Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113239308 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113239308.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcov: 1./ H.. B. G., rod. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, Bratislava, 2./ H.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, L., obaja zastúpení Advokátska kancelária Poláková s.r.o., Cabanova 26, Bratislava IČO: 46 727 086, proti žalovaným: 1./ Ľ. P.F., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, L., 2./ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, L., 3./ H.. G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, L., žalovaní 1./,2./ zastúpení žalovanou 3./, o vypratanie a vydanie bytu, na odvolanie žalobcov 1./,2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.mája 2017 č. k. 12C 219/2013 - 438, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaní 1./,2./,3./ majú voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1./,2./ domáhali aby súd uložil žalovaným 1./,2./,3./ povinnosť vysťahovať byt č. 1, veľkostnej kategórie: 4- izbový o výmere XXX,XX H. na 2. nadzemnom podlaží bytového domu a jeho príslušenstvo, druh stavby: bytový dom, súp. č. XXXXXX, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX, vo vchode Š. XX, L., nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. H., obec: L. - H..Č.. R. H., okres L. A., na liste vlastníctva č. XXXX a odovzdať ho žalobcovi 1./ a žalobcovi 2./ , do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaným 1./, 2./ a 3./ náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami článkov 6 ods. 5, 12 ods. 1,3 12 ods. 3, 16 ods. 1 písm. g),h), 18 ods. 1, 21 ods. 4 Stanov G. J. Y., ustanovením § 126 Občianskeho zákonníka keď uviedol, že predmetom sporu bolo vypratanie a odovzdanie bytu č. 1, veľkostnej kategórie XXX,XX H. na 2. nadzemnom podlaží bytového domu a jeho príslušenstva, druh stavby: bytový dom, súp. č. XXXXXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX, vo vchode Š. XX, L., katastrálne územie R. H., obec: L. - m.č. R. H., okres L. A., zapísaného na LV č. XXXX žalovanými 1./, 2./ a 3./, z dôvodu, že podľa žalobcov 1./ a 2./, žalovaní tento byt užívajú bez právneho dôvodu. Žalovaní 1./, 2./ a 3./ v konaní namietali, že byt ktorého vypratania sa žalobcovia domáhajú neexistuje, že nájom k bytu č. X na Š. XX Y. L. im nezanikol a namietali platnosť zániku G. J. Y.. 1.2. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania, za preukázané, že na žalovanú 1./ rozhodnutím Miestneho úradu R. H. o pridelení bytu č. XXX-X-XXXX/XX-J.-F. zo dňa 16.9.1991 v zmysle § 179 - 181 Občianskeho zákonníka, účinnom v danom čase, prešlo právo užívať byt č. X o výmere XX H., 5 obytných miestností, I. kategórie, na 1. poschodí v dome na Š. XX v L., po C. R., ktorá v máji XXXX opustila spoločnú domácnosť. Žalovanej 1./ bol dňa 21.10.1991 odovzdaný do užívania byt 4- izbový byt na Š. Č..XX, L., pozostávajúci z kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne, WC. Podľa sobášneho listu ObNV Bratislava II zo dňa 11.5.1977, uvedeného v odseku 14., bola žalovaná 1./ v tom čase vydatá a jej manželom bol žalovaný 2./ . Podľa §703 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto žalovaným 1./ a 2./ vznikol k predmetnému bytu spoločný nájom manželmi. Notárskou zápisnicou zo dňa 25.8.1994 spísanou E.. F. J., mal súd za preukázané, že žalovaná 1./ bola zakladajúcou členkou družstva Pod vežami s výškou základného vkladu 10.700,- Sk. Výpisom z obchodného registra tunajšieho súdu oddiel: Dr, vložka č. XXX/B, mal súd za preukázané, že G. J. Y. vzniklo dňa 8.12.1994 a jeho predmetom činnosti bola kúpa a predaj nehnuteľností, správa nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu a prenájom nehnuteľností vrátane bytového hospodárstva. Štatutárnym orgánom družstva od 8.12.1994 do 23.10.2008 bol V. W., ako predsedom družstva a S. F., ako podpredsedom družstva. Za družstvo konal navonok predseda, ale na písomné právne úkony sa vyžadoval podpis predsedu a podpredsedu. Podľa záverov rozsudku NS SR č.k. 7Obo 54/02 - 127 zo dňa 15.5.2003, právoplatného dňa 8.7.2013 a rozsudku NS SR č.k. Obdo V 65/2003- 153 zo dňa 19.7.2005 je zrejmé, že G. J. Y. bolo bytovým družstvom. Podľa článku 6 ods. 5 R. G. J. Y. zakladajúci člen družstva bol povinný splatiť základný členský vklad podľa odseku 3 tohto článku v plnej výške do 15 dní od konania ustanovujúcej schôdze družstva. Príjmovým dokladom Družstva Pod vežami zo dňa 6.9.1994 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná 1./ dňa 6.9.1994 základný členský vklad 10.700,- Sk uhradila. Kúpnou zmluvou č. XX/XX zo dňa 13.2.1995 a LV č. XXXX kat. územie Staré mesto, obec L. H..Č.. R. H., okres L. A., zo dňa 19.11.2001, mal súd za preukázané, že G. J. Y. kúpilo od P. H. R. L. obytný dom s pozemkom na Š. Č.. XX Y. L., súp. č. XXXX, vedný v katastri nehnuteľnosti pre kat. územie Staré mesto na LV č. XX ako parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX H. a stalo sa ich vlastníkom. Tým sa byt užívaný žalovanými 1./ a 2./ , podľa záverov rozsudku NS SR č.k. 7Obo 54/02 - 127 zo dňa 15.5.2003, právoplatného dňa 8.7.2013 a rozsudku NS SR č.k. Obdo V 65/2003 - 153 zo dňa 19.7.2005, stal bytom družstevným a žalovaným 1./ a 2./ vznikol podľa § 700 ods. 3 a § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločný nájom družstevného bytu. Spolu so spoločným nájmom družstevného bytu manželmi vzniklo žalovaným 1./ a 2./ aj spoločné členstvo manželov v družstve Pod vežami, z ktorého boli oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne obaja manželia. Družstvo Pod vežami rozhodnutím členskej schôdze zo dňa 24.3.1995 rozhodlo o vylúčení žalovanej 1./ z družstva z dôvodu, že nesplnila svoju uhradzovaciu povinnosť vyplývajúcu zo stanov družstva čl. 16 ods. 3 a nezaplatila sumu 106.635,- SK, čo je čiastka ktorá na ňu pripadá z 15% kúpnej ceny domu Š. XX, ktorú bola povinná uhradiť do 6.3.1995. Pripojeným spisom Krajského súdu Bratislava sp.zn. 34Cb 27/99 mal súd za preukázané, že NS SR rozsudkom č.k. 7Obo 54/02 - 127 zo dňa 15.5.2003, právoplatným dňa 8.7.2013, určil, že vylúčenie žalovaných z družstva na základe uznesenia členskej schôdze dňa 24.3.1995 je neplatné. Spoločný nájom a členstvo v družstve Pod vežami žalovaným 1./ a 2./ ale zaniklo v zmysle § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozvodom ich manželstva, dňa 21.12.1998, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 8C 100/98 zo dňa 14.10.1998 o rozvode manželstva žalovaných 1./ a 2./. Žalovaný 1./ a 2./ preto nemohli platne spoločný členský podiel družstva dňa 2.2.1999 previesť na manželov F.. Súd preto prejudiciálne zmluvu o prevode členských práv a povinností zo dňa 2.2.1999, vyhodnotil ako neplatnú. G. J. Y. dňa 4.11.1996 dalo žalovaným 1./ a 2./ výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že za byt, ktorý užívajú neuhradili nájomné a preddavky za služby spojené s nájmom za čas dlhší ako 3 mesiace a to od apríla 1996. Súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 9C 286/96 právoplatne o privolení k tejto výpovedi nerozhodol z dôvodu zániku družstva Pod vežami a konanie, uznesením č.k. 9C 286/1996 - 142 zo dňa 13.4.2011, zastavil. Počas priebehu tohto konania družstvo Pod vežami na členskej schôdzi dňa 3.10.2005 rozhodlo o vylúčení žalovaných 1./ a 2./ z družstva z dôvodu, že nemajú uhradený základný členský vklad. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 7C 149/2005 sa žalovaní 1./ a 2./ domáhali určenia neplatnosti tohto vylúčenia, čo mal súd za preukázané pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7C 149/2005. Súd o tomto vylúčení meritórne nerozhodol z dôvodu zániku družstva Pod vežami a konanie uznesením č.k. 7C 149/2005 - 79 zo dňa 23.12.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co 99/2009 - 89 zo dňa 27.5.2009, právoplatným dňa 11.7.2009, zastavil. 1.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v tomto konaní prejudiciálne posudzoval platnosť tohto vylúčenia a dospel k záveru, že bolo neplatné v zmysle článku 21 ods. 4 stanov G. J. Y., z dôvodu, že nebola dodržaná lehota na vylúčenie pre neuhradenie základného členského vkladu. Podľa článku 21 ods. 4 Stanov Družstva J. Y. totiž o vylúčení člena družstva mohla členská schôdza rozhodnúť do 3 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedela, že je daný dôvod na vylúčenie, najneskôr do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Vzhľadom k tomu, že podľa článku 6 ods. 5 Stanov Družstva Pod vežami bol zakladajúci člen družstva povinný splatiť základný členský vklad v plnej výške do 15 dní od konania ustanovujúcej schôdze družstva, konanej dňa 25.8.1994, t.j. do 10.9.1994, bola lehota na vylúčenie z družstva pre neuhradenie základného členského vkladu do 10.9.1995. Preto keď Družstvo Pod vežami rozhodlo o vylúčení žalovaných 1./ a 2./ z družstva pre neuhradenie základného členského vkladu na členskej schôdzi dňa 3.10.2005, rozhodlo po lehote. Navyše príjmovým dokladom Družstva Pod vežami zo dňa 6.9.1994 mal súd za preukázané, že žalovaná 1./ dňa 6.9.1994 základný členský vklad vo výške 10.700,- Sk uhradila. To znamená, že keď vylúčenie žalovaných 1./ a 2./ z družstva Pod vežami dňa 3.10.2005 je neplatné a dňa 14.10.1998 bolo manželstvo žalovaných 1./ a 2./ rozvedené, zostala na základe dohody rozvedených manželov (nebol podaný návrh jedného z manželov o zrušenie práva spoločného nájmu bytu) nájomcom a členom družstva Pod vežami žalovaná 1./. Jej členstvo v družstve Pod vežami však zaniklo v zmysle stanov družstva Pod vežami, článok 18 písm. d) zánikom družstva, dňa 24.10.2008. Výpisom z obchodného registra tunajšieho súdu oddiel: Dr, vložka č. XXX/B mal súd totiž za preukázané, že Družstvo Pod vežami bolo dňa 24.10.2008 vymazané z obchodného registra. Súd v tomto konaní nebol oprávnený preskúmavať zánik družstva Pod vežami, pretože podľa § 193 C.s.p. je súd viazaný rozhodnutím o zániku spoločnosti. Nájom k bytu v bytovom dome Š.Z. XX Y. L. žalovanej 1./ zanikol v zmysle § 714 Občianskeho zákonníka spolu so zánikom družstva Pod vežami dňa 24.10.2008. Pri likvidácii družstva Pod vežami ale nedošlo k vypriadaniu vzťahov so žalovanou 1./ , ako členkou družstva, podľa článku 16 ods. 1 písm. g) a h) Stanov G. J. Y. a preto podľa názoru súdu nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že byt v bytovom dome na Š. Č.. XX Y. L. žalovaná 1./ užíva bez právneho dôvodu spolu so žalovanými 2./ a 3./ . S poukazom na uvedené, podľa názoru súdu nemohlo prísť k prevzatiu "voľného" členského podielu žalovanej 1./ v družstve Pod vežami, predsedom družstva s manželkou platne. A keďže od neplatného právneho úkonu nie je možné odvodiť úkon platný, je potrebné za neplatné právne úkony považovať aj následné prevody - zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.1.2006 medzi G. J. Y., ako predávajúcim a V. W. (predseda družstva) s manželkou, ako kupujúcimi a kúpnu zmluvu zo dňa 12.10.2016 medzi V. W. a C. W., ako predávajúcim a žalobcami 1./ a 2./ (právnymi nástupcami pôvodných žalobcov), ako kupujúcimi. Súd prvej inštancie v zmysle článku 2 ods. 1 C.s.p. vyhodnotil žalobu ako nespravodlivú a zamietol ju. 1.4. Záverom súd prvej inštancie poukázal nato, že žalobcovia sú podľa listu vlastníctva č. XXXX kat. územie R. H., obec L. m.č. R. H., okres Bratislava I, podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1, 2. poschodie, na Š. XX, v Bratislave, každý v 1 a v konaní sa, po pripustenej zmene žaloby na pojednávaní dňa 26.5.2017, domáhali vypratania bytu č. X, veľkostnej kategórie: 4- izbový o výmere XXX,XX H. na X. nadzemnom podlaží bytového domu a jeho príslušenstva, druh stavby: bytový dom, súp. č. 102202, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX, vo vchode Š. XX, L., katastrálne územie R. H., obec: L. - m.č. R. H., okres L. A., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Na základe vykonaného dokazovania, oznámenia o pridelení bytu č. XXXX/XX - J.- F. zo dňa 16.9.1991, zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 21.10.1991 a geodetického zamerania bytu č. X, XNP na Š. N.. Č.. XX Y. L. zo dňa 26.5.2015, mal súd za preukázané, že žalovaní užívajú 4 izbový byt na 1. poschodí v dome na Š. XX Y. L., s úžitkovou plochou 138,11 m2. Preto podľa názoru súdu žalobcovia 1./ a 2./ , ako vlastníci bytu na 2. poschodí bytového domu na Š. Č.. XX v L., nepreukázali vlastnícke právo k bytu na 2. nadzemnom podlaží bytového domu na Š. Č.. XX Y. L., ktorého vypratania sa v konaní domáhali, teda svoju aktívnu legitimáciu na konanie. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo veci a plne úspešným žalovaným 1./, 2./, 3./ náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./, ktorí mali zato, že napadnutý rozsudok bol vydaný tak, že neboli splnené procesné podmienky, súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo svojom odvolaní poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 56., ktoré je nezrozumiteľné, nelogické, účelové, v rozpore s vykonaným dokazovaním a právnymi predpismi. V LV č. XXXX, je uvedené v časti A: majetková podstata, že žalobcovia sú vlastníci bytu č. X, X.p., vchod: Š.Z. XX. Predmetný list vlastníctva bol doložený pri podaní žaloby, kde bol predmetný byt, o ktorý sa jedná, jasne farebne zvýraznený. Ak teda v žalobe uviedli druhé nadzemné podlažie namiesto druhého poschodia, išlo len o chybu v písaní, o zrejmú nesprávnosť a podľa listu vlastníctva bolo od začiatku jasné, o vypratanie ktorého bytu žiadajú a ktorý byt žalovaní neoprávnene užívajú. Výmera bytu uvedená v žalobe je celková výmera plochy bytu vrátane balkóna. Súd vo svojom odôvodnení účelovo abstrahoval od čísla bytu, pričom neexistujú dva byty s rovnakým číslom, rovnako abstrahoval od veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka Bytu na bytovom dome, čím je nesporne zrejmé, o ktorý byt sa jedná, pričom v odôvodnení uvádza že žalovaní užívajú byt na 1. poschodí (bez uvedenia čísla bytu, ktoré je jedinečné a nezameniteľné vo vzťahu k bytovému domu). Odôvodnenie súdu tak nemá absolútne žiadnu oporu v zákonných ustanoveniach, naopak je s nimi v príkrom rozpore a rovnako vo vykonanom dokazovaní, z ktorého je naopak zrejmé že žalobcovia sú vlastníkmi bytu č. 1, nachádzajúceho sa na X. poschodí (nadzemnom podlaží) bytového domu súpisné číslo XXXXXX na pozemku reg. „C“ pare. č. XXXX, ktorí žalovaní užívajú. Okrem uvedeného, v oznámení o pridelení bytu č. XXXX/XX - J.