KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 12. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/187/2018 z 18. 12. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2019, sp. zn. 9Co/187/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1113207877.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/187/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207877
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113207877.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: T.. B. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, O., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, so sídlom
Hlavná 27, Prešov, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a. s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31
325 416, o zaplatenie 283,93 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 24C/54/2013-150 zo dňa 25. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
283,93 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 283,93 € od 8.11.2011 do zaplatenia.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, 2 a 3 a § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2 a § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a § 4
ods. 2 a § 11 ods. 5 a 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako
„zákon č. 381/2001 Z. z.“) Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané,
že na Okresnom súde Prešov bolo vedené konanie, v ktorom sa Kooperativa poisťovňa a. s. VIG
žalobou zo dňa 8.8.2007 podanou na súd dňa 10.8.2007 voči žalovaným 1/ ČSOB Poisťovňa a. s. a
2/ T.. B. A. domáhala, aby jej žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uhradili 901,38€ (27 155,- Sk) s
príslušenstvom, a to z dôvodu, že dňa 4.9.2005 došlo v O. na F.. A. na parkovisku k dopravnej nehode,
pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. U. M., N.: O. s tým, že nehodu mal zaviniť svojím
vozidlom zn. P. M. N.: O. T.. B. A., a to tak, že pri vychádzaní z parkoviska ľavou zadnou časťou svojho
vozidla zachytil pravú prednú časť vozidla poškodeného. Z obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX
vyplynulo, že v rámci znaleckého skúmania sa súdny znalec zaoberal aj tvrdením ČSOB Poisťovňa a.
s., ktorá namietala, že poškodenia na motorovom vozidle zn. P. M. (poistené vozidlo) začínajú vo výške
57 cm a končia vo výške 85 cm, pričom poškodenia na motorovom vozidle zn. U. M. (poškodené vozidlo)
začínajú vo výške 57 cm a siahajú iba do výšky 72 cm, pričom z priloženej fotodokumentácie zobrazujúce
poškodené vozidlo malo byť zjavné, že posuvné meradlo je priložené len do jednej polovice predného
reflektoru. Podľa ČSOB Poisťovne, a. s. malo byť takto vykonané meranie zavádzajúce, nakoľko došlo k
poškodeniu aj prednej kapoty poškodeného vozidla a práve táto sa nachádza vo výške zodpovedajúcej
poškodeniam na poistenom vozidle. Zástupca ČSOB Poisťovne, a. s. uviedol, že nie je možné, aby



