Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229104 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112229104.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Jana Lenková, so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava, správca úpadcu: ITALIAN SHOES, s.r.o., „v konkurze", so sídlom Mierová 172, 821 05 Bratislava, IČO: 36 236 691, zastúpeného: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka so sídlom kancelárie Krížna 17D, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Galata, s. r. o., so sídlom Vančurova 18, 831 01 Bratislava, IČO: 43 875 114, zastúpenému: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 10 (predtým: Prievozská 4/B), 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, v osobe konateľa: Mgr. Jana Alušíková, advokátka, o vyhlásenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 3Cbi/18/2012-102 zo dňa 22.03.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 3Cbi/18/2012-102 zo dňa 22.03.2018 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi sa ukladá povinnosť nahradiť žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom, opierajúc sa o ustanovenie § 57, § 60 a § 62 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len: „ZoKR“), A) zamietol žalobu žalobcu a B) podľa § 255 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: „CSP“) priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 06.09.2010 uzavretá medzi predávajúcim (v tomto konaní úpadcom) a kupujúcim (v tomto konaní žalovaným), na základe ktorej úpadca previedol na žalovaného vlastníctvo k motorovému vozidlu (úžitkovému automobilu) značky Chevrolet Captiva 2,0, VIN: D rok výroby 2006, striebornej metalízy, EČ: BA XXXPH (ďalej len: „kúpna zmluva“), je voči konkurzným veriteľom prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4K/94/2011, právne neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 10.000,- Eur. 1.1.1. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že úpadcom a žalovaným uzavretá kúpna zmluva obsahovala dohodu o kúpnej cene vo výške 10.000,- Eur s DPH (kúpna cena predstavovala sumu 8.403,36 Eur + DPH sumu 1.596,64 Eur) a táto kúpna cena mala byť uhradená do 45 dní odo dňa podpisu zmluvy. Kúpna zmluva neobsahovala dohodu o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny. 1.1.2. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 4K/94/2011-111 zo dňa 17.01.2012 bolo na návrh úpadcu začaté konkurzné konanie a následne dňa 02.03.2012, právoplatne 10.03.2012, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za osobu správcu bol ustanovený žalobca. 1.1.3. Keďže žalobca nemal k dispozícii žiadne doklady preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny, kúpnu zmluvu považoval za platnú, avšak vzhľadom na to, že táto bola uzavretá v dobe kratšej ako päť rokov od začatia konkurzného konania a v čase existencie splatných pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi (úpadcovi), vychádzal z toho, že uzavretím kúpnej zmluvy došlo k úbytku z majetku dlžníka, na základe čoho nie je možné uspokojiť prihlásené pohľadávky veriteľov, čím došlo k ich ukráteniu. Nakoľko z majetkovej podstaty dlžníka bol odňatý majetok, a týmto úkonom došlo ku zmene hodnoty majetku dlžníka, došlo tiež k ukráteniu veriteľov, nakoľko v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ich splatné pohľadávky zostali nezaplatené. 1.2. Prvoinštančný súd mal za to, že žaloba bola podaná včas, v zákonnej prekluzívnej šesťmesačnej lehote určenej na uplatnenie odporovacieho práva, ktorá začala plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu, t. j. odo dňa 10.03.2012. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní došlo k preukázaniu úhrady kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo. Vychádzal zo zhodných výpovedí konateľa úpadcu a konateľa žalovaného, ktorí jednoznačne tvrdili, že kúpna cena bola vyplatená. Konateľ úpadcu tiež potvrdil, že v účtovníctve sa nachádzajú príslušné dokumenty a žalovaný vo svojom účtovníctve eviduje uhradenie kúpnej ceny (príjmový pokladničný doklad č. 10HP09016 žalovaný dostal pred súdnym pojednávaním dňa 24.11.2015). 1.3.1. Prvoinštančný súd mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy úpadca vystavil faktúru č. OF2010026 zo dňa 06.09.2010, splatnú dňa 20.09.2010, na sumu 10.000,- Eur, ktorej splnenie dokladujú predložený výdavkový pokladničný doklad č. 10HV0101 zo dňa 12.10.2010 vystavený žalovaným a príjmový pokladničný doklad č. 10HP09016 vystavený dňa 30.09.2010 úpadcom, z ktorého plynie, že kúpna cena bola zaplatená v hotovosti. Takto vykonané dokazovanie doplnil v intenciách úloh plynúcich z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoKR/31/2016-75 zo dňa 29.07.2016. 