodal. Namietal, že titul pohľadávky musí byť riadne preukázaný a na dostatočné preukázanie existencie pohľadávky nepostačuje iba vystavená faktúra. Toto bremeno je na žalobcovi a nie je možné ho prenášať na žalovaného. Žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, že fakturované práce žalovaný od žalobcu prevzal, pri sporných vyššie uvedených faktúrach ani dôkaz o tom, že by si ich žalovaný u žalobcu opakovane alebo vôbec objednal. Investor stavby, t.j. nie žalovaný, tieto práce objednával a preberal od žalobcu. Z akého dôvodu boli tieto práce fakturované žalovanému nepreukázal ani žalobca, ani súd. Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého tvrdenia žalovaného o prekročení rozsahu objednaných prác sú zavádzajúce a žalobca ich v konaní viackrát vyvrátil. Rozsah prác bol vykonaný v zmysle dohody medzi stranami sporu, ktoré boli žalovanému vyfakturované faktúrami č. 20100401, č. 20100403 a č. 20100564. Uvedené tvrdenia k jednotlivým faktúram boli podložené stavebným denníkom, ktorého časť bola v konaní založená do spisu a svedecká výpoveď Ing. F., ktorá preukázala, že žalobca vykonal práce na diele len v rozsahu objednávok, resp. na základe dohody strán sporu a v dohodnutej kvalite. Žalobca tak v konaní dostatočne preukázal právny základ na vystavené faktúry, ktoré žalovaný účelovo namieta. Žalovaný opakovane poukazuje na neunesené dôkazné bremeno žalobcu v súvislosti objednaním a dodaním rozsahu prác pre žalovaného. S tvrdením žalovaného o dôkaznom bremene sčasti súhlasíme, ale len v rozsahu povinnosti žalobcu podložiť svoje tvrdenia, ktorú si splnil zabezpečením svedeckých výpovedí a predložením relevantných dokumentov. Práve naopak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na vyvrátenie dôkazov predložených žalobcom, čím je zrejmé, že z jeho strany ide len o účelové konanie. Žalobca vykonal dielo riadne a včas, čím splnil povinnosť zhotoviteľa, o čom svedčí aj fakt, že investor prevzal dielo a nemal žiadne námietky voči kvalite zhotoveného diela. Stavebný dozor investora kontroloval kvalitu všetkých prác na stavbe, čo zároveň bolo jeho náplňou práce. Pravdivosť tvrdenia vyplýva zo svedeckej výpovede Ing. F.. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.8.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. V zmysle platnej úpravy Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, pričom ďalej strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Pokiaľ žalovaný síce označil skutkové tvrdenia a dôkazy, ale tieto bližšie nešpecifikoval, má sa za to, že vo veci sám neuniesol dôkazné bremeno. V sporovom konaní totiž nie je povinný dokazovať len žalobca, ale aj žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré vyvracajú alebo oslabujú tvrdenia žalobcu. Žalobca dostatočne preukázal súdu, že rozsah prác bol vykonaný v zmysle dohody medzi stranami sporu, ktoré boli žalovanému vyfakturované faktúrami č. 20100401, 20100403, 20100564. Tvrdenia k jednotlivým faktúram boli podložené stavebným denníkom, ktorého časť bola v konaní založená do spisu a svedeckou výpoveďou Ing. F., ktorá preukázala, že žalobca vykonal práce na diele len v rozsahu objednávok, príp. na základe dohody strán. Žalovaný nemôže bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho prostriedkom procesnej obrany v sporovom konaní presúvať na súd alebo žalobcu. Súd prvej inštancie poskytol odpovede na odvolacie dôvody žalovaného, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v ostatnom odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku. 10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).