Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/64/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203040 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112203040.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Anderson I. C. a.s., so sídlom Za kasárňou 1, Bratislava, IČO: 35886633, zastúpená Rubikon Legal, s.r.o., so sídlom Štefánikova 33, Bratislava proti žalovanej: S.. J. P., J.. X.X.XXXX, G. X. XXX/XX, S., zastúpená JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, Záhorácka 5478/15B, Malacky, o zaplatenie 6.229,95 eur s prísl. na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 3. októbra 2017, č.k. 5C/363/2012-245, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.229,95 eur s prísl. právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 1.2.2007 Zmluvu o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. Predmetom zmluvy bola úprava vzťahov a vymedzenie práv a povinností jej účastníkov navzájom, ako aj úprava vzťahov voči tretím osobám pri všetkých činnostiach, ktoré budú účastníci vykonávať a zabezpečovať v súlade so zmluvou. Táto zmluva bola doplnená a upravená jej štyrmi dodatkami zo dňa 28.2.2007, 29.7.2007, 1.10.2007 a 1.12.2007. V zmluve bolo dohodnuté, že žalovaná má nárok na odmenu vo výške 45% z provízií pripísaných na účet žalobkyne, ktoré budú výsledkom činnosti žalovanej. Provízie budú žalovanej vyplácané vo forme zálohových platieb mesačne, najneskôr do 20. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na províziu. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca podporí žalovanú počas prvých mesiacov platnosti a účinnosti zmluvy a bude jej vyplácať zálohy za budúce provízie vo výške 30.000,- Sk za prvý mesiac platnosti a účinnosti zmluvy až do mája 2008 vrátane a zálohu za budúce provízie vo výške 22.000,- Sk mesačne. V prípade, ak budú provízie, ktoré budú výsledkom činnosti žalovanej vyplatené žalobcovi v nižšej ako dohodnutej výške, alebo jej nebudú vyplatené vôbec, prípadne budú stornované, žalobca má nárok na vrátenie rozdielov medzi zálohovými platbami od poisťovní za činnosti sprostredkované žalovanou a to najneskôr do 7. dní odo dňa doručenia písomného oznámenia žalovanej. Žalobca a žalovaná vykonávali zmluvne dohodnutú činnosť, žalovaná sprostredkovávala uzatváranie zmlúv s klientmi a žalobca jej poskytoval dohodnuté preddavky. 3/ Z takto zisteného skutkového stavu, odkazujúc na § 269 ods. 1, 2 Obch. zák. a § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že sporná pohľadávka je založená len na tvrdení žalobcu odkazujúcom na „vzorku“ poistných zmlúv, poistných listov a faktúr; žalobca v konaní nepredložil prehľadný a jednoznačný rozpis, z ktorého by bolo možné vyvodiť spôsob, akým dospel k výške uplatneného nároku 6.229,95 eur. S ohľadom na záver o nedôvodnosti celej žaloby súd prvej inštancie už považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou včasnosti uplatneného práva (t.j. námietkou premlčania uplatnenou žalovanou). 4/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 6.229,95 eur s prísl. a k priznaniu nároku na náhradu trov konania. Dôvodil , že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná mu nevrátila poskytnuté zálohy na budúce provízie, ktoré jej vyplatil podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 1.2.2007 (čl. VI ods. 2) ako preddavky na budúce provízie, ktoré však nedosiahla. Súdu prvej inštancie predložil dôkazy preukazujúce právny dôvod, ako aj výšku uplatneného nároku, ktoré však súd prvej inštancie nevyhodnotil. Uplatnený nárok predstavuje sumu provízii, ktoré žalobca poskytol žalovanej ako zálohové platby (§ 498 Obč. zák.). Keďže žalovaná nedosiahla výšku provízii, ktoré jej boli poskytnuté ako preddavok, právny dôvod na ich poskytnutie po ukončení činnosti podľa zmluvy o spolupráci odpadol. Žalovaná totiž skončila svoje podnikanie ako poistný agent ukončením ohlasovanej živnosti 19.4.2010 a od 20.4.2010 nemohla vykonávať činnosti v súlade so zmluvou o spolupráci, na základe ktorej by jej mohol vzniknúť nárok na ďalšiu províziu. Moment od kedy žalovaná už nemohla dosahovať ďalšie provízie, ktoré by jej bolo možné započítať oproti poskytnutým preddavkom, t.j. dátum 20.4.2010 možno považovať za odpadnutie právneho dôvodu na získanie majetkového prospechu poskytnutého ako preddavok a za okamih vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. žalovaná