Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114205589 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114205589.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 398.327,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 18C/76/2014-64 zo dňa 23.11.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 398.327,03 eur. Žalobkyni priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 12 ods. 1, § 24 ods.1 zákona č. 58/1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 559 ods. 1, § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2014 domáhala, aby súd vydal platobný rozkaz a uložil žalovanému povinnosť, zaplatiť jej sumu 398.327,03 eur, a to titulom regresnej náhrady za uhradenú škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žalobou doručenou dňa 21.04.2014 (č.l. 1), s Vyjadrením žalovanej zo dňa 24.06.2015 (č.l. 38), s Vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovanej zo dňa 01.10.2015 (č.l. 53), výsluchom zástupkyne žalobkyne, výsluchom zástupkyne žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.l. 3), výpisom z účtu spoločnosti CARAT DISTILLERY (č.l. 13) , so zápisom z pracovného stretnutia zo dňa 07.08.2013 medzi zástupcami Ministerstva dopravy SR, Ministerstva Financií SR, Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (č.l. 53d - 53e). 4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, oboznámil sa s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/332/2012-640 zo dňa 13.12.2012. Ako vyplýva z rozsudku sp. zn. 16Co/332/2012-640, odporca (v tomto prípade žalobkyňa pozn. súdu) bola vyššie spomenutým rozsudkom zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi, spoločnosti Carat Distillery, spol. s r. o sumu 398.327,03 €. Uhradená škoda bola priznaná rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/332/2012-640 zo dňa 13.12.2012, ktorý bol pri rozhodovaní viazaný právnym názorom či už Najvyššieho súdu SR alebo aj Ústavného súdu SR, dospel k záveru, že základ nároku navrhovateľa je daný a to z titulu nezákonného rozhodnutia Okresného úradu v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia, ktorý vydal 4. júla 2001 rozhodnutie č. 2001/02123/8KB,f.č. XX/XXXX o umiestnení stavby čerpacej stanice PHM, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. júla 2001 (ďalej len "územné rozhodnutie"). Škoda vznikla pôvodnému navrhovateľovi, ktorý mal uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 5. novembra 2002 so spoločnosťou Nový Acord spol. s r. o. k pozemku vo vlastníctve pôvodného navrhovateľa, ročné nájomné bolo dojednané na 1.200.000,- Sk, účelom nájmu bola výstavba čerpacej stanice PHM. To, že pozemok bol spôsobilý na takýto účel, vyhlásil pôvodný navrhovateľ svojmu nájomcovi práve na základe toho, že Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia, vydal vyššie spomenuté nezákonné rozhodnutie o umiestnení stavby čerpacej stanice PHM. Po zrušení územného rozhodnutia Ústavným súdom nálezom II ÚS 22/02-117zo dňa 16. apríla 2003 došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy k pozemku uzatvorenej na 35 rokov, ktorej základným predpokladom bolo práve územné rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené za nezákonné. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t. j. vzniklo mu právo na plnenie." 5. Žalobkyňa teda na základe vyššie spomenutého rozsudku plnila - uhradila spôsobenú škodu. Uhradením škody tak vzniklo žalobkyni právo podľa § 12 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v znení platnom a účinnom do 30.06.2004) a rovnako aj podľa § 22 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ktorým bol zrušený predpis 58/1969 Zb.) dokonca povinnosť, požadovať úhradu od štátneho orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Orgánom, ktorý uvedenú škodu spôsobil svojim nezákonným rozhodnutím bol Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia. Podmienkou uplatnenia regresnej náhrady je skutočnosť, že škodu nahradil štát, štát využije svoje právo požadovať náhradu za uhradenú škodu, požaduje ju od orgánu, resp. osoby, ktorá škodu spôsobila a že osoba, resp. orgán, ktorý má škodu nahradiť má právnu subjektivitu. 6. Z hľadiska genézy vývoja v oblasti štátnej správy podľa čl. I § 2 ods. 1 a 6 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o úradoch") v znení platnom a účinnom do 31.09.2013 vrátane, t.j. do dňa predchádzajúceho nadobudnutiu účinnosti zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len "zákon o miestnej štátnej správe", ktorým bol zrušený zákon o úradoch), obvodný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý je preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a obvodný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti, pričom za obvodný úrad koná pred súdom prednosta obvodného úradu alebo ním poverený zamestnanec. 