Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111235717 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111235717.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Karola Riháka, v spore žalobcu: N.. G. G., Ph.D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, X., zastúpeného advokátkou JUDr. Jelou Mikuškovou, so sídlom AK - Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.03.2014, č. k. 9Cpr/1/2011-116, v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, daná žalovaným žalobcovi zo dňa 03.08.2011, je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 23.437,44 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobcom uplatnený mzdový nárok zamietol. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovné: 2.1. Žalobca bol rozhodnutím žalovaného č. 2333-61/2002 zo dňa 20.06.2002 vymenovaný do dočasnej štátnej služby do funkcie štátny radca - predstavený v odbore Civilná ochrana obyvateľstva MV SR so vznikom štátnozamestnaneckého pomeru od 01.07.2002 a od 01.09.2002 bol na základe rozhodnutia žalovaného č. XXXX-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2002 vymenovaný od 01.09.2001 do stálej štátnej služby na funkciu štátny radca - na plnenie úloh predstaveného v odbore Civilná ochrana obyvateľstva MV SR, na základe ktorej vykonával trvalý štátnozamestnanecký pomer vo funkcii hlavný štátny radca - vedúci štátny zamestnanec oddelenie krízového riadenia odboru integrovaného záchranného systému sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR. 2.2. Dňa 15.02.2011 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k služobnej zmluve, ktorým bol podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a) a c), § 32 ods. 1 písm. b) a c) a § 36 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na základe dohody medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom, vymenovaný na štátnozamestnanecké miesto: generálny štátny radca - riaditeľ odboru integrovaného záchranného systému sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MVSR. 2.3. Dňa 03.08.2011 bola žalobcovi doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, označená ako „Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z.“. Z obsahu výpovede vyplýva, že výpoveď mu bola daná podľa ustanovenia § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. v spojení s ustanovením § 61 ods. 1. písm. 2) a 4) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a § 120 zákona o štátnej službe, z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c) zákona o štátnej službe. Z odôvodnenia výpovede vyplýva, že sa tak malo stať na základe rozhodnutia ministra vnútra SR formou personálneho rozkazu č. 257 zo dňa 30.06.2011, a to s účinnosťou od 01.09.2011. Podľa tohto personálneho rozkazu malo v súvislosti so zmenou úloh sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR u zamestnávateľa dôjsť k takým organizačným zmenám zloženia a počtu štátnozamestnaneckých miest s novým opisom činností (čo údajne vyjadruje aj nový názov sekcie - sekcia integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR), následkom ktorých zmien sa podľa žalovaného zrušilo štátnozamestnanecké miesto generálny štátny radca PT 11 v odbore štátnej služby 1.08 Krízové riadenie na odbore integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR, ktoré žalobca zastával. 2.4. Žalobca dňa 23.08.2011 písomne (e-mailom) v zmysle ustanovenia zákona č. 400/2009 Z. z. a § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, oznámil zamestnávateľovi - vedúcemu služobného úradu MV SR N.. T. W., že podľa neho jeho zamestnanecký pomer skončil neplatne, a preto trvá na ďalšom zamestnávaní podľa zamestnaneckej zmluvy. 3. Posúdiac vec po právnej stránke podľa § 47 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu 03.08.2011, a podľa § 61 ods. 1-4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ZP), účinného ku dňu 03.08.2011, § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2 ZP, súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neexistuje dôvod, pre ktorý bola žalobcovi daná zo strany žalovaného výpoveď. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z dokladov predložených žalovaným - z personálneho rozkazu ministra vnútra SR nevyplýva, že sa uskutočnili deklarované zmeny v sekcii integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu, v ktorej bol žalobca generálny štátny radca, a ktoré uvádza žalovaný vo výpovedi (zmeny zloženia a počtu štátnych zamestnancov a vytvorenie nových štátnozamestnaneckých miest a hlavne zrušenie funkcie žalobcu). Prijaté zmeny spočívajú výlučne v zmene názvu sekcie na: sekcia integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR, a v zmene názvu oddelení na organizačnom odbore. 