1.3.2. Vo svojich záveroch prvoinštančný súd konštatoval, že kúpna zmluva bola riadne uzavretá (čo v danej veci nebolo sporné), na základe ktorej úpadca prijal plnenie - kúpnu cenu. Túto skutočnosť nemení ani to, že pohľadávka nefiguruje v účtovníctve úpadcu, ktoré mal odovzdať správcovi úpadcu. Nedostatky v účtovníctve žalobcu nemôžu byť v tomto konaní na ťarchu žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by bol žalovaný v súvislosti s kúpou motorového vozidla nedobromyseľný osobitne, ak konateľ úpadcu tvrdí, že kúpna cena za vozidlo bola riadne zaúčtovaná a všetky súvisiace doklady týkajúce sa predaja motorového vozidla sa nachádzajú v účtovníctve (tieto boli konateľovi žalovaného predložené z účtovníctva žalobcu). Skutočnosť, že žalobca nevie v účtovníctve úpadcu dohľadať príslušné dokumenty, nepreukazuje splnenie podmienok ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZoKR a ani existenciu úmyslu. 2. Voči vyhlásenému rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca z dôvodov plynúcich z § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a navrhoval napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia. 2.1. Napadnutému rozsudku vytýkal, že v ňom obsiahnutý prijatý právny záver sa opiera o rozporne prezentovaný skutkový stav, - o dve faktúry s rovnakými číslami: 1. faktúra vystavená úpadcom č. OF2010026 zo dňa 06.09.2010 na sumu 10.000,- Eur, splatná dňa 20.09.2010, opatrená pečiatkou spoločností Silverfox, a.s., 2. faktúra vystavená úpadcom č. OF2010026 zo dňa 06.09.2010 na sumu 10.000,- Eur, splatná dňa 20.09.2010, opatrená pečiatkou úpadcu, - o tri rôzne druhy príjmových pokladničných dokladov úpadcu: 1. príjmový pokladničný doklad úpadcu č. 10HP09016 zo dňa 30.09.2010 na sumu 10.000,- Eur, opatrená pečiatkou spoločností Silverfox, a.s., 2. príjmový pokladničný doklad úpadcu č. 10HP09016 zo dňa 30.09.2010 na sumu 10.000,- Eur, opatrená pečiatkou úpadcu, 3. príjmový pokladničný doklad č. 10HP0915 zo dňa 12.10.2010 na sumu 10.000,- Eur, opatrená pečiatkou úpadcu. 2.1.1. Prvoinštančný súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s tým, že v konaní boli predložené tri listiny (faktúra, príjmové pokladničné doklady), ktoré boli vystavené treťou osobou - Silverfox, a.s., resp. úpadcom, s rôznymi číselnými, či časovými údajmi a svoj záver opiera, napriek ich rozpornosti, o tieto doklady, resp. o svedecké výpovede účastníkov zmluvy, ktorí sa vedeli zhodnúť iba na tom, že kúpna cena určite zaplatená bola, pričom na ostatné skutkové okolností týkajúce sa predmetného obchodu si nevedeli spomenúť. 2.1.2. Žalovaný až dodatočne predložil výdavkový pokladničný doklad zo dňa 12.10.2010, pochádzajúci z jeho účtovníctva, ktorý ako uviedol na pojednávaní konanom dňa 15.03.2018, rovnako ako príjmový pokladničný doklad (oba datované v totožný deň), našiel účtovník na povale svojej mamy v účtovníctve žalovaného. Toto tvrdenie je odlišné od jeho tvrdenia obsiahnutom vo vyjadrení, v ktorom uvádzal, že príjmový pokladničný doklad z 12.10.2010 pochádza z účtovníctva žalobcu. Inak žalovaný nepredložil žiadny zúčtovací doklad k faktúre úpadcu za auto; nepredložil pokladničnú knihu, z ktorej by vyplývala platba hotovosti za predmetnú faktúru, nepredložil hlavnú knihu, teda žiaden doklad, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že platbu za motorové vozidlo má riadne zaúčtovanú vo svojom účtovníctve. 2.1.3. Odvolateľ tiež uviedol, že spoločnosť Silverfox, a.s., v čase vystavenia faktúry neexistovala a až po namietnutí tejto skutočnosti bola faktúra v časti odberateľa opravená a bol v nej uvedený úpadca. 2.2. Žalobca tiež konštatoval, že mal k dispozícii výstupy z elektronického účtovníctva úpadcu, a teda mal vedomosť o tom, že uvedený účtovný prípad bol v účtovníctve úpadcu evidovaný, čo však neznamená, že kúpna cena za motorové vozidlo aj reálne zaplatená bola. Mal za to, že kúpna cena zaplatená nebola, a preto ide o bezodplatný právny úkon. 2.3. Ostatne odvolateľ uviedol, že žalovaný doteraz nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že úhradu kúpnej ceny a samotné vozidlo má evidované vo svojom účtovníctve. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že skutkový stav považuje za dostatočne preukázaný pre vyvodenie právneho záveru a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 3.1. Uviedol, že zaplatenie kúpnej ceny považuje za hodnoverne preukázané tak listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov, a preto nepovažuje za potrebné predkladať nové dôkazy po vyše 7 rokoch. Žalobca vo svojich tvrdeniach prezumuje nezaplatenie kúpnej ceny len na základe vlastného hodnotenia dôkazov. Mal za to, že vykonaným doplneným dokazovaním bolo preukázané, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo a túto skutočnosť nemení ani to, že pohľadávka nefiguruje v účtovníctve úpadcu. Nedostatky v účtovníctve úpadcu zistené žalobcom nemôžu byť na ťarchu žalovanému. 