boli vozidlá poškodené spôsobom, ako to prezentovali obaja účastníci, a teda nemohlo dôjsť k stretu
motorových vozidiel, pretože markantná ryha a markantný výstupok na vozidlách majú výškový rozdiel
30 cm. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že priebeh predmetnej nehody ako ho popisujú účastníci, t. j. B.
A. M.., v zázname o dopravnej nehode a spolujazdkyňa pani V. A. v hlásení škodovej udalosti a svedok
nehody pani B. K. na pojednávaní Okresného súdu Prešov dňa 10.9.2009, je z technického hľadiska
možný, pričom znalec súčasne detailne opísal priebeh dopravnej nehody z technického hľadiska s
určením výšky škody na vozidle U. M.. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 7C/174/2008 zo dňa 3.
mája 2010 (č. l. 4) konanie zastavil, nakoľko Kooperativa poisťovňa a. s. VIG podaním zo dňa 1.2.2010
vzala v celom rozsahu späť žalobný návrh, keďže ČSOB Poisťovňa, a. s. uhradila dlžnú sumu vrátane
príslušenstva. Okresný súd Prešov v rámci výroku rozhodol aj o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 53,97 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a to podľa § 146 ods. 2 OSP,
nakoľko dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom ČSOB Poisťovňa, a. s. ako žalovaný
1/ tým, že uhradila žalovanú sumu až po podaní žaloby, procesne zavinila zastavenie konania. Súd preto
priznal žalobcovi náhradu trov, vyplývajúcu zo spisu, a to zaplatený súdny poplatok vo výške 53,97 €.
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3Co/104/2010 zo dňa 4. mája 2011 (č. l. 5-6) potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný 2./ T.. B. A. podal
voči výrokovej časti o náhrade trov konania odvolanie, v ktorom namietal nesprávne skutkové zistenia, ku
ktorým dospel Okresný súd Prešov a nesprávne právne posúdenie veci. Bol toho názoru, že zastavenie
konania zavinil iba žalovaný 1/, ČSOB Poisťovňa, a. s., preto mal súd prvého stupňa aplikovať § 146
ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku a na náhradu trov konania mal zaviazať iba žalovaného
1/. Súčasne žiadal priznať trovy prvostupňového konania vo výške 249,39 € a trovy odvolacieho konania
vo výške 37,51 €, na náhradu ktorých mal byť podľa jeho názoru zaviazaný žalovaný 1/. Krajský súd v
Prešove po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietka nesprávneho právneho posúdenie žalovaným
2/ T.. B. A. nebola dôvodná, a teda súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne
aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku. Žaloba podaná žalobcom bola
právne zdôvodnená ust. § 813 Občianskeho zákonníka, pričom zodpovednosť ČSOB Poisťovňe, a.
s. bola právne zdôvodnená ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a zodpovednosť T.. B. A. ako
prevádzkovateľa motorového vozidla ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Žalobca, ktorý podal žalobu
dôvodne, vzal v celom rozsahu späť svoju žalobu z dôvodu uhradenia žalovanej istiny žalovaným
1/, ČSOB Poisťovňou, a. s., po podaní žaloby. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov o povinnosti
žalovaných 1/ a 2/ nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania žalobcovi bola založená pasívna
solidarita týchto subjektov. Z pasívnej solidarity vyplýva, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných
vzniká medzi nimi regresný vzťah, t.j. vzťah žalovaného, ktorý splnil voči druhému žalovanému určitú
povinnosť. Z ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že žalovaný 2/ T.. B. A. ako poistený mal z
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný 1/
ČSOB Poisťovňa, a. s. ako poisťovateľ, za neho nahradil žalobcovi náklady, spojené s uplatňovaním
práva podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Tento zákon však nezbavoval zodpovednosti žalovaného 2/
T.. B. A., proti ktorému bola žaloba rovnako ako proti žalovanému 1/ ČSOB Poisťovni, a. s. podaná
dôvodne. Krajský súd v Prešove uviedol, že žalovaný 2/ T.. B. A. sa nemôže domáhať náhrady trov
prvostupňového a odvolacieho konania voči žalovanému 1/ ČSOB Poisťovni, a. s., keďže obaja boli v
predmetnom súdnom konaní žalovanou stranou. Žiadne zákonné ustanovenie neumožňuje domáhať sa
náhrady trov konania voči účastníkovi (strane), ktorý je tou istou stranou v spore. Z tohto dôvodu odvolací
súd s poukazom na § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozhodnutie Okresného súdu
Prešov vo výroku o trovách konania ako vecne správne a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
a to vzhľadom na to že žalovaný 2/ T.. B. A. nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému žalobcovi
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli tak, že súd žiadnemu z účastníkov (strán)
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/104/2010
zo dňa 4. mája 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2011 a vykonateľnosť dňa 20.5.2011. Uznesenie
bolo doručené B.. V. C. dňa 18.5.2011.

1.2. Z obsahu faktúry zo dňa 24.10.2011 vystavenej B.. V. C., advokátkou, (ako dodávateľkou) T.. B. A.
(ako odberateľovi) vo veci poskytnutia právneho zastúpenia vo veci, vedenej Okresným súdom Prešov
sp. zn. 7C/174/2008 (č. l. 3) vyplýva vyúčtovanie odmeny, a to pokiaľ ide o nasledujúce úkony právnej
pomoci: 1.) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.5.2008 v sume 48,63 €, 2.) účasť na pojednávaní
dňa 10.2.2009 v sume 48,63 €, 3.) vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 11.11.2009 v sume 48,63
€ a odvolanie proti uzneseniu zo dňa 14.5.2010 v sume 24,31 €, spolu 170,20 €, režijný paušál 27,42
€, základ dane DPH 19 % v sume 32,34 €, súdny poplatok v sume 53,97 €, celkovo spolu 283,93 €. Z



obsahu žiadosti žalobcu podanej prostredníctvom advokátskej kancelárie B.. V. C. zo dňa 24.10.2011
a adresovanej ČSOB Poisťovňa a. s. (č. l. 7) vyplýva žiadosť, aby žalovaný v lehote siedmych dní od
doručenia výzvy, poukázal na účet právneho zástupcu žalobcu sumu 283,93 € ako náhradu vyúčtovania
odmien a výdavkov za advokátske úkony, ktoré vznikli žalobcovi v súdnom konaní. Z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 3.8.2012 (č. l. 105) vyplýva, že žalobca uhradil B.. C. sumu 300,- €.

