Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222835 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112222835.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: KLIMAK, s.r.o., Štúrova 165, 949 01 Nitra, IČO: 36 545 198, zastúpený: JUDr. Margita Máliková, advokát, Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: LIVELLO s. r. o., Dvořákovo nábrežie 4, 810 06 Bratislava, IČO: 45 717 842, zastúpený: Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 811 874, o zaplatenie 1.711,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb 205/2012-263 zo dňa 10.07.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb 205/2012-263 zo dňa 10.07.2018 v odvolaním napadnutej časti I., III. a IV. výroku potvrdzuje. II. Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.711,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.711,33 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. III. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania, s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej a IV. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť štátu na účet súdu náhradu trov konania vo výške 600 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2012 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný uhradil istinu v žalovanej výške s príslušenstvom, z dôvodu neuhradenia zostatku vystavených faktúr za zrealizované dielo. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní z objednávky č. E.-XXX-XXXX zo dňa 20.12.2010 zistil, že žalovaný ako objednávateľ si u žalobcu ako zhotoviteľa objednal doplnenie vzduchotechnickej jednotky vrátane nového motora do VZT jednotky, VZT rozvodov a digestor vrátane MaR pre prevádzku F. za cenu 34.226,72 eur bez DPH, zhotoviteľ podpisom objednávku akceptoval dňa 04.01.2011. Z faktúry č. G. zo dňa 31.12.2010 zistil, že žalobca vystavil žalovanému v zmysle objednávky faktúru na sumu 33.605,86 eur za doplnenie VZT so splatnosťou 01.03.2011 s určením zádržného vo výške 1.473,94 eur. Z faktúry č. G. zo dňa 25.01.2011 zistil, že žalobca vystavil žalovanému v zmysle objednávky faktúru na sumu 5.406,09 eur za doplnenie VZT so splatnosťou 26.03.2011 s určením zádržného vo výške 237,39 eur. Z celkového odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 24.01.2011 zistil, že zástupca žalovaného ako investora podpisom potvrdil prebratie technologického zariadenia VZT a merania regulácie v zmysle objednávky, potvrdil funkčnosť a prevádzkyschopnosť dodaného diela a bol oboznámený s potrebou vykonávania pravidelného servisu. Z bankových výpisov z účtov žalobcu zistil, že žalovaný dňa 10.03.2011 uhradil žalobcovi sumu 30.000,- eur a dňa 11.03.2011 sumu 3.605,86 eur ako čiastkové úhrady faktúry č. G.. Zo záznamu o vykonaní kontroly diela zo dňa 04.09.2012 zistil, že žalobca a žalovaný vykonali kontrolu diela s poukazom na jeho vady vytýkané žalovaným. Zo záznamov e-mailovej komunikácie zo dňa 11.10.2011 zistil, že žalobca oznámil žalovanému žiadosť o uvoľnenie zádržného z predmetných faktúr v sumách, ktoré nekorešpondujú zo sumami z faktúr a žaloby. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 18.06.2012 zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v snahe predísť súdnemu sporu. Z odpovede na uplatnenie nároku zo dňa 05.09.2012 zistil, že právny zástupca žalovaného oznámil žalobcovi, že z dôvodu existencie viacerých vád diela si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok zo zodpovednosti za vady zhotoveného diela a žiadal ich odstránenie na náklady zhotoviteľa a oznámil mu, že do doby odstránenia vád mu neuhradí zádržné v žalovanej výške. Zo žaloby zistil, že jej predmetom je nárok žalobcu voči žalovanému na vyplatenie zádržného v žalovanej výške z faktúry č. G. a G., nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa splatnosti faktúr a nárok na náhradu trov konania. Vo veci súd vydal dňa 23.07.2012 platobný rozkaz sp. zn. 26Rob 149/2012, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietol dôvodnosť určenia vzniku jeho omeškania, nakoľko žalované sumy boli vo faktúrach označené ako zádržné a neboli určené ako splatné a žalobca zodpovedá za správnosť vystavených faktúr. Žalovaný mal počas prevádzky diela zistiť jeho vady, ktoré mu zásadným spôsobom znižujú komfort užívania a vyzval žalobcu na ich odstránenie, k čomu neprišlo. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa vydania zádržného z dôvodu nesplnenia záväzku zo zmluvy o dielo. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1 a 2, § 546 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný v konaní predložil súkromný Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca D.. G. B. zo dňa 19.11.2014, ktorý v závere znaleckého posudku uviedol, že VZT zariadenie a klimatizačné zariadenie v priestoroch reštaurácie F. J. nachádzajúceho sa v polyfunkčnej budove J. X. na L. Z. X, B. k dátumu 18.11.2014 je funkčné len v obmedzenej miere, pachy sa šíria z kuchyne do reštauračných priestorov, tepelná pohoda je nedostačujúca, unikajúca kondenzná voda znehodnocuje ozdobný umelecký podhľad, nesprávnym nastavením VZT zariadenia nezabezpečujú také mikrobiologické podmienky, aké sú potrebné k pocitu pohody pre hostí reštaurácie, pričom do odstránenia nedostatkov nie je možné prehlásiť montáž za ukončenú. Žalobca v námietkach voči znaleckému posudku uviedol, že znalec zisťoval funkčnosť VZT a klimatizácie bez demontáže stropu a ostatných stavebných konštrukcií, čo podľa jeho názoru nie je možné. V rozpore so závermi znalca trval na tom, že dielo ukončil a zhotovil podľa projektovej dokumentácie a odskúšaním bola zistená jeho plná funkčnosť a prevádzkyschopnosť a ako také ho žalovaný prevzal. Uviedol, že tvrdené vady diela sú dôvodom nedostatku odbornej starostlivosti žalovaného a sú záležitosťou odborného servisu. Na odstránenie dôvodnosti tvrdenia žalovaného a znalca o nedostatku zaškolenia obsluhy prevádzky predložil protokol o zaškolení obsluhy zo dňa 15.12.2010. Súd v konaní vypočul znalca D.. B., svedkov P. A., A. I., J. G., X. A., D.. X. Č. a vypočul aj štatutára žalovaného Q. B.. Akceptoval návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania v konaní a znalec D.. P. E. vypracoval Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 28.08.2017, v ktorom sa znalec nad rámec otázok položených žalobcom vyjadril k záverom znaleckého posudku D.. B.. Súd následne zamietol návrh žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, nakoľko žalovaný v konaní neuviedol žiadnu konkrétnu námietku voči zisteniam znalca nariadeného v konaní a z toho dôvodu vyhodnotil návrh ako účelový. 4. Súd ustálil, že dôvodom podania žaloby boli rozdielne tvrdenia strán sporu o existencii vád diela, ich rozsahu, rozsahu zodpovednosti žalobcu za vady, a teda označenia subjektu zodpovedného za vady a následne práva žalovaného nevyplatiť zádržné. Konštatoval, že súdom nariadený znalec sa v celom rozsahu vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, jednoznačne ako príčinu tvrdených vád diela označil chybu pôvodného projektu stavby a spôsob, akým žalovaný VZT užíva a súčasne konštatoval, že žalobca vykonal dielo riadne v rozsahu objednávky a tým splnil bezo zvyšku povinnosti dodávateľa diela. Uviedol, že znalec sa v posudku X/XXXX vysporiadal aj so závermi súkromného Znaleckého posudku žalovaného č. XX/XXXX, keď závery znalca v tomto posudku označil ako nekompetentné, účelové, neodôvodnené a v rozpore so sľubom znalca, pričom sám žalovaný na pojednávaní dňa 10.07.2018 uviedol, že k Znaleckému posudku č. X/XXXX nie je čo dodať. Súd teda v zmysle záverov nariadeného znaleckého dokazovania ustálil, že žalobca vykonal a odovzdal dielo riadne a včas, preto žalovanému nevznikol nárok na zadržanie zádržného v žalovanom rozsahu a naopak žalobcovi vznikol nárok na uvoľnenie zádržného po riadnom vznesení nároku na jeho