5. Rovnako z návrhu Dôvodovej správy nevyplýva, že by sa bolo platne zrušilo štátnozamestnanecké pracovné miesto PT 11 generálny štátny radca, ktoré zastával žalobca (ako to uvádza žalovaný vo výpovedi), na základe ktorej sa mal žalobca stať nadbytočným, a ktorá skutočnosť mala byť dôvodom výpovede. Taktiež z nej nevyplýva, aké konkrétne organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov boli prijaté na sekcii integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR. 6. Vo výpovedi sa uvádza, že služobný úrad nemá iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, na ktorom by mohol žalobca vykonávať štátnu službu, a preto, nakoľko nedošlo k dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, je služobný úrad nútený skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Z predložených listinných dôkazov (opisov činností štátnozamestnaneckého miesta riaditeľa odboru integrovaného záchranného systému, sekcie krízového riadenia MV SR, ktoré s platnosťou od 15.06.2012 zastáva p. N.. I. U., vyplýva, že funkcia, ktorú žalobca u žalovaného zastával, na základe organizačných zmien zostala zachovaná, nebola zrušená a trvale bola obsadená až dňa 15.06.2012. 7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základnou podmienkou pre uplatnenie predmetného výpovedného dôvodu je nadbytočnosť zamestnanca, ktorá musí byť v príčinnej súvislosti s organizačnými zmenami u zamestnávateľa. O nadbytočnosť zamestnanca sa však jedná iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v služobnej zmluve. 8. Žalovaný nesplnil základnú podmienku pre uplatnenie použitého výpovedného dôvodu, ktorou je nadbytočnosť zamestnanca, nakoľko žalobcu nikdy neodvolal z funkcie generálny štátny radca - riaditeľ odboru integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR, do ktorej bol vymenovaný dňa 15.02.2011 Zo žiadneho z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto generálny štátny radca PT v odbore štátnej služby 1.08 Krízové riadenie na odbore integrovaného záchranného systému, teda žalovaným použitý výpovedný dôvod vo výpovedi z 03.08.2011 nie je daný. Organizačná zmena prijatá na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR zo dňa 30.06.2011 s účinnosťou k 01.09.2011, ktorá bola dôvodom na danie výpovede, sa netýkala pracovnej funkcie žalobcu, ktorá nebola zrušená, a zostal jej pracovný obsah. Daná výpoveď je preto neplatná. 9. S poukazom na § 79 ods. 1, 2 ZP účinného ku dňu 03.08.2011, súd prvej inštancie rozhodol aj o nárokoch žalobcu z neplatného skončenia pracovného pomeru. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy rozhodol podľa § 79 ods. 2 ZP vzhľadom na žiadosť žalovaného, aby súd žalobcovi náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov nepriznal, pričom prihliadol na skutočnosť, že žalobcovi bol s účinnosťou od 0l.05.2012 priznaný starobný dôchodok. Priznaná suma náhrady mzdy teda predstavuje náhradu mzdy žalobcu za 12 mesiacov. 10. Výšku priemerného zárobku žalobcu súd určil podľa § 134 ods. 1 ZP, pričom tento zistil zo mzdy žalobcu v rozhodnom období, ktorým je druhý štvrťrok 2011, a po výpočte priemerného zárobku ustálil, že priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodnom období predstavuje sumu 1.953,12 eur. Za obdobie 12 mesiacov tak žalobcovi priznal náhradu mzdy vo výške 23.437, 44 eur. 11. Pretože žalobca žiadal priznať mu náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 24.08.2011 do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, a súd mu priznal náhradu mzdy za 12 mesiacov, vo zvyšnej časti žalobcom uplatnený mzdový nárok zamietol. 12. Rozsudok bol doručený žalobcovi, a aj žalovanému, dňa 06.03.2014. 13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobný návrh v plnom rozsahu zamietol. Namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietol tiež, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z dôvodu, že žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého je výpoveď daná zamestnávateľom neplatná. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta - riaditeľ odboru integrovaného záchranného systému, platová trieda 11, je preukázateľné a nesporné. K jeho zrušeniu došlo na základe personálneho rozkazu ministra vnútra č. 257/2011 z 30.06.2011, ktorý sa stal účinným k 01.09.2011. Na základe uvedeného personálneho rozkazu bola vykonaná organizačná zmena sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR. Uvedená zmena sa týkala nielen zmeny názvu sekcie na sekciu integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR, ale týkala sa všetkých funkčných miest a štátnych zamestnancov sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR. Sekcia plní nové úlohy, má nové štátnozamestnanecké miesta a nové opisy ich činnosti. Minister vnútra v personálnom rozkaze č. 257 zo dňa 30.06.2011 jasne uviedol, že dňom 01.09.2011 budú vykonané organizačné a systematické zmeny v tabuľke zloženia a počtov, ktoré sa týkajú sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu MV