1.3. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a na
základe predložených listinných dôkazov súdu preukázal zo strany žalovaného porušenie právnej
povinnosti škodovú udalosť odborne prešetriť, vznik škody v sume 283,93 € a príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Medzi stranami
nebola sporná existencia zmluvného vzťahu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Taktiež medzi nimi nebolo sporné, že dňa 4.9.2005 došlo v O. na F.. A. na parkovisku
ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. U. M., N.: O. s tým, že
nehodu mal zaviniť žalobca svojím vozidlom zn. P. M. EČV: O., a to tak že pri vychádzaní z parkoviska
vodič vozidla zn. P. M.G. zachytil ľavou zadnou časťou pravú prednú časť vozidla zn. U. M. (ďalej
len ,,škodová udalosť“). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný najprv neuznal škodovú udalosť a
odmietol poskytnúť regresnú náhradu poisťovni, s ktorou mal majiteľ poškodeného motorového vozidla
uzavretý zmluvný vzťah. Napokon medzi stranami nebolo sporným ani to, že žalovaný poskytol za
žalobcu poistné plnenie tretiemu subjektu až na základe znaleckého posudku č. X/XXXX v priebehu
iného súdneho konania, v ktorom vystupovali žalobca a žalovaný na jednej strane, a v ktorom mal
žalobca svojho právneho zástupcu. Žalobca bez pochybností preukázal, že žalovaný po oznámení
škodovej udalosti zo dňa 4.9.2005 túto riadne nevyšetril, čím porušil svoje povinnosti, vyplývajúce z ust.
§ 11 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., platného a účinného v čase vzniku škodovej udalosti.

1.4. Bolo vecou žalovaného ako zmluvnej poisťovne žalobcu, v akom rozsahu pristúpi k preskúmaniu a
k riadnemu vyšetreniu škodovej udalosti. Ak sa žalovaný na jednej strane uspokojil so záverom svojho
likvidátora, podľa ktorého stopy po údajnej nehode na motorových vozidlách v žiadnom prípade nemohli
byť spôsobené tak, ako ich opísali účastníci nehody, a teda porovnaním fotodokumentácie poškodenia
vozidiel zn. U. M. a zn. P. M. mal žalovaný pôvodne za to, že vzájomný charakter pri poškodeniach
nezodpovedal stopám, ktoré by nasvedčovali tomu, že k nim došlo vzájomným stretom, pričom na
druhej strane žalovaný na základe znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného v priebehu súdneho
konania prehodnotil svoje pôvodné odmietavé stanovisko a poskytol poisťovni poškodeného poistné
plnenie, dopustil sa podľa názoru súdu prvej inštancie nesprávneho úradného postupu pri likvidácii
poistnej udalosti. Žalovaný svoje pôvodné stanovisko založil iba na posúdení obrazových záznamov zo
škodovej udalosti, pričom sa uspokojil so záverom, podľa ktorého markantná ryha a markantný výstupok
na vozidlách predstavujú výškový rozdiel 30 cm, následkom čoho nemohlo dôjsť ku škodovej udalosti.
Takýto záver žalovaného však nemal oporu v odbornom posúdení, čo vyplýva najmä zo znaleckého
posudku č. X/XXXX, v ktorom súdny znalec z technického hľadiska detailne opísal priebeh dopravnej
nehody a určil výšku škody na poškodenom motorovom vozidle. Neodborné posúdenie škodovej udalosti
zo strany žalovaného bolo preukázané nielen znaleckým posudkom č. X/XXXX, ale najmä skutočnosťou,
že žalovaný v priebehu súdneho konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/174/2008 nepriamo uznal
porušenie svojich povinností vyplývajúcich z § 11 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., a to
tým spôsobom, že na základe znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý v podstate negoval výsledky
zistené na základe pôvodného vyšetrenia škodovej udalosti, žalovaný poskytol poistné plnenie poisťovni
poškodeného subjektu. Žalobca tak súdu preukázal, že žalovaný na základe neodborného prístupu v
rámci šetrenia škodovej udalosti zapríčinil nielen začatie súdneho konania, ale v konečnom dôsledku aj
jeho zastavenie. Pokiaľ išlo o zistenie druhého predpokladu, a to vzniku škody, žalobca bez pochybností
súdu preukázal, že v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/174/2008
a v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 3Co 104/2010 splnomocnil na právne
zastupovanie advokátku B.. V. C., aby mu poskytovala právnu pomoc, za ktorú si napokon na základe
faktúry zo dňa 24.10.2011 vyúčtovala odmenu v sume 283,93 € (§ 1 ods. 2, § 18 ods. 1 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii). Žalobca prostredníctvom príjmového pokladničného dokladu vystaveného
B.. C. preukázal úhradu vyúčtovanej odmeny, následkom čoho došlo k úbytku majetku na strane žalobcu.
V súvislosti s tretím predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody súd zistil, že ak by žalovaný
pri prešetrení škodovej udalosti zo dňa 4.9.2005 postupoval v súlade s § 11 ods. 5 a ods. 6 zákona č.
381/2001 Z. z. a požiadal znalca o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku za
účelom preverenia tvrdení zo strany účastníkov dopravnej nehody a obrazových záznamov z miesta