sa tak bezdôvodne obohatila v roku 2010, a to ukončením podnikania, odpadnutím právneho dôvodu na držbu poskytnutých preddavkov na provízie. Žalobca vyzval žalovanú na uhradenie sumy, ktorú jej preddavkovo vyplatil výzvou zo dňa 9.12.2011 a poskytol jej 15 dňovú lehotu na plnenie. Výzvu si žalovaná neprevzala (dňa 10.1.2012 sa žalobkyni vrátila nedoručená zásielka) a dlžnú sumu nezaplatila. Uvedené skutočnosti sú rozhodné aj vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, ktorú považuje za nedôvodnú, a ku ktorej súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca ďalej argumentoval, že v konaní preukázal aj výšku uplatneného nároku. Na základe zmluvy o spolupráci boli žalovanej poskytované preddavkové platby vo výške 30.000 Sk za prvý mesiac platnosti zmluvy a 22.000 Sk za každý ďalší mesiac platnosti zmluvy až do mesiaca máj 2008. Jednotlivé čiastky poskytnutých záloh vyplývajú z faktúr žalovanej, z inventúrnych súpisov žalobcu a bankových výpisov. Takýmto spôsobom žalobca poukázal žalovanej za roky 2007 a 2008 zálohu v celkovej výške 10.956 eur. Z tejto sumy žalobkyňa požaduje od žalovanej vrátiť 6.229,95 eur. Za účelom preukázania výšky uplatneného nároku predložila súdu prvej inštancie jednotlivé provízne listy, v ktorých boli uvádzané konkrétne čísla zmlúv, ktoré evidujú poisťovne, ako aj príslušní agenti finančného sprostredkovania a na ich základe vyhotovila osobitnú tabuľku sumarizujúcu jednotlivé zmluvy a provízie, ktorú založila do súdneho spisu. Spôsob výpočtu provízii vyplýval z províznych listov príslušných poisťovní, zmlúv s poisťovňami, na základe čoho je možné v príslušnom období vypočítať výšku sumy konkrétne dosiahnutej provízie. Žalovaná dosahovala v rokoch 2007, 2008 a 2009 určité provízie, ktoré jej ale boli následne na jej žiadosť vyplácané bez toho, aby sa započítali oproti poskytnutým preddavkom, keďže existoval predpoklad dlhodobej spolupráce. Takýmto spôsobom bola žalovanej spolu so zálohovými platbami v období rokov 2007 až 2009 vyplatená celková suma 21.266,99 eur. Preddavky vyplatené v rokoch 2007 a 2008 sa stali bezdôvodným obohatením žalovanej. Podľa žalobkyne bolo zmluvnou povinnosťou žalovanej mať kompletný prehľad o všetkých ňou spravovaných a uzatváraných zmluvách. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila a žiadne dôkazy ku konkrétnym poistným zmluvám a klientom v súdnom konaní nepredložila. Žalobca má za to, že preukázal existenciu konkrétneho právneho dôvodu uplatneného nároku a na základe predložených podkladov aj jeho výšku. Predložené listiny umožňujú identifikovať výšku uplatňovaného nároku a ilustrujú spôsob spolupráce v oblasti finančného sprostredkovania. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie relevantne nespochybnila uplatnený nárok, ani nepredložila vlastnú evidenciu zmlúv. Žalovaná teda uplatnený nárok dôkazne nepoprela. Žalobca v odvolaní namietol aj vecnú správnosť výroku o trovách konania. Dôvodil, že mal snahu riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestnou prostredníctvom neustálej komunikácie so žalovanou, ktorá od roku 2009 na akúkoľvek komunikáciu nereagovala. 6/ Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Zmluva o spolupráci a jej dodatky, kniha analytickej evidencie - prehľad účtovnej evidencii a účtovných zostáv žalobcu, prehľad prijatých provízii za obdobie od 1.1.2007 až 31.12.2007, poistných zmlúv a províznych listov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. 8/ V prejednávanej veci sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 6.299,95 eur s prísl. na podklade čl. VI bod 2 Zmluvy o spolupráci zo dňa 1.2.2007 v znení jej dodatkov, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že „ K.. H. (žalovaná ako podriadený finančný agent) má nárok na odmenu vo výške 45% z provízií pripísaných na účet Andersonu (žalobcovi ako hlavnému finančnému agentovi), ktorú budú výsledkom činnosti žalovanej. Provízie budú p. H. vyplácané vo forme zálohových platieb, mesačne, najneskôr do 20. dňa mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na províziu. Zmluvné strany sa dohodli, že Anderson podporí p. H. počas prvých mesiacov platnosti a účinnosti zmluvy a bude jej vyplácať zálohy za budúce provízie vo výške 30.000 Sk za prvý mesiac platnosti a účinnosti zmluvy a za každý ďalší mesiac až do mája 2008 vrátane, zálohu na budúce provízie vo výške 22.000 Sk mesačne. V prípade, ak budú provízie, ktoré budú výsledkom činnosti p. H. spoločnosti Anderson vyplatené v nižšej ako v dohodnutej výške alebo nebudú spoločnosti vyplatené vôbec, prípadne budú stornované, Anderson má nárok na vrátenie rozdielu medzi zálohovými platbami a skutočne došlými províziami od poisťovní za činnosti sprostredkované pani H., a to najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia pani H..