7. Podľa čl. I § 8a ods. 1 zákona o úradoch (ustanovenia "Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. januára 2013") práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade, prechádzajú na ministerstvo; podľa odseku 2 takéhoto ustanovenia práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali práce vo verejnom záujme v obvodnom úrade, prechádzajú na ministerstvo; podľa odseku 3 citovaného paragrafu nároky zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností podľa odsekov 1 a 2 uspokojí ministerstvo podľa osobitných predpisov; podľa odseku 4 majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe obvodný úrad k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva pôsobnosť podľa osobitného zákona; podľa odseku 5 majetok štátu, ku ktorému nebolo konanie vo veci uplatneného práva prednostnej kúpy podľa osobitného zákona ukončené do 31. decembra 2012, prechádza do správy obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa majetok štátu nachádza a podľa odseku 6 o prechode majetku štátu podľa odseku 5 sú obvodný úrad a obvodný úrad v sídle kraja povinní vyhotoviť písomné protokoly. 8. Zákonom č. 345/2012 o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 01.01.2013 do 30.09.2013) sa podľa čl. I § 1 ods. 1 písm. d) zrušili krajské úrady životného prostredia. Podľa § 3 ods. 1 pôsobnosť krajských úradov životného prostredia ustanovená osobitnými predpismi prechádza na obvodné úrady životného prostredia v sídlach krajov. Podľa ods. 2 práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia, prechádzajú na obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, v ktorého územnom obvode má obvodný úrad životného prostredia sídlo; podľa ods. 3 práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v krajskom úrade životného prostredia, prechádzajú na obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mal krajský úrad životného prostredia sídlo; podľa ods. 7 majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe krajský úrad životného prostredia k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mal krajský úrad životného prostredia sídlo; podľa ods. 10 kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "krajský úrad životného prostredia" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja" v príslušnom tvare; to sa nevzťahuje na prechodné ustanovenia osobitných predpisov.Napokon zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len "zákon o miestnej štátnej správe", ktorým bol zrušený zákon o úradoch a čl. I zákona č. 345/2012 Z. z.), účinného do 30.04.2014, t.j. v čase podania žaloby, je podľa čl. I § 2 ods. 1 okresný úrad miestny orgán štátnej správy. Okresný úrad je preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Podľa § 9 ods. 1 zákona obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona. Podľa ods. 5 práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia v sídle kraja, obvodnom pozemkovom úrade v sídle kraja, obvodnom lesnom úrade v sídle kraja, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správe katastra v sídle kraja, prechádzajú na ministerstvo; podľa ods. 6 práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia, obvodnom pozemkovom úrade, obvodnom lesnom úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správe katastra, prechádzajú na ministerstvo; podľa 9 nároky zamestnancov, ktoré vyplývajú z prechodu práv a povinností podľa odsekov 5 až 8, uspokojí ministerstvo; na týchto zamestnancov sa vzťahuje kolektívna zmluva ministerstva platná na rok 2013; podľa ods. 10 Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja, obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správa katastra v sídle kraja k 30. septembru 2013, prechádzajú do správy ministerstva okrem záväzkov nevyporiadaných v lehote splatnosti k 30. septembru 2013, ktoré prechádzajú do správy ústredného orgánu štátnej správy, ktorý riadil výkon štátnej správy uskutočňovaný zrušovaným miestnym orgánom štátnej správy. 