škodovej udalosti, nezapríčinil by začatie súdneho konania, vedeného Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. 7C/174/2008 a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 3Co 104/2010, v ktorých si T.. B. A. zvolil
právneho zástupcu. Krajský súd v Prešove uviedol, že (v danom konaní) žalovaný 2/, T.. B. A., ako
poistený mal z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo,
aby žalovaný 1/, ČSOB Poisťovňa, a. s., ako poisťovateľ za neho nahradil žalobcovi (t.j.
Kooperativa poisťovňa, a. s. VIG) náklady, spojené s uplatňovaním práva podľa zákona č. 381/2001 Z.
z (§ 4 ods. 2). Poistený T.. B. A. z dôvodu zavinenia dopravnej nehody svojím vozidlom bol povinný
strpieť pasívnu vecnú legitimáciu v súdnom konaní, avšak mal legitímne právo očakávať, že z dôvodu
existencie zmluvného vzťahu s ČSOB Poisťovňou, a. s. táto poistnú udalosť náležite vyšetrí, a to tak
aby bolo nespochybniteľné, či poškodený subjekt má nárok na poistné plnenie alebo nie. Ak teda
žalovaný riadne nevyšetril škodovú udalosť, vystavil svojho klienta riziku účasti v súdnom konaní na
strane žalovaného, čo sa aj stalo. Ak by súdne konanie skončilo v neprospech žalobcu t. j. Kooperativy
poisťovne a. s. VIG, poistený (t. j. T.. B. A.) by bol povinný strpieť svoju pasívnu vecnú legitimáciu (§ 427
OZ), ako aj skutočnosť, že ČSOB Poisťovňa a. s. postupovala správne, ak neposkytla poistné plnenie
poškodenému subjektu. Ak by T.. A. vznikli trovy právneho zastúpenia, v prípade zamietnutia žaloby by
ČSOB Poisťovni, a. s. nevznikla povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia, nakoľko tieto trovy by
hradil neúspešný žalobca (t. j. Kooperativa poisťovňa, a. s. VIG). V tomto prípade je však nepochybné,
že ak by si ČSOB Poisťovňa a. s. riadne splnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zákona č. 381/2001
Z. z., k súdnemu konaniu by nedošlo, a teda by nevznikli trovy právneho zastúpenia na strane T.. B. A..
Ak T.. B. A. vznikli výdavky v súvislosti s právnym zastupovaním, a ak ČSOB Poisťovňa, a. s. poskytla
plnenie až na základe znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní, spôsobila vznik škody na
strane T.. B. A. vo forme trov právneho zastúpenia. Bolo vecou T.. B. A., či si
pre účely súdneho konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/174/2008 a Krajským
súdom v Prešove pod sp. zn. 3Co 104/2010 zvolí právneho zástupcu. Ak k tomu došlo, a ak žalovaný
porušením svojich povinností spôsobil nielen začatie súdneho konania, ale aj jeho zastavenie, je povinný
nahradiť žalobcovi škodu, ktorú preukázal na základe faktúry zo dňa 24.10.2011 a na základe príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 3.8.2012. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, spočívajúcou v
tvrdení o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti na strane žalovaného
a vznikom škody.

1.5. Pokiaľ išlo o námietku premlčania uplatnenú žalovaným, v zmysle ktorej sa žalobca mal dozvedieť
o vzniku škody v čase podania odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/174/2008
v roku 2010, pričom premlčacia lehota mala márne uplynúť v roku 2012, súd prvej inštancie v tejto
súvislosti dospel k záveru, že žalobca sa mohol dozvedieť o vzniku škody až po tom, ako došlo k
vyhláseniu a doručeniu uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 104/2010 zo dňa 4. mája 2011,
na základe ktorého odvolací súd nepriznal T.. B. A. náhradu trov konania vo vzťahu k ČSOB Poisťovni,
a. s. Krajský súd v Prešove v odôvodnení uviedol, že žalovaný 2/ (t.j. T.. B. A.) sa nemôže domáhať
náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania voči žalovanému 1./ (t.j. ČSOB
Poisťovňa, a. s.), keďže obaja účastníci boli v predmetnom súdnom konaní žalovanou stranou, a teda
žiadne zákonné ustanovenie neumožňovalo T.. B. A. domáhať sa náhrady trov konania voči účastníkovi,
ktorý je tou istou stranou v spore. O vzniku škody v sume 283,93 € sa tak žalobca mohol reálne dozvedieť
najskôr dňa 18.5.2011, kedy bolo právnemu zástupcovi žalobcu B.. C. doručené uznesenie Krajského
súdu v Prešove, na základe ktorého sa žalobca, resp. jeho právny zástupca mal možnosť oboznámiť s
právnym vyhodnotením odvolacieho súdu. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody v
sume 283,93 € začala žalobcovi plynúť dňa 19.5.2011 a márne by uplynula dňa 18.5.2013 (§ 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ak k doručeniu žalobného návrhu Okresnému súdu Bratislava I došlo dňa
1.3.2013, nedošlo na strane žalobcu k márnemu uplynutiu premlčacej doby, preto súd prvej inštancie
vyhodnotil námietku premlčania uplatnenú žalovaným ako nedôvodnú.