-F. zo dňa 16.09.1991, na ktorý sa súd odvoláva sa, sa uvádzajú rozporné údaje v porovnaní s vyššie uvedeným - „byt č. X o výmere obytnej plochy XX H., 5 obytných miestností“. Z uvedeného je zrejmé, že po rozdelení bytového domu na bytové jednotky v katastri nehnuteľností po splatení celej kúpnej ceny za bytový dom G. J. Y. Hlavnému mestu SR Bratislava, kedy následne previedlo Družstvo Pod Vežami byty do súkromného vlastníctva členom družstva, ktorí splatili svoju časť kúpnej ceny za konkrétne byty, došlo k úprave a ustáleniu označenia bytov, ich výmery a počtu miestností a takému zavkladovaniu do katastra nehnuteľností. Preto súd nemôže rozhodovať a uvádzať „nepreukázanie aktívnej legitimácie“ len podľa označenia poschodia / podlažia, na ktorom sa byt nachádza. 2.1. Žalovaní nezaplatili svoj členský podiel v G. J. Y. a po celú dobu trvania družstva si neplnili uhradzovacie povinnosti súvisiace s bytom podľa stanov a pravidiel Družstva Pod Vežami. Odo dňa nadobudnutia vlastníctva k bytu žalobcami, resp. od 01.11.2016 žalovaní neuhrádzajú ani náklady spojené s užívaním Bytu, t.z. platby za služby (voda, teplo, odvoz odpadu atď.), ktoré hradia žalobcovia. Žalovaní teda nezaplatili ani svoj základný členský vklad (vstupný vklad). Žalobcovia poukázali na ustanovenia § 227 Obchodného zákonníka podľa ktorého členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu. Zákon stanovuje, že členstvo v družstve nemôže nikdy vzniknúť skôr než uchádzač zaplatí požadovaný vstupný vklad. Ustanovenie je kogentné, t.j. Stanovami, ani rozhodnutím iného orgánu družstva nie je možné pre vznik členstva v družstve modifikovať podmienku zaplatenia vstupného vkladu. Rovnako aj z Čl. 10.. ods. 2 stanov G. J. Y. vyplýva, že členstvo v družstve podľa odseku 1 písm. a) a b) nevznikne pred zaplatením základného členského vkladu. Na základe uvedeného žalobcovia mali zato že žalovanému 1./ 2./ z dôvodu nezaplatenia základného členského vkladu (nakoľko tento bol vrátený Družstvom Pod Vežami a prijatý späť žalovaným 1./ a 2./ dňa 17.04.1996) členstvo v Družstve Pod Vežami nevzniklo. Zo samotnej povahy ustanovenia § 227 ods. 4 Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že podmienkou vzniku členstva je nielen zaplatenie vstupného resp. základného členského vkladu, ale aj jeho ponechanie v družstve, t.z. jeho neprijatie späť. Nezaplatenie členského vkladu spôsobuje teda jednak, že členstvo v Družstve Pod vežami nevzniklo a jednak, že nie je možné ani vyporiadanie vzťahov so žalovanou 1./ ako súd v odseku 55. odôvodnenia rozsudku potom uviedol. Akékoľvek vyporiadanie a teda aj členstvo v družstve je relevantné len v tom prípade, ak osoba uhradila minimálne základný členský vklad (vstupný vklad). Odhliadnuc od uvedeného, bolo by predsa v rozpore s logickým úsudkom, s dobrými mravmi, v rozpore s cieľmi, princípmi a ponímaním stanov Družstva Pod vežami, ako aj bezdôvodným obohatením, aby mali žalovaní 1./ a 2./ podľa ČI. 16 ods. 1 písm. g) a h), napriek neuhradeniu základného členského vkladu a ani jednej splátky kúpnej ceny bytového domu pripadajúcej k pomeru ich účasti na bytovom dome, právo byt užívať a na bezplatný prevod tohto bytu do vlastníctva, resp. bytu, kde členský podiel, ako aj splátky kúpnej ceny bytového domu uhradili žalobcovia resp. ich právni predchodcovia, ktorí jediní sa pričinili o splatenie kúpnej ceny domu a pozemku na Š. N. Č.. XX Y. L. v pomere k bytu. 2.2. Žalobcovia sa nestotožnili zo záverom súdu prvej inštancie, ktorý „v zmysle článku 2 ods. 1 C.s.p. vyhodnotil žalobu ako nespravodlivú a zamietol ju“. Žalovaní do dnešného dňa neuhradili žiadnu zo svojich členských platieb a uhradzovacích povinností súvisiacich s bytom v zmysle stanov G.R. J. Y., čo minimálne potvrdzuje vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C 286/96-46 z roku 1999, dokonca nehradili nájomné a preddavky za služby spojené s nájmom. Odo dňa nadobudnutia vlastníctva k bytu žalobcami, resp. od 01.11.2016 neuhrádzajú ani náklady spojené s užívaním bytu, t.z. platby za služby, ktoré hradia žalobcovia a na základe uvedeného žalovaní užívajú predmetný byt bezodplatne. Nemožno teda hovoriť o tom, že ide o nespravodlivú žalobu, v prospech žalovaných ako neplatičov. Práve naopak, na ich strane tu dochádza k porušeniu práv a právom chránených záujmov, keď napriek existencii vlastníckeho práva, riadneho plnenia si svojich uhradzovacích povinností spojených s predmetným bytom, nemajú možnosť domôcť sa faktického užívania bytu. Poukázali nato, že samotná skutočnosť, že G. J. Y. vylúčilo dňa 03.10.2005 žalovaného 1./ a žalovaného 2./ po lehote, t.z. neskôr ako 3 mesiace odo dňa, keď sa dozvedelo, že je daný dôvod na vylúčenie (neuhradenie základného členského vkladu), nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby o vypratanie práve s prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj s prihliadnutím na to, že súdne konania týkajúce sa prvého vylúčenia žalovaných zo dňa 24.03.1995, ktoré bolo súdom právoplatne uznané ako neplatné len z dôvodu vylúčenia žalovanej 1./ a nie aj žalovaného 2./ trvali desiatky rokov až do roku 2013 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Obo 54/02 - 127 zo dňa 15.05.2003, právoplatný dňa 08.07.2013). Žalovaní neplatili a preto boli v roku 2005 vylúčení z dôvodu právnej istoty obaja. Súd prvej inštancie sám v odôvodnení rozsudku v odseku 55 uvádza, že žalovanej 1./ zanikol nájom v zmysle § 714 Občianskeho zákonníka spolu so zánikom G. J. Y. dňa 24.10.2008. Napriek tomu žalobu, ktorá má riešiť vypratanie bytu zamietol. Nie je potom jasné, na základe čoho, na základe akého právneho titulu, má žalovaná 1./ právo užívať predmetný byt a už vôbec nie je jasné, na základe čoho má právo užívať byt žalovaný 2./ a 3./ a rovnako nie je jasné, akým prostriedkom sa môžu žalobcovia domôcť faktického užívania bytu inak ako žalobou. 2.3. Žalobcovia ďalej namietali, že je v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi spochybňovanie ich vlastníckeho práva a vlastníckeho práva ich právnych predchodcov v súdnom konaní konštatovaním v odseku 55. odôvodnenia rozsudku v konaní v ktorom sa má rozhodnúť o vyprataní bytu, nakoľko vlastnícke právo je tu jasne dané zápisom na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Viacero súdov vo viacerých rozhodnutiach (Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C/149/2005-79 zo dňa 23.12.2008, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave uznesením č. k. 15Co/99/2009-89 zo dňa 27.05.2009; Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/171/2011-27 zo dňa 09.01.2012, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave uznesením č. k. č. k. 14Co/l40/2012-35 zo dňa 25.04.2012; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 04.11.2008 č.k. 34 Cb 27/99, ktoré bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Uznesením č. k. 6 Obo 172/2008) doložených do súdneho spisu uvádza, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia sú vlastníkmi bytu. Podľa vyššie uvedených súdnych rozhodnutí je nesporné, že platí tiež vylúčenie žalovaných z G. J. Y. a v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obdo V 22/2009 zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že Družstvo Pod vežami zaniklo. Platí teda, že prevod bytu z bytového Družstva Pod vežami na právnych predchodcov žalobcov (V. W. a C. W.), je platný. Toto vlastnícke právo nebolo nikdy relevantným spôsobom spochybnené, pričom právni predchodcovia žalobcov s Bytom nakladali a tieto prevody neboli nikdy spochybnené. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nakladali s bytom vždy ako so svojím vlastníctvom (zaplatili členský podiel v G. J. Y., splácal na základe pripadajúceho podielu bytu k bytovému domu splátky kúpnej ceny domu na Š. N.. Č.. XX Y. L., splatili kúpnu cenu bytu, uhrádzali zákonnú daň z nehnuteľností, uskutočňovali prevody bytu, sú uvedení ako vlastníci na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností). 2.4. V prípade akýchkoľvek pochybností je daná zákonná domnienka vydržania (pričom však prvoinštančný súd im odňal možnosť konať pred súdom, keď sa rozhodol posudzovať predbežne otázku vlastníctva, pričom túto skutočnosť zamlčal v súdnom konaní pred žalobcami, a zároveň jeho názor je v rozpore s konštantným názorom viacerých súdov, predmetom konania ktorých bol byt, táto otázka nebola predmetom konania), a teda aj v prípade ak by žalobcovia neboli vlastníkmi (ktorými však na základe vyššie uvedených viacerých súdnych rozhodnutí sú, a o čom rovnako svedčí výpis z listu vlastníctva), sú splnené všetky náležitosti vydržania v zmysle ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. 2.5. Žalobcovia žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný 1./, 2./, 3./ sú povinní vysťahovať byt č. 1 veľkostnej kategórie: 4-izbový o výmere XXX,XX H., X.p. bytového domu a jeho príslušenstvo, druh stavby: Bytový dom, súp. č. XXXXXX nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX vo vchode Š. XX, L., nachádzajúci sa v katastrálnom území R. H., S. L. - H..Č.. R. H., okres L. A., na liste vlastníctva č. XXXX a odovzdať ho žalobcovi 1./,2./ do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1./,2./,3./, ktorí žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázali nato, že v zmysle odvolacieho návrhu sa domáhajú vydania iného rozhodnutia, než aké navrhli vydať v zmysle zmeny žalobného petitu uskutočnenej písomným návrhom doručeným súdu prvej inštancie na pojednávaní zo dňa 26.05.2015 a povolenia zmeny petitu súdom prvej inštancie, keď uvádzajú iné údaje v označení bytu, z hľadiska uvedenia jeho polohy v dome. Žalobný petit, ktorý navrhovali žalobcovia aj po povolení zmeny žalobného petitu nezodpovedal zápisu na LV č. XXXX kat. územie R. H. a preto žalovaní nie sú schopní vydať to, čo požadujú žalobcovia. Predmetom tohto konania nie je byt, ktorý by spadal pod zákonnú definíciu bytu v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Takisto neobstojí argumentácia žalobcov, že súd v konaní nepostupoval v zmysle ust. §224 C.s.p., nakoľko tento postup sa uplatňuje zo strany súdu v prípade opravy chyby v písaní a počítaní v rozsudku. 3.1. Žalovaní namietali, že žalobcovia v súlade s právnym poriadkom nezdôvodnili ako sa oni dostali do vzťahov protiprávneho užívania bytu so žalobcami. S názorom, že užívajú byt protiprávne sa súd prvej inštancie po posúdení prejudiciálnych otázok vo veci nestotožnil. S takýmto názorom žalobcov sa nestotožnil ani Okresný súd Bratislava I v konaní o žalobe žalovaných 1./, 2./ proti žalovaným (pôvodní žalobcovia v tomto konaní) V.Y. W. a C. W. na určenie neplatnosti oznámenia o výške nájomného zo dňa 02.11.2011, kde súd vyhovel žalobe Rozsudkom zo dňa 16.01.2015 č.k. 24C/171/2011-159. V tomto konaní súd vzhľadom na iný predmet konania skúmal aj iný okruh prejudiciálnych otázok. Teda argumentácia žalobcov je s ohľadom na uvedené konanie zavádzajúca. V tomto smere možno odvolaniu žalobcov vytknúť, že odvolaciemu súdu predkladajú ako argument rôzne rozhodnutia, pričom však opomínajú skutočnosť, že v týchto konaniach sa neriešila otázka vydania a vypratania bytu a zároveň nerozlišujú medzi procesnými rozhodnutiami a rozhodnutiami vo veci samej. 3.2. Žalobcovia vo svojom odvolaní rovnako nezdôvodnili ako by mohol za stavu neplatného vylúčenia žalovaných 1./, 2./ platne vzniknúť nájom družstevného bytu manželom W., ktorí navyše byt, v ktorom bývajú žalovaní neužívali ani na okamih v riadnych vzťahoch člena. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaní 1., 2./ boli vylúčení členskou schôdzou G. J. Y.C. z 03.10.2005 neplatne. Bolo preukázané, že základný členský vklad bol zaplatený. Takisto uplynula lehota určená Stanovami družstva v čl. 21 ods. 4 Stanov družstva. V tomto smere nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcov, ktorí presadzujú platnosť takéhoto vylúčenia. Žalobcovia zavádzajúco tvrdia, že nebol zaplatený základný členský vklad do družstva. Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 06.09.1994 bol v konaní preukázaný opak. Následne žalobcovia v odvolaní dôvodia neudržateľným konštruktom, že členstvo, ktoré už raz platne vzniklo možno považovať za členstvo, ktoré vôbec nevzniklo. Dokonca tak činia vo vzťahu k členstvu, ktorým sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 7 Obo 54/02 zo dňa 15.05.2003, kde poskytoval členstvu žalovaných 1./, 2./e ochranu. Doklad, na ktorý sa odvolávajú žalobcovia zo dňa 17.04.1996 bol súčasťou spisu aj v konaní č.k. 7 Obo 54/02 a súd z tohto dokladu nevyvodil právne závery, ktoré predkladajú súdu žalobcovia. Názor žalobcov sa opiera o úvahu, ktorá je v rozpore s formálnou logikou, zamieňajú dve skutočnosti, navyše z neplatného úkonu zo dňa 17.04.1996, chcú odvodiť retroaktívny účinok vo vzťahu k platne vzniknutému členstvu. 3.3. Žalovaní poukázali nato, že v prospech ústavnej súladnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie možno argumentovať aj prostredníctvom kľúčového princípu materiálne chápaného právneho štátu, ktorým je princíp spravodlivosti. Je totiž zjavné, že formalistické uprednostňovanie princípu právnej istoty žalobcov v duchu výkladu, ktorý preferujú žalobcovia by v posudzovanom prípade znemožnil vydanie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Žalobcovia sa vo svojom odvolaní domáhajú toho, aby odvolací súd redukoval okruh predbežných otázok, ktoré bude v konaní posudzovať ako kľúčové pre svoje rozhodnutie vo veci práva na obydlie. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaní 1./, 2./ boli neplatne vylúčení z družstva a prevodný titul pôvodných žalobcov je neplatný úkon a teda ani žalobcovia z takéhoto titulu nemôžu odvodiť platnosť svojho titulu. Vzhľadom na to, že pôvodní žalobcovia 1./ a 2./ V. W. a C. W. uzavreli s družstvom prevodný titul, kde sa označovali ako nájomcovia a členovia družstva, žalovaní uplatnili námietku, že V. W. a C. W. neboli nikdy nájomcami bytu, ktorý užívajú žalovaní. Skutočnosť, že konania iniciované žalovanými 1./ a 2./ nemohli bez ich viny ďalej riadne pokračovať, však nezakladajú zánik práva na zákonného sudcu a zánik práva na obydlie, a to vzhľadom na to, že tieto práva sú súčasťou katalógu základných ľudských práv a slobôd chránených ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika ako štát viazaná. Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku žalovaní dávajú odvolaciemu súdu na zváženie právny názor, v zmysle ktorého aj keď súd dospeje k záveru, že došlo k výmazu družstva s prihliadnutím na ust. § 193 C.s.p., aby zvážil skutočnosť, že nájom bytu je z hľadiska systematického výkladu Občianskeho zákonníka nájmom osobitne chráneným a požíva ústavnú ochranu ako právo na obydlie, ktorého dôvody zániku sú zákonom striktne upravené. Prípad žalovaných teda nemožno subsumovať pod obvyklé dôvody zániku nájmu ako ich precizuje náš právny poriadok. Konanie o výmaze G. J. Y. nebolo spôsobilé navodiť stav zániku práv žalovaných, ktoré sú v rovine ústavnej ochrany neodňateľné. Zmyslom ustanovenia § 193 C.s.p. je nepochybne chrániť princíp právnej istoty v prípade zániku riadne a zákonne zlikvidovaných spoločností. Výmaz družstva je právna fikcia zániku právnickej osoby. Táto fikcia však nelimituje súd v otázke možnosti poskytovať ochranu základným ľudským právam a slobodám, najmä ak tieto práva majú charakter práv erga omnes. Nakoľko byt, ktorý užívajú žalovaní nebol platne prevedený do vlastníctva žalobcov, zostáva naďalej majetkom družstva, pričom náš právny poriadok nevylučuje, aby aj zaniknuté družstvo vlastnilo majetok. Zároveň právo žalovaných na zachovanie rodinného a súkromného života bude brániť štátnemu zásahu, ktorého sa žalobou domáhajú žalobcovia, a to z dôvodu, že takýmto zásahom nie je sledovaný legitímny cieľ ochrany majetku nadobudnutého v súlade s právnym poriadkom spoločnosti. 3.4. Žalovaní namietali, že žalobcovia chcú v tomto konaní uplatniť zákonnú domnienku vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka a žiadajú, aby odvolací súd na ich postavenie aplikoval ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na druhej strane, však žiadajú vyhovieť žalobe v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka nakoľko držbu nemajú. To ako možno vydržať byt bez existencie pokojnej a dobromyseľnej držby, bez splnenia podmienky uplynutia vydržacej doby, dokonca aj v priebehu konania o držobnej žalobe, žalobcovia vo svojom odvolaní už nezdôvodnili, nakoľko toto sa ani rozumne odôvodniť nedá. Žalobcovia ani v odvolaní neustáli tvrdenie akým spôsobom by vzniklo členstvo a nájom manželom V. W. a C. W., v tomto smere je vylúčené, že by platili v riadnych vzťahoch člena a nájomcu, preto argumentácia v prospech platnosti zmluvy, ktorú menovaní s družstvom uzavreli neobstojí. 3.5. Neobstojí ani argumentácia žalobcov, že žalovaní sú neplatiči. Vo svetle všetkých okolností, ktoré vyšli v priebehu konania najavo je z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2006, ETP Management budov s.r.o. zrejmé, že správca vyúčtoval náklady spojené s užívaním bytu na Š. N. XX R. P.. Z tohto vyúčtovania nevyplýva žiadna taká skutočnosť, že by žalovaní nechceli platiť, práve naopak produkovali na účte domu preplatky. Nakoľko predseda družstva mal eminentný interes nadobudnúť byt, neplnil si vo vzťahu k žalovaným 1./ 2./ rade informačné povinnosti a nepozýval ich na členské schôdze. 3.6. Žalovaní ďalej uviedli, že k otázke zmluvy o prevode členských práv a povinností na O. F. a Š. F. sa vyjadrili už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Táto zmluva bola neplatná z dôvodu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalovaných 1./ a 2./. Účinkami právoplatného rozvodového rozsudku sa spoločné členstvo manželov v bytovom družstve transformovalo na členstvo a nájom rozvedených manželov, ktoré nemalo už nedielny charakter. Vzhľadom na to, že žalovaní 1. /a 2./ chceli zmluvou o prevode členských práv a povinnosti ako manželia prevádzať spoločné a nedielne členstvo manželov v družstve, po právoplatnosti rozvodového rozsudku už tak nemohli urobiť platne. 3.7. Záverom uviedli, že pre odvolanie žalobcov je príznačná skutočnosť, že ich právne názory sledujú len rovinu majetku. V konaní na súde prvej inštancie bolo takisto preukázané, že žalobca 2./ vykonal v priebehu tohto konania pokus o zrušenie odberného miesta, ešte pred rozhodnutím súdu vo veci. K takémuto konaniu ho neviedli žiadne ospravedlniteľné dôvody. Žalobcovia vytvárajú o žalovaných dojem ako o neplatičoch, pričom žalovaní riadne uhrádzajú platby na účet domu. V tomto smere sú tvrdenia žalobcov úplne zavádzajúce a nepravdivé. 4. Žalobcovia v replike čo sa týka tvrdení žalovaných, že im nevedia vydať byt, ktorý žalobcovia požadujú a spochybňujú existenciu bytu, uviedli že s poukazom na list vlastníctva č. XXXX je akákoľvek zámena bytu za iný byt technicky a právne absurdná a nerealizovateľná. Žiadny iný byt s údajmi uvedenými na liste vlastníctva a žalobnom návrhu technicky nemôže existovať. Argumentácia, že nadzemné podlažie nerovná sa poschodie nemá žiadnu oporu v akomkoľvek predpise. Všetci účastníci súdneho konania dobre vedia, o ktorý byt sa jedná, aj všetci ostatní vlastníci bytov v bytovom dome, v ktorom sa byt nachádza, ako aj správca bytového domu, ktorému sa uhrádzajú náklady spojené s užívaním bytu. Žalobcovia majú právny vzťah k uvedenému konkrétnemu bytu, naproti tomu žalovaní nie sú vedení na žiadnom liste vlastníctva, nemajú nájomnú zmluvu ani žiadny iný právny titul, ktorý by ich oprávňoval užívať akúkoľvek nehnuteľnosť v bytovom dome nachádzajúcom sa na Š. N., Y. XX Y. L.. 4.1. Žalobcovia trvali na tom, že žalovaní nikdy žiadne nájomné im ani ich právnym predchodcom neuhrádzali. Odo dňa nadobudnutia vlastníctva k bytu žalobcami, resp. od 01.11.2016 žalovaní neuhrádzajú ani náklady spojené s užívaním bytu, t.z. platby za služby, ktoré hradia žalobcovia. Rovnako tak aj poistenie bytu a daň z nehnuteľnosti hradia žalobcovia. Na základe uvedeného žalovaní užívajú predmetný byt bezodplatne. Je absurdné, aby sa žalovaní, ktorí neuhrádzajú náklady na byt, nie sú jeho vlastníkmi, nezaplatili kúpnu cenu bytu, nemajú k jeho užívaniu žiadny právny titul, pričom dokonca prevádzali členský podiel v družstve na manželov F. a tento prevod a zároveň vlastný právny úkon následne sami účelovo spochybňovali, domáhali ochrany svojich práv, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku a sú v rozpore s dobrými mravmi, a to všetko na úkor žalobcov. 4.2. Žalovaní vo svojom vyjadrení bezdôvodne deklarujú vrátenie základného členského vkladu G. J. Y. žalovaným 1./ a 2./ 17.04.1996 ako neplatný právny úkon. Nie je jasné, z čoho tak usudzujú, keď sami peňažnú čiastku prijali. Nadväzujúc na to žalovaní uvádzajú, že nemožno dôvodiť, že takýmto úkonom by došlo k zániku platne vzniknutého členstva. Žalobcovia trvali na tom, že nejde o zánik, ale o nevzniknutie členstva v družstve od počiatku. Absurdné sú obvinenie, že len výlučným konaním V. W. bol navodený stav výmazu družstva z obchodného registra. Zo súdneho spisu je možné zistiť, že dňa 24.9.2006 vystúpilo z G. J. Y. päť členov družstva. Tým klesol počet členov určený § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka pod päť, čím boli naplnené dôvody na zrušenie Družstva zo zákona. G. J. Y. bolo vymazané z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 dňa 24. 10. 