9. Vzhľadom na genézu vývoja štátnej a miestnej správy spomenutého vyššie, možno konštatovať, že pôvodný orgán Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie v roku 2001 už v pôvodnej štruktúre a podobe neexistuje. Zákonom č. 515/2003 Z. z., ktorý ustanovuje postavenie a pôsobnosť obvodných úradov, Obvodný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý je preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe v znení do 30.09.2013 boli krajské úrady životného prostredia zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady životného prostredia v sídlach krajov. Zákonom č. 180/2013 Z .z. sa obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.09.2013 stali okresnými úradmi podľa tohto zákona (viď. § 9). Rušené úrady špecializovanej štátnej správy tak začali fungovať ako príslušné odbory na okresných úradoch s tým, že odvetvový princíp riadenia novovzniknutých odborov na okresných úradoch príslušným ministerstvom, či iným ústredným orgánom štátnej správy zostáva zachovaný (§ 4 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2014). MV SR nezasahuje do kompetencií ostatných ministerstiev, ale v rámci reformy prešli na MV SR práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z pracovnoprávnych vzťahov po zodpovednom orgáne a rovnako tak na MV SR prešiel aj majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe jednotlivé úrady a teda úrady životného prostredia nevynímajúc. Okresné úrady však vzhľadom na právnu úpravu spomenutú vyššie, v súčasnosti nie sú nositeľmi právnej subjektivity, čo žalovaný nepopiera. 10. V zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, (účinného od 01.01.2013), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Nakoľko rozhodnutie, ktoré bolo zrušené ako nezákonné a na základe ktorého bola priznaná náhrada škody, a škoda bola uhradená, bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, doterajším predpisom je zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (platný a účinný od 01.07.1990 do 30.06.2004. ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb.") 11. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát totiž nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 14. 03. 2013, sp. zn. 7Cdo/121/2012). Ak ide o škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, požaduje sa regresná náhrada v plnej výške. .Z hľadiska podstaty princípu regresnej náhrady, tá sa v prvom rade požaduje od orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal a následne tento orgán, ktorý plnil, uplatní resp. môže uplatniť zodpovednosť voči konkrétnej osobe resp. osobám, ktoré konali v mene štátu. Fyzické osoby, právnické osoby, verejnoprávne inštitúcie, záujmová samospráva, štátne orgány, obce, voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu podľa tohto zákona po jej uhradení sú povinné uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (napr. zákonník práce, zákon o štátnej službe, zákon o verejnej službe), či už škoda bola spôsobená neúmyselným resp. úmyselným konaním. V tejto súvislosti žalobkyňa nemá vzhľadom na súčasnú právnu úpravu možnosť, ani právo uplatniť zodpovednosť voči konkrétnej osobe resp. osobám za vydanie nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého došlo k priznaniu náhrady škody, nakoľko na žalovaného prešli práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z pracovnoprávnych vzťahov po zodpovednom orgáne. Žalovaný má možnosť resp. povinnosť posúdiť, či išlo o svojvoľné porušenie práva a teda v rámci zodpovednosti za škodu túto vymáhať od osoby resp. osôb, ktoré takéto porušenie spôsobili. Takýto záver vyplýva aj zo Zápisu zo stretnutia zástupcov Ministerstiev dopravy, spravodlivosti, vnútra a financií SR zo dňa 07.08.2013 (listinný dôkaz pozn. súdu), na ktorom sa všetci prítomní zhodli na tom, že Ministerstvo dopravy ako aj iné ministerstvá sú povinné vymáhať regresnú náhradu, subjekt od ktorého sa má vymáhať regresná náhrada je MV SR, ale aj na tom, že pri vymáhaní regresných náhrad medzi sebou by ministerstvá mali uprednostniť mimosúdne urovnanie, aby nedochádzalo k neúmernému zaťažovaniu súdov. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 24 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že začiatok premlčania tejto lehoty je deň odpočítania sumy z účtu žalobkyne. Žalobkyňa poukazuje na ustanovenia § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 339 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktoré v podstate obdobne upravujú plnenie peňažného dlhu prostredníctvom peňažného ústavu tak, že dlh je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave a teda dňom, ktorým sa náhrada škody považuje za zaplatenú je deň pripísania finančných prostriedkov na účet a nie deň ich poukázania. Je nepochybné a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/332/2012-640 zo dňa 13.12.2012 aj potvrdené, že nezákonným rozhodnutím vznikla spoločnosti Carat Distillery, spol. s r. o. škoda, ktorú bola povinná - žalobkyňa zaplatiť. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009). V tomto smere teda jednoznačne nemožno poprieť ani skutočnosť, že žalobkyňa voči spoločnosti Carat Distillery, spol. s r. o. mala pohľadávku - dlh (ktorú predstavovalo rozhodnutie o náhrade škody pozn. súdu), ktorú bola povinná plniť. 13. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že k zániku dlhu resp. k jeho splneniu došlo až pripísaním sumy na účet spoločnosti Carat Distillery, spol. s r. o.. Žalobkyňa preukázala splnenie dlhu výpisom z účtu spoločnosti Carat Distillery, spol. s r. o., ktorým preukázala, že dňa 22.02.2013 boli finančné prostriedky pripísané na účet v peňažnom ústave a teda tento deň sa v zmysle § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, považuje dlh za splnený. Následne potom podľa § 24 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., právo štátu na úhradu podľa § 12 a 19 sa premlčí za rok odo dňa, keď bola zaplatená náhrada škody, t.j. od dňa pripísania peňažných prostriedkov na účet spoločnosti Carat Distillery, spol. s r. o., nakoľko tento deň sa považuje za deň splnenia dlhu a teda právnej povinnosti. Podľa názoru súdu tak premlčacia doba začala plynúť dňa 22.02.2013 a podľa ustanovení o počítaní času § 122 ods. 2, (koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň); premlčacia doba skončila dňa 22.02.2014. Z uvedeného možno konštatovať, že žaloba bola podaná včas. 14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súd má za to, že žalobkyňa má právo žiadať regresnú náhradu od žalovaného z dôvodu, že žalobkyňa nemá možnosť uplatniť následne náhradu škody u osoby resp. osôb, ktoré nezákonné rozhodnutie vydali, a to vzhľadom na skutočnosť, že personálne záležitosti boli zákonmi zverené do pôsobnosti žalovaného. Súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 398.327,03 eur. 15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške. 16. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. Súd nesprávne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, rozhodol v rozpore so zákonom a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukazuje na § 12 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. ktorý definuje, že regresnú náhradu je možné vymáhať od orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a má spôsobilosť na práva a povinnosti. Táto podmienka nebola v konaní naplnená, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v prejednávanej veci žiadne rozhodnutie nevydalo, nemalo oprávnenie vydať a ani nemohlo zasiahnuť alebo ho ovplyvniť Súd sa nepokúsil zistiť, či zamestnanci, ktorí boli v danom čase zaradení na odbore životného prostredia Okresného úradu Banská Bystrica sú stále v služobnom pomere a teda, či úvaha súdu o možnosti uplatnenia regresnej náhrady by mohla viesť k účelu, ktorým súd priznanie nároku žalobcovi odôvodnil. Nakoľko žalovaný vo veci nevydal žiadne rozhodnutie, je v rozpore so zákonom č. 58/1969, aby bol zaviazaný k regresnej náhrade škody žalobcovi, nakoľko žalovaný nie je orgánom, o ktorom zákon predpokladá možnosť uplatnenia nároku na regresnú náhradu. Napriek tomu, že Ministerstvo vnútra prevzalo v súlade s ustanoveniami zákonov č. 345/2012 Z.z. a č. 180/2013 Z.z. pohľadávky a záväzky okresných úradov, nejedná sa však o pohľadávky, ktoré v čase vydania týchto dvoch všeobecne záväzných predpisov nejestvovali. V prejednávanej veci je kompetencia na riadenie a usmerňovanie odboru životného prostredia pri vydávaní územných rozhodnutí daná Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný taktiež namieta, že žalobca si neuplatnil svoj nárok u žalovaného. Tvrdenia súdu o tom, že na žalovaného prešli všetky práva a povinnosti okresných úradov nemajú oporu vo všeobecne záväzných predpisoch. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaný má za to, že súd za nevyporiadal s námietkou, že podstatný pri zaplatení náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia pre štát je deň, kedy boli finančné prostriedky poukázané zo štátnej pokladnice. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že rozsudok považuje za vecne správny a odôvodnený a žiada jeho potvrdenie. V konaní bolo preukázané, že právnym nástupcom Okresného úradu v Banskej Bystrici, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, je preddavková organizácia žalovaného. Záväzok nahradiť škodu vznikol dňom právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým tento zrušil územné rozhodnutie stavebného úradu. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca neuskutočnil žiadne kroky k mimosúdnemu urovnaniu považuje žalovaný za účelové. V súvislosti s námietkou premlčania žalobca uvádza, že tak Občiansky ako aj Obchodný zákonník jednoznačne stanovujú ktorým dňom sa náhrada škody považuje za zaplatenú a námietka premlčania je nedôvodná. 18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý upozorňuje na to, že nárok žalobcu je uplatnený podľa zákona č. 58/1969 a teda, regresnú náhradu je možné vymáhať od orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a má spôsobilosť na práva a povinnosti, pričom žalovaný opätovne uvádza, že rozhodnutie nevydal a nepodieľal sa na jeho vydaní. Ďalej namieta, že zákonodarca limituje výšku regresnej náhrady, ktorú si zamestnávateľ môže uplatniť voči zamestnancovi. Žalovaný zotrváva na svojich doterajších argumentoch. 19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. 20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 21. V konaní nebolo sporné, že nezákonným územným rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia č. 2001/02123/8KB f.č. XX/XXXX zo dňa 04.07.2001, ktoré bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 22/02-117 zo dňa 16.04.2003, bola spôsobená spoločnosti CARAT Distilery s.r.o. škoda, v sume 398.327,03 eur, ktorú zaplatil žalobca. 22. Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia zanikol na základe čl. I § 1 ods. 1 písm. d/ zákona č. 345/2012 o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 01.01.2013 od 30.09.2013). Pred jeho zrušením mal úrad postavenie preddavkovej organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 2 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli všetky záväzky (vzniknuté do 30. septembra 2013) po zrušených okresných úradoch do správy ústredného orgánu štátnej správy, ktorý riadil výkon štátnej správy uskutočňovaný zrušovaným miestnym orgánom štátnej správy (v predmetnom prípade na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené na žalovaného prešiel taktiež záväzok náhrady škody vzniknutý nezákonným rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici č. 2001/02123/8KB f.č. 82/2001 zo dňa 04.07.2001. Povinnosť nahradiť škodu z daného nezákonného rozhodnutia (záväzok) vznikol dňom právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 22/02-117 zo dňa 16.04.2003, ktorým tento územné rozhodnutie stavebného úradu, ako nezákonné zrušil a teda záväzok existoval v čase zrušenia úradu (záväzok existoval v čase do 30.09.2013). Žalovaný je teda v konaní pasívne vecne legitimovaný. Na doplnenie v tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ by sa stotožnil s názorom žalovaného, nebol by nik nositeľom zodpovednosti za náhradu škody. 23. Ohľadom momentu zaplatenia finančných prostriedkov spoločnosti Carat Distillery s.r.o., odvolací súd na zdôraznenie správnosti názoru súdu prvej inštancie poukazuje na to, že ako je uvedené v § 24 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za rok odo dňa, keď bola zaplatená náhrada škody. Zaplatenie náhrady škody v tomto prípade treba chápať dňom pripočítania celej dlžnej čiastky na účet veriteľa v peňažnom ústave podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> stotožňuje okamih splnenia peňažného dlhu prostredníctvom peňažného ústavu s tzv. pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave. Pojem pripísania sumy na účet a súvisiace právne otázky je nevyhnutné interpretovať predovšetkým v zmysle normatívy obsiahnutej v zákone č. 492/2009 Z. z. <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6nbzgi> o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súvisiacich právnych predpisoch. Ide v zásade o kogentné ustanovenia predpisov verejného práva. Pre realizáciu bezhotovostnej platby je rozhodujúcim deň prijatia platobného príkazu poskytovateľom platobných služieb (väčšinou banka). Tento deň nemusí byť zhodný s dňom zadania platobného príkazu, pretože cit. zákon umožňuje poskytovateľovi platobných služieb určiť čas pred koncom pracovného dňa, po uplynutí ktorého sa každý prijatý platobný príkaz považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň (§ 4 cit. zákona) (Občiansky zákonník komentár, Beck a spol.,) 24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).