Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/221/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113204561 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113204561.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: N. J., Q.. X.X.XXXX, T. U. XXX, T. U., zastúpený: JUDr. Anna Janáčová, advokátka, Wilsonova ul. 3, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova ul. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 15 280 Eur príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. októbra 2016 č.k. 7C 30/2013-151 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.088 Eur od 28.10.2012 do 16.09.2016 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 11.192,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 10.10.2012 do zaplatenia a v časti o zaplatenie istiny 4.088,00 Eur zastavil, vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. V časti o zaplatenie istiny 11.192,00 Eur s príslušenstvom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%. V časti o zaplatenie istiny 4.088,00 Eur uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. V časti o zaplatenie príslušenstva z istiny 4.088,00 Eur uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 97,48%. Trovy štátu, spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania, vo výške 398,40 Eur uložil zaplatiť žalobcovi vo výške 73,25% a žalovanému vo výške 26,75%. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 245,00 Eur. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobca pôvodne proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 15.280 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej istiny od 10.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, že dňa 7.7.2010 utrpel pri dopravnej nehode poškodenie zdravia prevádzkou dopravného prostriedku Škoda Octavia, ĚCV: D.-XXXAN. Prevádzkovateľ a držiteľ tohto vozidla mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení. Poškodenie žalobcovho zdravia si vyžiadalo hospitalizáciu od 7.7.2010 do 12.7.2010, kedy sa žalobca podrobil aj operačnému zákroku. Z úrazu sa následne liečil 3 roky a v dňoch 18.4.2011- 19.4.2011 sa podrobil ďalšiemu operačnému zákroku. Nárok na náhradu škody si uplatnil prostredníctvom spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia, a.s.. Žalovaný nárok na náhradu škody titulom poškodenia žalobcovho kolena uhradil. Následne dňa 6.6.2011 žalobca prvý krát navštívil psychiatrickú ambulanciu J.. F. D. v D. Y. z dôvodu, že sa mu pravidelne snívalo o dopravnej nehode, mal zhoršený spánok, nechuť do života a schudol 5kg. Túto ambulanciu navštevoval pravidelne raz za mesiac a liečil sa na diagnózu F43 - posttraumatická stresová porucha a F32 - depresívna porucha ľahkého stupňa. Žalobca si nechal vypracovať súkromný znalecký posudok č. 58/2012 J.. D. J., zo záverov ktorého vyplýva, že posttraumatická stresová porucha vyústila do depresívnej poruchy ľahkého stupňa. Psychický stav žalobcu si naďalej vyžadoval liečbu. Istinu vo výške 15 280 Eur si uplatňuje titulom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku, nakoľko je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil: uznesenie Okresnej prokuratúry Dunajská streda, sp. zn. 1Pv/615/2010-12 zo dňa 21.12.2010, kópiu lekárskych správ J.. D., súkromný znalecký posudok č. 58/2012, list, ktorým si uplatnil nárok titulom SSÚ zo dňa 9.7.2012 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní s poukazom na ust. § 823 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že náhradu škody platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poisťovateľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzok voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu. Pasívne legitimovaným v konaní je v tomto prípade škodca a nie poisťovňa. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania, keď mal za to, že nárok bol u žalovaného uplatnený dňa 27.7.2011. Lekársky posudok o SSÚ bol vystavený lekárom dňa 15.7.2011 a žalobca už vtedy vedel, kto mu škodu spôsobil. Žaloba bola na súd podaná dňa 13.2.2013. Premlčacia lehota podľa neho uplynula dňa 16.7.2012. Okrem uvedeného žalovaný namietal aj výšku uplatneného nároku. Tvrdil, že z dôvodu objektívneho posúdenia bodového hodnotenia v znaleckom posudku č. 58/2012 požiadal znaleckú organizáciu FORENSIC o posúdenie znaleckého posudku. Na základe vyjadrenia znaleckej organizácie žalovaný žalobcom predložený súkromný znalecký posudok neakceptoval. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného poukázal na zákon č. 381/2001 Z.z., ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Ustanovenie § 15 citovaného zákona upravuje priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, čo v praxi znamená, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý je pasívne legitimovaný v konaní. K námietke premlčania uviedol, že pri práve na náhradu škody na zdraví platí iba subjektívna premlčacia doba. Plynutie objektívnej premlčacej doby je v týchto prípadoch vylúčené s poukazom na osobitnú povahu práva. O škode na zdraví (SSÚ) sa dozvedel zo znaleckého posudku č. 58/2012 a preto s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola podľa neho žaloba podaná včas. 5. Pretože medzi stranami sporu bolo sporné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.11.2014 č.k. 7C/30/2013-77, ktoré bolo zmenené uznesením zo dňa 9.9.2015, č.k. 7C/30/2013-92, nariadil znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril J.. Z. G., R.. Predmetný znalecký posudok č. 10/2016 bol súdu doručený dňa 16.2.2016. 6. Žalobca podaním zo dňa 7.10.2016 vzal žalobu v časti o zaplatenie celej istiny späť z dôvodu, že vzhľadom na znalecký posudok č. 10/2016 mu žalovaný dňa 14.9.2016 uhradil sumu 4.088 Eur, ktorá zodpovedá bodovému hodnoteniu podľa znaleckého posudku (260 bodov x 15,72 Eur). Naďalej si uplatňoval nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.088 Eur od 10.10.2012 do 16.9.2016. Žalovaný so späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 24.10.2016 súhlasil. 7. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP v časti o zaplatenie 11.192,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 10.10.2012 do zaplatenia a v časti o zaplatenie istiny 4.088,00 Eur konanie zastavil. 8. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.088 Eur od 10.10.2012 do 16.9.2016. 9. K uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 24.10.2016. Poukazoval na ust. § 6 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. s tým, že poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda a neuspokojili sa nároky poškodeného. Žalobu teda považoval za podanú predčasne. Taktiež uviedol, že znalecký posudok č. 58/2012 nemal oporu v lekárskych správach žalobcu. Uviedol, že sa nebránil poskytnutiu plnenia v prípade preukázania poškodenia zdravia, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že po vykonaní znaleckého posudku č. 10/2016 poskytol žalobcovi plnenie. Bol toho názoru, že príslušenstvo pohľadávky by nemalo byť na ťarchu žalovanému, nakoľko je to žalobca, ktorý má povinnosť svoj nárok hodnoverne preukázať. Uplatnený nárok bol až do vykonania dokazovania znaleckým posudkom č. 10/2016 nepreukázaný a preto mal za to, že nedal svojim správaním príčinu na začatie súdneho konania. 10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a znaleckým dokazovaním na zistenie výšky bodového ohodnotenia SSU. Z tvrdení, ktoré medzi stranami neboli sporné, zistil, že žalobcovi bola v dôsledku dopravnej nehody, spôsobenej poistencom žalovaného spôsobená škoda na zdraví, ktorú žalovaný odškodnil postupne v žiadanom rozsahu. Žalobca si časť nároku na náhradu škody na zdraví, ktorý bol predmetom tohto konania, uplatnil u žalovaného dňa 12.7.2012. Žalovaný v lehote do 3 mesiacov od oznámenia škodovej udalosti žalobcovi nezaslal oznámenie vysvetľujúce dôvody, pre ktoré nebolo možné plnenie poskytnúť ani plnenie, zodpovedajúce nároku, uplatnenom v tomto konaní. Žalovaný poskytol žalobcovi dňa 16.06.2016 (v priebehu konania) poistné plnenie vo výške 4.088 Eur (táto skutočnosť mu vyplývala aj z výpisu z účtu, ktorý predložil žalobca). Skutkový stav, zistený z ostatných dôkazov nesumarizoval, pretože pre posúdenie veci nebol podľa neho rozhodujúci. 