uvoľnenie. Súd čiastočne akceptoval procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s vyplatením zádržného v termínoch splatnosti pôvodných splatností faktúr. Považoval za nesporné, že vo faktúrach G. a G. sú žalované nároky žalobcom označené ako zádržné a splatná suma predstavuje pôvodnú sumu zníženú o zádržné. Uviedol, že žalobca síce v konaní na preukázanie vzniku nároku na uvoľnenie zádržného predložil záznamy e-mailovej komunikácie, avšak sumy zádržného uvedené v e- mailovej komunikácii nekorešpondujú so žalovanou výškou. Ako nesporný termín vznesenia nároku na uvoľnenie zádržného v žalovanej výške ustálil termín, kedy sa žalovaný musel nepochybne dozvedieť o tomto nároku, a teda termín doručenia platobného rozkazu, žaloby a príloh. Za nesporné tiež považoval, že žalovaný prevzal platobný rozkaz, žalobu a prílohy dňa 15.08.2012, a teda do omeškania sa dostal až dňom nasledujúcim po doručení, t.j. 16.08.2012. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na úhradu úroku z omeškania zamietol. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného, že do omeškania sa žalovaný mohol dostať až po doručení znaleckého posudku znalca D.. P. E., kedy termín doručenia znaleckého posudku je bez súvislosti s riadnym vznesením nároku žalobcu na úrok z omeškania. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku v časti výšky, ako aj zákonného úroku z omeškania v priznanom rozsahu. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to voči I., III. a IV. výroku, ktoré odôvodnil tým, že, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd sa na pojednávaní dňa 10.07.2018 plne stotožnil so závermi Znaleckého posudku č. X/XXXX D.. P. E. zo dňa 28.08.2017, ktoré boli v úplnom rozpore so závermi Znaleckého posudku č. XX/XXXX D.. G. B. zo dňa 07.10.2014, pričom návrh žalovaného, aby súd umožnil vykonanie kontrolného znaleckého posudku Ústavom znalectva a súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý by odstránil pochybnosti v zásadných odborných otázkach ohľadom záverov oboch znaleckých posudkov, súd zamietol. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď odignoroval závery Znaleckého posudku D.. G. B. a plne sa stotožnil so závermi Znaleckého posudku D.. E.. Mal za to, že na základe vykonaného dokazovanie nebolo jednoznačne preukázané, že dielo bolo riadne a včas dokončené a odovzdané žalovanému, na celkovom odovzdávacom a preberacom protokole zo dňa 09.09.2010 absentuje podpis žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na § 554 ods. 1 OBZ. Vyjadril názor, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela zo strany žalobcu žalovanému. Uviedol, že žalobca počas konania argumentoval listinným dôkazom - Protokolom o zaškolení obsluhy zo dňa 15.12.2010, avšak ani jedna zo zaškolených osôb nebola v tom čase v pracovnom pomere so žalobcom a ani sa nikdy nestala zamestnancom žalovaného, zaškolenie teda prebehlo iba formálne, pričom dal na vedomie, že zaškolenie obsluhy zamestnancami žalovaného neprebehlo vôbec, nikto z personálu nemal najmenšie vedomosti o funkcii diela a nemožno opomenúť ani fakt, že žalovaný a jeho zamestnanci konali s náležitou primeranou odbornou starostlivosťou a denne vykonávali servis diela podľa svojich vedomostí. Uviedol, že v rozsahu zaškolenia v zmysle návodu na obsluhu zariadenia, ktoré dodal žalobca, absentujú náväznosti na ďalšie zariadenia, ktoré pracujú súčasne. Poukázal na výpoveď svedkyne Q. B., ktorá vo svedeckej výpovedi zo dňa 07.09.2015 uviedla, že po nahliadnutí do listinného dôkazu - Protokolu o zaškolení obsluhy uviedla, že nikoho z uvedených mien nepozná a nie je zamestnancom žalovaného, pričom na totožnú otázku súdu odpovedal aj svedok J. G., ktorý bol osobne prítomný pri spustení prevádzky v decembri 2010 a ktorý taktiež odpovedal na otázku súdu, že nikoho z mien uvedených v Protokole o zaškolení obsluhy zo dňa 15.12.2010 nepozná a nikdy neboli