2008. Ostatné argumenty žalobcov (najmä, ale nielen vo vzťahu k vydržaniu a vydržacej dobe, ktorej princíp žalovaní zjavne nepochopili, nakoľko faktickým ovládaním sa nerozumie fyzické ovládanie veci. 5. V duplike žalovaní zotrvali na všetkých svojich doterajších argumentoch. Žalobcovia 1./, 2./ ako odvolávatelia nesprávne uvádzajú petit žaloby, ktorú zamietol súd prvej inštancie. V zmysle odvolacieho návrhu sa žalobcovia domáhajú vydania iného súdneho rozhodnutia, než aké navrhli vydať v zmysle zmeny žalobného petitu. Postup žalobcov 1./, 2./, ktorí sa domáhajú v odvolacom konaní vydania iného súdneho rozhodnutia než, aké navrhli vydať v konaní pred súdom prvej inštancie je v rozpore s ust. § 371 C.s.p., keďže žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázali, že by boli vlastníkmi bytu, ktorý špecifikovali vo svojom žalobnom petite, keď s týmto názorom sa stotožnil aj súd prvej inštancie, čo vyplýva z odôvodnia jeho rozsudku. Predpokladom úspešnosti vindikačnej žaloby je aj preukázanie skutočnosti, že žalovaní neoprávnene užívajú byt, ktorý špecifikovali v žalobe žalobcovia. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov, pričom toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázali a dôkazné bremeno v konaní neuniesli. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vecne správne ich žalobu zamietol. 5.1. Žalobcovia argumentujú rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.01.2015 sp.zn. 24C/171/2011 - 159, ktorý spočíva na inom právnom názore, než je názor aký zastavajú žalobcovia, pretože tí tvrdia, že žalovaní užívajú byt bez právneho titulu. S takýmto názorom sa súd v predmetnom konaní nestotožnil. Súd v tomto konaní poskytol žalovaným 1./ a 2./ ochranu tým, že vyhovel ich návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia zavádzajú súd v ďalších tvrdeniach ohľadom platieb. Žalovaní pravidelne každý mesiac uhrádzajú platby na účet domu. O tom, že by tak činili žalobcovia nevieme a máme o tom pochybnosti. 5.2. Žalobcovia uvádzajú právny názor, že členstvo žalovaným 1./ a 2./ nevzniklo v Družstve Pod vežami od počiatku. Tento svoj názor odôvodňujú ustanovením § 227 ods. 4. Obchodného zákonníka a čl. 10 ods. 2 stanov Družstva Pod vežami. Ide o nesprávny právny názor z dôvodu, že žalobcovia opomínajú skutočnosť, že žalovaní 1./ a 2./ základný členský vklad riadne zaplatili a túto skutočnosť aj v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázali. Žalovaní zotrvali na tom, že vracanie peňažného vkladu bol neplatný úkon, a to z dôvodu, že tento nemá oporu ani v obchodnom zákonníku ani v Stanovách družstva a tento úkon bol vykonaný po neplatnom vylúčení žalovanej 1./ členskou schôdzou zo dňa 24.03.1995, pričom táto neplatnosť bola určená Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. mája 2003 č.k. 7 Obo 54/02. Z výpisu z obchodného registra Družstva Pod vežami vyplývajú skutočnosti, pre ktoré bolo družstvo vymazané z obchodného registra, a to zápisnica z členskej schôdze zo dňa 15.08.2008. Takisto priebeh konaní vedených pred Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 34 Cb 27/99 a Okresným súdom Bratislava I č.k. 7C149/2005 je zrejmý z obsahu týchto spisov. Nejedná sa teda o absurdné obvinenia ako to tvrdia žalobcovia. 5.3. Záverom uviedli, že žalobcovia splnenie základných predpokladov vydržania v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonník nepreukázali. Takisto zotrvali na názore, že aplikácia inštitútu vydržania a plynutia vydržacej doby v priebehu konania o vindikačnej žalobe je neudržateľná, nakoľko je vylúčený stav držby, keďže tejto sa pôvodní žalobcovia domáhajú na súde práve z dôvodu, že ju nemajú a ani ju nikdy nemali pôvodní žalobcovia manželia W., čo je zrejmé aj zo žaloby, ktorou sa obrátili na súd v roku 2013. Čo sa týka skutočností, že žalobcovia uhrádzali dane, túto skutočnosť súdu nepreukázali spolu s odvolaním ani vo vyjadrení. Navyše ak by tak prípadne aj pôvodní žalobcovia činili, mali by dosť na to zdrojov z neoprávnene zadržiavaných preplatkov od žalovaných. Žalobcovia ani nepreukázali žiadne tvrdenie, že by uhradili kúpnu cenu a čo vlastne platili. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný ako vo výroku vecne správny potvrdiť aj keď z iných dôvodov. 8. Predmetom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva žalobcov 1./,2./ v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorí sa svojou žalobou voči žalovaným 1./,2./,3./ domáhali vypratania nehnuteľnosti - bytu č. 1 veľkostnej kategórie: 4-izbový o výmere 149,60 m2, 2.p. bytového domu a jeho príslušenstva, druh stavby: Bytový dom, súp. č. XXXXXX nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX vo vchode Š. XX, L., nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. H., obec L. - m.č. R. H., okres L. A. na LV č. XXXX z dôvodu, že títo do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú, keďže ho užívajú bez právneho dôvodu. Vzhľadom na predmet konania teda bolo potrebné posúdiť, či žalobcovia sú vlastníkmi bytu vypratania, ktorého sa domáhajú a či žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu. 9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 10. Podľa § 714 Občianskeho zákonníka zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to v lehote danej stanovami družstva. 11. Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. 12. Podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. 13. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci tak ako je uvedený v odseku 1.2. ale vec nesprávne právne posúdil, keď neobstoja jeho závery uvedené v odsekoch 1.3. a 1.4. 14. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 18.4.2019 uviedol v rámci predbežného právneho posúdenia veci v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p., že považuje vylúčenie žalovanej 1./ z družstva na členskej schôdze zo dňa 3.10.2005 za platné a rovnako považuje za platnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú medzi G. J. Y. a V. W. a jeho H. C. W. zo dňa 31.1.2006. Odvolací súd tiež uviedol, že žalovaná 1./ má vzhľadom na vylúčenie z družstva s poukazom na ustanovenie 714 Občianskeho zákonníka právo bývania v predmetnom byte, keď toto právo má povahu hmotného práva a žalovaní 2./,3./ majú odvodené právo bývania v predmetnom byte od žalovanej 1./, ktoré právo vyplýva z existencie rodinnoprávneho vzťahu. Odvolací súd vzhľadom na vyslovený názor, poučil v zmysle § 382 C.s.p. strany sporu, že bude posudzovať uplatnený nárok s poukazom na ustanovenie § 714 Občianskeho zákonníka veta prvá a druhá podľa ktorého zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt. Vzhľadom na uvedené predseda senátu vyzval strany sporu aby sa prípadnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 14.1. Žalobcovia tvrdili, že žalovaným ponúkli primeraný náhradný byt na obdobie pol roka s čím títo nesúhlasili, keď písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady žalovaným doručené nebolo. Žalovaní nesúhlasili s predbežným právnym posúdením veci odvolacím súdom, namietali, že zo strany žalobcov im bola predkladaná len inzercia, čo nie je riadne zabezpečená bytová náhrada. 