11. Konštatoval, že medzi stranami nebol sporný skutkový stav, sporným vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania bolo iba právne posúdenie veci. Uviedol, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním žalobcu zo dňa 7.10.2016 zostal nárok na zaplatenie úroku z omeškania s poskytnutím plnenia žalovaným ako poisťovne žalobcovi ako poškodenému dopravnou nehodou, ktorú zavinil klient žalovaného, za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) žalobcu v dôsledku spôsobenej psychickej ujmy. 12. Tento nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 11 ods. 6 písm. b), ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného do 30.6.2012, 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, § 5 ods. 5, § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 437/2004 Z.z. 13. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. platí, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Zákon č. 381/2001 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku osobitnou právnou úpravou majúcou prednosť. 14. Nestotožnil sa ani s námietkou premlčania vznesenou žalovaným a odôvodnenou tým, že lekársky posudok o SSU bol vyhotovený dňa 15.7.2011, ktorým dňom sa žalobca dozvedel o výške škody a v tom čase už aj vedel o tom, kto za škodu zodpovedá a že žaloba bola podaná na súd dňa 13.2.2013, preto podľa žalovaného premlčacia lehota uplynula žalobcovi dňa 16.7.2012. Súd prvej inštancie skonštatoval, že znalecký posudok č. 58/2012, titulom ktorého si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, bol vyhotovený dňa 1.6.2012 a týkal sa sťaženia spoločenského uplatnenia za poškodenie, ktorým boli psychické ujmy žalobcu. Znaleckým posudkom zo dňa 15.07.2011 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu za poškodenie, ktorým bolo obmedzenie hybnosti kolenného kĺbu. Vo vzťahu k poškodeniu, z ktorého si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok v tomto konania bol vyhotovený až 16.7.2012. Až týmto dňom sa žalobca podľa neho mohol dozvedieť o škode, ktorej náhrady sa domáhal v tomto konaní. Ak teda žalobcovi začala premlčacia doba plynúť odo dňa 1.6.2012, tak s prihliadnutím na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola žaloba podaná včas v dvojročnej premlčacej dobe. Plynutie objektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na škodu na zdraví nevzťahuje. 15. Medzi stranami sporu nemal súd prvej inštancie za sporné, že žalobca si nárok na náhradu škody u žalovaného uplatnil dňa 12.7.2010. V zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. bol žalovaný povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (tzn. do 12.10.2010) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Pretože žalovaný túto svoju povinnosť opomenul, v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania, tzn. do 27.10.2012. Nakoľko žalovaný plnenie v lehote neposkytol, nasledujúci deň, tzn. 28.10.2012 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a to až do poskytnutia plnenia v sume 4.088 Eur dňa 16.9.2016. S poukazom na uvedené žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.088 Eur od 28.10.2012 do 16.9.2016. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania (za obdobie od 10.10.2012 do 27.10.2012) súd prvej inštancie žalobu zamietol. Výšku úroku z omeškania určil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. podľa úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania. 16. S námietkou žalovaného, že uplatnený nárok bol až do vykonania dokazovania znaleckým posudkom č. 10/2016 nepreukázaný a preto nedal svojim správaním príčinu na začatie súdneho konania a nemala by mu byť uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnený úrok z omeškania sa súd prvej inštancie nestotožnil s tým, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť do troch mesiacov informovať poškodeného písomne o dôvodoch odmietnutia poskytnutia plnenia. Následne uplynutím 15 dňovej lehoty sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku považoval za právne irelevantnú hodnovernosť a správnosť znaleckého posudku č.58/2012. Relevantná je skutočnosť, že žalovaný si nesplnil povinnosť v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. 17. Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že žaloba je podaná predčasne, keďže sa žalobca nepokúsil o uzatvorenie dohody o urovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Vo vzťahu k ust. § 6 ods. 1 mal za to, že toto sa vzťahuje iba na mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, čo však nie je predmetom tohto konania. Naviac poukázal na to, že § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. neustanovuje, že pred konaním na súde musí obligatórne prebehnúť konanie u poskytovateľa náhrady, tak ako je tomu napríklad v konaní o náhradu škodu spôsobenej orgánom verejnej moci (Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ..... je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného), ale konanie o uzavretie dohody je formulované ako fakultatívne (poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade), pričom zákon ani neustanovuje subjekt, ktorého zaťažuje iniciovanie takého „dohadovacieho konania“. Preto nemožno poškodeného sakcionovať za nesplnenie povinnosti, ktorú mu zákon ani neuložil. Ustanovenie § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. dáva poškodenému ako aj poskytovateľovi náhrady možnosť uzatvoriť dohodu o spornom nároku, avšak neustanovuje splatnosť nároku poškodeného, iba podmienky uplatnenia nároku na súdu pre prípad, že sa začalo „dohadovacie konanie“. 18. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že príslušenstvo pohľadávky by mu nemalo byť na ťarchu, nakoľko je to žalobca, ktorý má povinnosť svoj nárok hodnoverne preukázať. Dôkazné bremeno v konaní o náhradu škody na zdraví je rozdelené medzi obe strany konania - žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že mu škoda vznikla a aká je jej výška, na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že odopretie poistného plnenia uskutočnil dôvodne. Pretože v konaní nebola preukázaná dôvodnosť odopretia poistného plnenia žalovaným, bol žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie vrátane úroku z omeškania. 19. K nároku na náhradu trov konania uviedol, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je založené buď na kritériu zavinenia v prípade, že sa rozhoduje o ňom pri zastavení konania (§ 256 CSP) alebo na kritériu úspechu pri meritórnom rozhodnutí (§ 255 CSP). 20. V časti o zaplatenie istiny vo výške 11 192,00 Eur s príslušenstvom vzal žalobca s prihliadnutím na znalecký posudok č. 10/2016 žalobu späť. Z procesného hľadiska platí, že v tejto časti zavinil zastavenie konania a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalovanému. 21. V časti o zaplatenie istiny vo výške 4 088 Eur vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že v tejto časti mu žalovaný dňa 14.9.2016 plnil. V tomto prípade platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalovaný, preto priznal nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalobcovi. 22. S poukazom na zamietnutie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti uviedol, že žalobca si tieto uplatnil od 10.10.2012, priznal mu od 28.10.2012, žalobca mal tak v konaní v tejto časti úspech vo výške 98,74% a žalovaný vo výške 1,26%. Miera úspechu žalobcu bola v časti úroku z omeškania 97,48%. Úspech žalobcu určil pomerom počtu dní omeškania, za ktoré mu súd nárok priznal (1419 dní) k pomeru počtu dní omeškania, vo vzťahu ku ktorému si nárok uplatnil (1437 dní). Úspech žalovaného určil pomerom počtu dní omeškania, za ktoré súd nárok zamietol (18 dní) k pomeru počtu dní omeškania, vo vzťahu ku ktorému si nárok uplatnil (1437 dní). Z uvedených dôvodov v časti o zaplatenie príslušenstva z istiny 4.088,00 Eur priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 97,48%. 23. Vzhľadom na celkový predmet konania (o zaplatenie 15.280 Eur s príslušenstvom) mal žalobca v konaní úspech vo výške 26,75% a žalovaný vo výške 73,25%. Nakoľko štát v priebehu konania hradil trovy znaleckého dokazovania vo výške 398,40 Eur (znalecký posudok č. 10/2016), rozhodol s poukazom na úspech strán v spore a náhradu týchto trov pomerne rozdelil podľa miery ich úspechu. 24. V časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 4 ods. 2 písm. ch/ a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti s tým, že predmetom konania bola náhrada škody na zdraví. Žalobca bol podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od súdnych poplatkov. V spore bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 4 088 Eur a preto žalovanému žalovaný (ktorý nie je od poplatku oslobodený) povinný podľa výsledku konania zaplatiť súdny poplatok. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom výšku poplatkovej povinnosti určil podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch zo sumy 4 088 Eur na 245 Eur (6% zo sumy 4 088 Eur). 25. Proti tomuto rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti vo výrokoch I., IV., V., VI., VII a VII. a VIII. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal ho zmeniť a v časti uplatneného nároku z omeškania žalobu žalobcu zamietnuť, nepriznať mu nárok na náhradu trov konania, priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 % a povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu uložiť žalobcovi alebo alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, keď priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 4 088 Eur za obdobie od 28.10.2012 do 16.9.2016. Poukázal na ust. § 6 ods. 1, 3 zákona č. 437/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,...ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Bol toho názoru, že poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. Z ust. § 6 ods. 3 č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že zákon ukladá poškodenému zákonnú podmienku, podľa ktorej sa práva na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia (vrátane jej zvýšenia) môže na súde domáhať až po tom, čo poskytovateľovi náhrady podal návrh na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a ak v lehote do 3 mesiacov od podania návrhu na uzavretie tejto dohody sa neuzatvorila a neuspokojili sa nároky poškodeného. Zákon č. 437/2005 Z.z. podľa neho stanovuje obligatórnu hmotnoprávnu podmienku, a to podanie písomného návrhu na uzatvorenie dohody poskytovateľovi náhrady pred uplatnením nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia cestou súdu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že ust. § 6 ods.1 zák.č. 437/2004 Z.z. sa vzťahuje len na prípady mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenie a že ust. § 6 cit zákona neustanovuje, že pred konaním na súde musí obligatórne prebehnúť konanie u poskytovateľa náhrady, pričom s týmto tvrdením sa nestotožňuje z dôvodu, že z ust. § 6 ods. 3 cit. zákona podľa neho jednoznačne vyplýva, že poškodený pred uplatnením nároku na súde je povinný písomne podať návrh na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, nepovažoval konanie o tejto dohode za fakultatívny inštitút. Fakultatívnym je v podstate výsledok „dohodovacieho konania“, pretože medzi poškodeným a poskytovateľom nemusí dôjsť k dohode, uplatniť svoj nárok cestou súdu však môže poškodený, až keď nedôjde k uzatvoreniu dohody, resp. ak uplynie lehota na uzavretie dohody môže poškodený uplatniť svoj nárok cestou súdu. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal uplatnený nárok žalobcu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko nedošlo k splneniu zákonného predpokladu podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. Za nesprávne považoval aj výroky o náhrade trov konania. Namietal nesprávne posúdenie úspechu v pomere s neúspechom a z dôvodu rozčlenenia jednotlivých výrokov ohľadom nárokov na náhradu trov konania považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné a nemal za zrejmé, ktorá zo strán sporu bola vlastne úspešná. Uviedol, že z hľadiska percentuálneho pomeru úspechu mal žalobca úspech 26,75 % k jeho 73,25 % úspechu, v zmysle zásady zodpovednosti za úspech, v prípade čiastočného úspechu v konaní majú sporové strany právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu, v prípade, ak pomer úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. Mal za to, že v danom spore dosiahol úspech v konaní približne 3- iny žalovanej istiny, preto by nemala byť náhrada trov konania na jeho ťarchu. Uviedol, že sa nebránil poskytnutiu plnenia, pokiaľ bude nárok žalobcu hodnoverným spôsobom preukázaný, avšak aj na posúdenie psychického stavu mali vplyv aj iné okolnosti, čo konštatoval aj znalec J.. Z. G., R., MHA, nakoľko žalobca utrpel inú dopravnú nehodu už skôr, ktorá spolu s ďalšími aspektami podieľala na ovplyvnení psychického stavu žalobcu. J.. J.Y. dospela v znaleckom posudku k nesprávnym záverom, čo sa preukázalo aj v súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najmä s ohľadom na zásadu zodpovednosti za úspech a správanie žalobcu, ktorým svojim konaním zavinil zastavenie konania v časti, súd prvej inštancie podľa neho nesprávne vyhodnotil (vyčíslil) pomer úspechu, keď tento priznal žalobcovi vo väčšej miere, než mu podľa zásady zodpovednosti za úspech prislúcha. Skutočnosť, že žalobca uplatnil na súde zjavne nedôvodný návrh, by nemal byť na jeho ťarchu, ale by mal byť zohľadnený aj v rozhodnutí o trovách konania. Rozporoval aj znenie výrokov VII a VII napadnutého rozsudku týkajúce sa náhrady trov štátu a náhrady za súdny poplatok, nakoľko tieto výroky majú základ rovnako v nesprávnom posúdení veci. Mal za to, že by nemal znášať trovy spojené so zaplatením súdneho poplatku, nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby, a teda súd žalobe nevyhovel. 26. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že svojou žalobou si uplatňoval nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za svoje psychické problémy v zmysle znaleckého posudku J.. J.Y., neuplatňoval si nárok na zvýšenie SSU v zmysle ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Úrok z omeškania si uplatňoval v zmysle § 11 ods. 5 písm. b/ (teraz ods. 6 písm. b/) zák. č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého je žalovaný povinný vysvetliť poškodenému v lehote 3 mesiacov, prečo neposkytol plnenie, resp. prečo krátil poistné plnenie. Svoj nárok na SSU za psychické problémy si uplatnil listom zo dňa 9.7.2012 a žalovaný mu odpovedal až dňa 15.11.2012, čiže po uplynutí 3 mesačnej lehoty. Na pojednávaní dňa 9.10.2014 založil do súdneho spisu a postúpil žalovanému informáciu o poistení za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla v súvislosti so vstupom Slovenskej kancelárie poisťovateľov, podľa ktorej sú povinní postupovať všetci poisťovatelia, ktorí vykonávajú povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a taktiež aj žalovaný, ktorý je členom tejto kancelárie. Konštatoval, že zákon č. 437/2004 Z.z. novelizoval zákon č. 381/2001Z.z., ktorým sa implementovala 4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/EC a touto novelou bola posilnená ochrana poškodených osôb, najmä v oblasti vymožiteľnosti ich práv na náhradu škody. Zákon bol rozšírený o ust. § 11 ods. 5 (teraz ods. 6), v ktorom je zavedená 3-mesačná lehota na vybavenie škodovej udalosti a povinnosť poisťovateľa vysvetliť poškodenému, prečo neposkytol plnenie, resp. prečo krátil poistné plnenie. Žalovaný mu oznámil zamietavé stanovisko až 15.11.2012, čo je viac ako po 4 mesiacoch. Ak niektorú z týchto povinností poisťovateľ nesplní, je povinný uhradiť úrok z omeškania. Zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu ako ich povinnosť, teda bez ohľadu na to, ši si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie. Bol preto toho názoru, že mu úrok z omeškania prináleží. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom náhrady trov konania poukázal na Komentár Civilného sporového poriadku a na to, že tento nemá ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP, teda na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v ust. § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu).Zásadu úspechu podľa neho teba uplatniť aj na konania, v ktorých výška závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku, v ktorých prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Žalobcovi má byť podľa neho potom priznaná plná náhrada trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy, čo aj zodpovedá pojmu „úspech vo veci“ v zmysle § 255 ods. 1 CSP a zásada úspechu sa uplatní aj v časti príslušenstva uplatneného nároku. 27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom stanovisku uvedenom v odvolaní v tom, že žalobca sa svojho práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia môže na súde domáhať až po tom, čo poskytovateľovi náhrady -žalovanému podal návrh na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom túto podmienku považoval za obligatórne ustanovenú zákonom č. 437/2004 Z.z. Nestotožnil sa tiež s názorom žalobcu, že mu nárok na úrok z omeškania patrí automaticky, ani s jeho argumentáciou ohľadom náhrady trov konania, že úspech vo veci sa skúma len čo do základu, a nie aj čo do výšky. Mal za to, že práve žalobca by mal znášať trovy konania. 