SR. Dôvodom na túto zmenu je podľa personálneho rozkazu zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činností na útvaroch MV SR. Zmeny neboli samoúčelné, tzn. neboli vykonávané s cieľom prepustiť konkrétneho zamestnanca, a týkali sa organizácie celej sekcie. S účinnosťou od 01.09.2011 došlo reálne k zrušeniu viacerých tabuľkových miest, a k týmto zmenám došlo aj na samotnom odbore integrovaného záchranného systému, oddelení krízového riadenia, kde pôsobil žalobca. Služobný úrad nemal štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore a na tú istú funkciu, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť, ani sa žalobca s ním inak nedohodol, a preto služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer žalobcu výpoveďou. Žalovaný v odvolaní tiež poukázal na to, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu označil ako žalovaného SR Ministerstvo vnútra SR, teda žaluje Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR. Slovenská republika je však odlišná právnická osoba od Ministerstva vnútra SR. 14. Žalobca do zamietajúcej časti rozsudku odvolanie nepodal. K odvolaniu sa vyjadril písomne, prostredníctvom svojej advokátky, s tým, že napadnuté rozhodnutie považujú za vecne, a aj formálne správne. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že dôvody na danie výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcovi neboli dané. Žalobca trvá na tom, že žalovaným prijaté organizačné zmeny, na základe ktorých s ním žalovaný rozviazal štátnozamestnanecký pomer, boli účelové. V rozkaze ministra č. 257/2011 z 30.06.2011 boli uvedené zmeny na iných odboroch, než na odbore IZS, ktorého bol žalobca riaditeľom, pričom zrušované miesta v ňom boli presne špecifikované. V bode I, 4 dôvodovej správy uvedeného rozkazu sa navrhuje okrem iného „zmeniť názvy oddelení na odbore IZS“, funkcia riaditeľa pritom v rozkaze, na rozdiel od iných, dotknutá nebola. Podľa tvrdenia žalovaného v odvolaní mal žalobca pracovať na oddelení krízového riadenia, čo nie je pravda, lebo bol riaditeľom odboru, a nie vedúci oddelenia, ktoré mu bolo podriadené. Žalobca sa v žiadnom prípade nestal nadbytočný, jeho funkcia zrušená nebola, a bol iba následne upravený opis činností. Vzhľadom na kvalifikačné predpoklady, ktoré v každom ohľade žalobca spĺňal, by bol mal akú funkciu ďalej zastávať. Túto funkciu však žalobcovi nikdy žalovaný neponúkol. Naopak, konštatoval, že dôvodom výpovede je aj tá skutočnosť, že nemá pre neho iné vhodné miesto. Námietku žalovaného, týkajúcu sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore, považuje žalobca za irelevantnú z dôvodu nedostatku iných argumentov vecného charakteru, pretože sa jednalo o nepresne označeného, inak bezo sporu, správneho subjektu. O pasívnej subjektivite žalovaného niet žiadnych pochýb; žalovaný bol v pôvodnej žalobe iba nadbytočne označený, a táto odstrániteľná vada bola na prvom pojednávaní vo veci odstránená v zmysle ust. § 43 O.s.p. Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil, a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania. 15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené žalovanému dňa 02.05.2014, ktorý naň už písomne nereagoval. 16. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného uznesením zo dňa 27.10.2015, č. k. 14CoPr/6/2014-137, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.03.2014, č. k. 9Cpr/1/2011-116 zrušil v celom rozsahu, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že žalobca v žalobe označil ako žalovaného Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra SR. Zdôraznil, že v prejednávanej veci nejde o postup, kedy za štát koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko predmetom konania je spor medzi zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckého vzťahu, pričom všetky úkony s tým spojené vykonáva služobný úrad - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je v zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe vo veci pasívne legitimované. Pretože Slovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú dva odlišné právne subjekty, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné označenie žalovaného zmeniť jednoduchou „úpravou označenia odporcu“ tak, ako to v zmysle § 43 O.s.p. urobil žalobca podaním zo 16.04.2013, ktorým za žalovaného označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Oprava v podobe zmeny žalovaného subjektu bola v prejednávanej veci možná len postupom podľa § 92 ods. 4 O.s.p. (návrhom na zámenu účastníka konania na strane žalovaného). K tomu však v danom prípade nedošlo, keďže súd účastníka konania na strane žalovaného zamenil bez dodržania príslušného postupu vo forme rozhodnutia o prípustnosti zámeny účastníkov. Súd prvej inštancie tak konal a vydal rozsudok zaväzujúci na plnenie so subjektom, ktorý podľa žaloby nebol účastníkom konania. 17. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.09.2017, sp. zn. 1Cdo 51/2016 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2015, sp. zn. 14CoPr/6/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca síce formálne za žalovaného označil Slovenskú republiku, pričom štátnym orgánom, ktorý má za ňu konať je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, avšak zo skutkového a právneho odôvodnenia žaloby nepochybne vyplývalo, že sa domáha určenia neplatnosti výpovede a zaplatenia náhrady mzdy voči svojmu zamestnávateľovi, t. j. služobnému úradu, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Tento vnútorný logický rozpor žaloby mal za následok jej nezrozumiteľnosť z dôvodu neurčitosti. V danej situácii bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., t. j. žalobcu vyzvať na odstránenie spomínanej vady žaloby. Hoci súd prvej inštancie naznačeným spôsobom nepostupoval, predmetná vada bola aj tak odstránená, a to z vlastnej iniciatívy žalobcu, ktorý podaním zo 16. apríla 2013 v súlade s obsahom svojej žaloby za žalovaného označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď ako so žalovaným vo veci konal s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Odvolací súd tým, že s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bez ďalšieho nekonal, ale rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, nesprávne vyžadujúc od žalobcu celkom iný postup spočívajúci v podaní návrhu na zámenu žalovaného, žalobcovi znemožnil realizáciu jeho procesného práva na opravu vadnej žaloby vyplývajúceho mu z § 43 ods. 1 O.s.p., čím v konečnom dôsledku žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. 18. Vec s odvolaním žalovaného bola opätovne predložená odvolaciemu súdu dňa 28.02.2018. 19. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti O.s.p., odvolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu, k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 12.02.2019. 21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne relevantné otázky, pre ktoré bol dôvod žalobe žalobcu vyhovieť ako dôvodnej. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a aj podľa názoru odvolacieho súdu, dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. V rozsudku sa súd prvej inštancie jasne vysporiadal s tvrdeniami žalovaného, a tieto podľa príslušných zákonných ustanovení, aj vyvrátil. Odvolací súd považuje skutkové zistenia, a na ich základe aj závery súdu prvej inštancie, za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa preto už len nasledovné: 22. Z podaného odvolania vyplýva uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (v súčasnosti podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP), a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (do 30.06.2016 v súlade s § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. 23. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Všetky skutkové zistenia vyplývajú z riadne vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na jeho základe dostatočným spôsobom a riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, že výpovedný dôvod vo výpovedi z 03.08.2011 nie je daný. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 CSP (§ 133 O.s.p.) a § 193 CSP (§ 135 O.s.p.). 24. Čo sa týka odvolacieho dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h) CSP), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správne právne predpisy, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 25. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. d) CSP), tento v sebe zahŕňa akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nespadajú pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len v tom prípade, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný tento dôvod videl v tom, že sa súd prvej inštancie nezaoberal nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra SR. Ako konštatoval dovolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.09.2017, sp. zn. 1Cdo 51/2016, predmetná vada bola odstránená z vlastnej iniciatívy žalobcu. 26. V odvolaní tak žalovaný neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým výrokom rozsudku vyslovený právny záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 27. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že čo sa týka priznanej náhrady mzdy, žalovaný v odvolaní nenamietal ani spôsob jej výpočtu, ani žalobcovi priznanú výšku náhrady mzdy. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní o tomto nároku žalobcu vychádzal zo správnych skutkových zistení, z ktorých vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis. 28. Pretože obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, zákonne a spravodlivo, odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom a dovolacom konaní - žalobcovi, nárok voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).