Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/11/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113224178 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113224178.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému v I. rade: CORDELIA INVEST Ltd, 20 March, The Condourse, London NW9 5XS, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného írska, IČ: 067 344 05 a žalovanému v II. rade: NETCORE MANAGEMENT LTD, Stopher House, Webber Street, Londýn SE1 ORE, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného írska, IČ: 08373781, obaja zastúpení: KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, o určenie neplatnosti oznámení o postúpení pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33 Cb 139/2013-454 zo dňa 22.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33 Cb 139/2013-454 zo dňa 22.05.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaní v I. a II. rade majú proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.07.2013 domáhal určenia neplatnosti Oznámenia žalovaného v I. rade zo dňa 21.06.2013 o postúpení pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.001.360,95 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia a Oznámenia čísla účtu zo dňa 21.06.2013 žalovaného v II. rade o odplatnom nadobudnutí pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2.001.360,95 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Košice č.k. 26 Cbi 3/201-395 zo dňa 26.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 CoKR 16/2012-502 zo dňa 30.04.2013 bol zaviazaný na zaplatenie pohľadávky 2.001.360,95 eur s 8,5 % s úrokom z omeškania. Uviedol, že po právoplatnosti rozsudku obdržal dňa 21.06.2013 Oznámenie o postúpení pohľadávky na žalovaného v II. rade zo dňa 21.06.2013 (ďalej len „Oznámenie o postúpení pohľadávky“), údajne signované za žalovaného v I. rade osobou „W. A. D., director“ dňa 21.06.2013 v Bratislave, avšak pravosť podpisu uvedenej osoby nebola úradne osvedčená a nebol k nemu pripojený ani otlačok firemnej pečiatky žalovaného v I. rade. Poukázal na to, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo nakoncipované a podpisované v slovenskom jazyku, pričom podľa jeho zistení riaditeľ žalovaného je rezidentom Juhoafrickej republiky, ktorý pravdepodobne neovláda slovenský jazyk. Obsahom tohto oznámenia bolo, že žalovaný v I. rade na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky a o úprave ďalších vzájomných práv a povinností zmluvných strán zo dňa 21.06.2013 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“), postúpil pohľadávku na žalovaného v II. rade. Dňa 21.06.2013 žalobca obdržal aj Oznámenie čísla účtu, údajne signované za žalovaného v II. rade osobou „O. Z., director“ dňa 21.06.2013 v Bratislave, avšak pravosť podpisu nebola úradne osvedčená a nebol pripojený odtlačok firemnej pečiatky žalovaného v II. rade. Poukázal na to, že toto oznámenie bolo nakoncipované a podpisované v slovenskom jazyku, pričom podľa jeho zistení je riaditeľka žalovaného v II. rade rezidentom Cyperskej republiky, ktorá pravdepodobne neovláda slovenský jazyk. Obsahom Oznámenia čísla účtu bolo oznámenie žalovaného v II. rade o údajnom odplatnom nadobudnutí pohľadávky od žalovaného v I. rade a informovanie žalobcu o čísle bankového účtu na zaplatenie pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že od zástupcu žalovaných obdržal Informačný list a výzvu na zaplatenie zo dňa 21.06.2013, v ktorej KRAL PARTNERS s.r.o., ako právny zástupca žalovaného v I. rade, zaslal žalobcovi úradne osvedčenú kópiu Oznámenia o postúpení pohľadávky, prílohou bolo plnomocenstvo zo dňa 21.03.2013, ktorého platnosť podľa žalobcu skončila dňa 26.06.2012. Porovnaním podpisov údajnej osoby W. A. D. na plnomocenstve žalovaného v I. rade a Oznámení o postúpení pohľadávky mal žalobca za to, že plnomocenstvo žalovaného v I. rade a Oznámenie o postúpení pohľadávky podpísala tá istá osoba. Keďže pravosť podpisov nebola úradne overovaná, mal pochybnosti o podpise osoby oprávnenej konať za žalovaného v I. rade na plnomocenstve žalovaného v I. rade