1.6. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol že žalobca v konaní preukázal, že na
základe predžalobnej výzvy zo dňa 24.10.2011 požiadal žalovaného o úhradu škody v sume 283,93 €,
a to v lehote siedmych dní od doručenia výzvy. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil,
súd s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 283,93 € od 8.11.2011 do zaplatenia.

1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s poukazom
na to, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný a vznikol mu nárok na priznanie náhrady trov konania voči



neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov mal súd prvej inštancie rozhodnúť po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v pôvodnom súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/174/2008 podal žalobca T.. B. A. (v tom konaní žalovaný
2/) dňa 17.5.2010 Okresnému súdu Prešov odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. Odvolanie
bolo datované dňom 14.5.2010 a smerovalo proti výroku otravách konania. Žalobca T.. B. A. žiadal,
aby prvoinštančný súd v uznesení zaviazal žalovaného ČSOB Poisťovňu, a.s. (ako žalovaného 1/ v tom
konaní), zaplatiť jemu, ako žalovanému 2/ v danom konaní, trovy jeho právneho zastúpenia, ako aj trovy
odvolacieho konania. Žalobca, T.. B. A., už v tomto odvolaní podrobne expressis verbis rozpísal, a to
v jeho postskriptuálnej časti, vyčíslenie nákladov trov právneho zastúpenia „1. stupňového konania v
sume 249,39 €“, ako aj náhradu trov „odvolacieho konania v sume 37,51 €“. Uznesením sp. zn. 3Co
104/2010 zo dňa 4. mája 2011 Krajský súd v Prešove potvrdil vo výroku o trovách konania uznesenie
Okresného súdu Prešov v pôvodnom konaní. Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho uznesenia
vyslovil stanovisko, že v súvislosti s odvolacími námietkami, odvolací súd uvádza, že žalovaný 2/ (v
tom konaní T.. B. A.) sa nemôže domáhať náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania voči
žalovanému 1/ (v tom konaní ČSOB Poisťovňa, a. s.), keďže obaja účastníci (strany) sú v predmetnom
súdnom konaní žalovanou stranou. Žiadne zákonné ustanovenie totiž neumožňuje domáhať sa náhrady
trov konania voči účastníkovi, ktorý je tou istou stranou v spore.

2.1. V tomto konaní (vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/54/2013) uplatnenú
pohľadávku na náhradu škody už v pôvodnom konaní terajší žalobca jednoznačne identifikoval
rozsahom, ako aj vedomosťou o tom, kto je údajne zodpovedný za vznik tejto pohľadávky, a to vo svojom
odvolaní zo dňa 14.5.2010. Počas konania v tejto veci žalovaný opakovane poukazoval na skutočnosť,
že v pôvodnom konaní neboli naplnené podmienky spočívania premlčacej lehoty podľa § 112 prvá
veta Občianskeho zákonníka. Bolo preukázané, že terajší žalobca, T.. B. A., mal vedomosť o svojej
pohľadávke v podobe náhrady trov právneho zastúpenia v pôvodnom konaní proti ČSOB Poisťovni,
a. s., a to najneskôr v dobe podávania odvolania v pôvodnom konaní dňa 14.5.2010, v ktorom túto
pohľadávku konkretizoval a podrobne rozpísal. V danej veci bolo podstatné posúdenie, či v pôvodnom
konaní podaním odvolania terajším žalobcom a vtedajším spolužalovaným došlo k prerušeniu plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka,
ktorá začala plynúť dňa 14.5.2010. Súd prvej inštancie sa v písomnom vyhotovení napadnutého
rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej je v odbornej právnickej literatúre
zverejnený judikovaný názor: „Uplatnením práva na súde sa zastavuje plynutie premlčacej doby iba
vo vzťahu k osobe, voči ktorej sa vedie toto konanie (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.
apríla 1999, sp. zn. 25 Cdo 129/1999). V pôvodnom konaní na Okresnom súde Prešov bola žalobcom
spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. VIG a táto spoločnosť si uplatňovala svoj regresný nárok.
Predmetom sporu tohto žalobcu nebola pohľadávka vzniknutých trov právneho zastúpenia terajšieho
žalobcu. Terajší žalobca, T.. B. A., v pôvodnom konaní si neuplatnil žalobou proti ČSOB Poisťovni, a.
s. náhradu trov, ktoré sú teraz predmetom jeho žaloby v terajšom konaní. Naopak, v tomto pôvodnom
konaní bol tak, ako ČSOB Poisťovňa, a. s., žalovanou stranou. Terajší žalobca uplatnil proti ČSOB
Poisťovni, a. s. jeho pohľadávku až dňa 1.3.2013 na Okresnom súde Bratislava I, a teda až týmto
uplatnením sa zastavilo plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k ČSOB Poisťovni, a. s. Z uvedených
skutočností sa dá rozumne predpokladať, že v žiadnom prípade nemohlo vzniknúť v pôvodnom konaní
na Okresnom súde Prešov pre T.. B. A. zastavenie plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k osobe, ktorá
bola v tom istom účastníckom postavení (stranou v spore). Z týchto dôvodov žalovaný naďalej zotrval na
námietke premlčania. Pohľadávka žalobcu na náhradu škody proti ČSOB Poisťovni, a. s. sa premlčala
najneskôr dňa 14.5.2012 z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty. Dôvody, ktoré uviedol Okresný súd
Bratislava I v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, podľa ktorých sa o vzniku škody v sume
283,93 € sa terajší žalobca mohol reálne dozvedieť najskôr dňa 18.5.2011, kedy bolo právnemu
zástupcovi žalobcu, B.. C., doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove, sú preto nesprávnymi
skutkovými zisteniami, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.