15. K právnym záverom, ku ktorým odvolací súd dospel (pozri odsek 12) a s ktorými boli strany sporu v rámci predbežného právneho posúdenia strany sporu oboznámené odvolací súd považuje bližšie uviesť. 16. Ako už bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav podľa ktorého G. J. Y. kúpilo od Hlavného mesta SR Bratislavy obytný dom s pozemkom na Š. Č.. XX Y. L., súp. č. XXXX, vedný v katastri nehnuteľnosti pre kat. územie R. H. na LV č. XX ako parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX H. a stalo sa ich vlastníkom. Tým sa byt užívaný žalovanými 1./ a 2./ , podľa záverov rozsudku NS SR č.k. 7Obo 54/02 - 127 zo dňa 15.5.2003, právoplatného dňa 8.7.2013 a rozsudku NS SR č.k. Obdo V 65/2003- 153 zo dňa 19.7.2005, stal bytom družstevným a žalovaným 1./ a 2./ vznikol podľa § 700 ods. 3 a § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločný nájom družstevného bytu. Spolu so spoločným nájmom družstevného bytu manželmi vzniklo žalovaným 1./ a 2./ aj spoločné členstvo manželov v G. J. Y., z ktorého boli oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne obaja manželia. G. J. Y. rozhodnutím členskej schôdze zo dňa 24.3.1995 rozhodlo o vylúčení žalovanej 1./ z družstva z dôvodu, že nesplnila svoju uhradzovaciu povinnosť vyplývajúcu zo stanov družstva čl. 16 ods. 3 a nezaplatila sumu 106.635,- SK, čo je čiastka ktorá na ňu pripadá z 15% kúpnej ceny domu Š. XX, ktorú bola povinná uhradiť do 6.3.1995. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 7Obo 54/02 - 127 zo dňa 15.5.2003, právoplatným dňa 8.7.2013, určil, že vylúčenie žalovaných z družstva na základe uznesenia členskej schôdze dňa 24.3.1995 je neplatné. Spoločný nájom a členstvo v Družstve Pod vežami žalovaným 1./ a 2./ ale zaniklo v zmysle § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozvodom ich manželstva, dňa 21.12.1998, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8C 100/98 zo dňa 14.10.1998 o rozvode manželstva žalovaných 1./ a 2./. Žalovaný 1./ a 2./ preto nemohli platne spoločný členský podiel družstva dňa 2.2.1999 previesť na manželov F.. G. J. Y. na členskej schôdzi dňa 3.10.2005 rozhodlo o vylúčení žalovaných 1./ a 2./ z družstva z dôvodu, že nemajú uhradený základný členský vklad. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 7C 149/2005 sa žalovaní 1./ a 2./ domáhali určenia neplatnosti tohto vylúčenia, čo mal súd za preukázané pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7C 149/2005. Súd o tomto vylúčení meritórne nerozhodol z dôvodu zániku družstva Pod vežami a konanie uznesením č.k. 7C 149/2005 - 79 zo dňa 23.12.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co 99/2009 - 89 zo dňa 27.5.2009, právoplatným dňa 11.7.2009, zastavil. 17. Odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru vylúčenie žalovanej 1./ z družstva na členskej schôdze zo dňa 3.10.2005 je platné. Odvolací súd zastáva názor, že v konaní o žalobe na vypratanie družstevného bytu nie je súd oprávnený preskúmavať platnosť rozhodnutia o vylúčenie člena z družstva. Je však povinný skúmať, či vylúčený člen (žalovaný) uplatnil právo odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu k členskej schôdzi a či toto jeho právo doposiaľ trvá (pozri rozhodnutia NS ČR z 28. 8. 2002, sp. zn. 28 Cdo 1328/2002, NS ČR zo 14. 4. 2005, sp. zn. 26 Cdo 637/2004). Keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 C 149/2005 nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti vylúčenia žalovanej 1./ z družstva treba vychádzať z tohto, že vylúčenie je platné a žalovanej členstvo v družsrtve zaniklo podľa čl. 18 ods.1 písm. c) Stanov družstva jej vylúčením. Odvolací súd len dodáva, že na uvedenú skutočnosť nemá vplyv, že konanie sp. zn. 7 C 149/2005 bolo zastavené z dôvodu zániku družstva, keď súd v zmysle § 193 C.s.p. je viazaný týmto rozhodnutím o zániku družstva a toto nemôže v tomto konaní preskúmavať. 17.1. Vzhľadom na záver o platnom vylúčení žalovanej 1./ z družstva následne odvolací súd dospel k záveru, že je platná aj zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.1.2006 ktorou G. J. Y., zastúpené V. W.- predsedom družstva a S. F.- podpredsedom družstva, ako predávajúci, previedlo do vlastníctva V. W. a C. W., ako kupujúcich, byt č. 1 na 2. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX vo Y. Š. XX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu. Odvolací súd zastáva názor, že družstvo ako vlastník mohlo voľne s týmto bytom nakladať, keď v zmysle § 714 Občianskeho zákonníka zánikom členstva žalovanej 1./ v bytovom družstve zanikol aj jej nájom bytu. Predmetná zmluva o prevode vlastníctva bytu mala podľa názoru odvolacieho súd všetky náležitosti v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nebol zistený ani iný dôvod neplatnosti v zmysle všeobecných ustanovení § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené potom rovnako považuje za platnú kúpnu zmluvu zo dňa 12.10.2016 uzavretú medzi V. W. a C. W., ako predávajúcim a žalobcami 1./ a 2./ ako kupujúcimi a preto je nespochybniteľné vlastnícke právo žalobcov 1./,2./ k bytu. 17.2. Odvolací súd aj napriek uvedenému dospel k záveru, že žalovaní 1./,2./,3./ neužívajú byt bez právneho dôvodu. Žalovaná 1./ má vzhľadom na vylúčenie z družstva s poukazom na ustanovenie 714 Občianskeho zákonníka právo bývania v predmetnom byte, keď toto právo má povahu hmotného práva. Pri nájmoch a členstvách družstevných bytov je tu práve ustanovenie § 714, ktoré na jednej strane hovorí, že zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne aj nájom bytu (teda súbežne členstvo v bytovom družstve aj nájomný pomer k bytu), no na strane druhej hovorí tiež to, že nájomca družstevného bytu (ktorým samozrejme v tomto kontexte je aj ten nájomca, ktorému nájom skončil, nakoľko inak by toto ustanovenie postrádalo zmysel) nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt. Druhá veta § 714 Občianskeho zákonníka tak zakotvuje tzv. právo bývania bývalého nájomcu a bývalého člena družstva v byte, kým mu nie je zabezpečená bytová náhrada predpokladaná týmto ustanovením. Rovnako odvolací súd zastáva názor, že ani žalovaný 2./ (bývalý manžel žalovanej 1./) a žalovaná 3./ (dcéra žalovanej 1./) neužívajú byt bez právneho dôvodu, keď majú odvodené právo bývania v predmetnom byte od žalovanej 1./, ktoré právo vyplýva z existencie rodinnoprávneho vzťahu. Ak sa subjektom práva bývať v byte do zabezpečenia bytovej náhrady (tzv. práva na bývanie) stane jeden z manželov čo je aj daný prípad, opiera sa právo druhého z manželov resp. rozvedeného manžela, plnoletého dieťaťa v byte bývať o existenciu rodinnoprávneho vzťahu. 18. Aj napriek záverom uvedených v odseku 16.2. platí, že osoby, ktorým svedčí právo bývania, môže vlastník bytu vypratať. Môže tak urobiť pomocou vypratávacej žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ak sú splnené podmienky uvedené v § 712c Občianskeho zákonníka, keď predmetné ustanovenie § 712c ods. 1 viaže vysťahovanie sa z bytu a vypratanie bytu na zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady v danom prípade s poukazom na ustanovenie § 714 Občianskeho zákonníka je tou bytovou náhradou primeraný náhradný byt. Vzhľadom na uvedené skúmajúc dôvodnosť žaloby odvolací súd vyzval žalobcov aby sa vyjadrili v zmysle § 714 Občianskeho zákonníka či žalovaným ponúkli primeraný náhradný byt a či títo ponuku odmietli, lebo len vtedy by mohla byť ich žaloba s poukazom na ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka úspešná, lebo v tom prípade by žalovaní stratili nárok na bytovú náhradu a byt by naďalej užívali bez právneho dôvodu. 