a na Oznámení o postúpení pohľadávky. Mal tiež za to, že podpis na plnomocenstve udelenom žalovaným v II. rade spoločnosti KRAL PARTNERS s.r.o. je skutočne podpisom O. Z. a laickým vizuálnym porovnávaním podpisov O. Z. na Oznámení čísla účtu a plnomocenstve je zrejmé, že podpis nerealizovala tá istá osoba. Uvedené skutočnosti vytvárali pre žalobcu stav právnej neistoty ohľadom otázky, kto je jeho veriteľom. Zároveň sa žalobca domáhal vydania predbežného opatrenia, na základe ktorého by súd uložil žalovanému v I. a II. rade zdržať sa akéhokoľvek nakladania, postúpenia a vymáhania pohľadávky voči žalobcovi. Žalovaní vo vyjadrení uviedli, že dňa 21.06.2013 uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky a o úprave ďalších vzájomných práv a povinností zmluvných strán, na základe ktorej žalovaný v I. rade postúpil na žalovaného v II. rade pohľadávku priznanú exekučným titulom (rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26 Cbi 3/2011 - 395 zo dňa 26.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 CoKR 16/2012 - 502 zo dňa 30.04.2013, právoplatným 14.06. 2013 a vykonateľným 18.06.2013). Poukázali na to, že žalovaný v I. rade listom - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06. 2013, oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky a žalovaný v II. rade listom - Oznámenie čísla bankového účtu zo dňa 21.06.2013, oznámil žalobcovi číslo bankového spojenia, na ktoré je potrebné vykonať platbu pohľadávky. Poukázali na to, že v liste zo dňa 24.06.2013 žalobca uviedol, že si je plne vedomý svojich povinností vyplývajúcich z uvedených súdnych rozhodnutí a vykonáva úkony smerom k splneniu súdom uložených povinností, avšak s ohľadom na výšku priznanej sumy nebolo v možnostiach spoločnosti toto poukázať obratom. Do pozornosti súdu dali, že dňa 14.08.2013 bol žalobcovi doručený zo strany žalovaného v I. rade list - Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST LTD. pri právnom úkone - Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 08.08.2013, opatrený osvedčovacou doložkou o podpise osoby konajúcej v mene žalovaného v I. rade - W. A. D., ktorým žalovaný v I. rade výslovne potvrdil, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo podpísané osobou na to oprávnenou a taktiež bol žalobcovi doručený zo strany žalovaného v II. rade list označený ako Opätovné oznámenie čísla bankového účtu zo dňa 24.07.2013, opatrený osvedčovacou doložkou o podpise osoby konajúcej v mene žalovaného v II. rade - O. Z., a apostilou, ktorým žalovaný v II. rade opakovane oznámil žalobcovi údaje potrebné pre bezhotovostný prevod finančných prostriedkov za účelom splnenia pohľadávky. Poukázali na to, že žalovaný v II. rade podal návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi, ktorá sa na Okresnom súde Bratislava I vedie pod sp. zn.: Ex 1302/13. Mali za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určovacom výroku v zmysle petitu. Zdôraznili, že Občiansky zákonník neustanovuje žiadne osobitné náležitosti oznámenia o postúpení pohľadávky, preto notifikácia môže byť vykonaná v akejkoľvek forme, preto postupca, oznamujúci postúpenie pohľadávky, môže notifikačnú povinnosť splniť spôsobom podľa jeho voľby, nemusí to urobiť v písomnej forme, nemusí sa legalizovať podpis osoby konajúcej v jeho mene a nemusí k podpisu pripojiť odtlačok pečiatky, všeobecnou náležitosťou právneho úkonu nie je ani uvedenie miesta a dátumu jeho podpisu. Uznesením zo dňa 20.09.2013 súd prvej inštancie návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3 Cob 368/2013 - 223 zo dňa 05.12.2013 potvrdil. Na pojednávaní dňa 22.05.2017 zástupca žalobcu uviedol, že na základe podnetu generálnemu prokurátorovi bol rozsudok Okresného súdu Košice I zrušený a dňa 16.5.2017 bolo pod sp. zn. 26 Cbi 24/2016 opätovne rozhodnuté. Zástupca žalobcu žiadal vykonať dôkaz: vyžiadať od žalovaných originál Zmluvy o postúpení pohľadávky a Oznámenia o čísle účtu a vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisov. Súd prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazu zamietol, pretože považoval vykonanie tohto dôkazu za nehospodárne a nadbytočné. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi žalovaným v I. rade ako postupcom a žalovaným v II. rade ako postupníkom, bolo preukázané odplatné postúpenie pohľadávky vo výške 2.001.360,95 eur s príslušenstvom. Zmluvu o postúpení pohľadávky za postupcu podpísal W. A. D. a za postupníka O. Z.. W. A. D. uznal svoj podpis za vlastný dňa 08.08.2013 a O. Z. ho uznala za vlastný dňa 26.08.2013. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013 mal súd za preukázané, že žalovaný v I. rade oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému v II. rade. Oznámením čísla účtu zo dňa 21.06.2013 (a opätovným oznámením čísla účtu) mal súd za preukázané, že žalovaný v II. rade oznámil žalobcovi, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol predmetnú pohľadávku a informoval žalobcu o čísle účtu, na ktorý môže splniť svoj záväzok. Potvrdením z č.l. 180-184 mal súd preukázané, že žalovaní potvrdili uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky aj Oznámenie o čísle účtu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou nie je dôvodný, pretože žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. Uviedol, že otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom, nie v spore s dlžníkom a rovnako otázku platnosti Oznámenia o postúpení pohľadávok je možné (logicky) riešiť len v spore postupcu a postupníka, pričom pre právne postavenie dlžníka je nepodstatné, či k postúpeniu pohľadávky v skutočnosti došlo. Za podstatné súd považoval, či bol postupovaný dlh existujúci, pričom nie je vecou žalobcu, kto pohľadávku vymáha, dlžník má plnil podľa pokynov veriteľa. Nad rámec uvedeného súd dodal, že ani v prípade, keby žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Oznámenia pohľadávok a Oznámenia čísla účtu, čo je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa súdu predstavuje len splnenie zákonnej oznamovacej povinnosti, nezakladá však samotný prechod pohľadávky na postupníka (tým je zmluva o postúpení pohľadávky). Súd preto dospel k záveru, že aj v prípade určenia neplatnosti Oznámenia o postúpení pohľadávky, by nemalo toto určenie vplyv na povinnosť žalobcu plniť pohľadávku žalovanému v II. rade. Ďalej uviedol, že určovací výrok o neplatnosti oznámenia čísla účtu nemá žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu, a teda žalobcovo tvrdenie o právnej neistote bez takéhoto určenia nie je dôvodné. Konštatoval, že oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi, postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tak na seba berie riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti (či dokonca neexistencie) zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi) s účinkami aj pre postupcu, samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, dochádza iba k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre (pôvodného) veriteľa. Okrem toho uviedol, že ochrana dlžníka, ktorý splnil svoj záväzok osobe (postupcovi alebo postupníkovi), ktorá podľa hmotného práva nebola v dobe plnenia veriteľom pohľadávky, je zabezpečená § 526 ods. 1 vetou druhou a § 526 ods. 2 OZ. Zdôraznil, že oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi; ide o voľnú právnu skutočnosť, jednostranný právny úkon, takže ani okolnosti jeho uzavretia nemusia byť dlžníkovi známe, preto zásadne nemôže žiadať súd o určenie neplatnosti oznámenia. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nepreskúmateľný. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Zdôraznil, že v konaní sa v prvom rade domáha určenia neplatnosti Oznámenia žalovaného v I. rade zo dňa 21.06.2013 o postúpení pohľadávky voči žalobcovi a okrem toho aj určenia neplatnosti Oznámenia čísla účtu zo dňa 21.06.2013. Uviedol, že až po podaní žaloby dostal k dispozícii Zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplynulo, že ju údajne podpisovali rovnaké osoby a v rovnaký deň ako Oznámenie o postúpení pohľadávky a Oznámenie čísla účtu, avšak v Londýne. Poukázal na to, že pochybnosti vyvolávala aj okolnosť, že tak pani O. Z., údajne podpisovaná v mene žalovaného v II. rade na Oznámení čísla účtu a na Zmluve o postúpení pohľadávky, ako aj pán W. A. D., ktorý údajne podpisoval Oznámenie o postúpení pohľadávky a Zmluvu o postúpení pohľadávky za žalovaného v I. rade, sa podpisovali odlišne, ak ich podpis bol overovaný u notára a rozdielne v situácii, keď ich podpis overovaný nebol. Mal preto za to, že žalovaný v II. rade sa od neho domáha zaplatenia pohľadávky na základe súkromných listín, pri ktorých sa rozlišuje ich pravosť a pravdivosť, avšak ako ich vznik, tak aj podpisy spomínaných osôb vyvolávajú objektívne odôvodnené pochybnosti. Žalobca poukázal na to, že po podaní žaloby vo vedenom súdnom konaní predložil súdu na preukázanie tvrdených skutočností Odborné vyjadrenie znalca pre odbor písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. G. Č.. XX/XXXX zo dňa 11.12.2015, Odborné stanovisko znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika L.. V. M. Č.. X/XXXX zo dňa 12.11.2015, ako aj Odborné vyjadrenie znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. R. Č.. XX/XXXX zo dňa 07.11.2015, ktoré spochybňujú pravosť podpisov vyššie menovaných osôb. Dodal, že ak by za žalovaných podpisovali neoprávnené osoby, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zdôraznil, že oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, pre ktorý síce nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti, avšak musí vyhovovať všeobecným požiadavkám kladeným na platný právny úkon, pričom nemožno vyvodiť, že oznámenie postúpenia pohľadávky môže voči dlžníkovi urobiť ktokoľvek. Namietal, že súd prvej inštancie uvedené skutočnosti nevzal do úvahy a návrh žalobcu na vykonanie dôkazov na pojednávaní konanom dňa 22.05.2017 nedôvodne zamietol. Ďalej namietal, že súd neskúmal ani platnosť Oznámenia o postúpení pohľadávky. Právny záver súdu, že otázku platnosti Oznámenia o postúpení pohľadávky je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom považoval za nelogický, dokonca ad absurdum. Z právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003 podľa neho vyplýva, že dlžník sa v prípade oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky nemôže síce dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, avšak len za predpokladu, že toto oznámenie je relevantné (teda bez akýchkoľvek pochybností aj platné). Uvedený judikát podľa žalovaného implicitne predpokladá skúmanie platnosti oznámenia o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to, že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky je jednostranný právny úkon, adresovaný dlžníkovi je, podľa žalovaného, nevyhnutne logicky dlžník jedným z prvých subjektov, ktorý je oprávnený napadnúť jeho platnosť, a to najmä v prípade, že oznámenie o postúpení pohľadávky vykazuje znaky jeho absolútnej neplatnosti. Mal za to, že ak by dlžník napriek svojej vedomosti o absolútnej neplatnosti oznámenia o postúpení pohľadávky (v dôsledku ktorej už by nebol zjavne ani dobromyseľný) hradil pohľadávku postupníkovi, kauzálne by nedošlo k jej úhrade so solučným účinkom a ak by oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky postupníkovi adresované dlžníkovi bolo absolútne neplatné, dlžník by bol povinných zaplatiť pohľadávku naďalej postupcovi a nie postupníkovi. Záver súdu, že ak by bol žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby, žalobca údajne neosvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Oznámenia o postúpení, považoval za zjavne nesprávny a arbitrárny. Na podporu správnosti svojich záverov poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 4511/2009 zo dňa 15.12.2011 a sp. zn. 20 Cdo 1914/2003 zo dňa 30.08.2004. Namietal, že súd prvej inštancie pochybnosti o pravosti podpisov vyššie menovaných osôb bez náležitého odôvodnenia odignoroval, nevykonal navrhované dokazovanie, a aktívnu legitimáciu žalobcu bezdôvodne poprel. Dodal, že ak aj žalovaní následne predkladali ďalšie dokumenty, došlo len k uznaniu podpisov na listinách zachytávajúcich napadnuté právne úkony za vlastné, čo by teoreticky