2.2. V závere svojho odvolania žalovaný uviedol, že žalobca, T.. B. A., považoval regresný nárok
spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. VIG proti nemu za oprávnený, pretože sa cítil zodpovedný
za vznik škody, ktorá bola predmetom regresného nároku, ale napriek tomu tento nárok odmietol
spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. VIG zaplatiť a vystavil sa tak nebezpečenstvu vymáhania
tohto nároku súdnou cestou. Žalovaný predpokladal, že dôvod neplnenia bol ten, že sa spoliehal na
to, že v rámci jeho povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla bude žalovaný za neho automaticky plniť uvedený regresný nárok. Žalovaný,
ČSOB Poisťovňa, a. s., považovala regresný nárok spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. VIG
za nepreukázaný, a teda neoprávnený z dôvodu vážnych pochybností, či sa udalosť stala tak, ako to
uvádzali účastníci dopravnej nehody dňa 4.9.2005 v Poprade. Hmotnoprávne a procesné postavenie
žalovaného v pôvodnom konaní bolo dané osobitným zákonom č. 381/2001 Z. z. Postup žalobcu
bol v súlade s ustanovením § 15 zákona č. 381/2001 Z. z, Súčasne sa aj žalovaný vystavil v
súlade s citovaným ustanovením nebezpečenstvu vymáhania regresnej pohľadávky súdnou cestou. V
citovanom zákone sa v ustanoveniach § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 kladie dôraz na povinnosť preukázania
nároku poškodeného na náhradu škody. Preto bolo konanie žalobcu súladné so zákonom, podľa
ktorého z dôvodu pochybností o preukázaní nároku spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. VIG
založil žalovaný svoju zákonnú procesnú obranu na preukázaní nároku na náhradu škody nezávislým
znaleckým posudkom. Nemohlo v žiadnom prípade ísť o protiprávne konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že pokiaľ by žalobca podal žalobu
o náhradu škody voči žalovanému počas konania pred Okresným súdom Prešov, takáto žaloba by
bola predčasná z dôvodu neurčitosti. Z uvedeného je námietka premlčania neopodstatnená. Žalobu
bolo možné podať až po právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Prešov, kedy bola ustálená výška
škody. Súd prvej inštancie sa vecne správne vyporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli z procesného
útoku predkladané stranami a na základe vykonaných dôkazov hmotnoprávne a procesnoprávne dospel
k správnemu právnemu názoru a rozhodnutiu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v pôvodnom
konaní sa nedopustil protiprávneho konania s poukazom na § 4 ods. 2 a § 15 zákona č. 381/2001
Z. z., ktoré kladú dôraz na povinnosť preukázania nároku poškodeného na náhradu škody, toto jeho
tvrdenie bolo vyvrátené v pôvodnom konaní správou likvidátora, ktorý len bez udania dôvodov oznámil,
že poistná udalosť nezodpovedala fotografickej dokumentácii. Žalovaný mal postupovať v zmysle §
4 a § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý ukladá poisťovateľovi povinnosť bez zbytočného
odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a/ skončiť prešetrovanie
na zistenie rozsahu, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol
poskytnúť poistné plnenie. Z predchádzajúceho konania je zrejme, že žalovaný nepostupoval v zmysle
citovaného ustanovenia, o čom svedčí list Odboru likvidácie poistných udalostí, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.12.2015, kde likvidátor len porovnal fotodokumentáciu bez riadneho prešetrenia a bez uvedenia
dôvodov, v čom vidí rozpor rozsahu poškodenia. Uviedol len, že nebola preukázaná poistná udalosť.
Na tento postup žalovaného, ktorý nebol v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. poukázal aj znalec vo
svojom Znaleckom posudku č. X/XXXX, kde konštatuje, že pri posudzovaní rozsahu poškodenia vozidla
Renault bolo prihliadnuté na fotodokumentáciu, ktorú zhotovil zástupca ČSOB Poisťovne, a. s., avšak
táto fotodokumentácia bola nevhodná pre použite v rámci korešpondencie poškodenia vozidiel s využitím
programového vybavenia PC-CRASH. Naopak vykonanou fotodokumentáciou vozidla U. M. zástupcom
poisťovne KOOPERATIVA, a. s. VIG (pôvodný žalobca pred Okresným súdom Prešov) bola vykonaná
a podpísaná znalcom vzájomnou korešpondenciou s využitím uvedeného programu. Žalovaný v lehote
troch mesiacov neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
poistné plnenie, pričom táto povinnosť mu vyplýva priamo z cit. zákonného ustanovenia § 11 zák. č.
381/2001 Z. z. Poistná udalosť nastala 4.9.2005 a oznámenie zo strany žalovaného došlo až 15.12.2005.