“ Zmluva o spolupráci neurčuje spôsob a frekvenciu vykonania vzájomného vyúčtovania zmluvných strán, ani bližší spôsob (metodiku) výpočtu prípadného preplatku žalobcu na províziach zaplatených žalovanej. Svojim obsahom je preto predmetná zmluva viac „priateľským dojednaním“, ako obchodnoprávnym vzťahom, pretože v nej absentuje, pre obchodnoprávne vzťahy typická, striktnosť, určitosť a jednoznačnosť úpravy vzájomných práv a povinností. 9/ Na základe vyššie citovaného ustanovenia zmluvy (viď ods. 8) žalobca vyplatil žalovanej za obdobie február 2007 až máj 2008 zálohu na sprostredkovateľských províziách 11.219,50 eur, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná (platby boli realizované na základe faktúr vystavených žalovanou). Sporná zostala splatnosť prípadného preplatku žalobcu a výška preplatku žalovanej na zálohách (resp. jeho výšky ) oproti províziám dosiahnutým jej činnosťou za obdobie od 1.2.2007 do 30.6.2009. Zmluva o spolupráci bola uzatvorená na dobu neurčitú a nebola ukončená dohodou zmluvných strán, ani výpoveďou niektorej z nich podľa čl. IV ods. 1/. Odvolací súd je však názoru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo dňom 19.4.2010 zánikom živnostenského oprávnenia žalovanej na výkon činnosti finančného sprostredkovateľa pre dodatočnú nemožnosť plnenia z jej strany (§ 352 ods. 2 Obch. zák.). Od tohto momentu začala žalobcovi plynúť 4 ročná premlčacia doba (§ 391 ods. 1, § 397 Obch. zák.) na uplatnenie nároku voči žalovanej na vzájomné vyrovnanie. Keďže žalobca vyzval žalovanú na vrátenie preplatku na províziach dňa 10.1.2012, pričom žalobu podal 31.1.2012, svoj nárok si uplatnil včas. 10/ Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, že na základe predložených podkladov bolo možné uplatňovaný nárok hodnoverne identifikovať. Žalobca totiž za účelom preukázania skutkových tvrdení ohľadom výšky žalovaného nároku predložil svoju internú účtovnú dokumentáciu (účtovné zostavy, knihy analytickej evidencie, prehľad účtov) a ako sám uviedol „vzorku“ príslušných poistných zmlúv, províznych listov a súhrnných faktúr. Išlo teda výlučne o listiny vypracované samotným žalobcom a pokiaľ ide o ostatné predložené listiny (poistné zmluvy, provízne listy), išlo o dôkazy, na ktorých základe nebolo možné ani pri vynaložení maximálneho úsilia posúdiť oprávnenosť výšky uplatneného nároku (súčasťou týchto listín je napr. poistná zmluva uzatvorená 30.1.2007, ktorú žalovaná s ohľadom na účinnosť Zmluvy o spolupráci nemohla dojednať, viď č.l. 164 a nasl.). Z predložených listín nebolo možné určiť okruh poistných zmlúv, ktorých uzavretie žalovaná za sporné obdobie (február 2007- jún 2009) sprostredkovala, výšku provízie vyplatenú žalobcovi poisťovňami za jednotlivé ňou sprostredkované poistné zmluvy a následne ani odmenu, ktorá žalovanej z jej činnosti prináležala. Nebolo teda možné zistiť výšku žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia žalovanej. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej bolo na žalovanej dôkazne poprieť uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bez ohľadu na kvalitu dôkazov, ktoré v konaní sám predložil. V sporovom konaní je totiž predovšetkým na žalobcovi, aby ním označené skutkové tvrdenia podporil relevantnými dôkazmi o to viac, ak protistrana jeho skutkové tvrdenia čo do právneho základu a výšky poprela (čl. 8 základných zásad C.s.p.). 11/ Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k výroku o trovách konania, je odvolací súd názoru, že samotná neochota žalovanej komunikovať ohľadom predmetu sporu so žalobcom v čase pred podaním žaloby, nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanej v prípade úspechu v spore bolo možné náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). 12/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne procesne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).