mohlo mať za následok dodatočné schválenie právnych úkonov, avšak v prezentovanom prípade absolútnej neplatnosti napadnutých právnych úkonov, je ich dodatočné schválenie bez výnimky vylúčené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní podaním doručeným súdu dňa 13.09.2017. Odvolanie žalobcu považovali za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný a dostatočne zdôvodnený. Poukázali na to, že súdy konajúce o nároku žalovaných voči žalobcovi sa otázkou (ne)platnosti postúpenia pohľadávky a s tým súvisiacich úkonov v rôznych súvislostiach viackrát zaoberali a záverom ich posúdenia bolo, buď faktické konanie príslušného súdu, nasvedčujúce akceptáciu prevodu pohľadávky zo žalovaného v I. rade na žalovaného v II. rade, alebo výslovné konštatovanie platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a tiež výslovné konštatovanie platnosti Oznámenia o postúpení pohľadávky žalobcovi (rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/24/2016 zo dňa 16.05.2017, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er 1225/2013-330 zo dňa 27.08.2013). Uviedli, že v zmysle § 524 a nasl. OZ, zmluva o postúpení pohľadávky ako dvojstranný právny úkon vykonaný postupcom a postupníkom je výhradnou hmotnoprávnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája zmenu záväzkového vzťahu v osobe veriteľa a táto zmena nastáva bez ohľadu na to, či a kedy sa o nej dozvie dlžník, t.j. bez ohľadu na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky alebo preukázanie postúpenia pohľadávky postupníkom podľa § 526 OZ; oznámením o postúpení pohľadávky, adresovaným dlžníkovi, postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej na prijatie plnenia, a to aj v prípade neexistencie či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. neplatnosť zmluvy sa nedotýka právneho postavenia dlžníka, ktorému bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené. Uviedli, že v zmysle § 524 ods. 1 OZ v spojení s § 40 ods. 3 OZ sa pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vyžaduje písomná forma, avšak bez potreby legalizácie podpisov postupcu a postupníka, resp. osôb konajúcich v ich mene; obligatórnymi náležitosťami zmluvy vyhotovovanej v písomnej forme nie sú ani dátum a miesto podpisu zmluvy. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24.04.2014. Zdôraznili, že žalobcovi námietka neplatnosti podpisov p. W. A. D., konateľa žalovaného v I. rade a p. O. Z., konateľa žalovaného v II. rade, na Oznámení o postúpení pohľadávky a Oznámení čísla účtu, nesvedčí a v prípade Oznámenia čísla účtu, ide dokonca o oznámenie, ktoré žalovaný v II. rade zaslal žalobcovi nad rámec svojich zákonných povinností, a teda otázka (ne)platnosti tohto oznámenia nemá byť vôbec prečo predmetom posudzovania v konaní. Ďalej uviedli, že objektívne ani nie sú žiadne dôvody na pochybnosti týkajúce sa tak postúpenia pohľadávky (vrátane osôb konajúcich v mene žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade pri tomto právnom úkone), ako aj oprávnenia žalovaných uplatňovať si pohľadávku voči žalobcovi. Zdôraznili, že žalovaný v II. rade ako aj žalovaný v I. rade si vo vzťahu k žalobcovi pri postúpení pohľadávky splnili všetky svoje zákonné povinnosti a išli dokonca aj nad ich rámec, keď v dobrej vôli privodiť žalobcovi právnu istotu a urýchliť súdne konanie boli žalobcovi predložené aj ďalšie dokumenty. Vyjadrili názor, že tým, že osoby konajúce v mene žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade dodatočne uznali svoje podpisy za vlastné pred úradne určenou osobou, nešlo o dodatočné schválenie právnych úkonov týchto osôb, ale výlučne o potvrdenie skutočností, že podpisy na uvedených dokumentoch sú ich skutočnými a pravými podpismi. Zdôraznili, že v zmysle § 526 ods. 1 OZ pre oznámenie o postúpení pohľadávky platí, že zákon pre tento jednostranný právny úkon postupcu nepredpisuje žiadne formálne náležitosti je možné ho urobiť aj celkom bezformálne, pričom prípadné nesplnenie notifikačnej povinnosti postupcom nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky, pretože