Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/95/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238002 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112238002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/. C.. C. L., O.. XX.X.XXXX, V. T. XBX, XXX XX V., X/ C.. R. L., E.. I., O.. X.X.XXXX, V. T. XB, XXX XX V., zastúpení: JUDr. Edita Gavorová, advokátka so sídlom Lombardiniho 22B/831 03 Bratislava, proti žalovanému: b2 group invest s.r.o., IČO: 45 584 524, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, zastúpený: advokátskou kanceláriou HPP s. r. o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.5.2017, č.k. 9C/2013/2012-138, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/,2/ sa proti žalovanému priznáva spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/,2/ sumu 2 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2 000 eur odo dňa 21.8.2012 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a deklaroval, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 51, § 498, § 451 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), čl. IV Zmluvy o zložení zálohy, keď po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobcovia 1/,2/ uzavreli dňa 20.7.2012 so žalovaným Zmluvu o zložení zálohy, predmetom ktorej bol najmä záväzok žalovaného, že ani on a ani spoluvlastníci predávaných nehnuteľností nebudú po dohodnutú dobu jedného mesiaca (t. j. do 20. 8. 2012) ponúkať predmetné nehnuteľnosti na predaj tretím osobám a ani uskutočňovať iné kroky, ktoré by mohli sťažiť alebo zmariť kúpu týchto nehnuteľností žalobcami. Dňa 20.7.2012 uzavreli žalobcovia Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s budúcimi predávajúcimi P.. U. Y. R. C.. Y. Ř., predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť v termíne do 20. 8. 2012 kúpnu zmluvu, ktorou malo dôjsť k prevodu v nej uvedených nehnuteľností do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia 1/,2/ zároveň dňa 20. 7. 2012 zložili k rukám žalovaného sumu vo výške 2 000 eur, ktorá bola v čl. III ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy označená ako "záloha na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti" (t. j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností). Po tom ako žalobcovia zistili, že prístupová cesta k predmetu kúpy nebola právne vyporiadaná a nie je v podielovom spoluvlastníctve predávajúcich, pre túto právnu vadu nedošlo v lehote najneskôr do 20.8.2012 k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorú podľa čl. IV ods. 5 Zmluvy o zložení zálohy žiadali od žalovaného bezodkladne vrátiť. Svedok C.. Y. Ř. (jeden z budúcich predávajúcich ) pred súdom uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca 1/ zložil sumu 2 000 eur ako zálohu, tieto peniaze prevzal p. V. (štatutárny zástupca žalovaného), on sám tieto peniaze nikdy neprevzal, nevie čo sa s nimi stalo a žalovanému alebo jeho štatutárovi nikdy nedal súhlas ako má s uvedenou zálohou naložiť. 3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dospel k záveru, že Zmluva o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012 je podľa obsahu tzv. rezervačnou zmluvou, ktorú uzatvára záujemca o kúpu nehnuteľnosti s vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade, že majiteľ predáva nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie, zmluvnou stranou rezervačnej zmluvy je realitná kancelária. Rezervačný poplatok sa do podpisu zmluvy nachádza na účte realitnej kancelárie, ktorá s nim nemôže disponovať a nemôže si naň nárokovať ako na svoju províziu. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda je alebo nie je platná ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2011, sp. zn. 4 Cdo 256/2010). V danom prípade k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, Zmluva o zložení zálohy bola uzavretá na dobu určitú ( do 20.8.2012) a v zmysle jej čl. IV bod V mala byť prijatá záloha v plnej výške bezodkladne vrátená žalobcom. Žalovaný zálohu na budúcu kúpnu cenu nehnuteľnosti žalobcom nevrátil, a túto je potrebné považovať za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V prípade poskytnutia peňažného plnenia a jeho prijatia v súvislosti s prípravou na kúpu nehnuteľnosti sa takáto záloha stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď bolo zrejmé, že prevod nehnuteľnosti nebude realizovaný, resp. sa neuskutoční. 