18.1. V § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka je riešený spôsob a forma zabezpečenia bytovej náhrady nájomcovi, ktorý má vypratať byt. Bytovú náhradu má nájomcovi zabezpečiť prenajímateľ, ktorý je s nájomcom povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade. Zmluve musí predchádzať písomné vyhlásenie prenajímateľa o zabezpečení bytovej náhrady. Obsahom tohto vyhlásenia je najmä to, aký druh bytovej náhrady bol zabezpečený pre nájomcu (pozri § 712 Občianskeho zákonníka). Druh bytovej náhrady musí korešpondovať takej bytovej náhrade, na ktorú má nájomca podľa § 714 Občianskeho zákonníka právo. Písomné vyhlásenie môže mať aj formu návrhu zmluvy o poskytnutí bytovej náhrady. Vyhlásenie prenajímateľa nadobudne právne účinky dňom doručenia nájomcovi. Zmluva o bytovej náhrade nie je zmluvou, na základe ktorej vzniká právo nájmu k náhradnému bytu, náhradnému ubytovaniu alebo prístrešiu. Je to zmluva, v ktorej osoba, ktorá má bytovú náhradu zabezpečiť, vyhlasuje, akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená (aký druh bytovej náhrady), presne opísaný objekt, ktorý môže nájomca užívať (určenie bytu, obytnej miestnosti), či ide o nájom alebo podnájom, či ide o bytovú náhradu na určitý čas alebo neurčitý čas, aké sú podmienky nájmu (výška nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu) a ako je zabezpečená realizácia práva nájomcu na bytovú náhradu, t. j. kedy a kde môže zmluvu o nájme, resp. o podnájme podpísať. Právo na zodpovedajúcu bytovú náhradu zanikne, len ak nájomca bezdôvodne neuzavrie nájomnú zmluvu na niektorú z foriem bytovej náhrady. K zániku tohto práva dôjde po uplynutí 30-dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim od prevzatia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady. 18.2. Priamo žalobcovia na odvolacom pojednávaní dňa 18.4.2019 uviedli, žalovaným ponúkli primeraný náhradný byt na obdobie pol roka s čím títo nesúhlasili, keď písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady žalovaným doručené nebolo. Z obsahu spisu bolo súdom prvej inštancie tiež zistené, že právny predchodcovia žalobcov V. W. a C. W. návrhom- ponuka primeraného náhradného bytu zo dňa 14.1.2015 ponúkli žalovaným 1./, 2./ náhradný byt priložením 8 návrhov náhradných bytov inzerátmi z internetového portálu K..R..sk. Odvolací súd vzhľadom na závery v odseku 18.1. zastáva názor, že takáto ponuka zo strany žalobcov, resp. ich právnych predchodcov nespĺňa podmienky zákonom stanovenej bytovej náhrady ako to má na mysli ustanovenie § 712c Občianskeho zákonníka. Nárok žalovaných na bytovú náhradu nezanikol a títo naďalej majú právo bývania predmetnom byte ( pozri odsek 17.2). 19. Ak s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol rozhodol vo výroku vecne správne a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. aj keď z iných dôvodov, ku ktorým sa strany sporu s poukazom na ustanovenie § 382 C.s.p. mali možnosť vyjadriť. 20. Na záver odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že mal vlastnícke právo žalobcov za preukázané titulom kúpnej zmluvy neobstojí záver súdu prvej inštancie o nedostatku ich aktívnej legitimácie. Pokým súd prvej inštancie poukazoval (pozri odsek 1.4) nato, že žalobcovia 1./ a 2./ , ako vlastníci bytu na 2. poschodí bytového domu na Š. Č.. XX Y. L., nepreukázali vlastnícke právo k bytu na 2. nadzemnom podlaží bytového domu na Š. Č.. XX Y. L. uvedené závery neobstoja rovnako ako námietky žalovaných, že žalobný petit, ktorý navrhovali žalobcovia aj po povolení zmeny žalobného petitu nezodpovedal zápisu na LV č. XXXX kat. územie R. H. a preto oni nie sú schopní vydať to, čo požadujú žalobcovia. 20.1. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisu, jednotlivé podania strán sporu počas celého konania zastáva názor, že medzi stranami sporu nebolo sporné čo je predmetom konania t.j. akého vypratania bytu sa žalobcovia voči žalovaným domáhajú. V tomto smere odvolací súd poukazuje nato, že súd v zmysle § 185 ods. 2,3 C.s.p. súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; resp. či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. To znamená, že súd má v dôsledku tejto právomoci modifikovať na základe dôkazov, ktoré sám vykoná žalobnú žiadosť žalobcov. V tomto prípade nepôjde o zmenu žaloby, ale len o formuláciu výroku súdu. Uvedenú právomoc treba vnímať ako prevenciu pred zmarením súdneho rozhodnutia ( pozri Veľký komentár Civilného sporového poriadku, G.. E.. H. Š., J.. a kol., 2016, C.H.BECK, s. 701). Vzhľadom na uvedené teda nič nebránilo súdu aby na základe výpisu listu vlastníctva z katastra nehnuteľnosti, ktorý dôkaz mohol sám vykonať presne označil byt v súlade s jeho označením na liste vlastníctva aby výrok rozsudku bol vykonateľný. 21. Odvolací súd sa nezaoberal ani námietkami žalobcov, že predmetný byt nadobudli titulom vydržania, na ktoré poukazovali vo svojom odvolaní, keďže im svedčí iný titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva. Nadovšetko procesný útok žalobcov spočívajúci v tom, že nadobudli vlastnícke právo k bytu titulom vydržania (pozri odsek 2.4) a že, žalovaným 1./,2./ nevniklo členstvo v družstve z dôvodu nezaplatenia základného členského vkladu (pozri odsek 2.1) možno považovať za neprípustné novoty v odvolacom konaní. Vzhľadom na princíp okamžitej aplikability vyjadrený v ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p. treba v zmysle citovaného ustanovenia § 366 C.s.p. prihliadať aj na novoty v odvolacom konaní. Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že ďalší procesný útok žalobcov spočívajúci nanovo odôvodneného vlastníckeho práva žalobcov vydržaním, resp. že žalovaným 1./,2./ nevniklo členstvo v družstve z dôvodu nezaplatenia základného členského vkladu (nakoľko tento bol vrátený G. J. Y. a prijatý späť žalovaným 1./ a 2./ dňa 17.04.1996) by prichádzali do úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že tieto procesné útoky mohli žalobcovia uplatniť počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na tieto ďalšie procesné útoky neprihliadol. 21.1. Nezaoberal sa bližšie ani ďalšími námietkami žalobcov, že žalovaní nehradili nájomné a preddavky za služby spojené s nájmom a odo dňa nadobudnutia ich vlastníctva k bytu, resp. od 01.11.2016 žalovaní neuhrádzajú ani náklady spojené s užívaním bytu, t.z. platby za služby, ktoré hradia žalobcovia a na základe uvedeného žalovaní užívajú predmetný byt bezodplatne (pozri odsek 2.2.). Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na závery odvolacieho súdu o nedôvodnosti žaloby tieto námietky samé o sebe nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcov 1./,2./ nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./,3./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).