v pracovnom či obdobnom pomere so žalovaným. Namietal, že súd došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj na základe odignorovania argumentácie žalovaného, že predmetom zmluvy o dielo nebola skúšobná prevádzka ani vykonanie garančných skúšok, keď podľa žalovaného pri takomto diele sa skúšobná prevádzka musí vykonať po ukončení montážnych prác a podmienkou záruky na vzduchotechnické a klimatizačné zariadenia sú garančné skúšky. Poukázal na § 536 a nasl. OBZ a považoval dielo za neukončené, pretože neprišlo k jeho riadnemu protokolárnemu odovzdaniu, dielo vykazovalo vady a montáž nebolo možné považovať za ukončenú. Nesúhlasil s tým, že sa súd stotožnil so zodpovedaním odborných otázok zo strany znalca D.. P. E. v Znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 28.08.2017, pričom právne sa nevysporiadal so závermi Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca D.. G.T. B. zo dňa 07.10.2017, čiže znalca z rovnakého odboru ako znalca, s ktorého závermi sa v predmetnom znaleckom posudku plne stotožnil. K výroku súdu o plnej náhrade trov konania žalobcovi poukázal na § 255 ods. 1 a 2 CSP, pričom vzhľadom na uvedené a na výrok II. v rozsudku o tom, že súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta vyslovil názor, že žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov konania, prípadne súd mal postupovať podľa § 255 ods. 2 CSP a pomerne rozdeliť náhradu trov konania. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd postupoval podľa § 388 CSP, prípadne podľa § 389 ods. 1 CSP a zrušil odvolaním žalovaného napádaný rozsudok, prípadne zmenil rozsudok tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná trovy konania žalovanému. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.10.2018, ktorý nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalovaného. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a nepovažoval za potrebné vykonať kontrolný znalecký posudok Ústavom znalectva a súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, čo zdôvodnil v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca sa s názorom súdu v celom rozsahu stotožnil, pretože mal zato, že proti Znaleckému posudku, vypracovaného súdnym znalcom D.. P. E. pod č. X/XXXX, neboli zo strany žalovaného vznesené žiadne námietky v písomnej alebo ústnej forme. Poukázal tiež na to, že znalec D.. G. B., ktorý vypracoval znalecký posudok na základe objednávky žalovaného, bol dňa 25.10.2016 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, pričom žalobca ním vypracovaný znalecký posudok považoval za nehodnoverný, neobjektívny a účelový. Poukázal na to, že jeho tvrdenie potvrdil novovypracovaný znalecký posudok znalcom, ktorého ustanovil súd prvej inštancie a zo záveru ktorého vyplýva, že žalobca dodal zariadenie a realizoval dielo podľa projektovej dokumentácie za dodržania projektových parametrov a realizáciu vzduchotechniky hodnotí, že je vyhotovená správne v zhode so správnou inžinierskou praxou, kedy príčinou zatekania je zvýšená produkcia kondenzátu, spôsobená nedodržaním prevádzkovej disciplíny a fungovania chladenia pri otvorených dverách a oknách pri nastavení negatívnej - nevyváženéj výmeny vzduchu. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, čoho dôkazom je aj rozsiahle odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa vysporiadal so všetkým dôkazmi, ktoré správne vyhodnotil a na základe ich vykonania a vyhodnotenia vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý je vo výroku vecne správny. Uviedol, že k tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa preberacieho protokolu sa vyjadril vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Nesúhlasil s tvrdením, že dielo nebolo ukončené a odovzdané, pretože aj zo znaleckého posudku vyplýva, že dielo žalobca realizoval a dodal podľa projektovej dokumentácie za dodržania projektových parametrov. Zdôraznil, že žalovaný nereklamoval vady diela, dielo prevzal a užíval na prelome rokov 2010 a 2011. S poukazom na § 562 ods. 1 a 2 a § 428 OBZ konštatoval, že žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že vady reklamoval bez zbytočného odkladu po ich zistení. Mal za to, že argumentácia žalovaného uvedená pod bodom Ad 3) nezodpovedá skutočnosti, pretože súd sa vysporiadal s dôkazmi, vykonal znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok vypracovaný D.. B. považoval žalobca za neobjektívny a účelový. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že dielo bolo nedokončené vyvrátil znalecký posudok a žalobca listinnými dôkazmi, žalovaný predmetné zariadenie nepretržite užíval a počas celej doby užívania žiadne námietky alebo reklamácie nevzniesol. Napadnuté rozhodnutie, týkajúce sa trov konania, považoval za vecne správne, pretože súd zamietol žalobu len v časti príslušenstva pohľadávky, ktoré je v danom prípade v zanedbateľnej výške, žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, týkajúcej sa náhrady trov konania s odvolávkou na § 255 ods. 2 CSP pretože tak, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, bol vo veci v celom rozsahu úspešný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 7. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 35Cb 205/2012-263 zo dňa 10.07.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 9. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 10. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 11. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 12. Podľa čl. 15 ods. 1CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 17. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že tzv. zádržné, z titulu ktorého žalovaný nezaplatil žalobcovi faktúru č. G. zo dňa 31.12.2010, splatnú dňa 01.03.2011 v zostatkovej sume 1.473,94 eur a faktúru č. G. zo dňa 25.01.2011, splatnú dňa 26.03.2011 v zostatkovej sume 237,39 eur, nebolo medzi sporovými stranami zmluvne dohodnuté. Podľa spisového materiálu takéto dojednanie obsahovala len Zmluva o dielo uzavretá medzi MAX & COMPANY, s.r.o. a KLIMAK, s.r.o., nebolo však dohodnuté v prejednávanej veci v prípade diela vyhotoveného zhotoviteľom KLIMAK, s.r.o. (žalobca) pre objednávateľa LIVELLO s.r.o. (žalovaný). Nakoľko takéto zmluvné dojednanie medzi sporovými stranami v danom prípade neexistovalo, nemal žalovaný právo zadržať časť ceny za dielo titulom zádržného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie celej ceny diela, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že dielo riadne vyhotovil a žalovanému odovzdal. 18. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď sa plne stotožnil so závermi Znaleckého posudku č. X/XXXX D.. P. E. zo dňa 28.08.2017, ktoré boli v úplnom rozpore so závermi Znaleckého posudku č. XX/XXXX D.. G. B. zo dňa 07.10.2014, pričom zamietol návrh žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého posudku Ústavom znalectva a súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý by odstránil pochybnosti v zásadných odborných otázkach ohľadom záverov oboch znaleckých posudkov. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadnu konkrétnu námietku voči zisteniam znalca D.. P. E. nariadeného v konaní, preto súd prvej inštancie dôvodne vyhodnotil tento návrh žalovaného ako účelový a zamietol ho. Keďže žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mal byť Znalecký posudok č. X/XXXX znalca D.. P. E. zo dňa 28.08.2017 nesprávny a voči tomuto znaleckému posudku nevzniesol žiadne námietky v ústnej či písomnej forme, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, podľa ktorého súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď úplne odignoroval závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX D.. G. B. zo dňa 07.10.2014 a plne sa stotožnil so závermi Znaleckého posudku č. X/XXXX D.. P. E. zo dňa 28.08.2017. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie čl. 15 CSP, § 191 ods. 1 CSP a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Odvolací súd dáva do pozornosti tiež skutočnosť, že závery znalca D.. B., vyslovené v ním vypracovanom znaleckom posudku, boli počas konania spochybnené, preto súd prvej inštancie akceptoval návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania v konaní, a následne bol vyhotovený Znalecký posudok č. X/XXXX D.. P. E. zo dňa 28.08.2017, v ktorom sa znalec vyjadril aj k záverom znaleckého posudku D.. B. a Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07.10.2014 označil ako tendenčný a obsahujúci tvrdenia bez uvedenia postupu ako sa k nim znalec dopracoval, pričom závery znalca označil za nekompetentné, účelové, neodôvodnené a v rozpore so sľubom znalca. Keďže žalovaný neuplatnil voči Znaleckému posudku č. X/XXXX D.. P. E. zo dňa 28.08.2017 žiadne konkrétne námietky, je zrejmé že s poukazom na priebeh konania a výsledky dokazovania súd prvej inštancie uprednostnil a za rozhodujúce považoval práve závery tohto znaleckého posudku, ktorého neboli v konaní spochybnené a na znalecký posudok D.. B., ktorý bol naviac aj vyškrtnutý zo zoznamu znalcov, neprihliadal. Odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvej inštancie plne stotožňuje. 19. Ohľadom námietky žalovaného, že na základe vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že dielo bolo riadne a včas dokončené a odovzdané žalovanému, keď na celkovom odovzdávacom a preberacom protokole zo dňa 09.09.2010 absentuje podpis žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že zo záverov Znaleckého posudku č. X/XXXX D.. P. E. zo dňa 28.08.2017 je zrejmé, že znalec ako príčinu tvrdených vád diela označil chybu pôvodného projektu stavby a spôsob, akým žalovaný VZT užíva a súčasne konštatoval, že žalobca vykonal dielo riadne a v rozsahu objednávky, a tým splnil bezo zvyšku povinnosti dodávateľa diela. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie mal potom odvolací súd preukázané, že žalobca vykonal a odovzdal dielo riadne. Tvrdenie žalovaného, že na celkovom odovzdávacom a preberacom protokole zo dňa 09.09.2010 absentuje podpis žalovaného, považoval odvolací súd za irelevantné, nakoľko celkový odovzdávací a preberací protokol zo dňa 09.09.2010 sa netýkal prejedávanej veci, objednávateľom tu nebol žalovaný, ale spoločnosť MAY & COMPANY, s.r.o. a tento protokol zo dňa 09.09.2010 bol vyhotovený ešte predtým, ako žalovaný (spoločnosť Livello, s.r.o.) vôbec uskutočnil objednávku č. E.-XXX-XXXX zo dňa 20.12.2010. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že celkový odovzdávací a preberací protokol zo dňa 24.11.2011, ktorý sa týkal predmetnej objednávky, obsahuje podpis zástupcu žalovaného ako investora i podpis zhotoviteľa. Vo vzťahu k námietke žalovaného o tom, že zaškolenie obsluhy prebehlo iba formálne, pričom zaškolenie obsluhy zamestnancami žalovaného neprebehlo vôbec, odvolací súd poukazuje na Protokol o zaškolení obsluhy zo dňa 15.12.2010 (č.l. 77 súdneho spisu), ktorým mal zaškolenie obsluhy dostatočným spôsobom preukázané. 20. Žalovaný ďalej poukazoval na rozsudok č.k. 25Cb/229/2012-224 zo dňa 18.06.2019, ktorým konajúci súd žalobu žalobcu KLIMAK, s.r.o. voči žalovanému EuroAdvance, s.r.o. o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že na rozdiel od prejednávanej veci v prípade, na ktorý poukazoval žalovaný, bolo medzi stranami v čl. 5 Zmluvy o dielo dohodnuté zádržné. Okrem toho, dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal odovzdanie diela v zmysle zmluvy o dielo, keď predložený odovzdávací a preberací protokol nebol podpísaný žalovaným, ako objednávateľom a z vykonaného dokazovania ani nevyplynula prítomnosť žalovaného na preberacom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že dotknutý rozsudok je založený na odlišnom skutkovom stave a jeho závery nemožno v žiadnom prípade aplikovať na prejednávaný prípad. 21. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade je pre pomerné rozdelenie trov konania rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva. V prejednávanej veci mal žalobca úspech v uplatnenej istine v plnom rozsahu 1.711,33 eur a čiastočný neúspech mal len v časti ním uplatneného a nevyčísleného príslušenstva - úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.473, 94 eur od 02.03.2011 do 15.08.2012 a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 237,39 eur od 27.03.2011 do 15.08.2012, nakoľko súd prvej inštancie žalobcovi nárok na úrok z omeškania priznal až odo dňa 16.08.2012 do zaplatenia, kedy sa žalovaný musel nepochybne dozvedieť o predmetnom nároku žalobcu. Vzhľadom na to, že tento úrok z omeškania nebol kapitalizovaný, pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď pomer úspechu/neúspechu žalobcu zisťoval iba porovnaním uplatnenej a priznanej istiny. Z hľadiska uplatnenej a priznanej istiny mal potom žalobca čistý úspech 100 %. Odvolací súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba rozlišovať, čo je základný nárok (istina) a čo je sprevádzajúce (príslušenstvo). Úspech vo veci má súd skúmať čo do objektívneho právneho základu vo veci vo vzťahu k predmetu sporu. „Hlavní zásadou, která ovládá rozhodovaní o nákladech řízení, je zásada úspěchu ve věci. Ústavní soud již k této otázce judikoval, že poměřovat úspěch a neúspěch ve věci nelze jen tím, že bylo o konkrétním návrhu rozhodnuto, ale je třeba jej posuzovat v širších souvislostech. V rozhodnutí Ústavního soudu ze dne 13.1.2005 sp. zn. IV.ÚS 1/04, Ústavní soud zdůraznil, že ani rozhodování o nákladech řízení nesmí být jen mechanickým posuzovaním výsledků sporu bez komplexního zhodnocení rozhodnutí v meritu věci. Rozhodnutí o náhradě nákladů řízení má být zřejmým a logickým ukončením celého soudního řízení (viď nález Ústavního soudu ze dne 20.12.2005, sp. zn. I.ÚS 257/05). V posuzované věci z hlediska materiální spravedlivosti měli stéžovatelé ve věci v podstatě plný úspěch. Jeví se tak krajně nespravedlivým, že odvolací soud vyšel při posuzování úspěchu ve sporu čistě z matematického výpočtu výše úroku z prodlení za dobu do dne rozhodnutí o odvolání (tedy do nejzazšího) možného dne), který opět čistě matematicky porovnal s výší plnění, které bylo stěžovatelům přiznáno, a to aniž by jakkoliv zhodnotil specifické okolnosti daného případu. Odvolací soud se tak dopustil porušení práva stěžovatelů na spravedlivý proces.“ (Nález Ústavního soudu ČR I.ÚS 2904/16, zo dňa 6.2.2017). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že keďže žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie, v časti istiny plný úspech, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal právo plnú na náhradu trov prvoinštančného konania, kedy hodnota uplatneného príslušenstva bola v porovnaní k výške istiny nepatrná. 22. Okrem toho žalovaný odvolanie podal aj voči IV. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť štátu na účet súdu náhradu trov konania vo výške 600,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný odvolanie voči uvedenému výroku napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nešpecifikoval, bližšie neuviedol z akých dôvodov považuje tento výrok súdu za nesprávny. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie IV. výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 600,- eur štátu titulom náhrady časti trov znaleckého dokazovania, zloženého zo štátnych finančných prostriedkov vo výške 600,- eur. Takýto výrok je vzhľadom na nariadené znalecké dokazovanie a neúspech žalovaného v konaní vecne správny. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v časti IV. výroku napadnutého rozsudku nedôvodné. 23. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 24. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb 205/2012-263 zo dňa 10.07.2018 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).