nenotifikovaný dlžník môže splniť svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu plnením postupcovi. Konštatovali, že namietanie miesta a dátumu podpisu Oznámenia o postúpení pohľadávky a Oznámenia čísla účtu, jazykovej mutácie vyhotovenia týchto listín, či nepripojenie pečiatky k podpisu osoby konajúcej za žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade nemožno v tejto veci považovať za relevantnú argumentáciu spôsobilú spochybniť platnosť týchto právnych úkonov, keďže tieto právne úkony mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, čo potvrdil svojím konaním de facto aj žalobca tým, že po doručení mu Oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným v I. rade, zaslal právnemu zástupcovi žalovaného v I. rade „Informačný list a výzva na zaplatenie“ zo dňa 24.06.2013. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku a jeho arbitrárnosti považovali za tendenčné. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa §§ 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. 5. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaných odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 7. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 8. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 9. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 10. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 11. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 12. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013 ako úkonu, ktorým mu bolo notifikované postúpenie pohľadávky, a taktiež Oznámenia čísla účtu zo dňa 21.06.2013. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Súd prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uviedol, že otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom, nie v spore s dlžníkom a rovnako potom otázku platnosti Oznámenia o postúpení pohľadávok je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom. Okrem toho súd správne konštatoval, že pre právne postavenie dlžníka je nepodstatné, či k postúpeniu pohľadávky skutočne došlo, podstatné je, či bol postupovaný dlh existujúci, pričom nie je vecou žalobcu, ako dlžníka, kto pohľadávku vymáha, dlžník má plniť podľa pokynov veriteľa. Oznámenie postúpenia pohľadávky je len splnením zákonnej oznamovacej povinnosti, nezakladá samotný prechod pohľadávky na postupníka, pretože týmto je zmluva o postúpení pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že aj prípadné určenie neplatnosti Oznámenia o postúpení pohľadávky, by nemalo vplyv na povinnosť žalobcu plniť pohľadávku žalovanému v II. rade. 13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že oznamovacia povinnosť postupcu (žalovaného v I. rade) v zmysle § 526 ods. 1 OZ, nie je viazaná na žiadnu predpísanú formu. Právne účinnú notifikáciu možno zrealizovať akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ sú zachované náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. OZ. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi (žalobcovi), resp. okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde. Z hľadiska obsahu postačuje oznámenie cesie konkrétnej pohľadávky a označenie osoby postupníka. Iné náležitosti z právneho poriadku nevyplývajú. Súčasťou oznámenia postupcu nemusí byť zmluva o postúpení pohľadávky, a dlžník nie je oprávnený dožadovať sa jej preukázania. Zákonná koncepcia zmluvnej cesie vychádza z predpokladu, že postupca je dlžníkovi známou osobou, s ktorou sa nachádza v záväzkovom vzťahu. Pre účinnú notifikáciu cesie (denunciáciu) postačuje preto bez ďalšieho oznámenie tejto skutočnosti dlžníkovi postupcom. Takto denunciovaný dlžník je povinný rešpektovať oznámenie svojho pôvodného veriteľa a plniť označenému postupníkovi, pričom sa nemôže dožadovať preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Jeho plnenie osobe označenej postupcom za postupníka má účinky splnenia dlhu aj v prípade, ak bola cesia neplatná alebo k nej reálne vôbec nedošlo. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obo 149/2007 zo dňa 24.06.2009 „Forma a obsah oznámenia (notifikácie) postúpenia pohľadávky nie sú upravené zákonom. Pre splnenie účelu oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi stačí aj oznámenie ústne, za podmienky, že ústne oznámenie zmeny veriteľa je schopný pôvodný alebo nový veriteľ preukázať.“ 14. V posudzovanom prípade žalovaný v I. rade, ako postupca, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013 (č.l. 97 súdneho spisu) notifikoval žalobcovi, ako dlžníkovi, postúpenie predmetnej pohľadávky. Takéto oznámenie predstavuje riadne splnenie povinnosti uvedenej v § 526 ods. 1 OZ zo strany žalovaného v I. rade. Žalobca bol povinný z tohto oznámenia vychádzať a splniť dlh žalobcovi v II. rade, ako postupníkovi. Tento právny záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 2759/2010 „Dlužník je povinen vycházet z oznámení postupitele o postoupení pohledávky a není oprávněn domáhat se prokázání smlouvy o postoupení a je mj. povinen splnit dluh postupníkovi i v případě, že by měl pochybnosti, zda k postoupení došlo.“ Veľmi výstižne v tomto smere vyznieva záver „Má-li postoupený dlužník pochybnosti o oznámeném mu postupu neb o plné moci oznámeného mu postupníkova zmocněnce, jest na něm, by si zjednal jasno nebo složil plnění k soudu, není však oprávněn nedbati postupu.“ (Vážný 8500/1928). 15. Argumentáciu žalobcu o tom, že W. A. D., ktorý za žalovaného v I. rade podpísal Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013, signoval toto oznámenie dňa 21.06.2013 v Bratislave, kedy platnosť jeho podpisu nebola úradne osvedčená a nebol k nemu pripojený ani odtlačok firemnej pečiatky žalovaného v I. rade, pričom oznámenie bolo nakoncipované a podpisované v slovenskom jazyku napriek tomu, že pán W. A. D. je rezidentom Juhoafrickej republiky, ktorý zjavne neovláda slovenský jazyk, vyhodnotil odvolací súd ako bezpredmetnú. Rovnako bezvýznamnou je námietka žalobcu, že samotná Zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná rovnakými osobami a v rovnaký deň ako predmetné oznámenie a údajná odlišnosť podpisu pána W. A. D.. Tieto skutočnosti v posudzovanej veci nie sú vôbec významné, nakoľko jediné, čo malo žalobcu, ako dlžníka v danej situácii zaujímať a čo bolo preňho relevantné, je skutočnosť, že žalovaný v I. rade, ako postupca uskutočnil voči žalobcovi notifikačný úkon, na základe ktorého je zrejmé, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, v dôsledku čoho mal žalobca plniť žalovanému v II. rade. 16. Ohľadom určovacieho výroku o neplatnosti Oznámenia čísla účtu zo dňa 21.06.2013 sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že takýto výrok nemá žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu, a teda žalobcovo tvrdenie o právnej neistote bez takéhoto určenia nie je dôvodné. Okrem toho je potrebné dodať, že uvedené oznámenie bolo zo strany žalobcu v II. rade zaslané žalobcovi nad rámec zákonných povinností, a teda otázka neplatnosti tohto oznámenia je úplne bezpredmetná. 17. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že i v prípade, ak by bol žalobca vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, neosvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Oznámenia o postúpení pohľadávky a Oznámenia čísla účtu, ktorý je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. 18. Námietku žalobcu, podľa ktorého súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.05.2017 nedôvodne zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazov, odvolací súd považoval za nedôvodnú. V zmysle ustanovenia § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v danom prípade postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami a princípom rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania a svoj postup odôvodnil v bode 17., keď vykonanie navrhnutého dôkazu považoval s ohľadom na predbežné právne posúdenie veci za nehospodárne a nadbytočné. 19. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33 Cb 139/2013-454 zo dňa 22.05.2017 potvrdil ako vecne správny. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní majú voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).