4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na účet žalobcov tým, že si bez právneho dôvodu ponechal zálohu vo výške 2 000 eur, ktorá bola podľa čl. III ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy výslovne označená ako "záloha na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti" ( t. j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností). Obrana žalovaného, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na predávané nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu na strane žalobcov, ktorí nesplnili svoju povinnosť uzavrieť predmetnú zmluvu v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v dôsledku čoho sa prijatá záloha mala v súlade s čl. IV ods. 4 Zmluvy o zložení zálohy považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho je bez právneho významu, pretože ani v takomto prípade nemal žalovaný žiadne právo si zloženú zálohu ponechať , nakoľko táto by patrila predávajúcemu a nie žalovanému. Svedok C.. Ř. (jeden z predávajúcich ) v priebehu výsluchu potvrdil, že zálohu nikdy neprevzal a nedal ani súhlas žalovanému ako má s peniazmi naložiť. 5. Žalobu v časti požadovaných úrokoch z omeškania súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a č. 586/2008 Z.z. konštatujúc, že od 21.8.2012 je žalovaný v omeškaní, nakoľko Zmluva o zložení zálohy bola uzavretá na dobu určitú do 20.8.2012 a nasledujúcim dňom vznikla žalovanému povinnosť ju bezodkladne vrátiť žalobcom. 6. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.1, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“). 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval pri opätovnom rozhodovaní o veci v súlade s uznesením odvolacieho súdu, ktorý zrušil jeho skoršie rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že žalobcovia 1/,2/ boli záujemcami o kúpu nehnuteľností v kat. území Záhorská Bystrica, ktorých predaj sprostredkoval ako realitná kancelária vykonávajúca túto činnosť na základe neformálnej zmluvy s vlastníkmi predávaných nehnuteľností (P.. U. Y. R. C.. Y. Ř.). Žalobcovia dňa 20.7.2012 uzavreli dve zmluvy - so žalovaným Zmluvu o zložení zálohy vo výške 2 000 eur a s budúcimi predávajúcimi Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Zároveň dňa 20.7.2012 zložili k rukám žalovaného sumu 2 000 eur, v čl. III ods.1 Zmluvy o zložení zálohy označenú ako záloha na budúcu kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevyporiadal s námietkou žalovaného, že predmetnú zálohu prevzal od žalobcov len ako zástupca predávajúcich ( t.j. v mene a na účet P.. U.E. Y. R. C.. Y. Ř.) a otázku pasívnej legitimácie žalovaného vyhodnotil nesprávne. Čl. II bod 2.2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy preukazujú, že žalovaný naložil s peňažnými prostriedkami , ktoré prevzal od žalobcov 1/,2/ spôsobom, ktorý bol dohodnutý tak s nimi, ako aj s budúcimi predávajúcimi. Žalovaný hral v celej transakcii len úlohu tzv. platobného miesta, keď síce reálne prijal od žalobcov peniaze , avšak prijatím tejto sumy sa nezväčšil jeho majetok na úkor žalobcov, keďže nikdy od žalobcov nenadobudol vlastnícke právo k peniazom. Zmluva o zložení zálohy bola zo strany žalovaného splnená tým, že došlo k uzavretiu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá obsahovala aj potvrdenie obidvoch zmluvných strán o zaplatení časti kúpnej ceny vo výške zloženej zálohy v prospech budúcich predávajúcich. V odvolaní žalovaný trval na tom, že pri preberaní peňažnej sumy 2 000 eur od žalobcov mu C.. Ř. povedal, aby si ju dočasne ponechal s tým, že táto suma bude neskôr použitá na úhradu vzájomných záväzkov (odmeny za sprostredkovanie predaja) a výpoveď menovaného v konaní je nevieryhodná a prísne účelová. Otázka vzájomného vyporiadania sa medzi žalovaným a predávajúcimi nehnuteľností nie je predmetom daného konania a je irelevantné, ako sa C.. Ř. a žalovaný dohodli na spôsobe naloženia s peňažnou sumou 2 000 eur. Zo zistených skutočností je zrejmé, že žalobcovia previedli vlastnícke právo k zálohe na kúpnu cenu predávaných nehnuteľností vo výške 2 000 eur na P.. U. Y. R. C.. Y. Ř. (čo všetci zhodne a opakovane potvrdili v Zmluve o budúcej zmluve) a že až následne budúci predávajúci previedli túto peňažnú sumu na žalovaného . Otázka fyzického prevzatia peňazí je pritom irelevantná, nakoľko nemala vplyv na jednotlivé právne vzťahy, ktoré medzi zúčastnenými osobami nastali. Žalobcovia na žalovaného nepreviedli vlastnícke právo k žiadnym peniazom, a preto nemôžu úspešne žiadať ich vrátenie ako vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. Pozícia žalovaného v transakcii principiálne zodpovedá advokátovi ako zástupcovi účastníkovi súdneho konania. Žalovaný uviedol, že sa na úkor žalobcov nijako bezdôvodne neobohatil, potencionálne sa mohol bezdôvodne obohatiť len na úkor P.. U. Y. R. C.. Y. Ř., avšak prípadný nárok na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia nie je predmetom tohto konania. Žalobcovia by sa nemohli úspešne domáhať vrátenia zaplatenej zálohy ani od oboch menovaných, keďže ku kúpe predávaných nehnuteľností nedošlo z dôvodov na ich strane, avšak ani ich vzájomný vzťah nie je predmetom konania. 