3.2. Ostatne konštatoval, že žalobca sa preukázaniu úmyslu ukrátiť veriteľov sústavne vyhýba a opomenul to, že na to, aby sa tento úmysel dlžníka mohol predpokladať, musí ísť o právny úkon urobený s osobou spriaznenou s dlžníkom, a tou žalovaný nie je. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. 4.1. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, intervienta na jeho strane, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je vecne správne a stotožňujúc sa s jeho odôvodnením napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Z predmetného spisu nesporne vyplýva, že kúpnu zmluvu obe sporiace sa strany označujú za platný právny úkon. Podľa čl. III. bodu 1 a 2 kúpnej zmluvy, bola kúpna cena dohodnutá v sume 10.000,- Eur (8.403,36 Eur + 19% DPH 1.596,64 Eur) s tým, že kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu najneskôr do 45 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy, teda do 21.10.2010. 5.1. Z textu odporovacej žaloby žalobcu je zrejmé, že podaná žaloba vychádza z hodnotenia kúpnej zmluvy ako právneho úkonu ukracujúceho veriteľov dlžníka. 6. Podľa § 57 ods. 1 prvá veta, ods. 2 prvá veta, ods. 4 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 ZoKR, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. 7. Vzhľadom na fakt, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol dlžníkom podaný dňa 30.12.2011 a uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 4K/94/2011-111 zo dňa 17.01.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23.01.2012, bolo začaté konkurzné konanie a jeho následným uznesením zo dňa 02.03.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 09.03.2012, bol vyhlásený na majetok úpadcu konkurz, ako i to, že žalobca podal predmetnú žalobu osobným podaním dňa 07.09.2012, odvolací súd rovnako ako súd prvoinštančný hodnotí, že žaloba bola podaná včas. 8. Ako plynie z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvoinštančný súd mal po doplnení dokazovania za preukázané, že odplata medzi úpadcom a žalovaným nebola dohodnutá iba formálne, ale bola i reálne vyplatená, čo potvrdzujú listiny predložené žalovaným, ako aj samotná výpoveď konateľa žalovaného a tiež konateľa úpadcu na pojednávaní. Z uvedeného potom vyplýva, že majetok úpadcu sa predajom vozidla neznížil a úpadca neukrátil svojich veriteľov. S týmto záverom sa stotožňuje i odvolací súd vzhľadom na výpoveď konateľa žalovaného, ktorý dostatočne a vierohodne vysvetlil pečiatku iného subjektu na faktúre a príjmovom pokladničnom doklade omylom účtovníčky (str. 40 spisu). Uvedené potvrdzuje i sám žalobca v odvolaní (str. 109 spisu), kde uvádza, že vlastne nespochybňuje fakt, že tento účtovný prípad, pohľadávka žalobcu na úhradu kúpnej ceny, je vedený v účtovníctve úpadcu, ale namieta, že mu konateľ úpadcu k nemu nedal doklady preukazujúce túto úhradu. Ostatne úhradu v hotovosti a jej legitímnosť podporuje i to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy a splatnosti kúpnej ceny ešte neplatil zákon NR SR č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý nadobudol účinnosť až 01.01.2013. 9. Je nutné mať na zreteli, že odporovací dôvod obsiahnutý v § 60 ZoKR vyžaduje preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť alebo nutnosť vedomosti druhej strany (predpokladaná okolnosťami veci) o tomto úmysle dlžníka. V tomto smere žalobca neprodukoval žiadne dôkazy a rovnako nepreukázal, že by žalovaný bol spriaznenou osobou dlžníka, kedy by sa úmysel skrátiť veriteľov dlžníka predpokladal. Z toho potom plynie a contrario dobromyseľnosť žalovaného a ak aj sa v účtovníctve vyskytla vyššie uvedená nezrovnalosť v účtovníctve - šlo o nedostatok na strane úpadcu, za čo nemôže niesť následky žalovaný. 9.1. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd opierajúc sa o ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže dospel k záveru, že kúpna zmluva nevykazuje znaky ukracujúceho právneho úkonu. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd priznal plný nárok na ich náhradu. 10.1. Keďže podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR z uspokojenia v konkurze sú (okrem iného) vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním (za takéto spory možno považovať i predmetný spor), priznané trovy konania je vzhľadom na dikciu citovaného ustanovenia potrebné považovať za nevymáhateľné v konkurznom konaní (nie je možné ich vymáhať ani proti správcovi úpadcu ako fyzickej, resp. právnickej osobe). Po skončení konkurzu je táto pohľadávka vymáhateľná voči úpadcovi (NS SR v rozhodnutí sp. zn. IM Obdo V 1/2005). Pričom pohľadávku titulom trov konania nemožno považovať za neoprávnenú, pretože z hľadiska hmotného práva nezaniká a nie je vylúčené, že po skončení konkurzného konania zostane majetok dlžníka, z ktorého bude možné ju uspokojiť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).