4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobcu nepodal.

5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379
a § 380 ods. 1 C.s.p. (t. j. v celom rozsahu) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol
odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 C.s.p.
keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil.



6. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

9. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, pričom zistenia relevantné pre rozhodnutie vo veci
možno stručne zhrnúť tak, že na Okresnom súde Prešov bolo pod sp. zn. 7C/174/2008 vedené konanie
o regresnú náhradu škody medzi poisťovňou KOOPERATIVA, a. s. VIG na strane žalobcu a ČSOB
Poisťovňou, a. s. ako žalovaným 1/ a T.. B. A. ako žalovaným 2/. T.. B. A. udelil plnú
moc na svoje zastupovanie v danom konaní advokátke B.. V. C., so sídlom I. XX, O.. V predmetnom
konaní si KOOPERATIVA, a. s. VIG uplatnila regresný nárok zodpovedajúci poistnému plneniu, ktoré
ako poisťovňa poskytla titulom škodovej udalosti vzniknutej stretom motorových vozidiel, za ktorú
zodpovedal ako škodca T.. B. A., ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. s ČSOB Poisťovňou, a.
s. V priebehu konania sp. zn. 7C/174/2008 ČSOB Poisťovňa a. s. uhradila žalovanú sumu a z tohto
dôvodu vzala KOOPERATIVA, a. s. VIG svoju žalobu podaním zo dňa 1.2.2010 späť a žiadala konanie
zastaviť. Okresný súd Prešov rozhodol uznesením č. k. 7C/174/2008-189 zo dňa 3. mája 2010 tak, že
konanie zastavil a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu
trov konania. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal T.. B. A. (v tom konaní
žalovaný 2/) odvolanie zo dňa 14.5.2010, v ktorom v zásade žiadal, aby bola ČSOB Poisťovňa, a. s. (v
danom konaní žalovaný 1/) zaviazaná nahradiť mu trovy konania. O tomto odvolaní rozhodol Krajský
súd v Prešove uznesením sp. zn. 3Co 104/2010 zo dňa 4. mája 2011 tak, že uznesenie Okresného
súdu Prešov v napadnutej časti potvrdil, poukazujúc pri tom najmä na skutočnosť, že procesný predpis
nedovoľuje domáhať sa náhrady trov konania voči subjektu, ktorý vystupuje v konaní na tej istej strane.

10. Vyššie uvedený skutkový stav súd prvej inštancie však právne neposúdil v celom rozsahu správne.
Záver prvoinštančného súdu o existencii samotného práva na náhradu škody žalobcu voči žalovanému
je nepochybne správny. Žalovaný ako poisťovateľ bol povinný na základe poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradiť za žalobcu škodu, za ktorú zodpovedal
žalobca oprávnenému subjektu, v tomto prípade poisťovni KOOPERATIVA, a. s. VIG. Poisťovňa má v
zmysle § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a následne do 15 dní po skončení prešetrovania poskytnúť poistné plnenie.
Nakoľko tieto svoje povinnosti žalovaný nesplnil, poistnú udalosť riadne nevyšetril a neposkytol poistné
plnenie, vyvolal tak súdne konanie o regresnú náhradu škody iniciované poisťovňou KOOPERATIVA,
a. s. VIG, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/174/2008. Trovy konania vo
forme trov právneho zastúpenia, ktoré v danom konaní vznikli žalobcovi T.. B. A., potom nepochybne
predstavujú škodu, o ktorú sa jeho majetok zmenšil oproti stavu, v ktorom by si žalovaný splnil svoje
povinnosti podľa § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. a riadne a včas poskytol poistné plnenie.
Z uvedeného vyplýva, že všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu boli u žalovaného splnené.