8. Žalobcovia 1/,2/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a správne potvrdiť. Mali za to, že súd prvej inštancie sa so všetkými nedostatkami vytýkanými v uznesení odvolacieho súdu riadne vysporiadal a rozhodnutie v súlade s § 220 ods.2 C.s.p. riadne odôvodnil a vysvetlil. Súd prvej inštancie správne posúdil obsah zmluvy o zložení zálohy ako zmluvy rezervačnej a žalovaným ako sprostredkovateľom prijatú sumu 2 000 eur ako zálohu na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosť (t.j. ako platbu, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností), ktorá má síce podľa zákona patriť predávajúcemu, ale predávajúci tým , že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve potvrdil jej prebratie spôsobom podľa Zmluvy o zložení zálohy, dal súhlas, aby s touto sumou ako prvou časťou kúpnej ceny zaplatenej spôsobom a v súlade so Zmluvou zložení zálohy, nakladal žalovaný ako sprostredkovateľ. Dôvody odvolania tak ako sú uvedené v odvolaní, sú zavádzajúce a účelové. Žalovaný ako sprostredkovateľ , na prijatie sumy 2 000 eur vystavil príjmový pokladničný doklad založený v súdnom spise. Suma 2 000 eur bola prijatá žalovaným ako sprostredkovateľom z titulu budúcej sprostredkovateľskej provízie a mala byť podľa dohodnutých podmienok zmluvy záujemcovi vrátená, ak by k uzavretiu zmluvy nedošlo. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalovaným (§ 379, § 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. 10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 11. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie . Na základe uvedeného využíva možnosť sa v tomto rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.2,3 C.s.p.) a osobite sa vyporiadava len s dôvodmi, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní. 12. K námietke žalovaného o tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval pri opätovnom rozhodovaní o veci v súlade s uznesením odvolacieho súdu, ktorý zrušil jeho skoršie rozhodnutie odvolací súd konštatuje, že požiadavky na reflektovanie právneho názoru súdu vyššieho stupňa zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri následnom rozhodovaní súdu prvej inštancie výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným odvolacím súdom (§ 226 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, resp. od 1.7.2016 § 391 ods.2 C.s.p.). Je treba uviesť i to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty (rozhodnutie č. 76 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016). 13. V prejednávanom prípade z obsahu spisu zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.1.2016, č.k. 11Co/19/2015-125 bol podľa § 212 ods.3 v spojení s § 221 ods.1 písm. h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej „O.s.p.“) zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.10.2014, č.k. 9C/213/2012-107 a vec bola podľa § 221 ods.2 O.s.p. vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie . Odvolací súd v označenom rozhodnutí vzhľadom na absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho náležitosti uvedené v § 157 ods.2 O.s.p., v ktorom sa súd dostatočným spôsobom nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami (o.i. posúdením námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, vysvetlením charakteru právneho vzťahu medzi stranami, posúdením obsahu záväzkovo právneho vzťahu medzi stranami vzniknutý na základe Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012, posúdením časového momentu, v ktorom sa žalovaný dostal s plnením do omeškania) súd prvej inštancie zaviazal, aby v priebehu ďalšieho konania dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, podľa výsledku vyhodnotenia zvážil možnosť i prípadného ďalšieho doplnenia dokazovania, opätovne o predmete konania rozhodol výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a najmä odôvodnil rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p., t.zn. v ňom uviedol stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú hmotnoprávnu úpravu. 14. Pri zohľadnení obsahu v poradí druhého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že odvolateľom namietanú inú vadu konania nezistil. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol dostatočné a relevantné dôvody, týkajúce sa skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia, na ktorých svoje rozhodnutie založil a ktoré sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce a nevyhnutné, čím postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho uznesení zo dňa 29.1.2016, č.k. 11Co/19/2015-125. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Pri zohľadnení obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam žalovaného treba konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia uvedeným požiadavkám vyhovuje, keď je z neho možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je dostatočné a nie je ho možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné. 15. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení štvrtej hlavy C. s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 16. Pokiaľ žalovaný namieta vo vzťahu k skutkovému zisteniu o ponechaní si zálohy vo výške 2 000 eur žalovaným vyplatenej mu žalobcami 1/,2/ po podpísaní Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012 účelovosť a nevieryhodnosť výpovede C.. Y. Ř. (ktorý bol jedným z budúcich predávajúcich, ktorí so žalobcami 1/,2/ dňa 20.7.2012 uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavretej podľa § 588 Občianskeho zákonníka) o tom, že sumu 2 000 eur prevzal od žalobcu 1/ štatutárny zástupca žalovaného p. V., tieto budúci predávajúci nikdy neprevzal, nevie čo sa s nimi stalo a nikdy nedal súhlas žalovanému alebo jeho štatutárovi ako má naložiť so zálohou 2 000 eur, na tieto odvolací súd neprihliadol. Žalovaným namietaná skutočnosť , že po procesných úkonoch žalobcov 1/,2 bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1.7.2014, č.k. 9C/213/2012-69 podľa ust. § 92 ods.1 O.s.p. pripustený vstup C.. Y.R. Ř. do konania ako žalovaného 2/ a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.9.2014, č.k. 9C/213/2012-89 bolo konanie voči nemu zastavené, sama osebe nemá za následok úvahu o nevieryhodnosti a účelovosti výpovede tohto svedka. Dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie a vyhodnoteným jednak jednotlivo a jednak vo vzájomnej súvislosti (vrátane svedeckej výpovede označeného svedka) nebolo preukázané, že suma 2 000 eur, ktorú na základe Zmluvy o zložení zálohy dňa 20.7.2012 uzavretej medzi žalobcami a žalovaným, nepochybne príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.7.2012 prevzal štatutárny zástupca žalovaného ako zálohu na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti, si žalovaný mal následne podľa dohody s InT.. Y. Ř. ponechať na započítanie ich iných vzájomných záväzkov. Je treba zdôrazniť, že žalovaný bol v spore okrem popretia skutkových tvrdení žalobcov pasívny a svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa ponechania si zálohy vo výške 2 000 eur a toho, že s „uvedenou sumou naložil spôsobom dohodnutým so žalobcami a aj s P.. U. Y. R. C.. Ř. v konaní nepreukázal. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť skutkového zistenia o tom, že žalovaný od žalobcov 1/,2/ na základe Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012 v rovnaký deň zálohu na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 2 000 eur prevzal, túto si bez súhlasu a pokynu budúcich predávajúcich ako má so zálohou naložiť ponechal a napriek tomu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcami 1/,2/ a budúcimi predávajúcimi nedošlo, túto žalobcom v zmysle čl. IV. ods.5 Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012 nevrátil. 17. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 18. Prvoinštančný súd správne posúdil vzájomný vzťah medzi stranami vzniknutý na základe Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012 ako nepomenovanú zmluvu , keďže táto zmluva sa typovo nedá subsumovať pod iné existujúce zákonné ustanovenia . Žalovaná suma 2 000 eur podľa obsahu zmluvy predstavovala v prípade pokiaľ k uzatvoreniu zmluvy dôjde časť kúpnej ceny (čl. III ods.1 Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012) v prospech kupujúceho, v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy alebo oprávneného odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodov na strane budúceho predávajúceho alebo sprostredkovateľa (žalovaného) mala byť vrátená záujemcovi (čl. IV ods. 5 Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012) a v prípade, pokiaľ záujemca nesplní povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v súlade s ustanoveniami Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, mala sa považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho (čl. III ods. 4 Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012). Z obsahu zmluvy nevyplývala povinnosť výplaty akejkoľvek odmeny sprostredkovateľovi (žalovanému) za činnosť súvisiacu s dohodnutým predmetom zmluvy , t.j. zložením platby - zálohy na kúpnu cenu za nehnuteľnosti a zabezpečením všetkých podkladov potrebných pre prevod nehnuteľnosti v prospech záujemcu (čl. II, IV Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do dňa 20.8.2012 (čl. IV ods.1 Zmluvy). Vychádzajúc z uvedeného za situácie, kedy k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcami a budúcimi predávajúcimi nedošlo, nebol žalovaný oprávnený si sumu 2 000 eur, vyplatenú mu žalobcami 1/,2/ na základe Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012 ponechať a závery súdu prvej inštancie o bezdôvodnom obohatení na jeho strane z titulu plnenia bez právneho dôvodu sú vecne a právne správne . 19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane odvolacími dôvodmi nenapadnutého prísudku v časti týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania a výroku o náhrade trov konania, podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p., a v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1/,2/ priznal voči žalovanému spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).