28. K tomuto vyjadreniu žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení zotrval tiež na svojom stanovisku, že nežiadal zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., kedy v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %, z ktorého dôvodu nemusel požiadať žalovaného o uzatvorenie dohody o vyrovnaní, ktoré je iba v prípadoch, keď sa žiada navýšiť SSU o 50 % ako prípad osobitného zreteľa. Žiadal len klasické SSU za psychické problémy, na ktoré nie je potrebné požiadať o uzatvorenie dohody o vyrovnaní. A až po tom, keď poskytovateľ náhradu odmietne, tento nárok si uplatniť na súde. Tiež zopakoval, že úroky z omeškania si uplatnil z dôvodu, že žalovaný (poisťovateľ) je povinný v rámci 3- mesačnej lehoty na vybavenie škodovej udalosti má povinnosť vysvetliť poškodenému prečo neposkytol plnenie, resp. prečo krátil poistné plnenie v zmysle ust. § 11 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. a zotrval na svojom stanovisku aj ohľadom nároku na náhradu trov konania. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 30. Žalobca si svojou žalobou voči žalovanému uplatňoval voči žalovanému okrem vyplateného mu odškodnenia vzniknutého mu poškodenia v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 7.7.2010 aj sumu 15 280 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú žalobu v časti istiny po uhradení sumy 4 088 Eur zo strany žalovaného na základe znaleckého posudku vzal v celom rozsahu istiny späť a zotrval na nároku v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4 088 Eur od 10.10.2012 do 16.9.2012, ktorý nárok žalobcu tak zostal predmetom konania po zastavení konania v časti istiny súdom prvej inštancie. Svoj nárok na úrok z omeškania žalobca vyvodzoval z ust. § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. 31. Podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2012 poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 32. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného do 30.6.2012, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 Obč. zák.). 33. Ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/ je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti, poistného plnenia. 34. Žalobca si nárok na náhradu škody u žalovaného uplatnil dňa 12.7.2010. V zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. bol žalovaný povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (do 12.10.2010) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Pretože žalovaný túto svoju povinnosť opomenul, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák., ktorého počiatok vzniku a výšku správne vyčíslil. Odvolacie námietky žalovaného neboli dôvodné. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného a že ust. § 6 ods. 3 č. 437/2004 Z.z. ukladá poškodenému zákonnú podmienku, podľa ktorej sa práva na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia (vrátane jej zvýšenia) môže na súde domáhať až po tom, čo poskytovateľovi náhrady podal návrh na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a ak v lehote do 3 mesiacov od podania návrhu na uzavretie tejto dohody sa neuzatvorila a neuspokojili sa nároky poškodeného. Nie je správny jeho názor, že zákon č. 437/2005 Z.z. stanovuje obligatórnu hmotnoprávnu podmienku, a to podanie písomného návrhu na uzatvorenie dohody poskytovateľovi náhrady pred uplatnením nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia cestou súdu. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného v časti týkajúcej sa náhrady trov konania dôvodiac jeho väčším pomerom úspechu v konaní, nakoľko zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Pri čiastočnom neúspechu respektíve pri určení nižšej náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia ako sa požadovalo (ak neúspech nespočíval priamo v základe nároku), je treba nárok na náhradu trov konania posudzovať podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie tiež správne posúdil otázku procesného zavinenia zastavenia konania a správne vychádzal aj pri rozhodovaní náhrady trov štátu. 35. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).