11. Súd prvej inštancie však nesprávne právne posúdil otázku premlčania žalobcovho práva na náhradu
škody, ktorou sa bol povinný zaoberať z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania. Premlčanie
je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť
námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva,
t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. V prejednávanej veci ide o spor o náhradu škody. Pre právo na náhradu škody Občiansky
zákonník stanovuje osobitnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je dvojročná, a začína plynúť odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Okrem toho sa právo na náhradu škody
premlčuje tiež v objektívnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná a v prípade škody spôsobenej úmyselne
desaťročná, začínajúcej plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví). Na premlčanie práva postačuje márne uplynutie ktorejkoľvek premlčacej lehoty, teda



uplynutie subjektívnej lehoty, hoci objektívna lehota ešte neuplynula, alebo naopak uplynutie objektívnej
lehoty, aj keď subjektívna lehota neuplynula, prípadne vôbec nezačala plynúť.

12. V posudzovanej veci žalobcovi uplynula subjektívna premlčacia lehota skôr, než podal žalobu na
súd prvej inštancie. Ako už bolo uvedené, začiatok jej plynutia zákon viaže na nadobudnutie subjektívnej
vedomosti poškodeného subjektu (kumulatívne) o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. V
konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil náhradu trov konania voči žalovanému v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/174/2008, a to formou odvolania zo dňa 14.5.2010 voči
výroku o trovách konania obsiahnutého v uznesení o zastavení konania č. k. 7C/174/2008-189 zo
dňa 3. mája 2010, v ktorom konkrétne vyčíslil tarifnú odmenu advokátka za jednotlivé úkony spolu vo
výške 286,90 € (v žalobe ju neskôr znížil na 283,93 €) a označil žalovaného ako subjekt, od ktorého
sa náhrady trov konania domáha. Najneskôr dňom spísania predmetného odvolania (14.5.2010) preto
žalobca musel mať vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, čo sú skutočnosti, od ktorých sa
odvodzuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá v dôsledku toho uplynula najneskôr
dňa 14.5.2012. V čase podania žaloby o náhradu škody na Okresný súd Bratislava I dňa 1.3.2013 bolo
teda právo žalobcu na náhradu škody už premlčané.

13. Skutočnosť, že žalobca navyše zastúpený advokátom si pôvodne zvolil zjavne právne neadekvátny
postup domáhania sa svojho uspokojenia v podobe uplatňovania si náhrady trov konania voči subjektu,
ktorý v konaní sp. zn. 7C/174/2008 vystupoval na tej istej strane, čo procesné právo neumožňuje,
nemá vplyv na začatie subjektívnej premlčacej lehoty, ani na jej plynutie. Začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty sa viaže výhradne na nadobudnutie vedomosti o škode v zmysle existencie majetkovej
ujmy v určitej výške a o identite zodpovedného subjektu, čo sú vedomosti, ktorými žalobca nepochybne
disponoval. Nie je nevyhnutné, aby svoj nárok poškodený z právneho hľadiska i správne vyhodnotil.
Podanie odvolania voči uzneseniu o zastavení konania v časti výroku týkajúceho sa trov konania nemalo
tiež za následok spočívanie plynutia premlčacej lehoty. K tomu dochádza v zmysle § 112 Občianskeho
zákonníka uplatnením práva na súde alebo inom príslušnom orgáne, ak veriteľ (poškodený) v začatom
konaní riadne pokračuje. Žalobca si prvýkrát uplatnil svoje právo na náhradu škody až žalobou podanou
na Okresnom súde Bratislava I dňa 1.3.2013, v čase keď už bolo jeho právo premlčané. Podanie
vyššie uvedeného odvolania zo dňa 14.5.2010 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 7C/174/2008 nemožno považovať za uplatnenie si práva na náhradu škody, nakoľko žalobca si v
ňom výslovne uplatnil (hoci neexistujúci) procesný nárok na náhradu trov konania na inom právnom
i skutkovom základe vychádzajúcom zo zodpovednosti žalovaného za zastavenie konania sp. zn.
7C/174/2008. Nešlo o uplatnenie hmotného práva na náhradu škody z porušenia povinností poisťovateľa
podľa zákona č. 381/2001 Z. z., čo je predmetom tohto konania.

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nárok uplatnený žalobou v tomto konaní je vzhľadom na žalovaným
dôvodne namietané premlčanie práva na náhradu škody žalobcu v celom rozsahu nedôvodný, odvolací
súd preto zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietol.

15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak



a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1113207877)